Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 24

“Ke Ya Kɔl Ya I Sooluu Num, Num Pilɛ Kpe Wo, le Mi Nɔ Bɛɛleŋ le Diola Numndaŋ”

“Ke Ya Kɔl Ya I Sooluu Num, Num Pilɛ Kpe Wo, le Mi Nɔ Bɛɛleŋ le Diola Numndaŋ”

“Mɛlɛka Yaawɛɛ, . . . ke ya kɔl ya I sooluu num, num pilɛ kpe wo, le mi nɔ bɛɛleŋ le diola numndaŋ. Oo Masanɔɔ Mɛlɛka, Mɛlɛka nuu, I cho num saŋgala a kɔl nuu kpou.”​—SAM 86:​11, 12.

CHONDII 7 Chɛhowa Cho Kpaaya Naa Ni

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Yɛɛ o sim yɛ le siooŋnde nɔɔ le Mɛlɛka nduyɛ, le yɛɛ wanaa kaala Chɛhowa wa nɔ yɛ ma nɔ siooŋii waa naa?

KILISIƆŊNDA nɔ kaalaa tau le Mɛlɛka nduyɛ, a nɔ vɛlɛ siooŋii nduɛi. Mi waŋnda apum yiyaŋ maa wana kaala waŋndo ma nɔ vɛlɛ siooŋnde le ndu le. Kɛ o cho siooŋii waŋnda nɔ le nyɛ wueenaŋndo ve le naŋ cho suɛi okɔɔ le. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho isɔɔ a siooŋii teŋgeŋnde ipum okɔɔ. Wanaa nɔ siooŋnde hei le Mɛlɛka wa nɔ bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ le ndu. A yeema ma tɛɛmbuu Finya nda cho o choo choo niŋndo kɔllo le yɔŋi chaŋyɛi cho nda tɛɛŋ nde i tambu.​—Sam 111:​10; Pulɔ. 8:​13.

2. A mɛɛ Masaa Deeve dimi o Sam 86:​11 niŋ yɛ, sɔɔŋ sala tiɔɔŋ kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa?

2 Nuawɔ Sam 86:​11. A mɛɛ bolle Baabuileŋ ndeŋ le chɔm yɛ, Masaa Deeve ndoo sina sabu i wa suɛi sɔvɛ le bɛɛleŋ ɔɔ siooŋii Mɛlɛkɛi nɔɔ wo. Ŋ yaasiaŋndɔ miŋ che mɛɛ naŋ duau nyɛ Deeve dimi hoo wo o wali niŋ yɛ. I tasei, ŋ cho yaasiaa sabula naŋ nɔ miŋ nɔ bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ le diola Mɛlɛkalaŋ ndo. I diiŋ nduɛi, ŋ cho yaasiaa nyɛ naŋ nɔ miŋ tosa lepaa o lepaa le chɔmndo maa ŋ nɔ bɛɛleŋ le diola Mɛlɛkalaŋ ndo.

LE YƐƐ NAŊ NƆ YƐ MIŊ NƆ BƐƐLE YIŊGOLOŊ NDEŊ LE DIOLA MƐLƐKALAŊ?

3. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ Muuse, nduyɛ, vɛɛ keŋ ndii mala yɛ ndu dɔɔ le bɛɛleŋ nɔɔ le diola Mɛlɛkalaŋ?

