Skip to content

Skip to table of contents

Aa Oloo Lu Elap Dogo A Nia Jɛhova

Aa Oloo Lu Elap Dogo A Nia Jɛhova

“Sɔ̄ nwiī wuga na ka gbī enyɔɔnɛ mɛ bebe, m wee ye aa oo sa bɔātɛ̄ ezip ye. M wee gbī efɛ ye.”—Paul.

“Bu mɛ wee biira kaāna sɔ̄ m le tɔ kere a naa ɛrɛ lɔgɔ gbɛnɛ nu a sira. M wee su kasi zip loo ziī, su nu bii zipgi kɛ̄, ɛrɛgeba nu a mɛ yii bah.” Marco.

Gbɛnɛ-edo ii ii le edap doo dogo doo wo. Kerewo, wee i agabah e’aa i loo pio sɔ̄. E taɛ nu anua na bee i bee su pɔrɔ aābah i tua tɛ lo a le Adam. (Rom 5:12) Doodoo Paul le Marco, pio nɛɛ naa wee dap aaloo wa sɔ̄ saŋ wa yii bu. Wee aga nage bah pya dɔɔ̄na nɛɛ lo ebaɛbee wa ekɛɛrɛ. Ba bialoo kɛɛrɛbu nu a wa aarɛ bɔɔ le nu a wa yere saŋ bu. E a dap nage agabah pio nɛɛ ekiī taɛ kunagā, ɔ̄ mii tɛɛā dɛɛ̄, ale ɔ̄ pɔrɔ pie.

Pya nɛɛ a naa baɛloo wa ekɛɛrɛ, wa taɛ, le wa dogo wee yii bu taāŋa. Mɛ i dap doo kɔ pɔrɔ nu ama aa sira. Bu mɛ sidee? Tɛ̄maloo e’aa i loo. Lokwa i dap doo wo, i naa kɔ ue nyɔɔ taa ebip: (1) E na a kura aa oloo a? (2) E na anua alu ebɛɛ̄ a? (3) Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ elap dogo alu ziī gah loo “eyuu edɔɔ̄” ama a? (Gal 5:22, 23) Lɛɛ i kɔ ue nyɔɔ nu ziī ziī ii i doo lo ii wee dap aa i loo.

E NA A KURA AA OLOO A?

Nɛɛ a aa ye loo naa wee doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a ye taɛ. Taāwo, a wee kpooraloo lɛɛloo ekɔ ue sa doo dogo bu sīdee ebɛā Bari.

Jizɔs bee tɔgɛ elap dogo aa oloo

Jizɔs bee i tɔgɛ nu a kura lo e’aa i loo. Baibol kɔ: “Sɔ̄ a bee lu ekɔ ye gbee, naa bee wa obia kɔ gbee sɔ̄ a bee muɛ̄ pɔrɔ a naa wa yegere, mɛ a ture nyiɛ loo nɛɛ a biaɛ leere.” (1 Pit 2:23) Jizɔs bee aa ye loo sɔ̄ pya gbanasī bee ye kɛgɛ sɔ̄ ba gaa ye ka loo te. (Mat 27:39-44) A bee aanage ye loo sɔ̄ pya zaāsī yigabari bee ye bip gbɛnɛgbɛnɛ ebip lokwa a kɔ pɔrɔ ue. (Mat 22:15-22) Naa ɛp kɛ̄ a bee tɔgɛ nage le edoba doo sɔ̄ pya Juu alu bag bee lap ekpodɛm lo etubo ye a! Taā a obara kpɛ, “Jizɔs bee gɔ̄ loo ye sa aa bu gbɛnɛ tɔ kaɛ.”—Jɔn 8:57-59.

I dapge nɔ edoba Jizɔs ni? Ɛrɛ kɛ̄ i ye dap nɔ mmɛ. Nɛɛ lɛɛratam Pita bee ɛm kɔ: “Kraist bee muɛ̄ nage pɔrɔ nyɔɔ bɔɔlo, sa bie edoba nu i nɛ kɔ bui nyɔɔnɛ ye elap tɔ kiā.” (1 Pit 2:21) Kere adoo ii mmana, i dap nɔ edoba Jizɔs kaāna sa lu pya nɛɛ i aa i loo. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ i doo wo a?

