Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 27

Pa akwè-w !

Pa akwè-w !

« An ka di chakmoun ki la fò pa i akwè-y, men fò i rézonné pou i ni bon jijman é fò i fè sa dapré kantité fwa la Bondyé ba-y la » (WOM. 12:3).

KANTIK 130 Pardonnons volontiers

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ki bon konsèy nou ka touvé an Filipyen 2:3 é si nou ka suiv-li, ka sa ké pwokiré-nou ?

NOU ka fè sa Jéova ka mandé èvè onlo imilité pas nou sèten kè Jéova sav sa ki pibon pou nou (Éféz. 4:22-24). Si nou ni imilité, nou ké mèt sa Jéova vé prèmyé douvan é nou ké èstimé kè lézòt ni plis valè ki nou. Konsa, nou ké bon zanmi èvè Jéova é nou ké antann-nou byen èvè frè é sè an nou adan lasanblé-la (li Filipyen 2:3).

2. Ka lapòt Pòl té ka rèkonnèt é ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

2 Adan mond a Satan, ni onlo moun ki égoyis * é ki ni òwgèy an tchè a yo. Si nou pa fè atansyon, sé moun-lasa pé rivé a détenn asi nou. I ka sanm sa kè o 1é syèk, té ni dé moun ki té ka konpòwté-yo konsa é sa té ka détenn asi sèwten krétyen pas mi sa lapòt Pòl maké ba krétyen ki té ka rété a Wòm : « An ka di chakmoun ki la fò pa i akwè-y, men fò i rézonné pou i ni bon jijman é fò i fè sa dapré kantité fwa la Bondyé ba-y la » (Wom. 12:3). Pòl té ka rèkonnèt kè lè on moun ni rèspé pou-y menm sé on biten ki nòwmal. Men, si nou ni imilité nou pé’é fè konsi latè pa’a pòté-nou. Adan awtik-lasa, nou ké vwè kijan imilité pé édé-nou a pa akwè-nou adan 3 domenn : 1) adan mayé an nou, 2) lè nou ni rèsponsabilité adan òwganizasyon a Jéova, é 3) lè nou ka sèvi èvè sé rézo sosyo la.

AJI ÈVÈ IMILITÉ ÉPI MOUN-LA OU MAYÉ ÈVÈ-Y LA

3. Poukwa fò moun-mayé mèt an tèt a yo kè yo ké jwenn difikilté, é kijan déotwa adan yo ka réyaji lè sa ka rivé ?

3 Jéova vé kè on mari é madanm a-y ni tchè-kontan adan mayé a yo. Men konm ponmoun pa pawfè, sa pé rivé kè on mari é madanm a-y trapé ti bab. Dayè, Pòl maké kè moun ki ka mayé ké jwenn difikilté (1 Kor. 7:28). Ni sèwten moun ki toujou ka babyé èvè moun-la yo mayé èvè-y la, kifè, yo ka di kè yo pa’a vwè poukwa yo ké rété ansanm. É konm yo ka lésé mond-la détenn asi-yo, an tèt a yo, sèl solisyon ki ni sé divòsé. Anfinaldikont, dépi yomenm a yo ka santi-yo byen, sé lésé woulé.

