Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

PWONY ME ANYAMA ME 27

Pe Ipar pi Ditti Mukato Kare Woko

Pe Ipar pi Ditti Mukato Kare Woko

‘Atito botwu ni, dano acel acel myero pe opar pi ditte mukato kare, ento wubed ki tam ma tye atir.’​—ROM. 12:3.

WER 130 Bed Ngat ma Timo Kica

GIN MA WABINYAMO *

1. Tam ango ma kiminiwa i Jo Pilipi 2:3, dok adwogi maber ango ma wanongo ka waketo i tic?

WAMINE ki mwolo me lubo cik pa Jehovah pien waniang ni Jehovah kare ducu ngeyo gin maber loyo piwa. (Ep. 4:22-24) Mwolo weko waketo miti pa Jehovah bedo mukwongo kun waneno jo mukene ni pigi tek loyowa. Macalo adwogine, wabedo ki wat maber ki Jehovah kacel ki luye luwotwa.​—Kwan Jo Pilipi 2:3.

2. Gin ango ma lakwena Paulo oye, dok ngo ma wabinyamo i pwony man?

2 Ento ka pe wagwokke, watwero cako lubo kit pa dano ma i lobo pa Catan ma gin luwakke dok luworo. * Nen calo peko man ogudo Lukricitayo mukene i cencwari me acel pien lakwena Paulo ocoyo bot Lukricitayo ma i Roma ni: ‘Atito botwu ni, dano acel acel myero pe opar pi ditte mukato kare, ento wubed ki tam ma tye atir.’ (Rom. 12:3) Paulo oye ni mitte ni wabed ki woro i komwa kekenwa. Ento, mwolo bikonyowa me bedo ki neno mupore i komwa. Pwony man binyamo kabedo adek i kwowa ma mwolo bikonyowa iye wek pe wapar pi ditwa mukato kare woko. Kabedo adek magi gin aye (1) nyomwa, (2) mot me tic ma watye kwede, ki dong (3) kit ma watiyo kwede ki kabedo me nywako lok i Intanet.

NYUT MWOLO I NYOMMI

3. Pingo tele twero bedo tye i nyom, dok jo mukene gitemo cobo tele meno nining?

3 Jehovah mito ni nyom obed gin ma kelo yomcwiny bot laco ki dakone. Ento, kit ma wan ducu watye ki roc-ci, niang manok twero bedo tye i kine mogo. Ki lok ada, Paulo ocoyo ni jo ma ginyomme gibibedo ki ayelayela mo olo i nyomgi. (1 Kor. 7:28) Jo mukene ginongo ni gibedo ka tele ki luotgi kare ducu, dok meno weko giromo winyo ni onongo pe gipore me nyomme ki ngat meno. Ka tam pa jo me lobo-ni, odonyo woko i kwogi, ci gibirune me moko ni keto nyom aye lagam me pekkigi. Gibitamo pigi kengi ni yo acel keken me bedo ki yomcwiny aye me keto nyomgi woko.

4. Ngo ma omyero wagwokke kwede?

4 Omyero wagwokke ki bedo ma pe wayeng ki nyomwa. Wangeyo ni tyen lok acel keken ma Baibul ye ni keny romo ket aye pi tim me tarwang. (Mat. 5:32) Pi meno ka watye ka kato ki i ayelayela ma Paulo ocoyo pire-ni, pe omyero wawek awaka omi wacak pennye kekenwa ni: ‘Tika nyom man tye ka cobo mitina? Mono atye ka nongo mar ma apore me nongone? Tika abinongo yomcwiny makato ka anyomme ki ngat mukene?’ Nen ni i lapeny magi ducu, ngatti tye ka tamo pire kene. Ryeko me lobo-ni waco ni omyero ilub mitini dok itim gin ma yomo cwinyi kadi bed meno kwako keto nyommi. Baibul miyo tam me ryeko ni: “Pe itam pi gin ma konyi keken, ento tam pi gin ma konyo jo mukene bene.” (Pil. 2:4) Jehovah mito ni igwok nyommi, ento pe iket woko. (Mat. 19:6) En mito ni imok tammi kun ijenge i kom cikke ma igi lac, ento pe i kom mitini.