E NA ANUA ALU EBƐƐ̄ KƆ I AA I LOO A?

Alu ebɛɛ̄ kɔ i aa i loo lokwa i doo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ i loo. Kere i esiatam nɛ Jɛhova bu gbɛnɛ-edo zua, i dap peere gbanialoo i ɛrɛ kiikɛ̄ a le lo a le ii aa i loo bu nu i kɔ le nu i doo.

Kɛɛrɛbu edoba Mozis a bee lu nɛɛ “a kuma nyiɛ kɛ̄ gbɛnɛ eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le nyɔuwe” lo sɔ̄. (Buā 12:3) Mɛ sɔ̄ Mozis e egerebu bu gbɛnɛ-edo zua aāloo kpɛakpɛa pya Izrɛl, a ɛrɛ dee a naa bee dapna aa ye loo. A bee si saŋ sɔ̄ ba bee kpɛakpɛa kɔ maā etaa. A bee kɔ ue nɛ pya lo nɛɛ bu saŋ kɔ: “Daā anyaawo, bɔɔlo pya lɛɛbeekɛɛ̄; ili gaa le dooge kɔ maā a aa bu gbɛnɛ dɛm ama i nɛ?”—Buā 20:2-11.

Mozis naa bee aa loo ye. A naa bee nɛ ka Jɛhova doodoo nɛɛ a bee doo nyɛŋia tam lo enɛ maā pya Izrɛl. (Yɔɔ 106:32, 33) E nu a bee sira aabu na bee, Jɛhova naa bee yiga kɔ Mozis a yii bu buɛ̄ a bee lu eyira yii loo. (Buā 20:12) Mmɛ dee Mozis bee u, a bee ye kiɛ̄ kaāna kɔ a naa bee aae loo ye.—Deut 3:23-27.

E na i nɔ aāloo a? Kere i esiatam nɛ Jɛhova bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄, ii le ekɔ pɔrɔ ue nɛ pya nɛɛ a i biirebu ale pya nɛɛ a gbī zuurabahtɔ̄. (Ɛfɛs 4:32; Kɔl 3:12) Bu kaka, kuma sɔ̄ i gaa nyim, aa i loo e’aga i bah. Mɛ kɛɛrɛbu Mozis. Ii gbī egbee tam i esia nɛ Jɛhova bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ tɛ̄maloo kɔ ii aa i loo. E na i doo lo e’ɛrɛ elap dogo alu ebɛɛ̄ ama a?

SĪDEE E’ƐRƐ ELAP DOGO AA OLOO

Yere kara bara kaɛ edɔɔ̄. E na anua a? Nyɔnɛbee aa oloo lu ziī gah loo eyuu edɔɔ̄ Bari, e Jɛhova nɛ ye edɔɔ̄ pya a bara. (Luk 11:13) Jɛhova nɛ i ekpo a i bɛɛ̄ tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄. (Fil 4:13) A dap nage i yerebah nɛ kɔ i tɔgɛ pya dɔɔ̄na elap dogo a nuūna eyuu edɔɔ̄, doodoo wereloo, lo edap i yerebah nɛ kɔ i aa i loo.—1 Kɔr 13:5.

Ɔbɛ ɛrɛgeba nu edoo kɔ a aga a bah e’aa oloo

Ɔbɛ ɛrɛgeba nu edoo kɔ a aga a bah e’aa oloo. Bu edoba, ɔbɛ esi dɔ intanɛt le sīdee ɛrɛ ekpeloo a tɔgɛ pɔrɔ pɔrɔ nu. (Ɛfɛs 5:3, 4) Bu kaka, i ɛrɛ ekpooraloo lɛɛloo ɛrɛgeba nu edoo kɔ i doo piya nu. (Kam 22:3; 1 Kɔr 6:12) Bu edoba, nɛɛ a wee nwaabah ɛrɛ taɛ kunagā a ɔbɛ ebuū ale si ee pya nu a tɔgɛ sɔ̄ baɛ nɛɛ gaa lɛrɛ ziī.

A dap i agabah esu pya zuurabahtɔ̄ ama yere bu dogo. Kerewo, lo i piiga kuma kɛ̄ i dap doo, Jɛhova gaa le nɛ i ekpo a i bɛɛ̄ lo e’aa i loo. (2 Pit 1:5-8) A gaa le yerebah i nɛ kɔ i baɛbee i ekɛɛrɛ, ekɔaue, le dogo. Lo etɔgɛ kɔ lo ama lu kaka, Paul le Marco i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a, bee baɛbee wa elap dogo ɛrɛ gbɛnɛ saŋ. Naa kɛɛrɛ nage bu ziī wuga nɛɛdam a wee si saŋ sɔ̄ a gaa ɔb fah, sa a wee nyɔɔnɛ nage pya dɔɔ̄na kana. E na a bee doo kiiloo ye dogo ama a? A bee kɔ: “M wee yere kara dɛ̄dɛɛ̄ dee. M wee nɔnage pya ekobee ue a kɔ ue nyɔɔ aa oloo, sa m aa pya dɔ Baibol edap mɛ yerebah nɛ biea bee mɛ. Kere m edora lo ama bu pio zua lo, m lege gaa kiisī lo enyɛŋiabu aba mm kɔ a bɔloo kɔ m wee fɛɛrɛloo. E m wee nwaabah aatɔ lokwa sɔ̄ m ina nyɔɔ dee mm gbara gbɛnɛ nyɔɔbee m gaa gbī enwaabah ina kɛ̄ m gaa kii.”

NU ESIRA LO II AA I LOO

Pio sɔ̄, i dap doo dogo a tɔgɛ kɔ ii aa i loo. Sɔ̄ wo sira, kɛɛ̄ dap i bɔp lo eyere kara nɛ Jɛhova. Mɛ taɛ sɔ̄ a bɔloo kɔ i yere kara kaāna lo. Nyɔɔwo, yere kara nɛ Jɛhova aba lo sɔ̄. Bara kɔ a aaloo a nɛ, le kɔ a yerebah a nɛ, sa biaɛfii kɔ oo le esinae kɛ̄ tɛɛ̄ lo ekwɔ. (Yɔɔ 51:9-11) Jɛhova naale e’ɔbɛ egbaɛ̄tɔ̄ o kara lo ebara toesaɛ̄. (Yɔɔ 102:17) Nɛɛ lɛɛratam Jɔn nyɛŋia i bu kɔ miī Nwiī nɛɛdam Bari “log i ɔŋana.” (1 Jɔn 1:7; 2:1; Yɔɔ 86:5) Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova kɔ nɛ pya ye zooro kɔ ba a kiisī lo ewee aaloo pɔrɔ. Nyɔɔwo i suā leere kɔ a edoo nage wo nɛ ili.—Mat 18:21, 22; Kɔl 3:13.

Bu Jɛhova bee biira sɔ̄ Mozis naa bee aa ye loo bie bu kpo sagara wii. Kerewo, Jɛhova bee ye aaloo nɛ. E Muɛ̄ Ue Bari kɔ nu akiiloo Mozis kɔ alu nɛɛ a bee ɛrɛ yira. (Deut 34:10; Hib 11:24-28) Jɛhova naa bee yiga kɔ Mozis a yii bu buɛ̄ a bee lu eyira yii loo, mɛ a gaa le doo kɔ a yii bu Paradais a kɛnɛkɛ̄ sa ye nɛ dee lo etɔɔ̄ dum mmɛ deedee. I dap nage ɛrɛ lo dua bɛābu lo i piiga lo ewee ɛrɛ elap dogo aa i loo.—1 Kɔr 9:25.