4. Ka pou nou pa fè ?

4 Si ni pwoblèm an mayé an nou, fò pa nou mèt an tèt an nou kè sa pé’é maché. Pas an réyalité, sé yenki si ni on péché sèksyèl kè Labib ka ba on moun dwa divòsé (Mat. 5:32). Alò, lè nou ka jwenn difikilté, fò pa nou lésé lòwgèy fè pon mové lidé rantré an tèt an nou. Fò pa nou di : « Mari an mwen oben madanm an mwen pa’a okipé dè mwen. I pa enmé-mwen asé. Si an té èvè ondòt moun an sèten an té’é pi alèz an mwen. » Si sé konsa on moun ka rézonné, sé yenki limenm a-y i ka sonjé, men i pa’a sonjé moun-la i mayé èvè-y la. Si sé pou kouté sajès a mond-lasa, ou ké fè sa tchè a-w ka di-w é ou ké fè sa ki ka fè voumenm a-w plézi, menmsi sa té’é vlé di lagé mari a-w oben lagé madanm a-w. Men an Bib-la, Bondyé ka di-w ‘pa chèché yenki pwòp entéré a-w, men chèché ta lézòt osi’ (Filip. 2:4). Jéova vé kè ou fè tousa ou pé pou sa maché adan mayé a-w é i vé pa zò divòsé (Mat. 19:6). Sa i vé osi sé kè ou mété-y prèmyé douvan an vi a-w. Vou, ou ka vin apré.

5. Dapré Éfézyen 5:33, kijan on misyé é madanm a-y dwètèt aji yonn èvè lòt ?

5 Fò on mari é madanm a-y aji èvè lanmou é rèspé yonn èvè lòt (li Éfézyen 5:33). Anplisdisa, fò-yo plis enmé bay ki rèsèvwa (Akt 20:35). Ki kalité 2 moun-mayé bizwen pou yo aji èvè lanmou é rèspé yonn èvè lòt ? Sé imilité. Kalité-lasa ké édé-yo fè entéré a lòt-la pasé avan ta-yo (1 Kor. 10:24).

Olyé yo anripaj, 2 moun-mayé ki ni imilité ké sonjé kè yo adan menm ékip-la é yo ké kolaboré ansanm (gadé paragraf 6 la).

6. Ka sa Steven é Stéphanie di ka aprann-nou ?

6 Imilité ka édé onpakèt krétyen ki mayé viv pibyen. Pa ègzanp, mi sa on frè non a-y sé Steven ka èspliké : « Lè ou ka vwè madanm a-w kon on moun ki an menm ékip ki-w, zò ka kolaboré ansanm, siwtou lèwvwè ni pwoblèm. Olyé nou mandé-nou : “Ka ki ké té’é myé pou mwen ?”, nou plito ka di : “Ka ki ké té’é myé pou nou ?”. » Stéphanie madanm a-y, dakò èvè sa i di la. Mi sa i ka di : « An pa konnèt ponmoun ki té’é enmé viv èvè lènmi a-y. Lè nou ka trapé on ti bab, nou ka éséyé konprann poukwa sa fèt. Aprésa, nou ka priyé Jéova, nou ka fè rèchèch é nou ka gadé kijan nou té’é pé réglé pwoblèm-la. Konsa, yonn pa’a goumé èvè lòt men sé èvè pwoblèm-la nou ka goumé. » Lè 2 moun-mayé pa’a akwè-yo, yo ka trapé onlo onlo bénédisyon.

SÈVI JÉOVA ÈVÈ IMILITÉ

7. Lè yo ka ba on frè rèsponsabilité adan òwganizasyon a Jéova, kijan pou i aji ?

7 Sèvi Jéova, sé on gran lonnè pou nou kèlkèswa jan nou pé fè-y (Sòm 27:4 ; 84:10). Si on frè òwganizé-y pou fè plis adan òwganizasyon a Jéova, sé on bon biten. Mi sa Labib ka di : « Si on nonm ka chèché a vin rèsponsab, sé on bon biten i vlé fè » (1 Tim. 3:1). Men lè yo ka bay rèsponsabilité, fò pa on frè akwè-y (Lik 17:7-10). Sa pou i chèché a fè sé sèvi lézòt èvè imilité (2 Kor. 12:15).

