Skip to content

Skip to table of contents

22 EKOBEE UE ENƆ

Tɔgɛ Nia Loo Pya Dɔɔ̄nu Jɛhova Ii Dap Mɔmadɛɛ̄

Tɔgɛ Nia Loo Pya Dɔɔ̄nu Jɛhova Ii Dap Mɔmadɛɛ̄

“Ɛp lo nu . . . ii dap muɛ̄. Nyɔnɛbee nu a lu emuɛ̄ gaa le tɛɛ̄ aa, mɛ nu ii dap muɛ̄ etɔɔ̄ ina dee a naa tah.”—2 KƆR 4:18.

YƆƆ 45 Pya Nu M Kɛɛrɛ Bu Na Beenyiɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na Jizɔs bee kɔ akiiloo pya zɔ a le li bunyɔɔ a?

NAALE dɛ̄dɛɛ̄ dɔɔ̄nu na a dap lu emɔmadɛɛ̄ a. Bu kaka, pya lo zɔ a kuī naa lu emɔmadɛɛ̄. Bu ye Ekɔaue nyɔɔ Egu, Jizɔs bee kɔ nu akiiloo pya zɔ a le li bunyɔɔ lo a lee ee ɛrɛgeba zɔ nɛɛ dap ɛrɛ. Sa a kɔ yereloo kɔ: “Kɛ̄ o zɔ le, kɛ̄ a na o beenyiɛ elenage a.” (Mat 6:19-21) I beenyiɛ ezū i kɔ i nyɔɔnɛ pya nu i ɛp kɔ a kuī. I kpooge loo “zɔ li bunyɔɔ” tɛ̄maloo enyɔɔnɛ Bari ɛrɛ le bee. Jizɔs bee baatɛ̄ kɔ zɔ ama naale edap lu egbee ale su ye i lɛɛbah.

2. (a) Dookɛ̄ 2 Pya Kɔrint 4:17, 18 kɔ doo, e na Pɔɔl i zū kɔ i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ a? (b) E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

2 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl zū i kɔ i “ɛp lo nu . . . ii dap muɛ̄.” (Buū 2 Pya Kɔrint 4:17, 18.) Pya nu a naa dap lu emuɛ̄ na pya zɔ le leelee i gaa le ɛrɛ bu aā nyɔuwe Bari. Bu lo ekobee ue ama, i gaa le nɔ nu akiiloo nia pya zɔ a naa lu emuɛ̄ lo i ɛrɛ biī aāloo anyaawo, lo a le gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Bari, yere kara, yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄ Bari, le yerebah i ɛrɛ aābah Jɛhova, Jizɔs le pya ɛnjɛl bu i tam zue ue. I gaa le nɔnage kɛ̄ i dap tɔgɛ nia loo pya zɔ ii muɛ̄ ama doo.

YII GBO JƐHOVA

3. E na lo zɔ a kuī eera lo ii muɛ̄ a, e e na edoo kɔ i dap ɛrɛ a?

3 Zɔ a kuī eera lo ii muɛ̄ na yii gbo loo Jɛhova Bari. (Yɔɔ 25:14) E dap doodoo wa waɛ kɔ Bari a yii gbo pya nɛɛ a naa mmana sa a kiisī lo ele kaɛ ni? A dap doo wo nyɔnɛbee waara zɔɔ a’agara Jizɔs “su pɔrɔ nyɔuwe lɛɛ” loo pya miɔŋɔ nɛɛ. (Jɔn 1:29) Lɛɛ Jizɔs gae u, Jɛhova bee suā kɔ ebɔ ture nyiɛ loo mmɛ kɛ̄ lokwa a dap kpɔā pya nɛɛ. Nu anua sa Bari bee dap nyɔɔnɛ pya a bee tɔɔ̄ dum lɛɛ Jizɔs gae u yinia gbo lo.—Rom 3:25.