3 Mi Chɛhowa viaŋ Muuse o pou tɛndɛiyo tɛɛŋ teleŋ pilɛ mɛɛ paŋgele chɔm naŋɔɔ ndɔ bɛndoo wo wa hiouwɔɔ. Yiyaŋndɔ a mɛɛ kɔllo wa Muuse yɛ mɛɛ paŋgeloo hoo chuu hiouwɔɔ mbo cha ndu kɔɔli kɔɔli. “Suɛi kɔndɔfili bɛnduei pila wa hei ni!” Maalikɛinɔɔ Chɛhowa soliŋ dɔɔ kpeku ni le suɛi o Muuse lo okoŋ, mbo dimul ndu aa: “Ya cho Mɛlɛka Yaawɛɛ ni, ya cho Mɛlɛka Yaawɛɛ ni. Ya cho Mɛlɛka nɔ nyiɛɛye, nduyɛ mi mala wanaa niaa wo ni. I cho wana dɔɔnuŋ tumbe chɔ chɔ le. Le teleŋ o teleŋ kaalaa ya I kaala wanaa niaa a kɔllo kpou ni, nduyɛ, mi wa sakpo a nda. Waŋnda waalaŋ o waalaŋ niŋ, nda ya I hiau lachi a kaala ni cho le teleŋ o teleŋ ndo chɔmndo ni. Nduyɛ, mi I mal nda le dɛnɛ wɔɔŋ o dɛnɛ wɔɔŋ nda tosa, a sɔɔŋ wɔɔŋ nda tosa woŋ.” (Ɛsɔ. 33:​17-23; 34:​5-7) Kɛlɛŋgaa Muuse ndoo wa pɛ diola Chɛhowalaŋ soliŋndo kpeku, mi kɔllo ndoo del ndu o nyɛ yɔŋnuŋ ndu hoo wo. Keŋ ndii nyindu ndu dɔɔ ni le Isɔluɛiya dimullo aa, “Mɛlɛka Yaawɛɛ Mɛlɛkaa nyaa, diola ndɔla cho laŋ diola kɔndɔfilta bɛndu, nduyɛ mi la wa diola isiooŋ ndaŋ, . . . la ke laŋ bɛɛleŋ.”—Ditɔnɔ. 28:​58.

4. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ nɔ bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ le Chɛhowa?

4 Te ŋ wa pɛ suɛi a diola Chɛhowalaŋ okɔɔ, ŋ nɔ miŋ yiyaŋ a wana suu o cho wo. Ŋ nɔ miŋ yiyaŋ a suliŋnda o nɔ laŋ mɛɛ kpaayaa, taasioo, sandei, a kaalaa cho naa yɛ. Te ŋ chua pɛ teleŋndo le yiyaŋndo o suliŋnda o nɔ laŋ ndaŋ choo a la cheleŋ, ŋ cho bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ nɔ le ndu.—Sam 77:​11-15.

5-6. (a) Yɛɛ diola Mɛlɛkalaŋ la sim yɛ? (b) A mɛɛ Ɛsɔdɔɔ 3:​13, 14 a Aisaya 64:​8 dimi yɛ, o nɛila kuɛɛ choo Chɛhowa tosa yɛ mi hɛnaŋ ndɔɔ yɔŋnuŋ?

5 Yɛɛ diola Mɛlɛkalaŋ la sim yɛ? Wanaa sinaa dɛniaa bɔɔbɔɔ dimi maa nyɛ diolaŋ ndaŋ Chɛhowa sim ndo cho ni, “O Simnuŋ Nyɛ O Yeema le Simnɔŋndo Wo.” Hei chɔm kpendekele maa nyɛ o nyɛ kuuna Chɛhowa hɛnaŋ ndɔɔ tosaa le. Nduyɛ, o nɔla mbo tosa nyɛ o nyɛ. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?

6 Chɛhowa pila nɔla mbo simnuŋ nyɛ o nyɛ o yeema le mi hɛnaŋ ndɔɔ yɔŋnuŋ. (Nuawɔ Ɛsɔdɔɔ 3:​13, 14.) * Kɔndɔfili bɛndoo pila cho hoo a Mɛlɛka okɔɔ ni. Nduyɛ, yaula naalaŋ la cho naa dɛɛniaa teleŋ o teleŋ le miŋ yiyaŋ a hei okɔɔ. Chɛhowa nɔla vɛlɛ mbo tosa mi waŋchieeyaa lahakiaa cho ndu piɛiyo wa simnuŋ nyɛ o yeema wo le mi hɛnaŋ ndɔɔ yɔŋnuŋ. (Nuawɔ Aisaya 64:​8.) O nɛilaŋ ndaŋ choo Chɛhowa tosa nyɛ o yeema le tosaa wo ni. Nduyɛ, nyɛ o nyɛ kuuna ndu sabula ndɔlaŋ peeloo le.—Aisaya 46:​10, 11.

7. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ nɔ balika melaa le Finya naa cho o choo choo niŋndo?

