Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 22

Jahechaukákena jaagradeseha umi tesóro ndaikatúiva jahecha

Jahechaukákena jaagradeseha umi tesóro ndaikatúiva jahecha

“Ñapensa umi mbaʼe ndaikatúivare jahecha. Pórke umi mbaʼe jahecháva ningo sapyʼami g̃uarãnte, umi mbaʼe ndajahecháiva katu opa ára g̃uarã” (2 COR. 4:18).

PURAHÉI 45 Ajepyʼamongeta nde reguerohorývare

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼépa Jesús heʼi vaʼekue umi tesóro yvagapeguáre?

NDAHAʼÉI ningo opaichagua tesóro ikatúva jahecha. Añetehápe umi tesóro ndaikatúiva jahecha la iporãvéva. Pe Sermón del Móntepe, Jesús oñeʼẽ vaʼekue umi tesóro yvagapeguáre ha iporãvéva umi rrikésa oĩvagui ko yvy ape ári. Upéi haʼe heʼive: “Pende tesóro oĩháme, upépe oĩta avei pene korasõ” (Mat. 6:19-21). Ñande ñamombaʼetereíramo peteĩ mbaʼe, ñane korasõ ñanemomýita ñañehaʼã hag̃ua jareko upéva. ¿Mbaʼépa heʼise ñambyaty “tesóro yvágape” Jesús heʼi haguéicha? Heʼise ñaime porãha Ñandejára renondépe. Ñambyatýramo umichagua tesóro yvágape, arakaʼeve noñehundimoʼãi ni noñemondamoʼãi ñandehegui.

2. a) Heʼiháicha 2 Corintios 4:17, 18, ¿mbaʼépa Pablo ñanemokyreʼỹ jajapo hag̃ua? b) ¿Mbaʼe rehepa ñañeʼẽta ko artíkulope?

Apóstol Pablo ñanemokyreʼỹ ‘ñapensa meme hag̃ua umi mbaʼe ndaikatúivare jahecha’ (elee 2 Corintios 4:17, 18). Koʼã tesóro ndaikatúiva jahecha apytépe oĩ hína umi mbaʼe porã jahupytýtava Ñandejára múndo pyahúpe. Ko artíkulope ñañeʼẽta umi tesóro ndaikatúivare jahecha ha ikatúmava jahupyty koʼag̃aite voi, umíva hína Ñandejára amista, pe ñemboʼe, espíritu sánto ha pe ajúda omeʼẽva ñandéve predikasiónpe Jehová, Jesús ha umi ánhel. Jahecháta avei mbaʼépa ikatu jajapo jahechauka hag̃ua Jehovápe jaagradeseha umi tesóro ndaikatúivare jahecha.

ÑANE AMISTA JEHOVÁNDI

3. ¿Mbaʼépa hína pe tesóro jahechaʼỹva tuichavéva, ha mbaʼéicha rupípa ikatu jareko upéva?

Pe tesóro ndaikatúiva jahecha tuichavéva haʼe hína ñane amista Jehovándi (Sal. 25:14). ¿Mbaʼéicha piko Ñandejára ipotĩetéva ikatu oreko yvypóra imperféktope iñamígoramo? Haʼe ikatu ojapo upéva pórke pe sakrifísio Jesús ojapo vaʼekue ‘oipeʼa pe pekádo ko múndogui’ (Juan 1:29). Jesús omano mboyvéma voi, Jehová oikuaa vaʼekue Jesús ifieltaha omano meve osalva hag̃ua yvyporakuérape. Upéicha rupi Ñandejára ikatu vaʼekue oreko iñamígoramo umi yvypóra oiko vaʼekuépe Jesús omano mboyve (Rom. 3:25).