4. Naa nɛ edoba loo pya nɛɛ a bee yii gbo Bari lo ba bee tɔɔ̄dum lɛɛ Jizɔs gae lu a kɛnɛkɛ̄.

4 Naa kɛɛrɛbu pio pya nɛɛ a bee yii gbo Bari lɛɛ Jizɔs gae lu nyɔuwe. Abreham bee le nɛɛ a ɛrɛ e’agatɛ̄ yira. Sɔ̄ nu a eeloo 1,000 zua etɛ̄na aā sɔ̄ Abreham bee u, Jɛhova bee lege gaa ye kure “mdaa gbo.” (Ais 41:8) Nyɔɔwo kere luh naa dap kpoora Jɛhova lɛɛloo pya ye gbo a ye tɔɔ̄ waɛloo. Jɛhova le gaa nyɛŋiabu Abreham doodoo bee a le dum. (Luk 20:37, 38) Dɔɔ̄na edoba na Job. Sɔ̄ ba bee bɔŋana li bunyɔɔ, Jɛhova bee kɔ ue leere Job bie kɛ̄ sī pya ɛnjɛl. Jɛhova bee ye kure “nɛɛ lɔgɔ ue naa bee, sa era bu dogo, lo a ɛrɛ bɔɔ loo Bari sa kiiya aaloo doo pɔrɔ.” (Job 1:6-8) E Jɛhova bee ɛp Daniɛl lo a bee ye si tam nɛ bu bɔ ture nyiɛ loo bu nu a dap lu 80 zua bie buɛ̄ ba naa wee taāŋabah Jɛhova doodoo wa ni? Pya ɛnjɛl bee kɔ nɛ nɛɛ ebee ana ama nu alu taa sɔ̄ kɔ alu “ewere [ye] loo gbɛnɛ” tɛ̄mabah Bari. (Dan 9:23; 10:11, 19) I dap yiga kaāna kɔ a taɛ Jɛhova emuɛ̄ dee elɛɛ pya ye zooro a wereloo ba ebee u kɛ̄ bu luh.—Job 14:15.

Bu pya amunu sīdee na i dap tɔgɛ nia loo pya dɔɔ̄nu lo ii muɛ̄ ani? (Ɛp 5) *

5. E na i doo lokwa i dap yii gbo Jɛhova a?

5 Nii’ee, ku pya miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana na ba lu gbo Jɛhova a? Gbɛnɛ-edo miliɔn eyira ye gbo. I suā lo ama nyɔnɛbee gbɛnɛ-edo pya nɛɛdam, nɛɛwa le gbomiɔŋɔ a le yube nyɔuwe gaa tɔgɛ kɔ ba gbī eyii gbo Bari tɛ̄maloo wa dogo. Jɛhova yii gbo “pya a yira kaāna.” (Kam 3:32) Aba tɛ̄maloo ɛrɛ yira bu waara zɔɔ a’agara Jizɔs na nyinia gbo ama dap waɛ a. Nyɔɔ a’agara ama, Jɛhova doo kɔ i kiī i loo ye nɛ sa liamaā. Sɔ̄ i doo nu a kuī eera ama, i gbaaloo gbɛnɛ-edo miliɔn pya Nɛɛ Kraist ba ekīna loo nɛ Jɛhova lo ba gaa ɛrɛ ɛɛbu lo elu “gbo” Nɛɛ a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ bu nyɔuwe!

6. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo nyinia gbo i nyɔɔnɛ Bari ɛnia a?

6 Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kɔ yii gbo Bari kuīe i loo a? Dookɛ̄ Abreham le Job bee bia bu bɔloo ture nyiɛ loo nɛ Bari bu gbɛnɛ-edo zua doo, ili dap nage bia bu bɔloo ture nyiɛ loo kaɛlɛɛ kuma zua i esua siātam nɛ Jɛhova bu lo nyɔuwe ama. Doodoo Daniɛl, i ɛrɛ etɔgɛ nia loo nyinia gbo i nyɔɔnɛ Bari ɛrɛ ee i dum. (Dan 6:7, 10, 16, 22) Tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, i dap egerebu bu ɛrɛgeba taāŋa i kpesī sa kiisī lo etɔɔ̄ ye waɛloo.—Fil 4:13.

YERE KARA LU DƆƆ̄NU

7. (a) Dookɛ̄ kpa Kam 15:8 kɔ doo, pya i kara tɔɔ̄loo Jɛhova doodoo wa? (b) Bu mɛ sīdee na Jɛhova agara pya i kara a?