7 Ŋ nɔla miŋ nɔ balika melaa le Finya naa cho o choo choo niŋndo te ŋ yiyaŋ pɛ a sɔɔŋ o tosa niŋ ndoŋ. Nduyɛ, balika melaa hoo nɔla mbo hiou lachi te ŋ yiyaŋ vɛlɛ pɛ a sɔɔŋ o mala naa niŋ le tosaa woŋ. Le taamaseliiyo, te ŋ yiyaŋ pɛ a nyɛm Chɛhowa toosiaa woŋ okɔɔ kpou, mi nyɔɔ hɛnaŋ naa tau le walta kɔndɔfilta o tosa laŋ. (Sam 8:​3, 4) Te ŋ yiyaŋ vɛlɛ pɛ a nyɛ Chɛhowa siiŋguu naa niŋ le hɛnaŋ ndɔɔ tosaa wo, ŋ cho bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ nɔ le ndu. Diola Chɛhowalaŋ la cho bɔɔ diola kɔndɔfili bɛndu! La chɔm naa wana suu Finya naa cho wo, sɔɔŋ o tosa niŋ ndoŋ, a sɔɔŋ o nɔ le tosaa o chilaŋ niŋndoŋ.—Sam 89:​7, 8.

‘I CHO WAŊNDA DIMUL A MƐƐ DIOLA CHƐHOWALAŊ LA CHO LA BƐNDU YƐ’

Mi Muuse pɛɛku Isɔluɛiya diola Mɛlɛkalaŋ a wana suu Mɛlɛka cho wo. Mi hei kindi tiindaŋ ndaa nduyɛ, mii dɛɛniaa nda kɔllo (Tofa pɛl 8) *

8. A mɛɛ Ditɔnɔmii 32:​2, 3 dimi yɛ, yɛɛ Chɛhowa yeema yɛ mi waŋnda tosa a diola ndɔlaŋ?

8 Mɛɛ Isɔluɛiya fuuluu o Lɛŋnde Mɛyaaleŋ ikɛi, mi Chɛhowa pɛɛku Muuse chondei ipum. (Ditɔnɔ. 31:​19) Muuse ndoo nɔ niko mbo pɛɛku Isɔluɛiya chondei hei. (Nuawɔ Ditɔnɔmii 32:​2, 3.) Te ŋ yiyaŋ pɛ o nyɛ dimiŋ o sɔɔŋ 2 a 3 niŋndo choo, miŋ che kpendekele maa Chɛhowa yeema mi waŋnda soliŋ diola ndɔlaŋ kpeku. O yeema nda ma yɔŋ isiooŋ le laŋ veelu le nduyɛ, o yeema mi wana o wana sina laŋ! Nuawɔ se di bɛndu Isɔluɛiya ndaa sɔla wo le mi Muuse pɛɛku nda a Chɛhowa okɔɔ vɛlɛ a diola ndɔla kɔndɔfiltaŋ! Mi chondii Muuse pɛɛku nda hei ve kindi tiindaŋ ndaa. Nduyɛ, mii dɛɛniaa nda mɛɛ piɔɔ yuuyuu wo chuchuŋ naa o bil puiyaa choo yɛ. Vɛɛ naŋ pɛɛku yɛ waŋnda o nɛiyo hoo choo?

9. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le tɔɔ wɔɔŋndo faŋaa o diola Chɛhowalaŋ choo?

9 Te ŋ wa pɛ yooŋgu kɛndɔɔ dimioo chiɛiyo a chiɛiyo ɔɔ o luŋ kpendekele, ŋ nɔ miŋ soliŋ Baabuiyo kpeku miŋ chɔm waŋnda maa diola Mɛlɛkalaŋ la cho Chɛhowa ni. Ŋ nɔla miŋ ke nda yaulaŋ a vidueila soo a diola Mɛlɛkalaŋ okɔɔ laŋ. Nduyɛ, ŋ chɔm nda vɛlɛ tɛɛŋgii nɛi naa nda kua ma chɔɔlu sina a laŋ okɔɔ wa. Te ŋ wa pɛ naa walla, o sukuu, ɔɔ o kelaa niŋ, ŋ nɔ miŋ nuuviaa nɛilaŋ le suɛi a Mɛlɛka naa kaalaa okɔɔ nduyɛ miŋ chɔm nda wana suu o cho wo. Ŋ dimul nda a sɔɔŋ kɛndɛŋ Chɛhowa mɛi lediom le tosaa woŋ okɔɔ. Te a tuei pɛ hei o tasela ndɔ, a cho sina mɛɛ kpɛ Chɛhowa kaala waŋchieeya yɛ. Te ŋ dimul pɛ waŋnda tonya cho a Finya naa kaalaa okɔɔ wo, mɛɛ tɔɔ wɔɔŋndo naŋ cho koŋ faŋaa o diola ndɔlaŋ choo ni. Hei mala waŋnda ma sina choola nda bii nda niŋ pɛɛkoo a Chɛhowa okɔɔ laŋ. Nyɛ naŋ pɛɛku waŋnda o Baabuiyo niŋndo nɔla mbo kindi tiindaŋ ndaa nduyɛ mbo dɛɛniaa nda kɔllo.—Aisaya 65:​13, 14.