4. Eñeʼẽ umi kuimbaʼe oiko vaʼekuére Jesús omano mboyve ha haʼe vaʼekue Jehová amígo.

Ñañeʼẽmi unos kuánto kuimbaʼe oiko vaʼekuére Jesús omano mboyve ha haʼe vaʼekue Ñandejára amígo. Abrahán ningo peteĩ kuimbaʼe ijerovia mbareteterei vaʼekue. Mas de 1.000 áño Abrahán omano rire Jehová heʼi vaʼekue hese “che amígo” (Is. 41:8). Upéva ohechauka peteĩ persóna omanóramo jepe, Jehová osegiha ohecha chupe iñamigoitéramo. Jehová imanduʼa gueteri Abrahán rehe oikoveramoguáicha (Luc. 20:37, 38). Ótro ehémplo hína Job. Enterove umi ánhel oñembyatýrõ guare yvágape, Jehová heʼíva rupive ohechauka ojeroviaha Job rehe. Jehová heʼi hese: “Haʼe ningo ijerovia mbarete ha siémpre ojapo iporãva. Haʼe orrespeta Ñandejárape, okyhyje chugui ha omboykete umi mbaʼe ivaíva” (Job 1:6-8). ¿Ha mbaʼépa Jehová opensa Daniel rehe? Haʼe oservi vaʼekue ipyʼaite guive chupe amo 80 áñorupi peteĩ país oikohápe umi hénte ndoadoráiva Jehovápe. Tres vése umi ánhel oasegura vaʼekue ko kuimbaʼe ijedámavape ‘Ñandejára ohayhuetereiha’ chupe (Dan. 9:23; 10:11, 19). Ikatu jajerovia Jehová ohechaseterei jeymaha umi iñamigokuéra ohayhuetéva omano vaʼekuépe, ha omoingovese jeýma chupekuéra (Job 14:15).

¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jajapo jahechauka hag̃ua ñamombaʼeha umi tesóro ndaikatúiva jahecha? (Ehecha párrafo 5) *

5. ¿Mbaʼe mbaʼépa jajapo vaʼerã jareko hag̃ua Jehovápe ñane amigoitéramo?

Koʼág̃arupi hetaiterei yvypóra imperfékto oreko Jehovápe iñamigoitéramo. Ko múndo tuichakuére, hetaiterei kuimbaʼe, kuña ha mitã ohechauka haʼeha Ñandejára amígo umi mbaʼe ojapóva rupive. La Biblia heʼi Jehováre: “Umi ihústova iñamigoite hína” (Prov. 3:32). Haʼekuéra ikatu oreko chupe iñamígoramo ojerovia rupi pe sakrifísio Jesús ojapo vaʼekuére. Ko sakrifísio rupive Jehová mborayhúpe opermiti ñandéve ñañemeʼẽ chupe ha jajevautisa. Jajapóvo koʼã mbaʼe iñimportantetéva ñamoirũma umi millones oñemeʼẽ vaʼekuépe Jehovápe, ojevautisa ha orekómava iñamígoramo pe persóna iñimportantevévape ko univérsope.

6. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñamombaʼeha pe amista jarekóva Ñandejárandi?

6 ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñamombaʼetereiha pe amista jarekóva Ñandejárandi? Abrahán ha Job ningo ifiél vaʼekue Ñandejárape mas de 100 áño, ha haʼekuéraicha avei ñande ñandefiél vaʼerã chupe, tahaʼe haʼéva pe tiémpo jaservímava Jehovápe ko múndo añáme. Daniel ojapo haguéicha, ñamombaʼeve vaʼerã ñande rekovégui pe amista jarekóva Ñandejárandi (Dan. 6:7, 10, 16, 22). Jehová ñanepytyvõ rupi, ikatu ñaaguanta oimeraẽ situasión ijetuʼúva ha jasegi jareko peteĩ amista imbaretéva hendive (Filip. 4:13).

PE ÑEMBOʼE

7. a) Heʼiháicha Proverbios 15:8, ¿mbaʼéichapa Jehová oñeñandu ñañemboʼe jave chupe? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ombohovái umi ñane ñemboʼe?

