Skip to content

Skip to table of contents

24 EKOBEE UE ENƆ

“Gba Na Beenyiɛ Nua Ziī Lo E’ɛrɛ Bɔɔ Loo Oloo Bee”

“Gba Na Beenyiɛ Nua Ziī Lo E’ɛrɛ Bɔɔ Loo Oloo Bee”

“Gba na beenyiɛ nua ziī lo e’ɛrɛ bɔɔ loo oloo bee. M gae leera a, Aa Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, na Bari, tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ na beenyiɛ.”—YƆƆ 86:11, 12.

YƆƆ 7 Jɛhova Na Ilii Ekpo A

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na ɛrɛ bɔɔ loo Bari kura a, e e na anua a kuī loo pya ba wereloo Jɛhova a?

PYA Nɛɛ Kraist wereloo Bari sa ye ɛrɛ bɔɔ loo. Kiikɛ̄ pio nɛɛ le, dap bee kɔ ue ama be ziī. Kerewo, ii gaa kɔ nu akiiloo bɔɔ a aaloo ziī nu anua edɔbu. I gaa le kɔ nu akiiloo dɔɔ̄na sīdee bɔɔ. Pya nɛɛ ba ɛrɛ dua bɔɔ ama nwadɛɛ̄ Bari sa ye gbaɛ̄tɔ̄loo. Ba naa gbī eyere saŋ bu wa Tɛ a le li bunyɔɔ nyɔnɛbee ba naa gbī egbee gbanialoo ba ye ɛrɛ kumaloo.—Yɔɔ 111:10; Kam 8:13.

2. Dookɛ̄ ue Devid a le bu kpa Le-yɔɔ 86:11 kɔ doo, baɛ e na i gaa le kɔ ue nyɔɔ a?

2 Buū Le-yɔɔ 86:11. Kuma sɔ̄ o gaa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ue ama, o muɛ̄ kɔ Mɛnɛ Devid a bee tɔɔ̄ agara a, bee dābeeloo kɛ̄ ɛrɛ bɔɔ loo Bari kuī doo. Nyaawo, i gaa le nɔ kɛ̄ i dap su pya ue Devid bee yere bu kara ama daānu doo. Tuatua, i gaa le kɛɛrɛ nu anua a bɔloo kɔ i ɛrɛ kaāna enwadɛɛ̄ loo bee Bari. Lo eree baɛ, i kɔnia sīdee i dap tɔgɛ kɔ i ɛrɛe bɔɔ loo bee Bari ziī ziī bira dee.

ENA ANUA I ƐRƐ KAĀNA ENWADƐƐ̄ LOO BEE JƐHOVA A?

3. E a bee sira loo Mozis na a bee ye yerebah nɛ kɔ a kiisī lo e’ɛrɛ enwadɛɛ̄ loo bee Bari a?

3 Naa kɛɛrɛbu kɛ̄ a bee tɔɔ̄loo Mozis doo sɔ̄ a bee le egɔā yɛɛ dɛm sa muɛ̄ ka a aaloo Jɛhova sɔ̄ a gaa tɛɛ̄. Kpa a kura Insight on the Scriptures kɔ, “Lo siranu ama lu kee loo ɛrɛgeba siranu lo pya dɔɔ̄na ebee dap muɛ̄ lɛɛ Kraist gae lu.” Mozis bee dā ue ɛnjɛl bee kɔ lo a bee kɔ: “Jɛhova, Jɛhova, Bari lo toesaɛ̄ le ewonu, lo a naa wee nwaaba ɛrɛ saŋ, sa mma bu wereloo a naa wee nyaa le kaāna yira, lo a sere wereloo a naa wee nyaa nɛ booboo sɔ̄ baɛ boo le lop tup, nɛɛ a aaloo pɔrɔ dogo le tɛɛ̄ ekwɔ le doo gbee.” (A’aa 33:17-23; 34:5-7) Dap lu kɔ Mozis wee nyɛŋiabu nu a bee muɛ̄ ama ɛrɛgeba sɔ̄ a gaa su bee Jɛhova daānu. Wo na a bee nua sa sɔ̄ a esaa a bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ ba a “ɛrɛ bɔɔ loo bee a ɛrɛ gbɛnɛ ka sa lu bɔɔ ama” a.—Deut 28:58.

4. E na i doo lokwa i dap nwadɛɛ̄ Jɛhova kaāna a?

4 Sɔ̄ i kɛɛrɛ nu akiiloo bee a kura Jɛhova, i kɛɛrɛ nage bu nu nɛɛ a kura lo bee lu. I kɛɛrɛbu pya ye elap dogo a doodoo, ye ekpo, suānu, kaāna biaɛ, le ye wereloo. Ɛ’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ye elap dogo edoo kɔ i sikɛ̄ ye nwadɛɛ̄ kaāna.—Yɔɔ 77:11-15.

5-6. (a) E na bee Bari kura a? (b) Dookɛ̄ kpa A’aa 3:13, 14 le Ais 64:8 kɔ doo, bu mɛ sīdee na Jɛhova doo kɔ nu a dooa a?

5 E na i esuā akiiloo bee Bari a? Gbɛnɛ-edo pya enɔā kpa yiga kɔ nu bee Jɛhova dap kura na ‘A Doo Kɔ A Dooa.’ Nu ye bee kura ama nyɛŋia i bu kɔ lɔgɔ nu naa eebah Jɛhova edoo, e a dap doo kɔ ɛrɛgeba nu a dooa. Bu mɛ sīdee?

6 Jɛhova wee doo kɔ nu a dooa tɛ̄maloo elu ɛrɛgeba nu a gbī elu lokwa ye ekɛɛrɛ dap dooa gbɔ̄mɛɛ̄. (Buū A’aa 3:13, 14.) Wee lu enyɛŋia i bu gbɛnɛ-edo sɔ̄ kɔ i kɛɛrɛbu nu akiiloo le elap dogo Bari ama. Jɛhova dap nage doo kɔ pya miɔŋɔ nɛɛ a naa mmana lo ba gaa ye taāŋabah alu nu alɛ gbī kɔ ba alu lokwa ye ekɛɛrɛ dap dooa. (Buū Aisaia 64:8.) Bu lo sīdee na Jɛhova doo kɔ ye ekɛɛrɛ a dooa a. Lɔgɔ nu naa dap ye kpaɛ̄ lɛɛloo edoo kɔ ye ekɛɛrɛ a dooa gbɔ̄mɛɛ̄.—Ais 46:10, 11.

7. Bu mɛ sīdee na i dap kiisī lo etɔgɛ nia loo i Tɛ a le li bunyɔɔ a?

7 I dap kiisī lo etɔgɛ nia loo i Tɛ a le li bunyɔɔ tɛ̄maloo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu alɛ edora le pya nu edora kɔ ili i dap doo. Bu edoba, sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ dɛmnu Jɛhova, pya nu a edora gbɔ̄mɛɛ̄ ama nia i kaāna. (Yɔɔ 8:3, 4) E sɔ̄ i kɛɛrɛbu pya nu Jɛhova edora kɔ i dap doo, a doo kɔ i nwa ye dɛɛ̄ kaāna. Bee a kura Jɛhova lu kaāna bee a kuī! Pya nu a le bu na nu i Tɛ lu, dɛ̄dɛɛ̄ nu a edoora, le dɛ̄dɛɛ̄ nu a gaa le doo.—Yɔɔ 89:7, 8.

“M GAA LE ZUE BEE JƐHOVA SIĀ”

Tɔgɛnu Mozis bee ziinɛloo nɛɛ. A bee dɛɛa nyɔɔ bee Jɛhova Bari le dua nɛɛ a lu (Ɛp 8 barakpaɛ̄) *

8. E na Deuteronomi 32:2, 3 i tɔgɛ akiiloo kɛ̄ Jɛhova ɛp ye bee doo a?

8 Lɛɛ pya Izrɛl gae yii bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo, a ɛrɛ ziī yɔɔ Jɛhova bee nɔɛ̄ Mozis. (Deut 31:19) E a bee lu ekɔ Mozis a sikɛ̄ nɔɛ̄ lo yɔɔ pya nɛɛ. (Buū Deuteronomi 32:2, 3.) Sɔ̄ alu e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ ye 2 le 3 barakpaɛ̄, a tɔgɛ kɔ Jɛhova naa bee gbī kɔ ye bee alu egɔ̄, ale bee a le kaɛ mmɛ kɛ̄ ii dap kue. A gbī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a suā ye bee! Naa ɛp dua dee a bee kpaā nɛ pya Izrɛl lo edā sɔ̄ Mozis gaa wa tɔgɛ nu akiiloo Jɛhova le ye bee ka le loo a! Nu Mozis bee wa tɔgɛ bee agɛrɛtɛ̄ wa yira sa wa yere mɛm loo dookɛ̄ saŋa-saŋa boo wee yerebah nɛ nu alu efoh doo. Bu mɛ sīdee na i dap doo kɔ i tɔgɛnu a le doowo a?

9. I dap yerebah lo esere bee Jɛhova kaɛ doodoo wa?

9 Sɔ̄ i gaa zue ue aā ziī tɔ yii ziī ale i gaa zue ue taɛkɛ̄, i dap su Baibol tɔŋɛ pya nɛɛ kɔ bee Bari kura Jɛhova. I dap wa nɛ pya i kpa, wa tɔgɛ pya i vidio, le pya nu a le i dɔ intanɛt a nɛ ka bee Jɛhova. Sɔ̄ i le uwe tam, tɔkpa, ale nyɔɔ kiā, i dap su dee a i kpaā nɛ kɔā nu akiiloo i Bari a ɛrɛ wereloo nɛ pya dɔɔ̄na. Sɔ̄ i kɔ nu akiiloo le ekɛɛrɛ Jɛhova ɛrɛ kumaloo pya nɛɛ le kɛnɛkɛ̄ nɛ pya nɛɛ i zɔŋia, dap lu tua sɔ̄ ba gaa dā kɔ Jɛhova were wa loo lo. Sɔ̄ i kɔ kaka ue akiiloo i wereloo Tɛ nɛ pya dɔɔ̄na, i yerebah lo esere bee Bari kaɛ. I yere nage bah nɛ pya nɛɛ kɔ ba a dābeeloo kɔ pio nu a bee lu ekɔ wa nɛ kumaloo Jɛhova lu esah. Nu i tɔgɛ pya nɛɛ aābu Baibol lu kaāna nu a wa ziinɛloo.—Ais 65:13, 14.

10. Sɔ̄ i gaa sere enɔānu Baibol, e na anua i doo emanyɔɔ aadee tɔgɛ pya nu Bari gbī le ye daakuu pya dɔɔ̄na a?

10 Sɔ̄ i gaa sere enɔānu Baibol, i gbī eyerebah nɛ nɛɛ i gaa nɔɛ̄nu kɔ a suā bee Jɛhova sa su daānu. Gbaāloo wo, i gbī eyerebah ye nɛ kɔ a suāloo Jɛhova leere. I dapge doo lo ama lo i tɔgɛ ye aba pya zuurabahtɔ̄, daakuu a le kaɛ, le pya kɛ̄ a bɔloo kɔ a doo dogo doo ni? Nɛɛ i gaa nɔɛ̄nu dap nɔ pya lok Bari sa a nia ye. Mɛ, ekɔ lo nɛɛ i gaa nɔɛ̄nu egbaɛ̄ge tɔ̄loo Jɛhova nyɔɔ wereloo a ye ɛrɛ kumaloo ni? Nyɛŋiabu kɔ, Iv bee suā lok Bari, mɛ Adam le ɛɛ naa bee wereloo Bari kaāna. (Jɛn 3:1-6) Nyɔɔwo, i ɛrɛ edoo emanyɔɔ aadee tɔgɛ pya kaāna dogo Bari le ye daakuu pya dɔɔ̄na.

11. Sɔ̄ i gaa tɔgɛ nu akiiloo pya lok le daakuu Bari, i doodoo wa dap yerebah nɛ nɛɛ i gaa nyɔɔnɛ nɔnu kɔ a wereloo Nɛɛ a bee nɛ pya lo lok ni?

11 Pya daakuu Jɛhova le pya nu a i gbī aābah wee lu pya nu elee i loo. (Yɔɔ 119:97, 111, 112) Mɛ pya i gaa nɔɛ̄nu naale ekɛɛrɛ doowo lo ba naa dābeeloo kɔ Jɛhova nɛ pya lok ama nyɔɔ wereloo a i ɛrɛ kumaloo. Nyɔɔwo i dap bip nɛɛ i gaa nɔɛ̄nu kɔ: “O kɛɛrɛ kɔ e na anua sa Jɛhova kɔ pya ye zooro a doo nu ama ale ba aa doo nu a le doowo ama a? E na lo ama i tɔgɛ kumaloo dua Nɛɛ a lu a?” Lo i yerebah nɛ pya i gaa nyɔɔnɛ nɔnu kɔ ba a kɛɛrɛ nu akiiloo Jɛhova sa wereloo ye bee ka le loo, lo sɔ̄ i dap wa ina bu beenyiɛ. Nɛɛ i gaa nyɔɔnɛ nɔnu naale ewereloo aba lo lok mɛ ewere nage loo nɛɛ a bee nɛ lo lok. (Yɔɔ 119:68) Ba gaa le agaloo bu yira sa ɛrɛ yerebah lo edoo kɔ ba a dap tama e’agabah doā-ɛp ba kpesī.—1 Kɔr 3:12-15.

“ILI GAA LE KIĀ BU BEE JƐHOVA”

A ɛrɛ sɔ̄ Devid bee lɛɛbaloo kɔ ye beenyiɛ a pooa (Ɛp 12 barakpaɛ̄)

12. Bu mɛ sīdee na Devid bee doo kɔ ye beenyiɛ aa gbaana loo ziī a, e e na a bee sira aabu a?

12 Ziī etaā ue a kuī kaāna a le bu kpa Le-yɔɔ 86:11 na “gba na beenyiɛ nua ziī.” Bee lu ezū Mɛnɛ Devid kɔ a ɛm pya ue ama. Sɔ̄ a bee le dum, a bee muɛ̄ kɔ beenyiɛ nɛɛ waɛ kɔ a pooa. A ɛrɛ sɔ̄ a bee le nyɔɔ ye tɔ-nyɔɔ sa a muɛ̄ wa dɔɔ̄na nɛɛ a gaa bira maā. Taɛ lo sɔ̄, beenyiɛ Devid bee gbaage loo ziī sɛh a bee pooa ni? A bee suā daakuu Jɛhova a kɔ: “O aa mah-nyiɛ wa o nɛɛ yɔrɔ le.” (A’aa 20:17) Kerewo, a sira kɔ a kiisī lo e’ɛp. Ye beenyiɛ bee pooa kumaloo taɛ a bee ɛrɛ loo Bat-sheba le taɛ a ɛrɛ kumaloo doo nu a nia Jɛhova. Kaɛlɛɛ kɔ Devid ebee wereloo sa ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄, a bee doo dogo wiibu le loo. Wo bee doo kɔ Devid a doo nu a bee piya gbɛnɛ. A bee su kɛɛ nua loo bee Jɛhova. A bee su muɛ̄ pɔrɔ nua nyɔɔ pya ye butɔ le pya a naa bee doo lɔgɔ piya nu.—2 Sam 11:1-5, 14-17; 12:7-12.

13. I doodoo wa suā kɔ beenyiɛ David bee sikɛ̄ gbaaloo ziī ni?

13 Jɛhova bee kpɔte loo Devid sa a bee obia lu ye gbo. (2 Sam 12:13; Yɔɔ 51:2-4, 17) Devid bee muɛ̄ taāŋa le pɔrɔ a bee sira aabu sɔ̄ a bee doo kɔ ye beenyiɛ a pooa. Ye ue a le bu kpa Le-yɔɔ 86:11 dap nage lu esere muɛ̄ loo kɔ: “Nɛ mɛ beenyiɛ a naa pooa.” Jɛhova bee yerebah nɛ Devid kɔ ye beenyiɛ a pooa sɛh kɔ a gbaaloo ziī ni? Aiī a bee ye yerebah nɛ, nyɔnɛbee Jɛhova bee sikɛ̄ kɔ kumaloo Devid kɔ alu nɛɛ “ye beenyiɛ . . . bee era bu kaka loo Jɛhova ye Bari.”—1 Mɛnɛ 11:4; 15:3.

14. E na alu ebɛɛ̄ kɔ i bip aba ii a, e e na anua a?

14 Edoba Devid yere i mɛm loo sa lu nu zuurabahtɔ̄ i nɛ. Pɔrɔ a bee si lu nu zuurabahtɔ̄ nɛ pya nɛɛ Bari anii’ee. Kere i bɔātɛ̄ etaāŋabah Jɛhova aā ale i ebee doowo bu gbɛnɛ-edo zua lo, alu ebɛɛ̄ kɔ i bip aba ii kɔ, ‘M gaa kiīge pya sīdee Setan gbī esu poma na beenyiɛ ni?’

Setan gaa piiga ɛrɛgeba kɛ̄ a dap doo lo epoo o beenyiɛ. O aa yiga kɔ a doo wo! (Ɛp 15-16 barakpaɛ̄) *

15. Bu mɛ sīdee na ɛrɛ bɔɔ loo Bari i dap kpega sɔ̄ i muɛ̄ pya foto a dap dana taɛ kunagā lɛɛ kɛ̄ a?

15 Bu edoba, lo a le o muɛ̄ foto a le nyɔɔ TV ale intanɛt lo a dana taɛ kunagā lɛɛkɛ̄, e na o doo ani? Dap i waɛbah ekɛɛrɛ kɔ lo foto ale fim naa tɔgɛ taɛtaɛ ekotɛ̄ nɛɛ. Mɛ ekɔ alu nu Setan gbī esu poma o ekɛɛrɛ ni? (2 Kɔr 2:11) Foto ama dap le doodoo nwigbagbara sii alu esu baā gbɛnɛ kere kaāni. A wee dasī lu esu ye daa sip bu lo kaāni. Lɛɛ alu ebaa ye kina kina mmɛ sɔ̄ ebaara lu baɛ ebah. Ekɔ foto a dana taɛ a le nyɔɔ intanɛt dapge le doodoo daa sii a wee tera ama ni? Nu a tera sa bɔātɛ̄ kina kina sa bee kɔ a naale eyere muū loo nɛɛ, dap doo kɔ i nwaabah dɔ bu gbɛnɛ pɔrɔ lo a gaa le poo i beenyiɛ sa doo kɔ i si pɔrɔ kumaloo Jɛhova. Nyɔɔwo, kiī susu pya nu a naa bɔloo yere bu o beenyiɛ! Doo kɔ o beenyiɛ a gbaaloo ziī sa ɛrɛ bɔɔ loo bee Jɛhova.

16. Sɔ̄ i kpesī doā-ɛp, pya amunu ebip na i bip aba ii a?

16 Kaɛlɛɛ pya foto a i dap gbee, Setan sunage pya dɔɔ̄na sīdee i doā-ɛp kɔ i si pɔrɔ. E na i doo a? A dap waɛ ekɛɛrɛ kɔ lo nu naa aadee bee piya. Bu edoba, i dap kɛɛrɛ kɔ: ‘Kɛ̄adoo naale elu ekpo mɛ lɛɛ bu bɔŋanaloo lo m doo lo ama, nyɔɔwo a naa aadee kuī.’ Dua ekɛɛrɛ ama bee piya. I doo leere lo ebip aba ii pya ebip a le doodoo: ‘Ekɔ Setan gaa su doā-ɛp ama poma na beenyiɛ ni? Lo m lɛɛbaloo kɔ pɔrɔ taɛ a yii mɛ bu, ekɔ m su kɛɛ nua loo bee Jɛhova ni? Dogo ama edooge kɔ m tɔɔ̄ waɛloo Bari, sɛh edoo kɔ m tɔɔ̄ kɛ̄ a binia ye aaloo ni?’ Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ebip ama. Yere kara bara suānu lo e’agara pya ebip ama bu kaka sīdee. (Jem 1:5) Dodoo wo dap lu kaāna kpega. Dap a yerebah nɛ kɔ o kiī doā-ɛp dookɛ̄ Jizɔs bee doo sɔ̄ a bee kɔ: “Kii [a] Setan!”—Mat 4:10.

17. E na anua a naa lee kɔ i beenyiɛ a pooa a? Naa nɛ edoba.

17 Naa lee kɔ beenyiɛ i a pooa. Naa kɛɛrɛ kɔ ziī eku bii laɛgɛloo naa gba bee bah ziī. Pio aba gbī ka nɛ wa loo, pio aba naa bira dookɛ̄ lok lo bii kɔ doo, e pya lo dɔɔ̄na naa nwadɛɛ̄ nɛɛ a gaa wa tɔgɛ. E’agabah pya eku bii ama e eebah. Bu kiiyasī, eku bii a gbaaloo ziī gaa le kiisī leere. O beenyiɛ dap le doodoo lo eku a kiisī leere a, lo a le o ekɛɛrɛ, o taɛ, le nu o gbī edoo gbaaloo nu a nia Jɛhova. Nyɛŋiabu kɔ Setan gbī epoo i beenyiɛ. A gbī kɔ i ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ kumaloo pya nu Jɛhova gbī kɔ i doo le pya nu ili kɛɛrɛ. Kɛ̄adoo, alu ebɛɛ̄ kɔ o beenyiɛ a era lokwa o dap taāŋabah Jɛhova. (Mat 22:36-38) O aa yiga kɔ Setan a poo o beenyiɛ!

18. Aāloo nu a le bu kpa Maika 4:5, e na o ebiarafii lo edoo a?

18 Yere kara nɛ Jɛhova dookɛ̄ Devid bee doo sɔ̄ a bee kɔ: “Gba na beenyiɛ nua ziī lo e’ɛrɛ bɔɔ loo oloo bee.” Piiga lo edoo dogo sueloo lo kara. Bu ɛrɛgeba biaɛfii o doo ziī ziī biradee, kere alu nwīgbagbara ale alu gbɛnɛ, tɔgɛ kɔ o seree bee Jɛhova kaɛ. Bu dodoo wo, doodoo ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova, o gaa le ɛp lo bee bu sīdee a bɔloo. (Kam 27:11) E lo sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ ii dap gbaaloo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Maika sa kɔ: “Ili gaa le kiā bu bee Jɛhova ilii Bari mmɛ deedee.”—Maika 4:5.

YƆƆ 41 Soosoo Dā Na Bara

^ bar. 5 Bu ekobee ue ama i gaa le nɔ nu akiiloo kara Mɛnɛ Devid alu e’ɛm bu kpa Le-yɔɔ 86:11, 12. E na ɛrɛ bɔɔ loo bee Jɛhova kura a? E na anua a bɔloo kɔ i ɛrɛ kaāna toga-toga enwadɛɛ̄ loo bee a kuī ama a? E bu mɛ sīdee na bɔɔ Bari ekpega i lokwa ii dɔ sɔ̄ alu edoā i ɛp a?

^ bar. 53 UE A BAATƐ̄ FOTO: Mozis bee nɔɛ̄ ziī yɔɔ a nɛ ka bee Jɛhova pya ye nɛɛ.

^ bar. 57 UE A BAATƐ̄ FOTO: Iv naa bee kiī pɔrɔ taɛ. Bu kiiyasī, i kiī pya foto ale yereue a dap lɛɛ pɔrɔ taɛ kɛ̄ sa su kɛɛ nua loo bee Bari.