10. Te ŋ wa pɛ waŋnda Baabuiyo pɛɛkoo, le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ pɛɛku nda sawala Mɛlɛkalaŋ kinɛi le?

10 Te ŋ wa pɛ waŋnda Baabuiyo pɛɛkoo, ŋ nɔ miŋ mala nda ma sina diola Chɛhowalaŋ nduyɛ ma soliŋ ndaŋ kpeku. O fulawɔ o hei kɔɔli, ŋ nɔ vɛlɛ miŋ mala nda ma sina nyɛ diola ndɔlaŋ la simndo. Le batiuwaa hoo sɔlaa, o cho ko sawala Chɛhowalaŋ a mɛɛ o yeema nda ma bii yoomu ndaa yɛ le naŋ nɔ miŋ mala nda ma sina le. Wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa nɔla ma sina sawala Chɛhowalaŋ nduyɛ ma hɛnaŋ pɛŋ a laŋ. Kɛ te a nɔ kaalaa le Chɛhowa pila le, a nɔla ma diikuŋ ndaŋ te. Loonuŋ maa Ifi ndoo sina sawa Mɛlɛkaa kɛ, ndoo nɔ kaala kpeekpei le Mɛlɛka pila le nduyɛ Adam bɛɛ. (Chɛ. 3:​1-6) Lelaŋ, o cho ko sawala Mɛlɛkalaŋ te naŋ nɔ miŋ pɛɛku waŋnda le.

11. Te ŋ wa pɛ waŋnda pɛɛkoo sawala Mɛlɛkalaŋ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le ma nɔ kaalaa le Mɛlɛka?

11 Sawala Chɛhowa ke naalaŋ la naŋ bɔɔ. (Sam 119:​97, 111, 112) Nduyɛ, le mɛɛ o kaala naa yɛ o ke naa laŋ ni. Kɛ te wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa sina hei le, a nɔla ma che laŋ maa la cho sawala kɛndɛ le. Lelaŋ ŋ nyuna nda aa: “Le yɛɛ Mɛlɛka kuuna yɛ buɛiyaa nduaa le sɔɔŋ pum tosaa? Yɛɛ hei pɛɛku yɛ naa a ndu okɔɔ?” Te ŋ mala pɛ wanaa naŋ cho Baabuiyo pɛɛkoo wa ma sina a Chɛhowa okɔɔ nduyɛ ma nɔ kaalaa le diola ndɔlaŋ, nyɛ naŋ pɛɛku nda wo cho nda kɔllo pilaŋ. Keŋ tosa ma kaala sawala Mɛlɛkalaŋ nduyɛ ma kaala vɛlɛ Mɛlɛka pila. (Sam 119:​68) Tiindaŋ ndaa cho kalu poŋ nduyɛ ma bɛɛndiaŋ le simulta cho nda komal taŋ biuwɔŋndo.—1 Kɔliŋ. 3:​12-15.

‘Ŋ CHO WA MƐLƐKA CHƐHOWA, MƐLƐKA NAA SOOLUUWO’

Mi Deeve chɛl mi kɔl ndɔɔ hui ndu teleŋ pilɛ (Tofa pɛl 12)