Ótro tesóro ndajahecháiva hína pe ñemboʼe. Umi oñoamigoitéva ningo ovyʼa ikatu jave omombeʼu ojupe umi mbaʼe opensáva ha oñandúva, ha péicha avei jarekóramo Jehovápe ñane amígoramo. Jehová oñeʼẽ ñandéve la Biblia rupive ha oikuaauka ñandéve mbaʼépa haʼe opensa ha oñandu. Ñande ñañeʼẽ chupe ñañemboʼe jave ha ñamombeʼu chupe umi mbaʼe ñapensáva ha ñañandúva ñande pyʼapýpe. Jehová ningo ohenduseterei voi ñane ñemboʼe (elee Proverbios 15:8). Jehová haʼégui ñane amígo ñanderayhuetéva, ndahaʼéi ohendúnteva umi ñane ñemboʼe síno ombohovái voi umíva. Sapyʼánte haʼe pyaʼe ombohovái ñandéve umi ñane ñemboʼe, péro avése ñañemboʼe jey jey vaʼerã peteĩ mbaʼére. Upéicharõ jepe, jaikuaa porã haʼe ombohovaitaha ñandéve itiempoitépe ha iporãveháicha. Jaikuaa avei Ñandejára ombohováiva ñandéve ikatuha idiferénte upe ñahaʼarõvagui, por ehémplo oipeʼaite rangue ñandehegui pe jehasa asy, haʼe ikatu ñanemoarandu ha ñanemombarete ñaaguanta hag̃ua (1 Cor. 10:13).

(Ehecha párrafo 8) *

8. ¿Mbaʼéichapa jahechaukakuaa jaagradeseha ikatu haguére ñañemboʼe?

8 ¿Mbaʼéichapa jaagradesekuaa ikatu haguére ñañemboʼe? Upearã ikatu jasegi ko konsého Ñandejára omeʼẽ vaʼekue ñandéve: “Peñemboʼékena kontinuadoite” (1 Tes. 5:17). Jehová ningo nañandeovligái ñañemboʼe hag̃ua chupe, upéva rangue haʼe orrespeta pe liverta jarekóva jadesidi hag̃ua ha ñanemokyreʼỹ ‘siémpre ñañemboʼe hag̃ua’ (Rom. 12:12). Upéicharõ jahechauka hag̃ua jaagradeseha upéva, pyʼỹinte ñañemboʼe vaʼerã káda día, péro ani ñanderesarái ñañemboʼe jave jaagradese ha ñamombaʼeguasu vaʼerãha avei Jehovápe (Sal. 145:2, 3).

9. a) ¿Mbaʼéichapa peteĩ ermáno oñeñandu ikatu haguére oñemboʼe? b) ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu ikatu haguére reñemboʼe?

Amáske aréma jaservi Jehovápe ha jahecha mbaʼéichapa haʼe ombohovái ñandéve ñane ñemboʼe, koʼýte jaagradesevéta ikatu haguére ñañemboʼe. Peteĩ ermáno hérava Chris ojapómava 47 áño oservi hague de tiémpo kompléto, heʼi: “Igustoiterei chéve apuʼã pyhareve voi porã añemboʼe hag̃ua Jehovápe. Ndaijojahái ningo ikatu haguére añemboʼe Jehovápe koʼẽtĩ jave ha ahecha mbaʼéichapa umi ysapy omimbi oñepyrũvo ojope hese pe kuarahy. Upéva chemomýi aagradese hag̃ua Jehovápe kompletoite umi rregálo omeʼẽvare chéve, umíva apytépe pe ñemboʼe. Upéi pyhare, añemboʼe rire igustoiterei ikatu haguére aha ake konsiénsia potĩ reheve”.

PE ESPÍRITU SÁNTO

10. ¿Mbaʼérepa ñamombaʼe vaʼerã Ñandejára espíritu sánto?