7 Dɔɔ̄na dɔɔ̄nu ii dap mɔmadɛɛ̄ na yere kara. Pya gbo ba tɔɔ̄ waɛloo ziī wee kɔ wa ekɛɛrɛ le kɛ̄ nu wa tɔɔ̄loo doo nɛ ziī. Lege kɛ̄ i nyinia gbo loo Jɛhova le doolo ni? Aiī! Jɛhova kɔ ue i nɛ tɛ̄maloo ye Muɛ̄ Ue, e a muuna nage ye ekɛɛrɛ le kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo i nɛ. I nyɔɔnɛ ye kɔnia ue sɔ̄ i yere kara, e i dap nage kɔ kɛ̄ i kɛɛrɛ nu doo le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo ye nɛ. Bu Jɛhova ɛɛ sɔ̄ a dā i kara. (Buū Kam 15:8.) Doodoo Gbo a ɛrɛ wereloo, Jɛhova naa aadee gbaɛ̄tɔ̄ pya i kara, mɛ a agara wa. Pio sɔ̄ a nwaabah agara i kara. E pio sɔ̄ i dap kiisī lo eyere kara nyɔɔ aba ziī nu. Kerewo, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ e’agara i kara taɛ sɔ̄ a bɔloo le bu sīdee a lee. Bu kaka, kɛ̄ Bari agara i kara doo dap lu kee loo kɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo. Bu edoba, taā a lɛɛ ziī taāŋa, a dap i nɛ suānu le ekpo lokwa i dap ‘egerebu.’—1 Kɔr 10:13.

(Ɛp 8) *

8. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo dɔɔ̄nu yere kara a?

8 Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo keebee dɔɔ̄nu yere kara ama a? Ziī sīdee na tɛ̄maloo egbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ a kɔ i “aa ɔbɛ etaāŋa.” (1 Tɛs 5:17) Jɛhova naa su bah ekpo i aā kɔ i yere kara. Taāwo, a nɛ enwadɛɛ̄ i ɛrɛ loo sa i yere mɛm loo kɔ i “agɛrɛloo bialoo yere kara.” (Rom 12:12) Nyɔɔwo, i dap tɔgɛ nia tɛ̄maloo ewee yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Kerewo, ii le e’ibere edoo yaa Jɛhova sa ye leera sɔ̄ i gaa yere kara.—Yɔɔ 145:2, 3.

9. Yere kara bee tɔɔ̄loo ziī wuga nɛɛdam doodoo wa, e a tɔɔ̄loo olo doodoo wa?

9 Kuma kɛ̄ i esua gbɛnɛ-edo zua siātam nɛ Jɛhova sa muɛ̄ pya sīdee a e’agara i kara doo, kɛ̄ i tɔgɛ nia kiiloo yere kara enyim nage yii loo doo lo. Naa su edoba aāloo ziī wuga nɛɛdam a kura Chris lo etɔ̄na bu esiatam mmɛɛ̄ sɔ̄ bu nu a yeeloo 47 zua. A bee kɔ, “A wee mɛ kpeloo ziī ziī lɔɔrɛ lo e’aa daa sa su pio sɔ̄ yeā kara nɛ Jɛhova. Alu nyɛŋia lo ekɔ ue nɛ Jɛhova sɔ̄ enaani gaa aakɛ̄ lɔɔrɛ lo a doo kɔ sīdee a kpedɛɛ̄! Lo ama doo kɔ m doo ye yaa loo pya ye dɔɔ̄nu, le dee a i kpaā nɛ lo eyere kara. E sɔ̄ m eyere kara uunɛ sah, m wee ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ sɔ̄ m gaa kii wee daa.

DƆƆ̄NU KAƐ EDƆƆ̄

10. E na anua i tɔgɛ nia loo dɔɔ̄nu kaɛ edɔɔ̄ Bari a?

10 Ekpo Bari siātam lu dɔɔ̄na dɔɔ̄nu ii mɔmadɛɛ̄ lo i tɔgɛ nia loo. Jizɔs bee i yere mɛm loo kɔ i yere kara bara kaɛ edɔɔ̄. (Luk 11:9, 13) Tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄, Jɛhova nɛ i ekpo lo a le “eenyɔɔ ekpo.” (2 Kɔr 4:7; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 1:8) Tɛ̄maloo yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄ Bari, i dap egerebu bu ɛrɛgeba taāŋa i gaa tɛɛ̄ bu.