12. Vɛɛ Deeve chɛllɛ mi kɔl ndɔɔ hui ndu teleŋ pilɛ nduyɛ, yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo?

12 Mi Masaa Deeve dimul vɛlɛ Chɛhowa o Sam 86:​11 niŋ aa, “ke ya kɔl ya I sooluu num, num pilɛ kpe wo.” Nyɛ o dimi hoo wo cho bɔɔ o sɔvɛ. Mi nyɛ yɔŋnuŋ ndu wo mala ndu le sinaa maa i wa tɛtɛlɛ le mi waŋndo wa Chɛhowa piɛiyo mi kɔl ndɔɔ hui ndu. Paale pilɛ, o wa o chiɛi ndɔɔ choo mbo cha lanɔ pilaa pulɔŋndo. O teleŋ koŋ bɛŋgu, baa Deeve ndoo nɔ pa kɔllo o Chɛhowa lo ɔɔ mi kɔl ndɔɔ hui ndu? Ndoo sina maa mi Chɛhowa duau sawaa aa: “La luɛi lehɔl o [lanɔ] wana le.” (Ɛsɔ. 20:​17) Kɛ mi Deeve hiau dɔɔ lachi a lanɔ pilaa tofaa nduyɛ, mi kɔl ndɔɔ hui ndu. Mi yeemɛi bii ndu le Baasiɛba ve hiau yeemɛi ndoo nɔ le Chɛhowa kɔllo nɛŋioo ve. Deeve ndoo kaalaa niŋ Chɛhowa le teleŋ vilɛi nduyɛ ndoo nɔ vɛlɛ siooŋii nduɛi. Kɛ a koŋ kpou, mbo tual yeemɛi nduɛi wɔɔŋnde kɔɔli. Mi hei nyindu ndu mbo tosa hakioo nduyɛ, mbo huŋ a tɔɔ wɔɔŋndo o diola Chɛhowalaŋ choo. Mi Deeve tosa vɛlɛ mi wanaa cheleŋ a yuŋgu ndɔɔ sɔla saŋgaa o fondo fuu wo choo.—2 Saam. 11:​1-5, 14-17; 12:​7-12.

13. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa mi Deeve piɛi vɛlɛ Mɛlɛka a kɔl ndɔɔ kpou?

13 Mi Chɛhowa sila Deeve nduyɛ mi chaŋyɛi kɛndɛi miiŋgu vɛlɛ nda tɛɛŋ. (2 Saam. 12:​13; Sam 51:​2-4, 17) Mi Deeve loonuŋ a kpundɛ o mal a teleŋ kɔl ndɔɔ hui ndu koŋ ndo. Wana hivi vɛlɛ nyɛ Deeve dimi o Sam 86:​11 niŋndo aa: “Tosa mi piɛi num a kɔllo kpou.” Baa Chɛhowa ndoo mala pa Deeve le mbo piɛi ndu a kɔl ndɔɔ kpou? Nyɛ dimiŋ o Baabuiyo niŋ o haki ndɔɔ kɔɔli wo chɔm maa mbo mala ndu. Baabuiyo dimi maa mi Deeve duau “tiindaŋ ndɔɔ o Mɛlɛka Yaawɛɛ niŋ.”—1 Masaa. 11:​4; 15:​3.

14. Nyuna kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nyunaŋ, nduyɛ le yɛɛ?

14 Taamasi Deeve wo nɔla mbo dɛɛniaa naa nduyɛ mbo mala naa vɛlɛ miŋ mandaŋ. Haki wɔɔŋ wɔɔŋ o tosa hoo wo cho hau silaa le buɛiyaa Mɛlɛkaa. O yɔŋ bɛɛ aa ŋ laŋga kandu Chɛhowa piɛiyo ɔɔ ŋ viou niŋ o tonyaa niŋ, naa kpou nɔ miŋ nyunaŋ aa, ‘I cho pa fafaŋndo nyɛm Setana cho soliŋndo kpeku le ya huiyo woŋ?’

Setana cho nɛilaŋ nuuviaa le num kɔllo faŋaa o Chɛhowa lo. Kɛ chɛl ndu diom te! (Tofa pɛlta 15-16) *

