Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛnwozohomonlɛ​—Nwolɛ Hyia Amaa Gyihova Alie Yɛ Ado Nu

Bɛnwozohomonlɛ​—Nwolɛ Hyia Amaa Gyihova Alie Yɛ Ado Nu

“Mɔɔ me diema nrenyia bie vale konle doale me la, menzɔle ɔ kominza memianle ye. Anrɛɛ meku ye.”​—Paul.

“Wɔ sua nu, debie ekyi bie ala a ɛnee meva ɛya. Na mesɛkye mbia nee debie biala mɔɔ me sa badɔ zolɛ la.”​—Marco.

Bie a yɛnrɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ. Noko ɔyɛ a, ɔnla aze ɔmmaa yɛ muala kɛ yɛbahomo yɛ nwo zo. Ɛhye le zɔ, ɔluakɛ yɛnyianle sinlidɔlɛ yɛvile Adam, nrenyia mɔɔ limoa la ɛkɛ. (Wlo. 5:12) Ɔyɛ se ɔmaa bie mɔ kɛ bɛbahomo bɛ ɛya zo kɛ mɔɔ ɔde wɔ Paul nee Marco afoa nu la. Bie mɔ noko ɛngola ɛngomo bɛ nzuzulɛ zo. Bɛta bɛdwenle ninyɛne mɔɔ ka bɛ ɛzulolɛ anzɛɛ to bɛ sa nu la anwo. Yɛɛ ɔyɛ se ɔmaa bie mɔ noko kɛ bɛbahomo bɛ atiakunluwɔzo zo amaa bɛakpo nla nu ɛbɛlatane, nzabolɛ yɛɛ nyiletane mɔɔ bɛfa bɛdi gyima la.

Menli mɔɔ ɛngola ɛngomo bɛ nzuzulɛ, bɛ atiakunluwɔzo nee bɛ nyɛleɛ zo la sɛkye bɛ ɛbɛlabɔlɛ. Noko yɛbahola yɛahoati ɛhye. Kɛzi? Ɔlua bɛnwozohomonlɛ mɔɔ yɛbanyia ye la azo. Amaa yɛahola yɛayɛ zɔ la, bɛmaa yɛzuzu kpuya nsa anwo: (1) Duzu a le bɛnwozohomonlɛ? (2) Kɛmɔti a nwolɛ hyia ɛ? (3) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia subane ɛhye mɔɔ boka “sunsum ne ma” ne anwo la ɛ? (Gal. 5:22, 23) Akee yɛbazuzu mɔɔ yɛdayɛ mumua ne yɛbahola yɛayɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛangola yɛangomo yɛ nwo zo la anwo.

DUZU A LE BƐNWOZOHOMONLƐ?

Awie mɔɔ lɛ bɛnwozohomonlɛ la ɛnli ye nganeɛdelɛ biala anzi. Emomu, ɔkomo ɔ nwo zo amaa yeanga anzɛɛ yeanyɛ debie mɔɔ Nyamenle anye ɛnlie nwo la.

Gyisɛse maanle yɛnwunle kɛzi bɛda bɛnwozohomonlɛ ali la

Gyisɛse maanle yɛnwunle mɔɔ bɛnwozohomonlɛ kile la. Baebolo ne ka kɛ: “Mɔɔ bɛbɔ ye aholoba la, yeambɔ bɛ bie. Mɔɔ ɔnwu amaneɛ la yeanwunlonwunla awie, emomu ɔvale ɔ nwo ɔdole Ahenle mɔɔ bua ndɛne pɛlepɛle la anwo zo.” (1 Pita 2:23) Mɔɔ ye agbɔvolɛma golole ɔ nwo wɔ mekɛ mɔɔ ɔhenda baka ne azo la, ɔlale bɛnwozohomonlɛ ali. (Mat. 27:39-44) Mɔlebɛbo ne, ɔlale bɛnwozohomonlɛ kpole ali wɔ mekɛ mɔɔ ɛzonlenlɛ nu mgbanyima bɔle mɔdenle kɛ bɛdua ye ɛdendɛlɛ zo bɛ sa aha ye la. (Mat. 22:15-22) Eza nea neazo kɛnlɛma mɔɔ ɔyɛle wɔ mekɛ mɔɔ Dwuuma bie mɔɔ ɛva ɛya bɔle mɔdenle kɛ bɛkpa ye awolɛ la! Kɛ anrɛɛ ɔbayɛ bɛ bie la, “Gyisɛse veale ɔ nwo na ɔvile ɛzonlenlɛsua ne anu ɔhɔle.”​—Dwɔn 8:57-59.

Yɛbahola yɛazukoa Gyisɛse neazo ne ɔ? Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle. Ɛzoanvolɛ Pita hɛlɛle kɛ: “Kelaese bɔbɔ nwunle amaneɛ maanle bɛ, na ɔgyakyile neazo ɔmaanle bɛ kɛ bɛli ɔ gyakɛ anzi kpalɛ.” (1 Pita 2:21) Ɔwɔ nu kɛ yɛnli munli noko yɛbahola yɛazukoa bɛnwozohomonlɛ nwo neazo mɔɔ Gyisɛse yɛle la kpalɛ. Kɛmɔti a ɔhyia kɛ yɛyɛ zɔ ɛ?

KƐMƆTI A BƐNWOZOHOMONLƐ NWO HYIA Ɛ?

Yɛhyia bɛnwozohomonlɛ amaa Gyihova alie yɛ ado nu. Saa yɛangomo yɛ ɛdendɛlɛ yɛɛ yɛ nyɛleɛ zo a, yɛbahola yɛazɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ yɛ nee Gyihova lɛ la, saa bɔbɔ yɛva nɔhalɛlilɛ yɛzonle Gyihova wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu a.

Fa Mosisi mɔɔ ɛnee le “bɛlɛvo tɛla menli kɔsɔɔti mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo” wɔ mekɛ zɔhane la kɛ neazo. (Nɔm. 12:3) Mosisi nyianle abotane diele Yizilayɛma adendɛbɛnzoabo ne wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, noko kenle ko yeangola ɔ nwo sɔ. Mɔɔ bɛdendɛle bɛ nzo abo bieko kɛ bɛhyia nzule la, ɔvale ɛya. Ɔhanle mgbole ɔhilele menli ne kɛ: “Bɛmɛ atuadelɛma, bɛdie! Yɛmaa nzule ɛvi bodane ɛhye anu ɛrɛla ɛmaa bɛ ɔ?”​—Nɔm. 20:2-11.

Mosisi angola angomo ɔ nwo zo. Yeanva nganvolɛ yeammaa Gyihova mɔɔ luale nwanwane adenle zo vale nzule ne maanle bɛ la. (Edw. 106:32, 33) Ɔlua ɛhye ati, Gyihova ammaa yeangɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo bie. (Nɔm. 20:12) Ɔvi mekɛ zɔhane mɔɔ kɔ la, bie a Mosisi nlunle ɔ nwo kɛ yeangomo ɔ nwo zo la.​—Dit. 3:23-27.

Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a? Saa yɛdɛnla nɔhalɛ ne anu yɛhyɛ bɔbɔ a, ɔnle kɛ yɛtendɛ ɛtane yɛkile menli mɔɔ baha yɛ ɛya anzɛɛ ɔwɔ kɛ yɛtenrɛdenrɛ bɛ la. (Ɛfɛ. 4:32; Kɔl. 3:12) Mekɛ mɔɔ yɛlɛnyi la, ɔyɛ a ɔyɛ se kɛ yɛbala abotane ali. Noko kakye Mosisi. Yɛngulo kɛ yɛsɛkye duma kpalɛ mɔɔ yɛnyia ye wɔ Gyihova anyunlu la, ɔlua bɛnwozohomonlɛ mɔɔ yɛnrɛla ye ali la azo. Duzu a yɛbahola yɛayɛ amaa yɛanyia subane kɛnlɛma ɛhye a?

KƐ ƆKƐYƐ NA YƐANYIA BƐNWOZOHOMONLƐ LA

Sɛlɛ sunsum nwuanzanwuanza ne. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ bɛnwozohomonlɛ boka Nyamenle sunsum ne ma ne anwo, na Gyihova fa ye sunsum ne maa menli mɔɔ biza la. (Luku 11:13) Gyihova kola dua ye sunsum ne azo maa yɛnyia tumi mɔɔ yɛhyia la. (Fel. 4:13) Eza ɔkola ɔboa yɛ ɔmaa yɛnyia subane ngakyile mɔɔ boka sunsum ne ma ne anwo, le kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ bamaa bɛnwozohomonlɛ mɔɔ yɛlɛ anu amia la.​—1 Kɔl. 13:5.

Koati debie biala mɔɔ bahola amaa yeayɛ se kɛ ɛbahomo ɛ nwo zo la

Koati debie biala mɔɔ bahola amaa yeayɛ se kɛ ɛbahomo ɛ nwo zo la. Kɛ neazo la, koati Yintanɛte anzɛɛ anyelielɛ ninyɛne mɔɔ twe adwenle kɔ ɛbɛlatane zo la. (Ɛfɛ. 5:3, 4) Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ yɛkpo debie biala mɔɔ bamaa yɛayɛ ɛtane la. (Mrɛ. 22:3; 1 Kɔl. 6:12) Kɛ neazo la, ɔwɔ kɛ awie mɔɔ lɛ nla nu ɛbɛlatane nwo ngyegyelɛ la koati mbuluku anzɛɛ vidio mɔɔ twe adwenle kɔ nla zo la bɔkɔɔ.

Bie a ɔbayɛ se kɛ yɛbava folɛdulɛ ɛhye yɛayɛ gyima. Noko saa yɛbɔ mɔdenle a, Gyihova bamaa yɛ tumi mɔɔ yɛhyia la, amaa yɛahomo yɛ nwo zo. (2 Pita 1:5-8) Ɔbaboa yɛ yeamaa yɛahomo yɛ nzuzulɛ, yɛ ɛdendɛlɛ nee yɛ nyɛleɛ zo. Ɛhye a Paul nee Marco mɔɔ yɛlimoa yɛha bɛ nwo edwɛkɛ la yɛle a, bɛ nuhua ko biala zukoale kɛ ɔbahomo ye ɛya zo. Fa adiema nrenyia bie mɔɔ ɛnee ta fa ɛya wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛka kale na bɔbɔ ɔ nee awie mɔ di butule la kɛ neazo. Duzu a ɔyɛle ye wɔ nwo a? Ɔka kɛ: “Menyɛle asɔne ɛsesebɛ alehyenlɛ biala. Menzukoale edwɛkɛ ngakyile na mengyele ngɛlɛlera mɔɔ ka bɛnwozohomonlɛ nwo edwɛkɛ la menguale me ti anu. Meva ɛvolɛ dɔɔnwo meli ɛhye anwo gyima, noko menwu kɛ ɔhyia kɛ mefa meyɛ me bodane kɛ mebazie me nwo dii dahuu biala. Saa mebahɔ ɛleka bie a, mefi sua nu ndɛ.”

MEKƐ MƆƆ YƐANGOLA YƐANGOMO YƐ NWO ZO LA

Ɔyɛ a, yɛngola yɛngomo yɛ nwo zo. Saa ɔba ye zɔhane a, yɛse nyiane kɛ yɛbahɔ Gyihova anyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu. Noko mekɛ zɔhane a ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne kpalɛ a. Yemɔti, kɔ Gyihova anyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu ndɛndɛ. Sɛlɛ ye kɛ ɔva wɔ ɛtane ɔhyɛ wɔ na ɔboa wɔ, na bɔ kpɔkɛ kɛ ɛnrɛyɛ nvonleɛ zɔhane bieko. (Edw. 51:9-11) Gyihova badie wɔ asɔneyɛlɛ ne na yeaze wɔ anwunvɔne. (Edw. 102:17) Ɛzoanvolɛ Dwɔn kakye yɛ kɛ Nyamenle Ara ne “mogya ne te yɛ nwo fi ɛtane muala anwo.” (1 Dwɔn 1:7; 2:1; Edw. 86:5) Kakye kɛ Gyihova ɛze ye azonvolɛ kɛ bɛva ɛtane bɛhyɛ dahuu. Yemɔti yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ ɔdaye noko ɔbava yɛ ɛtane yeahyɛ yɛ.​—Mat. 18:21, 22; Kɔl. 3:13.

Mɔɔ Mosisi angomo ɔ nwo zo wɔ fienemgbole ne anu la, Gyihova anye anlie nwo. Noko, Gyihova vale hyɛle ye. Nyamenle Edwɛkɛ ne ka Mosisi anwo edwɛkɛ kɛ ɔlale diedi kpole ali. (Dit. 34:10; Hib. 11:24-28) Gyihova ammaa Mosisi angɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo, noko Ɔbamaa yeara Paladaese azɛlɛ ne azo na yeamaa yeadɛnla aze dahuu. Yɛbahola yɛanyia nyilalɛ zɔhane bie, saa yɛbɔ mɔdenle yɛnyia bɛnwozohomonlɛ subane mɔɔ anwo hyia la a.​—1 Kɔl. 9:25.