Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jejokokuaa: Tekotevẽ jajejokokuaa Jehová ñandeguerohory hag̃ua

Jejokokuaa: Tekotevẽ jajejokokuaa Jehová ñandeguerohory hag̃ua

Pablo heʼi: “Ajodiskutírõ guare che prímondi, ajagarra chupe ijajúragui ha añepyrũ ambokacha vaipa chupe. Arrenegaiterei ha ajukase voi kuri chupe”.

Marco heʼi: “Ógape ningo che chepochypa rei, oimeraẽ vyroreíre jepe. Oimeraẽ mbaʼe atopáva che raperãme ajapetepa yvýre, tahaʼe umi muévle térã umi hugéte”.

Oiméne ñande nañanevioléntoi koʼã mokõi ehémploicha. Péro sapyʼánte enterovépe ijetuʼu jepi jajejokokuaa hag̃ua. Upéva ningo oiko prinsipálmente ñagueronaséma rupi pe pekádo ombohasa vaʼekue ñandéve pe primer kuimbaʼe Adán (Rom. 5:12). Oiko haguéicha Marco ha Pablo rehe, algúnope ijetuʼu ojejokokuaa hag̃ua. Oĩ avei umi ijetuʼúvape ojoko hag̃ua umi mbaʼe opensáva. Por ehémplo, haʼekuéra osegi opensa umi mbaʼe omongyhyjévare térã odesanimávare chupekuéra, ha ótrope katu ijetuʼu ojejokokuaa hag̃ua pono hekovai, hoʼu rasa vevída térã ojedroga.

Ikatu voi hína ohundi hekove umi ndojokokuaáiva umi mbaʼe opensáva, umi deséo orekóva ha umi mbaʼe ojapóva. Péro, ¿mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua oiko ñanderehe upéva? Tekotevẽ jajejokokuaa. Upearã ñanepytyvõta ñaanalisáramo koʼã mbohapy pregúnta: 1) ¿Mbaʼépa heʼise jejokokuaa? 2) ¿Mbaʼérepa iñimportantete? Ha 3) ¿mbaʼépa ikatu jajapo jareko hag̃ua ko kualida “oúva Ñandejára espíritugui”? (Gál. 5:22, 23). Upéi jahecháta mbaʼépa ikatu jajapo káda uno sapyʼánte ndaikatúiramo jajejokokuaa.

¿MBAʼÉPA HEʼISE JEJOKOKUAA?

Peteĩ persóna ojejokokuaáva ndojapói oimeraẽ mbaʼe oñantohávante chupe. Upéva rangue haʼe ojejoko ani hag̃ua heʼi térã ojapo umi mbaʼe ndogustáiva Ñandejárape.

Jesús ohechauka porã vaʼekue mbaʼépa heʼise jajejokokuaa

Jesús ohechauka ñandéve mbaʼépa heʼise jajejokokuaa. La Biblia heʼi: “Umi hénte oñeʼẽ vaírõ guare hese, haʼe ndojeréi oñeʼẽ vai avei hesekuéra. Haʼe ohasa asýrõ guare, haʼe noamenasái vaʼekue umi ombohasa asývape chupe, upéva rangue ohejánte oñangareko hese pe Hués oporohusgáva hustísiape” (1 Ped. 2:23). Jesús ohechauka vaʼekue ojejokokuaaha umi iñenemigokuéra oñembohorýrõ guare hese oñemosaingohápe chupe pe yvyráre ojejuka hag̃ua (Mat. 27:39-44). Ha upe mboyvéma voi haʼe ohechauka vaʼekue ojejokokuaaha umi líder rrelihióso oporandúrõ guare chupe heta mbaʼe oipotágui heʼi álgo oĩ vaíva (Mat. 22:15-22). Ha omoĩ avei peteĩ ehémplo porã, unos kuánto judío orrenegaitereíva ojagarrárõ guare ita ojapi hag̃ua chupe. Jesús oñemoĩ rangue otrata vai avei chupekuéra, haʼe “okañy ha osẽ pe témplogui” (Juan 8:57-59).