10 Ñandejára espíritu sánto haʼe hína ótro rregálo ndaikatúiva jahecha ha ñamombaʼetereíva. Jesús ñanemokyreʼỹ vaʼekue jasegi hag̃ua jajerure espíritu sánto (Luc. 11:9, 13). Jehová oipuru ijespíritu ñanemombarete ha omeʼẽ hag̃ua ñandéve “pe podér umi ótra hénte ndorekóiva” (2 Cor. 4:7; Hech. 1:8). Haʼe ñanepytyvõ rupi, ñande ikatu ñaaguanta oimehaichagua jehasa asy.

(Ehecha párrafo 11) *

11. ¿Mbaʼéichapa pe espíritu sánto ikatu ñanepytyvõ?

11 Pe espíritu sánto ningo ikatu ñanepytyvõ ñakumpli porã hag̃ua umi asignasión jarekóva Ñandejára servísiope, ha avei ikatu ñanembovaleve umi mbaʼe jajapokuaámavape voi. Ha ñande kristianokuérape ikatu ñanepytyvõ ñakumpli hag̃ua umi rresponsavilida jarekóva. Jaikuaa ningo umi mbaʼe porã jahupytýva Ñandejára servísiope jahupytyha pe espíritu sánto rupive añoite.

12. Heʼiháicha Salmo 139:23, 24, ¿mbaʼépa ikatu jajerure ñañemboʼe jave?

12 ¿Mbaʼéichapa avei ikatu jahechauka ñamombaʼeha pe espíritu sánto? Ikatu jajerure Ñandejárape ijespíritu tañanepytyvõ jahechakuaa hag̃ua jarekópa hína algún pensamiénto térã deséo ivaíva (elee Salmo 139:23, 24). Jajapóramo upéicha, Jehová ñanepytyvõta ijespíritu rupive jahechakuaa hag̃ua umi pensamiénto térã deséo vai jarekóva, ha jahechakuaáramo upéva ñandejehe, jajerure vaʼerã Ñandejárape ijespíritu tañanemombarete ñandepuʼaka hag̃ua umichagua pensamiénto ha deséore. Jajapóramo upéicha, Jehová ohecháta ndajajaposeiha mbaʼeve ojokótava chupe osegi hag̃ua ñanepytyvõ ijespíritu sánto rupive (Efes. 4:30).

13. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ñamombaʼeve hag̃ua pe espíritu sánto?

13 Ñande ikatu ñamombaʼeve pe espíritu sánto jajepyʼamongetáramo umi mbaʼe ojehupytývare ko tiémpope pe espíritu sánto rupive. Jesús oho mboyve yvágape, heʼi vaʼekue idisipulokuérape: “Oñemeʼẽta peẽme podér pe espíritu sánto ou vove pende ári, ha oikóta pendehegui che testígo [...] umi lugár mombyryvehápe jepe ko yvy ape ári” (Hech. 1:8). Ha peichaite oiko koʼág̃arupi. Pe espíritu sánto ñanepytyvõgui oĩma mas de 8 millón imédio umi oadoráva Jehovápe ko yvy tuichakuére. Avei, ñande ñaiméva Jehová puévlope ñaime en unida ha pyʼaguapýpe ñane ermanokuérandi, pórke Ñandejára espíritu ñanepytyvõ jareko hag̃ua umi kualida iporãva, por ehémplo mborayhu, vyʼa, pyʼaguapy, pasiénsia, pyʼaporã, mbaʼeporã, jerovia, akãguapy ha jejokokuaa. Koʼãva hína “umi mbaʼe porã oúva Ñandejára espíritugui” (Gál. 5:22, 23). Añetehápe pe espíritu sánto haʼe peteĩ rregálo iporãitereíva.

YVÁGA GUIVE ÑANEPYTYVÕ HIKUÁI JAPREDIKA HAG̃UA

14. ¿Mbaʼeichagua ajúdapa jareko ñasẽ jave japredika ha ñaporomboʼe?