5. Ma lubbe ki Jo Epeco 5:33, laco myero oter dakone nining, dok dako myero oter cware nining?

5 Laco ki dakone omyero gumarre dok gubed ki woro i kingi. (Kwan Jo Epeco 5:33.) Baibul pwonyowa ni omyero waket cwinywa i miyo makato gamo agama. (Tic 20:35) Kit ango ma bikonyo jo munyomme me nyuto mar ki woro i kingi? Man obedo mwolo. Laco nyo dako ma mwol pe paro pi mitine kene ento tute me “konyo lawote bene.”​—1 Kor. 10:24.

Me kaka tele, luot ma gimwol gitiyo kacel (Nen paragraf 6)

6. Gin ango ma ipwonyo ki i lok pa Steven ki Stephanie?

6 Mwolo okonyo Lukricitayo mapol me nongo yomcwiny i nyomgi. Me labolle, omego mo ma nyinge Steven owaco ni: “Ka itye ngat munyomme, in ki dakoni myero wuti kacel, tutwalle ka peko tye. Me kaka tamo ni ‘ngo maber pira?’ ibitamo ni ‘ngo maber piwa?’” Dakone Stephanie bene winyo kit meno. En owaco ni, “Pe tye ngat mo ma mito bedo ki ngat ma tiko pyem kwede. Ka tele tye i kinwa, watute me niang gin ma tye ka kelo peko meno. I ngeye walego, watimo kwed, dok waloko i kom kit ma watwero cobo kwede ki peko meno. Walwenyo ki peko man, ento pe walwenyo i kinwa.” Laco ki dako ginongo adwogi maber ka pe gitamo pi rwomgi mukato kare woko.

TI PI JEHOVAH KI ‘MWOLO’

7. Cwiny ango ma myero omego moni obed kwede ka en onongo mot me tic i dul pa Jehovah?

7 Watero ni obedo twon mot madit me tic pi Jehovah i yo mo keken ma watwero. (Jab. 27:4; 84:10) Ka omego mo tye ka mine pi tic i dul pa Jehovah, ci meno obedo gin ma kipwoyo. Ki lok ada, Baibul tittiwa ni: “Ka ce dano mo mito tic me bedo latel jo pa Lubanga, nongo en mito tic maber.” (1 Tem. 3:1) Ento, ka en onongo mot me tic, en pe myero ocak tamo ni pire dong tek tutwal. (Luka 17:7-10) Mitine myero obed me tic pi jo mukene ki mwolo.​—2 Kor. 12:15.

8. Ngo ma wapwonyo ki i labol pa Diotrepe, Ujia, ki Abcalom?

8 Baibul tye ki labol pa dano mogo ma onongo giparo pi ditgi mukato kare woko dok man tye me cikowa. Ki tek wic, Diotrepe obedo ka “mito kette me bedo latel” wi kacokke. (3 Jon 9) Ujia oette me timo tic ma Jehovah pe omiyo bote. (2 Tekwaro 26:16-21) Abcalom onongo mito doko kabaka, pi meno en obedo ka timme calo emaro dano wek enong cwakgi. (2 Cam. 15:2-6) Kit ma labol magi nyuto kwede, Jehovah cwinye pe bedo yom i kom jo ma giyenyo deyo pigi kengi. (Car. 25:27) I agikkine, jo ma giwakke dok ginyatte gipoto i can.​—Car. 16:18.

9. Labol mene ma Yecu oweko piwa?

9 Ka kiporo jo magi ki Yecu, Baibul wacciwa ni ‘kadi bed en obedo i cal pa Lubanga kikome, ento pe oridde ki tek me bedo rom ki Lubanga.’ (Pil. 2:6) Kadi bed Jehovah keken aye tye ki twero madwong loyo Yecu, ento Yecu pe paro pi ditte mukato kare woko. En otito ki lupwonnyene ni: “Ngat matidi twatwal i kinwu ducu, en aye ngat madit.” (Luka 9:48) Pud dong obedo mot madit ya me tic kacel ki lupainia, lukony kor tic, luelda, ki luneno me adwol, ma gilubo lanen me mwolo pa Yecu! Lutic pa Jehovah ma gimwol gikonyo me dongo mar i kin jone dok mar meno konyo dano me niang ni man aye dul pa Jehovah.​—Jon 13:35.

10. Ngo ma myero itim ka iwinyo ni luelda pe gitye ka cobo pekki mogo me kacokke kit ma myero gutim kwede?

10 Ngo ma omyero itim ka iwinyo calo pekki tye mapol i kacokke dok luelda pe gitye ka timo gin mo iye? Me ka bedo ka nguru, itwero nyuto mwolo ki miyo cwak bot luelda. (Ibru 13:17) Me timo meno, pennye kekeni ni: ‘Tika pekki ma atye ka neno-ni gidongo tutwal ma mitte ni luelda guti iye? Mono man aye kare mupore me cobo pekki magi? Tika obedo ticca me cobogi? Ka angine kekena, tika atye ka tute me kelo ribbe i kacokke, nyo atye ka yenyo yweka pira kena?’

Jo ma gitye ki mot me tic omyero gubed jo ma gingene pe pi diro ticgi keken ento bene pi mwologi (Nen paragraf 11) *

11. Ma lubbe ki Jo Epeco 4:2, 3, adwogi maber ango ma bino ka watiyo pi Jehovah ki mwolo?

11 Ki bot Jehovah, mwolo pire tek loyo diro tic, dok note pire tek loyo cobo tic kore ki kore. Pi meno, tute matek me tic pi Jehovah ki mwolo. Ka itimo kit meno, ibikonyo me dongo note i kacokke. (Kwan Jo Epeco 4:2, 3.) Tit kwena ki mit kom. Yeny yo me konyo jo mukene kun itimo jami ma nyuto kica pigi. Bed ngat ma jolo dano ducu, kadi wa jo ma pe gitye ki mot me tic mo i kacokke. (Mat. 6:1-4; Luka 14:12-14) Ka imwol dok itiyo kacel ki omege ki lumege, ci gibineno ni itye ki diro me tic, ento ma dong pire tek loyo gibineno mwoloni.

NYUT MWOLO KA ITYE KA TIC KI KA NYWAKO LOK I INTANET

12. Tika Baibul cuko cwinywa me bedo ki lurem? Tit kong.

12 Jehovah ocweyowa me nongo mit pa ribbe ki luremwa kacel ki wadiwa. (Jab. 133:1) Yecu onongo tye ki lurem mabeco. (Jon 15:15) Baibul loko i kom adwogi maber ma bino pi bedo ki lurem mabeco. (Car. 17:17; 18:24) Dok tittiwa ni kwero ribbe ki jo mukene pe ber. (Car. 18:1) Jo mapol gineno ka nywako lok i Intanet macalo yo maber me bedo ki lurem mapol wek pe gibed kic kic. Ento, mitte ni wagwokke ka watye ka tic ki yo man me kubbe.

13. Pingo jo mukene ma gitiyo ki ka nywako lok ma i Intanet giwinyo ni gitye kic kic dok gibedo ki tur cwiny?

13 Kwed mapatpat ma kitimo onongo ni jo ma gitero cawa malac ka neno cal ki jami ma jo mukene guketo i ka nywako lok ma i Intanet, i agikkine weko giwinyo ni gitye kic kic dok gibedo ki tur cwiny. Pingo? Tyen lok acel aye ni pol kare cal ma dano keto i ka nywako lok i Intanet obedo cal ma nyuto jami mabeco keken mutimme i kwogi, kun giyero calgi, cal luremgi, ki kabedo mamwonya loyo ma gucito iye. Ngat mukene ma tye ka neno cal magi twero moko tamme ni gin mo maber pe i kwone ka oporo ki ma i cal-li. Lamiwa mo ma mwakane 19 owaco ni, “Nyeko bedo ka maka ka aneno jo mukene gitye ka bango raa i tum cabit kun nongo an atye gang dok bedo tek.”

14. Tira me Baibul ma nonge i 1 Petero 3:8 konyowa nining ka odok i kom kit ma watiyo kwede ki ka nywako lok ma i Intanet?

14 Ngene kene ni, ka nywako lok i Intanet bene kitwero tic kwede pi gin maber​—me labolle, me kubbe ki wadini kacel ki luremi. Ento, tika dong ineno ni, jo mogo giketo cal ki vidio i Intanet pien gimito ni jo mukene gugom bedo gin? Bedo calo gitye ka ywayo tam pa dano i komgi kun giwaco ni, “Nena.” Jo mogo bene gitiyo ki leb me gero nyo macilo me lok i kom calgi ma guketo nyo cal ma jo mukene oketo. Man tye olungtuke me mwolo ki kica ma kicuko cwiny Lukricitayo me dongone.​—Kwan 1 Petero 3:8.

Ka iketo cal, vidio nyo icoyo lok mo i ka nywako lok i Intanet, tika jami magi nyuto ni itye ka wakke nyo ni imwol? (Nen paragraf 15)

15. Baibul konyowa nining me gwokke ki nyutte wek kinenwa ni piwa tek tutwal?

15 Ka itiyo ki ka nywako lok i Intanet, pennye kekeni ni: ‘Tika cal, vidio, ki jami mukene ma aketo weko dano gitamo ni atye ka wakke? Tika jami magi twero weko nyeko mako jo mukene?’ Baibul wacciwa ni: “Gin ducu ma tye i lobo, macalo miti me komwa ma ginywalowa kwede, ki miti marac pi gin ma waneno ki wangwa, ki dok wakke ki jami ma watye kwede i kwowa, magi ducu pe gua ki bot Won, ento gucakke i lobo kany.” (1 Jon 2:16) Baibul mo acel ogonyo “wakke ki jami ma watye kwede i kwowa” ni “nyutte wek kinenwa ni piwa tek tutwal.” Lukricitayo omyero pe gubed ki miti me ile malo wek dano mukene gugom bedo gin. Gilubo tira ma i Baibul ma waco ni: “Pe myero wabed ka wakke awaka, pe wabutte ki tek i kom luwotwa, dok pe myero wabed ki nyeko i kinwa kenwa.” (Gal. 5:26) Ka wamwol, ci pe wabidoko calo dano ma i lobo-ni ma gin luwakke dok gimito ni jo mukene gutam ni pigi tek tutwal.

‘WUBED KI TAM MA TYE ATIR’

16. Pingo omyero wagwokke ki cwiny me awaka?

16 Mitte ni wadong cwiny me mwolo pien jo ma giwakke gipe ki ‘tam ma atir.’ (Rom. 12:3) Jo ma luwakke giparo pigi kengi dok gimaro pyem. Tamgi ki jami ma gitimo pol kare wanogi dok cwero cwiny jo mukene. Ka pe gugwokke, gibiweko Catan balo tamgi woko. (2 Kor. 4:4; 11:3) Ki tungcel, ngat mamwol tye ki tam ma atir. En tye ki neno mupore i kome kekene, kun niang ni jo mukene giber giloye i yo mapol. (Pil. 2:3) En bene ngeyo ni, “Lubanga pyem ki jo ma wakke ento miyo kica bot jo mamwol.” (1 Pet. 5:5) Jo ma tamgi tye atir pe gimito ni Jehovah odok lamonegi.

17. Gin ango ma omyero watim wek wamedde ki bedo mwol?

17 Wek wabed jo mamwol, omyero waket i tic tira me Baibul ma waco ni: ‘Wubwot kwowu macon ki ticce ducu, ci dong wuruk kit pa dano manyen.’ Meno mito tic matek. Mitte ni wakwan lok i kom Yecu dok watem lubo lanene macok kit ma watwero kwede. (Kol. 3:9, 10; 1 Pet. 2:21) Ka watimo meno, wabinongo adwogi maber. Ka wamedde ki dongo mwolo, kwo me otwa bibedo me yomcwiny, wabikonyo me dongo cwiny me ribbe i kacokke, dok wabigwokke ki tic ki ka nywako lok ma i Intanet i yo marac. Ma dong ber loyo ducu, wabinongo mot kacel ki cwak pa Jehovah.

WER 117 Kit me Ber

^ para. 5 I kare-ni, watye ka kwo i lobo ma opong ki dano ma luwakke dok luworo. Mitte ni wagwokke adada wek pe wadok calo gin. Pwony man binyamo jami adek ma omyero wagwokke iye wek pe watam piwa mukato kare woko.

^ para. 2 LOK MA KITITTO TERE: Ngat ma lawakke paro pi ditte mukato kare woko ento pe paro pi jo mukene. Pi meno, ngat ma lawakke bene obedo laworo. Ki tungcel, mwolo konyo dano pe me bedo laworo. Ka ibedo ngat mamwol, nongo pe iwakke dok pe itamo ni in aye piri tek loyo jo ducu.

^ para. 56 LOK I KOM CAL: Laelda ma tye ki diro me miyo pwony i gure madit dok neno wi tic me gedo, nyuto bene pwoc pi mot me telo wi tic me tito kwena ki gwoko lengo me Ot me Ker.