¿Ikatu piko ñande jasegi Jesús ehémplo? Ikatu hína ñañehaʼã jasegi iñehémplo. Apóstol Pedro heʼi vaʼekue: “Cristo jepe ohasa asy vaʼekue penderehehápe ha oheja peẽme peteĩ ehémplo pesegi porã hag̃ua ha pejapo hag̃ua umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue” (1 Ped. 2:21). Ñaneimperféktoramo jepe, ñande ikatu jasegi Jesús ehémplo ha jajejokokuaa avei. ¿Mbaʼérepa iñimportantete jajapo upéicha?

¿MBAʼÉREPA IÑIMPORTANTETE JAJEJOKOKUAA?

Tekotevẽ ningo jajejokokuaa jaipotáramo Jehová ñandeguerohory. Jaservíramo jepe Jehovápe heta tiémporema, ñande ikatu ñahundi pe amista jarekóva hendive ndajajejokokuaáiramo umi mbaʼe jaʼe ha jajapóvape.

Jahechami Moisés ehémplo, haʼe ningo ‘ivuenoiterei ha ndaipóri vaʼekue voi ótro haʼeichagua ko yvy ape ári’ upe haʼe oikoveha tiémpope (Núm. 12:3). Hetaiterei áñore haʼe ipasiénsia ha ohendu vaʼekue umi israelita plagéo, péro peteĩ díape ndaikatuvéima ojejoko. Haʼe orrenegaiterei ojeplagea jeýma haguére hikuái ofaltágui chupekuéra y. Haʼe ojahéi umi héntere heʼívo chupekuéra: “¡Peẽ rrevélde peikóva, pehendumi la haʼétava peẽme! ¿Peẽ piko peipota hína roguenohẽ peẽme y ko ita guasúgui?” (Núm. 20:2-11).

Moisés ndojejokokuaái rupi nomombaʼeguasúi vaʼekue Jehovápe omeʼẽrõ guare chupekuéra y peteĩ milágro rupive (Sal. 106:32, 33). Upévare Jehová nopermitíri chupe oike pe Tiérra Prometídape (Núm. 20:12). Omanoha día peve, Moisés oiméne ombyasy rakaʼe ndojejokokuaái haguére (Deut. 3:23-27).

¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Jaservímaramo jepe Jehovápe heta tiémpore, ñande arakaʼeve ndajatratavaiséi umi ñanemorrenegávape térã umi tekotevẽvape ojekorrehi (Efes. 4:32; Col. 3:12). Ñandeedávo jahávo ha ñanderasykatu, sapyʼánte ikatu ijetuʼuve ñandéve ñanepasiénsia hag̃ua. Péro ñanemanduʼákena Moisés rehe. Ñande ningo ni mbaʼevéicharõ nañambyaiséi pe servísio porãite ñameʼẽmava Jehovápe heta tiémporema una vénte ndajajejokokuaái haguére. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jareko hag̃ua ko kualida iñimportantetéva?

¿MBAʼÉPA IKATU JAJAPO JAJEJOKOKUAA HAG̃UA?

Ñañemboʼe ha jajerure espíritu sánto. ¿Mbaʼérepa? Pórke upéva haʼe hína peteĩva umi mbaʼe porã oúva Ñandejára espíritugui, ha Jehová omeʼẽ ijespíritu umi ojerurévape chupe (Luc. 11:13). Jehová ningo ijespíritu rupive ikatu omeʼẽ ñandéve pe fuérsa ñaikotevẽva jajejokokuaa hag̃ua (Filip. 4:13). Haʼe ikatu avei ñanepytyvõ jareko hag̃ua umi ótro mbaʼe porã oúva avei ijespíritugui, por ehémplo pe mborayhu ñanepytyvõtava ifasilve hag̃ua ñandéve jajejokokuaa (1 Cor. 13:5).

Ñamboykete entéro mbaʼe ombojetuʼuvétava ñandéve jajejokokuaa hag̃ua

Ñamboykete entéro mbaʼe ombojetuʼuvétava ñandéve jajejokokuaa hag̃ua. Por ehémplo, ñamboykete umi sítio de Internet ha umi vyʼarã ohechaukáva umi mbaʼe vai ojejapóva (Efes. 5:3, 4). Añetehápe ñamboykete vaʼerã entéro mbaʼe ojapokátava ñandéve ivaíva (Prov. 22:3; 1 Cor. 6:12). Por ehémplo peteĩ persónape ostiráramo umi mbaʼe tieʼỹ, tekotevẽ ndoleeiete umi lívro rromántiko ha ndohechaiete voi umi pelíkula rromántika.

Ikatu ningo ijetuʼu ñandéve ñakumpli hag̃ua ko konsého, péro ñañehaʼãmbaitéramo Jehová omeʼẽta ñandéve pe fuérsa jajapo hag̃ua upéva (2 Ped. 1:5-8). Haʼe ñanepytyvõta jajokokuaa hag̃ua umi mbaʼe ñapensáva, jaʼéva ha jajapóva. Por ehémplo, Marco ha Pablo ñañeʼẽma hague, haʼekuéra oaprende ojejokokuaa hag̃ua ponove orreaksiona vai. Jahechamína avei peteĩ ermáno ehémplo, haʼe ningo pyʼỹi orrenegáva omaneha jave ha ojodiskuti voi umi ótro choférndi. ¿Mbaʼépa haʼe ojapo omehora hag̃ua? Haʼe heʼi: “Káda día añemboʼe che pyʼaite guive, astudia umi artíkulo oñeʼẽva jejokokuaáre ha amemorisa umi téxto bíblico chepytyvõtava. Añehaʼãramo jepe chejehe heta áñore ko mbaʼépe, añemomanduʼa vaʼerã káda pyhareve aimeseha trankílo, ha añehaʼã asẽ voi porã arekóramo algún kompromíso ani hag̃ua ajapuraiterei tapére”.

¿MBAʼÉPA IKATU JAJAPO SAPYʼÁNTE NDAJAJEJOKOKUAÁIRAMO?

Sapyʼánte ningo ñande ndajajejokokuaamoʼãi. Upéicha oiko jave ikatu hína ñatĩeterei Jehovágui ñañemboʼe hag̃ua chupe. Péro péicha jave koʼýte ñañemboʼe vaʼerã chupe ñanepytyvõ hag̃ua. Upévare pyaʼe porãkena ñañemboʼe Jehovápe, jajerure asy chupe tañaneperdona, tañandeajudami ha jajedesidi ndajafallamoʼãveimaha péicha (Sal. 51:9-11). Aníkena ñapensa Jehová nohendumoʼãiha ñane ñemboʼe jajerurehápe chupe ñandeporiahuvereko hag̃ua (Sal. 102:17). Apóstol Juan ñanemomanduʼa Ñandejára raʼy ‘ruguy ñanemopotĩha opaichagua pekádogui’ (1 Juan 1:7; 2:1; Sal. 86:5). Ñanemanduʼákena Jehová heʼiha isiervokuérape oporoperdona vaʼerãha heta vése. Upévare ikatu jajerovia haʼe ojapotaha avei upéicha ñanderehehápe (Mat. 18:21, 22; Col. 3:13).

Jehovápe ndogustaiete vaʼekue Moisés ndojejokokuaáirõ guare pe desiértope. Upéicharõ jepe Jehová operdona vaʼekue chupe. Ha Ñandejára Ñeʼẽ ohechauka Moisés ojerovia hague Ñandejárare ipyʼaite guive, ha ñande jasegi vaʼerãha iñehémplo (Deut. 34:10; Heb. 11:24-28). Jehová nopermitíri vaʼekue Moiséspe oike pe Tiérra Prometídape, péro haʼe ohejáta chupe oiko pe paraísope ko yvy ape ári ha ikatúta voi oikove upépe pára siémpre. Ñande avei jareko pe esperánsa jaikovévo pára siémpre jasegíramo ñañehaʼãmbaite jajejokokuaa (1 Cor. 9:25).