14 Ñande jareko avei ótro tesóro ndajahecháiva ha upéva hína ñambaʼapo Jehovándi, Jesús ha umi ánhel ndive (2 Cor. 6:1). Ñande ñambaʼapo hendivekuéra ñasẽ jave japredika ha ñamboʼe la héntepe. Pablo heʼi vaʼekue ijehe ha umi ojapóvare ko tembiapo: “Ore ningo Ñandejára ajudánte” (1 Cor. 3:9). Ñande ñasẽ jave japredika ha ñamboʼe la héntepe oiko avei ñandehegui Jesús ajudánte. Ñanemanduʼa vaʼerã avei Jesús omanda rire isegidorkuérape: “Tapeho pemboʼe umi hénte entéro paisguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che disípulo”, upéi heʼi hague: “Che aĩta penendive” (Mat. 28:19, 20). ¿Ha mbaʼéichapa ñambaʼapo umi ánhel ndive? Jaagradeseterei ningo umi ánhel ñandedirihi haguére jaikuaauka jave umi “notísia porã umi oikóvape ko yvy ári” (Apoc. 14:6).

15. Emombeʼu peteĩ ehémplo oĩva la Bíbliape ohechaukáva mbaʼe párte iñimportántevapa Jehová ojapo japredika jave.

15 Ñande ñamombeʼu pe mensáhe oñeʼẽva Ñandejára Rréinore, ha upe semílla ikatu hoʼa ha okakuaa umi hénte ipyʼaporãva korasõme (Mat. 13:18, 23). ¿Mávapa hína upe omongakuaáva pe añetegua semílla ha omboprodusi porãva? Jesús heʼi peteĩ persónagui ndaikatuiha oiko idisípulo, Itúa Jehová “ndoguerúiramo chupe” (Juan 6:44). La Bíbliape jareko peteĩ ehémplo ohechauka porãva upéva. Ikatu ñanemanduʼa Pablo opredikárõ guare umi kuña oñembyatývape pe siuda de Filipos ypýpe. Peteĩva umíva apytépe héra vaʼekue Lidia, ha la Biblia heʼi hese: “Jehová oavri chupe ikorasõ oguerovia hag̃ua umi mbaʼe Pablo heʼíva” (Hech. 16:13-15). Lidia rehe oiko haguéicha, Jehová hetaiterei héntepe oipytyvõ oñemoag̃ui hag̃ua hese.

16. ¿Máva rupivépa jahupyty heta mbaʼe porã predikasiónpe?

16 ¿Máva rupivépa jahupyty heta mbaʼe porã predikasiónpe? Pablo ombohovái upéva oskrivírõ guare pe kongregasión de Corinto rehe: “Che añotỹ pe semílla, Apolos orrega, péro Ñandejára hína upe omongakuaáva. Upéicharõ pe iñimportánteva ndahaʼéi pe oñotỹva ni pe orregáva, síno Ñandejára, pórke haʼe hína upe omongakuaáva” (1 Cor. 3:6, 7). Pablo ojapo haguéicha, ñande siémpre ñamombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe jahupyty haguére umi mbaʼe porã predikasiónpe.

17. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñamombaʼeha ñambaʼapo haguére Ñandejárandi, Jesús ha umi ánhel ndive?

17 ¿Mbaʼéichapa jahechauka ñamombaʼeha pe priviléhio jarekóva ñambaʼapóvo Ñandejárandi, Jesús ha umi ánhel ndive? Upearã kyreʼỹme jajapo opa ikatúva ñamombeʼu hag̃ua ótrope umi notísia porã. Ha upéva ikatu jajapo heta hendáicha, por ehémplo umi lugár hetahápe hénte ha “ogahárupi” (Hech. 20:20). Hetápe ogusta avei oaprovecha opredika hag̃ua oimehápente. Haʼekuéra otopa vove peteĩ persóna ndoikuaáivare, torýpe osaluda chupe ha oñehaʼã oñemongeta hendive. Ha upe persóna oñemongetaséramo, haʼekuéra mbeguekatúpe ombohape pe konversasión oñemongeta hag̃ua Ñandejára Rréinore.