(Ɛp 11) *

11. Bu mɛ sīdee na kaɛ edɔɔ̄ i yerebah nɛ a?

11 Kaɛ edɔɔ̄ dap i yerebah nɛ kɔ i si tam Bari alu enɛ i leere. Kaɛ edɔɔ̄ Bari dap doo kɔ i para pya nu i wee dap doo yere loo. E i suā kɔ ɛrɛgeba le nu a sira aabu i tam lu tɛ̄maloo yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄ Bari.

12. Dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ 139:23, 24 kɔ doo, e na i bara kɔ kaɛ edɔɔ̄ a yerebah i nɛ lo edoo a?

12 Dɔɔ̄na sīdee i tɔgɛ nia loo kaɛ edɔɔ̄ Bari na tɛ̄maloo eyere kara bara kɔ a yerebah i nɛ lo emuɛ̄ ɛrɛgeba pɔrɔ ekɛɛrɛ ale taɛ a i le bu beenyiɛ. (Buū Le-yɔɔ 139:23, 24.) Lo i bara dua bara ama, Jɛhova etɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄ i yerebah nɛ kɔ i suā lo i gaa ɛrɛ pɔrɔ ekɛɛrɛ ale pɔrɔ taɛ. E lo i emɔna kɔ i gaa ɛrɛ pɔrɔ ekɛɛrɛ, i yere kara bara kɔ kaɛ edɔɔ̄ a nɛ i ekpo lo edap kiī lo pɔrɔ ekɛɛrɛ ale pɔrɔ taɛ. Dodoo wo etɔgɛ kɔ i gaa biaɛfii lo ekpooraloo lɛɛloo ɛrɛgeba nu edoo kɔ Jɛhova aa i yere na bah nɛ tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄.—Ɛfɛs 4:30.

13. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kaāna nia loo kaɛ edɔɔ̄ a?

13 I dap agɛrɛbah tɔgɛ nia loo kaɛ edɔɔ̄ tɛ̄maloo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu kaɛ edɔɔ̄ eyerebah i nɛ kɔ i doo bu ilii dee ama. Lɛɛ Jizɔs gae kii bunyɔɔ, a bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Bui gaa le su ekpo sɔ̄ kaɛ edɔɔ̄ elu i nyɔɔ, e bɔɔlo gaa le lu pya na ekeebee . . . mmɛ kuma nyɔuwe.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 1:8) Ue ama edooa gbɔ̄mɛɛ̄ bu nyɛŋia sīdee. Tɛ̄maloo yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄, elua ebɔŋɛnɛloo nu a yeeloo ɛrɛtaa miliɔn pya a gaa taāŋabah Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe. Gbaāloo wo, i ɛrɛ ɛɛbu lo ele yɛɛ pya nɛɛ a gaa taāŋabah Jɛhova nyɔnɛbee kaɛ edɔɔ̄ Bari yerebah i nɛ kɔ i ɛrɛ pya le elap dogo a doodoo wereloo, ɛɛbu, efɛɛloo, nyɔɔnyɔɔ egerebu, kaāna beenyiɛ, le dogo, kaāna yira, fɛgɛ dogo, le aa oloo loo. Pya elap dogo ama na “eyuu edɔɔ̄ a.” (Gal 5:22, 23) Naa ɛp kɛ̄ kaɛ edɔɔ̄ lu le dɔɔ̄nu doo a!

YEREKPOTƐ̄ A AABA JƐHOVA, JIZƆS LE PYA ƐNJƐL BU I ESIATAM

14. Ba mɛɛ̄ lo ii mɔmadɛɛ̄ na a i yerebah nɛ bu tam zue ue a?

14 I ɛrɛ dɔɔ̄nu ii mɔmadɛɛ̄ lo egbaaloo Jɛhova, Jizɔs le pya ye ɛnjɛl bu “esia tam.” (2 Kɔr 6:1) I doo wo ɛrɛgeba sɔ̄ i si uwe zue ue. Pɔɔl bee kɔ kumaloo alɛ le pya a bee ye nyɔɔnɛ si tam zue ue kɔ: “Ili yɔ Bari si tam.” (1 Kɔr 3:9) Sɔ̄ i ɛrɛ epoo bu tam zue ue, i gaa nyɔɔnɛ nage Jizɔs siniatam. Nyɛŋiabu kɔ sɔ̄ Jizɔs enɛa lok pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a “doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ alu pya a [ye] nyɔɔnɛ dumɛ” sah, a bee kɔ “m le i loo.” (Mat 28:19, 20) E kiiloo pya ɛnjɛl ni a? Bu i ɛɛnage kɔ pya ɛnjɛl yerebah i nɛ sɔ̄ i zue “le yereue a naa wee tah . . . nɛ pya a tɔɔ̄ bu nyɔuwe”!—Mum 14:6.