8. Ka ègzanp a Dyotréfès, Ozyas, é Absalon ka aprann-nou ?

8 Adan Labib nou ka touvé ègzanp a moun ki té ka akwè-yo. Dyotréfès té ka akwè-y ; i té vé yo pòté-y anlè adan lasanblé-la (3 Jan 9). Ozyas aji èvè òwgèy lèwvwè i fè on biten kè Jéova pa té ba-y dwa fè (2 Kron. 26:16-21). Absalon té vé vin wa, kifè, i fè sanblan enmé pèp-la pou pèp-la té soutyenn-li (2 Sam. 15:2-6). Adan sé istwa-lasa, nou ka vwè on mannyè ki klè kè Jéova pa enmé moun ki vé lézòt pòté-yo anlè (Pwov. 25:27). Anfinaldikont, moun ki ni òwgèy é ki vé yo pòté-yo anlè ké trapé pwoblèm (Pwov. 16:18).

9. Ki ègzanp Jézi lésé ban-nou ?

9 Men li Jézi té ni imilité. I lésé on bèl ègzanp pou nou. Mi sa Labib ka di asi-y : « Menmsi i té ni menm fòm ki Bondyé, i pa jen sonjé a pran plas a-y, kivédi pou i té ni menm grad ki Bondyé » (Filip. 2:6). Apré Jéova, moun-la ki pi puisan la sé Jézi. Men apapousa i ka akwè-y. Mi sa i di disip a-y : « Sé sila ki ka aji kon on toupiti ki pli enpòwtan » (Lik 9:48). Sé pyonyé-la, sé asistan-la, sé ansyen-la, é sé rèsponsab a siwkonskripsyon la ni imilité kon Jézi. A pa ti kontan nou kontan sèvi Jéova èvè yo ! Si nou ni imilité, nou ké ni plis lanmou pou lézòt é Jézi di kè vré sèwvitè a Bondyé té’é ni lanmou yonn pou lòt (Jan 13:35).

10. Si ou ni lenprésyon kè sé ansyen-la pa’a réglé sèwten pwoblèm ki an lasanblé-la kon i dwètèt, ka pou ou fè ?

10 Men si ou ni lenprésyon kè sé ansyen-la pa’a réglé sèwten pwoblèm ki an lasanblé-la kon i dwètèt, ka pou ou fè ? Olyé ou plenn-vou, aji èvè imilité é soutyenn sé frè-la ki ka dirijé-w la (Ébr. 13:17). Pou ou pé sa rivé fè sa, mi sa pou mandé-w : « Ès pwoblèm-la an vwè la vréman grav ? Ès sé konnyéla pou yo réglé sa ? Ès an ni on wòl a jouwé pou réglé pwoblèm-lasa ? An réyalité, ès an ka fè tousa an pé pou lasanblé-la pli soudé, oben ès an ka chèché a fè moun vwè-mwen ? »

Lè on frè ni rèsponsabilité, fò yo ka vwè sa i kapab fè men fò yo ka vwè imilité a-y osi pas sé sa ki pi enpòwtan * (gadé paragraf 11 la).

11. Sèlon Éfézyen 4:2, 3, si nou ka sèvi Jéova èvè imilité, ka sa ké pòté dè bon pou lasanblé-la ?

11 Pou Jéova, imilité an nou ni plis valè ki sa nou kapab fè. É pou Jéova, sé on bon biten si nou éfikas adan lasanblé-la men sa ki pi bèl ankò sé lè lasanblé-la ka rété soudé. Alò, fè tousa ou pé pou sèvi Jéova èvè imilité. Konsa ou ké travay pou lasanblé a-w rété soudé (li Éfézyen 4:2, 3). Fè tousa ou pé adan travay a prédikasyon-la. Toujou chèché a fè on ti biten pou fè lézòt plézi. Pran labitid akéyi lézòt byen, menmsi yo pa ni rèsponsabilité adan lasanblé-la (Mat. 6:1-4 ; Lik 14:12-14). Lè ou ka kontinyé aji èvè imilité é kè ou ka kontinyé travay èvè frè é sè a-w, yo ké vwè tousa ou ka fè men sa yo ké rètyenn sé kè ou sé on moun ki ni imilité.

AJI ÈVÈ IMILITÉ LÈ OU KA SÈVI ÈVÈ RÉZO SOSYO

12. Ka Labib ka di asi lanmityé ?

12 Nou enmé pasé tan èvè fanmi an nou é èvè zanmi an nou, pas sé konsa Jéova fè-nou (Sòm 133:1). Jézi limenm té ni dé bon bon zanmi (Jan 15:15). Labib ka di kè lè nou ni dé bon zanmi sa ka pòté bon biten pou nou (Pwov. 17:17 ; 18:24). É i ka di kè lè on moun toujou vé rété tousèl a-y, sa pa bon ba-y (Pwov. 18:1). Ni onlo moun ki ka pansé kè lè yo ka kominiké asi Entèwnèt èvè onlo moun, yo ké ni plis zanmi é konsa yo pé’é santi-yo tousèl. Men fò-nou fè atansyon lè nou ka sèvi èvè sé biten-lasa.

13. Sèwten moun ki ka pasé onlo tan asi rézo sosyo ka santi-yo tousèl é yo ka tris toubònman. Poukwa ?

13 Onlo èspésyalis ka di kè, dépawfwa, moun ki ka pasé onpakèt tan ka gadé komantè é foto kè lézòt ka mèt asi Entèwnèt ka santi-yo tousèl é ka santi-yo tris toubònman. Poukwa ? Souvantfwa, sé moun-la ka mèt foto a pi bèl moman a vi a yo. Yo ka mèt pi bèl foto a yo, pi bèl foto a zanmi a yo é pi bèl foto a koté yo vizité. On moun ki ka gadé sa pé mèt an tèt a-y kè i pa’a fè pon biten entérésan an vi a-y. Mi sa on jenn ti sè ki ni 19 an ka di : « An koumansé santi-mwen tris lè an té ka vwè kè lézòt ka bwè dlo a yo an wikenn-la pannan an té akaz ka annuiyé-mwen. »

14. Kijan 1 Pyè 3:8 pé édé-nou sèvi èvè Entèwnèt épi sajès lè nou ka kominiké èvè lézòt ?

14 Sé vré, sé rézo sosyo-la pé itil pou nou, pa ègzanp lè nou ka kominiké èvè fanmi an nou oben èvè zanmi an nou. Men ès ou ja konstaté kè dépawfwa, sé moun-la ka mèt dé biten asi Entèwnèt pou moun pòté-yo anlè ? Ou té’é di yo ka fè dé biten pou fè moun vwè-yo ! Anplisdisa, sèwten moun ka maké onlo pawòl malélivé lè yo ka fè on komantè asi foto yo pran oben asi foto a lézòt. É sé krétyen-la pa dwètèt aji konsa pas Labib ka ankourajé-yo fè éfò pou ni plis imilité é plis konpasyon pou lézòt (li 1 Pyè 3:8).

Ès sa ou ka mèt asi Entèwnèt ka ba moun lenprésyon kè latè pa’a pòté-w oben kè ou sé on moun ki ni imilité ? (gadé paragraf 15 la).

15. Kijan Labib pé édé-nou a pa akwè-nou ?

15 Si ou ka sèvi èvè Entèwnèt pou ou kominiké èvè lézòt, mi sa pou-w mandé-w : « Lè moun ka vwè komantè, vidéo é foto an ka mèt asi Entèwnèt, ès yo pa ni lenprésyon kè an ka akwè-mwen ? Ès sa pé’é rann-yo jalou ? » Mi sa Labib ka di : « Tousa ki adan mond-la — sa chè-la anvi é sa zyé-la anvi é fè moun vwè èvè òwgèy tousa ou ni pou viv — pa ka vin dè Papa-la, men sé dè mond-la sa ka vin » (1 Jan 2:16). Adan ondòt tradiksyon a Labib, anplas a « fè moun vwè èvè òwgèy tousa ou ni pou viv », yo mèt « lè ou vé fè moun vwè kè ou sé on gwogaz ». Sé krétyen-la pa bizwen moun pòté-yo anlè. Yo ka suiv konsèy-lasa : « Penga nou chèché a mèt-nou prèmyé douvan, pou nou anripaj yonn èvè lòt, é pou yonn jalou lòt » (Gal. 5:26). Imilité ké édé-nou a pa lésé mantalité a mond égoyis lasa détenn asi nou.

MÈT TÈT A-W ÉGAL ÈVÈ ZÉPÒL A-W

16. Poukwa fò pa nou ni òwgèy ?

16 Sa enpòwtan toubònman kè nou fè éfò pou ni imilité. Sé vré, on moun ki ni òwgèy pa ka « rézonné pou i ni bon jijman » (Wom. 12:3). Moun ki ni òwgèy enmé chèché moun tren é latè pa’a pòté-yo. Konm yo ka mal rézonné é yo ka mal aji, yo ka mété yomenm a yo an pwoblèm é yo ka mèt lézòt an bab osi. Si yo pa’a fè on éfò pou chanjé, yo pé’é menm vwè kè sé kouyonné Satan ka kouyonné-yo é yo ké vin mové kon-y (2 Kor. 4:4 ; 11:3). Pawkont, on moun ki ni imilité ka rézonné byen. I sav kijan dè moun i yé é i sav kè lézòt pi fò ki-y adan onpakèt domenn (Filip. 2:3). Anplisdisa, moun-lasa sav kè « Bondyé kont moun ki ni òwgèy », men kè « i ka ba moun ki ni imilité favè-la yo pa mérité la » (1 Pyè 5:5). Tout moun ki ka rézonné kon pou i rézonné pa anvi Jéova vin lènmi èvè-y.

17. Ka pou nou fè pou nou kontinyé ni imilité ?

17 Pou nou kontinyé ni imilité fò-nou mèt konsèy-lasa an pratik : « Woté vyé pèwsonalité-la èvè sé labitid-la ki k’ay èvè-y la, é mété nouvo pèwsonalité-la anlè zòt. » Pousa, fò-nou fè onlo éfò. Fò-nou ké étidyé ègzanp a Jézi é fò-nou fè éfò pou nou imité-y (Kol. 3:9, 10 ; 1 Pyè 2:21). Si nou ka fè sa, nou ké ni onpakèt bénédisyon. Si nou ka fè éfò pou ni plis imilité, nou ké viv pibyen èvè moun-la nou mayé èvè-y la, lasanblé an nou ké pi soudé é nou ké fè atansyon a jan nou ka sèvi èvè Entèwnèt pou kominiké. Men on biten ki pi enpòwtan ankò sé kè nou ké fè Jéova plézi é i ké béni-nou.

KANTIK 117 Reflétons l’excellence de Dieu

^ par. 5 Jòdijou, nou ka viv adan on mond ki ni tèlman moun égoyis adan-y é yo plen òwgèy osi. Fò-nou fè atansyon pou pa lésé sé moun-lasa détenn asi nou. Adan awtik-lasa nou ké vwè kè fò pa nou akwè-nou adan 3 domenn an pawtikilyé.

^ par. 2 POU NOU BYEN KONPRANN : Pou on moun ki ni òwgèy, sé-y ki pi enpòwtan é lézòt ka pasé apré. On moun ki ni òwgèy, sé on moun ki égoyis. Men pawkont, on moun ki ni imilité ka fè entéré a lézòt pasé an prèmyé. Moun-lasa pa ni òwgèy an tchè a-y é i pa’a akwè-y. Imilité ka édé on moun montré-y toupiti.

^ par. 56 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On ansyen ki fè on diskou adan on lasanblé réjyonal é ki ka dirijé dòt frè anlè on chantyé kontan ay préché é kontan nétwayé Sal di Wayòm la osi.