(Ehecha párrafo 18) *

18, 19. a) ¿Mbaʼéichapa jarrega pe añetegua semílla? b) Emombeʼu peteĩ experiénsia ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ raʼe peteĩ ostudiávape la Biblia.

18 Ñande ningo “Ñandejára ajudánte”, upévare ndahaʼéi ñañotỹnteva pe añetegua semílla síno jarrega avei. Peteĩ persóna ohechaukáramo oñeinteresaha, jajapose opa ikatúva ñañemongeta jey hag̃ua hendive, térã jajerure ótrope oñemongeta hag̃ua hendive ikatu hag̃uáicha omoñepyrũ peteĩ estúdio bíblico. Ñande javyʼaiterei jahechávo mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ pe ostudiávape la Biblia okambia hag̃ua umi mbaʼe opensáva ha oñandúva.

19 Jahechami Raphalalani ehémplo. Haʼe ningo haʼe vaʼekue peteĩ médiko vrúho Sudáfricape, ha omombaʼeterei umi mbaʼe oaprendéva ostudiávo la Biblia. Péro ijetuʼueterei chupe oikuaárõ guare Ñandejára Ñeʼẽ heʼiha ndovaleiha oñembaʼeporandu umi omano vaʼekuépe (Deut. 18:10-12). Mbeguekatúpe haʼe oheja Ñandejára okambia chupe opensa lája, ha tiémpo rire haʼe oheja upe ojapo vaʼekue ha ndahaʼevéima médiko vrúho, hiʼarive upe traváho rupive añoite haʼe oñemantene kuri. Raphalalani orekóva koʼág̃a 60 áño heʼi: “Aagradeseterei umi testígo de Jehovápe chepytyvõ haguére hetaite mbaʼépe, umíva apytépe atopa hag̃ua che travahorã. Ha koʼýte aagradese Jehovápe chepytyvõ haguére akambia hag̃ua. Upévare koʼág̃a che haʼéma peteĩ Testígo vautisádo osẽva jepi opredika”.

20. ¿Mbaʼépa ñande jajerresolvéma jajapotaha?

20 Ko artíkulope ñañeʼẽma 4 tesóro ndaikatúivare jahecha, pe tuichavéva haʼe hína jareko Jehovápe ñane amigoitéramo. Jareko rupi upe priviléhio ikatu jahupyty umi ótro tesóro ndaikatúiva jahecha. Umíva apytépe ñañemboʼe chupe, ñanepytyvõ ijespíritu sánto ha ñambaʼapo hendive, Jesús ha umi ánhel ndive predikasiónpe. Ñande ningo jajerresolvéma amás día ñamombaʼevetaha umi tesóro ndaikatúiva jahecha. Ha siémpre jaagradesese Jehovápe haʼe haguére peteĩ Amígo ndaijojaháiva.

PURAHÉI 145 Ñandejára opromete peteĩ paraíso

^ párr. 5 Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe ñañeʼẽ kuri umi rregálo Ñandejára omeʼẽvare ñandéve ha ikatúva jahecha. Ko artíkulope ñañeʼẽta umi tesóro ndaikatúivare jahecha, ha mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñamombaʼeha umíva. Ñanepytyvõta avei ñamombaʼeve hag̃ua Jehovápe omeʼẽ haguére ñandéve umi mbaʼe porãite.

^ párr. 58 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: 1) Peteĩ ermána omaña hína Jehová rembiapokuére ha ojepyʼamongeta pe amista orekóvare hendive.

^ párr. 60 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: 2) Pe ermána ojerure hína Jehovápe tomombarete chupe opredika hag̃ua.

^ párr. 62 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: 3) Pe espíritu sánto omombarete pe ermánape opredika hag̃ua upe oikohárupi.

^ párr. 64 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: 4) Pe ermána ombostudiáma hína la Biblia pe persóna opredika vaʼekuépe oikohárupi. Umi ánhel oipytyvõ ko ermánape opredika ha oporomboʼe hag̃ua.