15. Naa nɛ ziī edoba a le bu Baibol a tɔgɛ kɔ Jɛhova yerebah i nɛ bu i tam zue ue.

15 E na yerekpotɛ̄ i e’ɛrɛ aābah Bari ama eyerebah i nɛ kɔ i doo a? Sɔ̄ i foh eyuu yereue Buɛ̄-mɛnɛ, pio ɛɛ dɔ nyɔɔ beenyiɛ pya nɛɛ a lee sa a nyim. (Mat 13:18, 23) Mɛɛ̄ na a doo kɔ pya eyuu kaka ue ama a nyim sa mum bee a? Jizɔs baatɛ̄ kɔ lɔgɔ nɛɛ naale edap lu nɛɛ a ye nyɔɔnɛ dumɛ kɛɛrɛ kɔ “Tɛ . . . zuura ye.” (Jɔn 6:44) Baibol nɛ kpog-bee edoba nyɔɔ lo ama. Naa kɛɛrɛ nu a bee sira sɔ̄ Pɔɔl bee yira ekeebee nɛ eku pya nɛɛwa a bee le waɛ kpaɛ̄ buɛ̄ Filipai. Yere nukuādɛɛ̄ loo nu Baibol kɔ akiiloo ziī aba a kura Lidia: “[Jɛhova] bee ye kpaāna beenyiɛ lo egbaɛ̄tɔ̄ nu Pɔɔl gaa bee kɔ.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 16:13-15) Doodoo Lidia, Jɛhova ezuura gbɛnɛ-edo nɛɛ waɛma loo ye.

16. Mɛɛ̄ na i nɛ ka loo ɛrɛgeba le nu a sira aabu i esiatam a?

16 Mɛɛ̄ na a doo kɔ i tam zue ue a kiisī leere a? Pɔɔl bee agara ebip ama sɔ̄ a bee ɛm pya ue ama ma bɔŋanaloo a le Kɔrint kɔ: “Mda bee foh nu Apɔlɔs tɔ̄ maā tɛ̄, mɛ Bari bee doo kɔ ba a nyim. Nyɔɔwo, nɛɛ a bee foh ale nɛɛ a tɔ̄ maā tɛ̄ naale lɔgɔ nu mɛ aba Bari a doo kɔ ba a nyim.” (1 Kɔr 3:6, 7) Doodoo Pɔɔl, i nɛ ka Jɛhova loo ɛrɛgeba le nu a sira aabu i esiatam zue ue.

17. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo nyɔɔnɛ Bari, Kraist, le pya ɛnjɛl “gbaaloo” si tam a?

17 Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo dee a i kpaā nɛ lo e “gbaaloo” Bari, Jizɔs le pya ɛnjɛl bu esiatam ani? I dap doo wo tɛ̄maloo esu ɛrɛgeba dee a i kpaānɛ zuema le yereue nɛ pya dɔɔ̄na. A ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap daā lo ama, doodoo zue ue “kɛ̄ sī pya nɛɛ le bu ziī ziī tɔ.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 20:20) Gbɛnɛ-edo nɛɛ wee wereloo ezue ue bu bugia. Sɔ̄ ba muɛ̄ pya saanɛɛ, ba kana wa muɛ̄ bu fɛgɛ sa piiga lo ebɔātɛ̄ wa nyɔɔnɛ kɔnia ue. Lo a le lo nɛɛ kɔ ue wa nɛ, ba su kari kɔā nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari wa nɛ.

(Ɛp 18) *

18-19. (a) Bu mɛ sīdee na i tɔ̄ maā tɛ̄ eyuu kaka ue a? (b) Naa kɔ ziī nu a bee sira a tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ ziī nɛɛ a gaa bee nɔ Baibol doo.