15. Vɛɛ siooŋii Mɛlɛkɛi nɔɔ manda yɛ num te o yɔŋ pɛ ma che wunduma kpeeŋiaa num yeemɛi yaŋ?

15 Le taamaseliiyo, te a wa pɛ tɛlivisiɔŋndo tofaa ɔɔ o Intanɛtiiyo choo ma che wunduma kpeeŋiaa num yeemɛi yaŋ, yɛɛ ŋ cho yɛ tosa? O wa tɛtɛlɛ le dimioo aa, mbɔ fotuei yɔŋaa koni o cho viduei tum fondo le. Kɛ a sina pa maa fotueila waa lende Setana soliŋ kpeku ni le num kɔllo faŋaa o Chɛhowa lo? (2 Kɔliŋ. 2:​11) Fotueila waa naa la cho ko maa chuei pɔmbuɛi waŋndo soliŋ kpeku le yɔm bɛndoo kioŋndo ve. Te o kandu yɔm koŋ lɔwaa pɛ, ma yiyaŋ maa chuei keŋ nɔla mii yɔŋ ndu nyɛ o nyɛ le. Kɛ mɛɛ o hiau lachi a lɔwaa fau, lende koni poŋgaa del ni nduyɛ o lo okoŋ haaa mbo keŋ ndu. A sina pa maa fotueila yɔŋaa la kpeeŋiaa laŋ wana yeemɛi laŋ la cho ko maa chuei pɔmbuɛi keŋ? Wunduma naŋ pɛɛsa maŋ ndaŋ ma nɔla mi ma luei waŋndo o hakioo niŋ nduyɛ mbo mal Chɛhowa piɛiyo. Lelaŋ, nyɛ o nyɛ chiɛɛliaŋ pɛ a kaa nɔɔlɛiyo chɛl mbo luɛi num o kɔl te! Manda kɔl numndo lɔɔlɔɔ le mi diola Chɛhowalaŋ la sɔla bɛɛleŋ!

16. Te tɔɔndaŋndo komal naa pɛ, nyunala kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nyunaŋ?

16 O faŋaŋndɔ o wunduaŋ maŋ kɔɔli, Setana nɔ sɔɔŋ o tɔɔndaŋ naa a muŋ ndoŋ tau. Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa te o yɔŋ pɛ mbo tɔɔndaŋ naa? Lepum mii wa tɛtɛlɛ le yiyaŋndo maa sɔɔŋ muŋ cho sɔɔŋ wɔɔŋ te. Le taamaseliiyo, naapum miŋ dimi aa: ‘I tosa bɛɛ hei a soli ya le ndi le, o cho suɛi wɔɔŋ te.’ Hoo cho yiyaŋ kɛndɛ kposoŋ te. Lelaŋ, te tɔɔndaŋndo komal naa pɛ o sɔɔŋ waa naa choo, o bɛnda bɔɔ miŋ nyunaŋ aa: ‘Baa kindiŋndo pa Setana cho hoo ni le ya kɔllo faŋaa o Chɛhowa lo? Te o yɔŋ pɛ mi tol yeemaŋ niŋ wɔɔŋndoŋ kɔɔli, diola Chɛhowalaŋ la sɔla niŋ tɔɔ wɔɔŋndo le? Te I luei pɛ balaŋ o kaa hoo niŋ, I sɔɔŋguu niŋ pa Mɛlɛka nuu ikɛi kpɛɛluŋ ɔɔ chaŋyɛi ya nɔ a ndu ve cho tambu?’ Yiyaŋ o nyunalaŋ ndaŋ choo. Piɛi o Chɛhowa lo le mbo ke num taasioo nduyɛ mbo mala num ma sandu a numpila te a wa laŋ mulioo pɛ. (Chemi. 1:​5) Hei nɔla mii mala num ma fafaŋ balaŋ lueiyo o sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ niŋ nduyɛ ma tol taamasi Chiisoo kɔɔli le tɔɔndaŋndo chɔulabaa. Mɛɛ Setana tɔɔndaŋ ndu, o kɛɛmiaa ndu le. Mbo dimul ndu aa: “Hiou ma kuɛ, Setana!”—Maa. 4:​10.

17. Taamasi kuɛɛ chɔm yɛ maa o cho bɔɔ suɛi wɔɔŋ le Chɛhowa piɛiyo a yiyaŋnda wɔɔŋndaŋ vɛlɛ a yeemaŋ nɔɔlɛiyoŋ o kɔl?

17 O wa bɔɔ suɛi wɔɔŋ le miŋ wa Chɛhowa piɛiyo mi yiyaŋnda wɔɔŋndaŋ a yeemaŋ nɔɔlɛiyoŋ wa naa o kɔl. Ŋ dimi wɔ maa waŋnda kuɛ bɔllo lɔɔ kɛ diompilɛ cho nda tɛɛŋ te. O waŋnda haa tɛɛŋ, apum yeema ma fula tɔɔ ma hiou chaaŋnda, apum cho nɛi chɔmaa tolɔɔ kɔɔli le nduyɛ apum nɔ pɛŋ lebɛɛ le wana cho nda bolleŋndo le. Te wanaa luaa bɔlla tosa naa pɛ, o wa ikala le ma fula wanaa tase. Kɛ te diompilɔɔ wa pɛ wanaa luaa bɔlla tɛɛŋ, i wa tɛtɛlɛ le ma sɔla batiuwaa. Kɔl numndo nɔla mbo wa maa wanaa diompilɔɔ cho kaŋ tɛɛŋ nda te yiyaŋnda numndaŋ a yeemaŋ numndoŋ ŋ chɛlaŋ pɛ a hɛnaŋ Chɛhowaa. Loonuŋ maa Setana yeema num ma piɛi Chɛhowa a kɔllo kpou le. O yeema num ma nɔ yiyaŋnda wɔɔŋndaŋ a yeemaŋ nɔɔlɛiyoŋ le halikpeŋ ma che ndi ikala le sawala Chɛhowalaŋ biyɔɔ. Nduyɛ, mɛɛ ma yɔŋguŋ o Chɛhowa lo a kɔl numndo kpou malaŋ ŋ nɔla ndu piɛiyo. (Maa. 22:​36-38) Fɛŋ bɛɛ chɛl mi Setana faŋa num kɔllo o Chɛhowa lo le!

18. A mɛɛ Makal 4:​5 dimi yɛ, yɛɛ num kɛɛsiaŋ yɛ o kɔl le tosaa?

18 Mi Deeve piɛi o Chɛhowa lo aa: “Ke ya kɔl ya I sooluu num, num pilɛ kpe wo, le mi nɔ bɛɛleŋ le diola numndaŋ.” Nyuna Chɛhowa o piɛileŋ niŋ maa Deeve nduyɛ ma kindiŋ ma dɔu piɛileŋ ndeŋ o wali niŋ. Lepaa o lepaa, chɔm maa a nɔ bɛɛleŋ le diola Chɛhowalaŋ o yɔŋ bɛɛ aa o sɔɔŋ taaniŋndoŋ choo. Mɛɛ ŋ cho niŋ Sei Chɛhowaa yɛ, te a tosa pɛ hei, Chɛhowa cho tɔɔ kɛndɔɔ sɔla tau. (Pulɔ. 27:​11) Nduyɛ, naa kpou cho dimi mɛɛ wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Makal dimi yɛ aa: “Kɛ naa naa, ŋ cho wa Mɛlɛka Yaawɛɛ, Mɛlɛka naa sooluuwo, nduyɛ mi ŋ tuei ndu diom le fɛɛŋ a fɛɛŋ.”​—Makal 4:​5.

CHONDII 41 Yandii Tuei Piɛile Nileŋ

^ pɛl. 5 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho isɔɔ a piɛile Masaa Deeve piɛi mi le wa o Sam 86:​11, 12 niŋndo. Yɛɛ o sim yɛ le bɛɛleŋ nɔɔ le diola Chɛhowalaŋ? Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ nɔ bɛɛle yiŋgoloŋ ndeŋ le diolaŋ ndaŋ? Nduyɛ, vɛɛ siooŋii Mɛlɛkɛi mala yɛ naa te tɔɔndaŋndo komal naa pɛ le suɛi wɔɔŋnde tosaa?

^ pɛl. 6 Wana hivi vɛlɛ diomnda ndaŋ “Ya cho ya ni” o Ɛsɔdɔɔ 3:​14 niŋ aa, “I Cho Simnɔŋ Nyɛ Ya I Yeema le Simnɔŋndo Wo.”

^ pɛl. 54 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Muuse cho wanaa Mɛlɛkaa chondei pɛɛkoo a diola Chɛhowalaŋ okɔɔ.

^ pɛl. 58 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Ifi ndoo chɔulaba le yeemaŋ wɔɔŋndo fafaŋndo le. Kɛ ŋ nɔ miŋ wa maa ndu le. Ŋ nɔ miŋ tofa wunduma kpeeŋiaa naa yeemɛi yaŋ te yɔŋi naŋ tosa mi diola Mɛlɛkalaŋ la sɔla tɔɔ wɔɔŋndo.