18 Doodoo pya a “yɔ Bari si tam,” ii le e’aadee foh eyuu kaka ue mɛ i tɔ̄nage maā tɛ̄. Sɔ̄ ziī nɛɛ tɔgɛ taɛ, i gbī edoo kuma kɛ̄ i dap doo lo enwaabah obia si loo lo nɛɛ ale i nɔɔ̄ kɔ dɔɔ̄na nɛɛ a si ye loo sa bɔātɛ̄ enyɔɔnɛ ye nɔ Baibol. Kuma sɔ̄ lo enɔānu gaa kiisī, bu i e’ɛɛ lo emuɛ̄ kɛ̄ Jɛhova gaa si tam bu beenyiɛ pya nɛɛ sa wa yerebah nɛ kɔ ba alu pya a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs doo.

19 Naa kɛɛrɛbu edoba Raphalalani a bee le nwī-aa-yɔ li South Africa. Nu a bee nɔ aābu Baibol bee ye nia. Mɛ a bee ye agabah kaāna esu nu Muɛ̄ Ue Bari kɔ kumaloo kɔ ue nɛ pya nama tɛ ba ebee u. (Deut 18:10-12) Kina kina a bee lɛɛbaloo kɔ Bari a kwa ye ekɛɛrɛ. E sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, a bee ɔbɛ doo yɔ kere adoo a naa bee ɛrɛ na lɔgɔ dɔɔ̄na tam esi. Raphalalani lo elua 60 zua anyaawo bee kɔ: “M doo yaa Pya Ekeebee Jɛhova kɔ ba yerebah mɛ nɛ bu gbɛnɛ-edo sīdee, doodoo yerebah mɛ nɛ kɔ m sikɛ̄ ɛrɛ dɔɔ̄na tam. Lo a eenyɔɔ na bee, m doo yaa Jɛhova kɔ a yerebah mɛ nɛ lo edap nyaana na dum, sa m elua ziī nɛɛ a gaa ɛrɛ epoo bu tam zue ue doodoo nɛɛ Ekeebee eliamaā.”

20. E na o biaɛfii lo edoo a?

20 Bu lo ekobee ue ama, i enɔā nu akiiloo nia pya dɔɔ̄nu ii dap muɛ̄. Lo a kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ na dee i ɛrɛ lo elu Gbo Jɛhova. Lo ama yerebah i nɛ kɔ i dap ɛrɛ biī aāloo pya dɔɔ̄na dɔɔ̄nu ii dap muɛ̄ doodoo yere kara ye nɛ, ɛrɛ yerebah aāloo kaɛ edɔɔ̄, le yerekpotɛ̄ a aabah Jɛhova, Jizɔs le pya ɛnjɛl bu i tam zue ue. Doraa i biaɛfii lo enyimɛ sīdee i tɔgɛ nia loo pya dɔɔ̄nu ii muɛ̄ ama. Sa ii le e’ɔbɛ edoo yaa Jɛhova kɔ a lu i kaāna Gbo.

YƆƆ 145 Yii Bari Loo Paradais

^ bar. 5 Bu ekobee ue i aa a, i bee kɔ nu akiiloo pya dɔɔ̄nu Bari i dap mɔmadɛɛ̄. Bu lo ekobee ue ama, i nɔ nu akiiloo pya dɔɔ̄nu lo ii dap mɔmadɛɛ̄ le kɛ̄ i dap tɔgɛ nia loo doo. Edoo nage kɔ i dap tɔgɛ nia loo Jɛhova Bari nɛɛ a bee i nɛ pya lo dɔɔ̄nu ama.

^ bar. 58 UE A BAATƐ̄ FOTO: (1) Ziī wuga nɛɛwa gaa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ ye gbanialoo kumaloo Jɛhova sɔ̄ a gaa bee ɛp pya dɛmnu Jɛhova.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄ FOTO: (2) Aba lo wuga nɛɛwa bee bara Jɛhova kɔ a nɛ ye mɛm ezuema ue.

^ bar. 62 UE A BAATƐ̄ FOTO: (3) Kaɛ edɔɔ̄ bee yerebah nɛ lo wuga nɛɛwa kɔ a ɛrɛ e’agaloo lo esu zuema ue bu bugia.

^ bar. 64 UE A BAATƐ̄ FOTO: (4) Lo wuga nɛɛwa bee sere enɔānu Baibol loo nɛɛ a bee zue ue nɛ bu bugia a. Pya ɛnjɛl bee yerebah nɛ lo wuga nɛɛwa sɔ̄ a gaa zue ue sa doo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist.