Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 27

Aa Hii Gbɛla Je Iyi Aa Gico Fiyɛ Ɛgɛnɛ Ō Cika A Ŋ

Aa Hii Gbɛla Je Iyi Aa Gico Fiyɛ Ɛgɛnɛ Ō Cika A Ŋ

“N da ɛjɛ̄ɛ̄jī aá ka, aá híī gbɛlá je iyī aá gicō fíyɛ́ ɛ́gɛ́nɛ̄ o cíkā ā ŋ́. Amáŋ aá gbēyī gɔɔ.”—URÓM 12:3.

IJÉ ƆMƐ 130 Bēē Je Yɛhi

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1. Ɛgɛ nēe ta ipu ɔkpá ku Ācɛ Ufílipāyi 2:3 a, ɛgɛnyá nɛ alɔ gáā lɛ ɛma olɔhi mla ācɛ ɔhá, ɔdaŋ ku alɔ gē ta iyi alɔ waajɛ a?

ALƆ gē lɛyitaajɛ lɛ Ujehofa eko doodu, ohigbu ku alɔ jé ku anu jé ɔdā nōo lɔhi lɛ alɔ fiyɛ a. (Āfi. 4:22-24) Ɔdaŋ ku alɔ tu iyi alɔ waajɛ, alɔ géē je ɔdā nɛ Ujehofa dɔka a ta aflɛyi lɛ ɔdā nōo he alɔ ɔtu a, alɔ klla géē má ācɛ ɔhá ka é fiyɛ alɔ. Oŋma lɛ ō ya ɛgɛnyā, alɔ géē jɔɔnyɛ ɛma olɔhi mla Ujehofa mɛmla ayinɛ alɔ ipu ujɔ.—Ācɛ Ufílipāyi 2:3.

2. Ɔdi nɛ ɔyikpo Upɔlu jé lɛyikwu ɔ a, ɔdi nɛ alɔ kē gáā kɛla lɛyikwu ɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

2 Ɔdaŋ ku alɔ i leyi kwɛcɛ ŋ, uce ō ya ku ācɛ ō yɔbɔɔcɛ mla ācɛ ō yihɔtu iyi uwa foofunu * ku ɛcɛ ku Ebilii nyā, lɔfu lɛ abɔ kwu alɔ iye. Ɛnyā wɛ unwalu nɛ Ācɛ Ō Yɛce Ukraist ku eko aflɛyi a má duu. Ɔyikpo Upɔlu ta ɔkpá gē lɛ ācɛ Urom kahinii: “N da ɛjɛ̄ɛ̄jī aá ka, aá híī gbɛlá je iyī aá gicō fíyɛ́ ɛ́gɛ́nɛ̄ o cíkā ā ŋ́. Amáŋ aá gbēyī gɔɔ.” (Ācɛ Uróm 12:3) Upɔlu jé ku alɔ cɛgbá ō lɛ ojilima ce iyi alɔ. Naana a, ō ta iyi alɔ waajɛ géē ta alɔ abɔ ō gbɛla lɛyikwu iyi alɔ ɔwɛ nōo cika a. Ikpɛyi ɛlā nyā géē kɛla lɛyikwu ɔwɛ ɛta nɛ ō ta iyi alɔ waajɛ géē ya ku alɔ gbɛla iyi alɔ fiyɛ ɔfu ŋ. Ɔwɛ ɛta a wɛ (1) obatɔha ku ɔba mla ɔnyā, (2) ɛga nɛ alɔ lɛ ipu ɔwa ku Ujehofa, mla (3) ɛga ō kɔka ipu intanɛti.

MAFU Ō TU IYI ƆCƐ WAAJƐ IPU OBATƆHA KU ƆBA MLA ƆNYĀ

3. Ɔdiya nɛ ɔba mla ɔnyā lɔfu lɛ unwalu ipu obatɔha ku uwa ekoohi a, ɛgɛnyá nɛ ācɛ ohī gē ya ku unwalu a kóō mɛ a?

3 Ujehofa dɔka ku ɔba mla ɔnyā kéē batɔha ipu eeye. Amāŋ abɔɔ é jila iye ŋ mā a, é lɔfu lɛ unwalu ɔtahɛ iyi uwa ekoohi. Upɔlu ka ācɛ nōo lɛ ɔba amāŋ ɔnyā a géē lɛ unwalu ōhī. (1 Ukɔ́r. 7:28) Ācɛ ōhī má ku aa gē yikpɛla mla iyi aa eko doodu, ka aa cika lɛ iyi aa ŋ. Ɔdaŋ kéē gbɔɔ ō gbɛla bɛɛka ācɛ ku ɛcɛ a, é géē gbɛla ka ō ta iyi uwa lɔhi fiyɛ a. É géē gbɛla iyi uwa foofunu, ka aa géē lɛ eeye, ɔdaŋ ku aa ta iyi aa.

4. Ɔdi nɛ alɔ i cika ō ya ŋ ma?

4 Alɔ i cika ō cɛ lɛ ɛ̄jɛ̄ jɛ alɔ lɛyikwu obatɔha ku alɔ ŋ. Ubáyíbu da alɔ ku ɔwɛ ekponu nɛ ɔba mla ɔnyā lɔfu ta iyi uwa a, wɛ eko nɛ ɔcɛ éyi ku uwa lɛ aja gbo. (Umát. 5:32) Ohigbu ɛnyā, eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō má unwalu ipu obatɔha ku alɔ, alɔ kóō hii yɔbɔɔcɛ da iyi alɔ aɔkā nōo ba nyā ŋ: ‘Obatɔha nyā yɔ i ya ɛgbá ku um? N yɔ i má ihɔtu nɛ n cɛgbá a? N géē lɛ eeye nōo fiyɛ ɛnyā ɛgiyi ɔcɛ ɔhá?’ Ɔdaŋ ku alɔ gē gbɛla lɛ a, ɔɔma wɛ ku alɔ gē gbɛla iyi alɔ foofunu, alɔ i gbɛla lɛyikwu ɔmpa alɔ ŋ. Ohilipu ku ɛcɛ nyā géē da uwɔ ku a yɛce ɔtu ku uwɔ, ku a ya ɔdā duuma nōo géē cɛ lɛ uwɔ gweeye, ɔdaŋ ku ɔɔma géē ya ku aa ta iyi aa naana. Ubáyíbu da alɔ kahinii: “Aá híīī gbɛlá kwu aɔ́dā kú aá ōfūnū ŋ́, amáŋ aá gbɛlá kwu ákú ācɛ ɔhá dúú.” (Ufíl. 2:4) Ujehofa dɔka ku ɔba mla ɔnyā kóō batɔha piyoo, ó dɔka kéē ta iyi uwa ŋ. (Umát. 19:6) Ujehofa dɔka ku alɔ gbɛla kwu ɔ aflɛyi, ó wɛ iyi alɔ ŋ.

5. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 5:33 ka a, ɛgɛnyá nɛ ɔba mla ɔnyā cika ō ya mla iyi uwa?

5 Ɔba mla ɔnyā cika ō mafu ihɔtu mla ojilima lɛ iyi uwa. (Jé Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 5:33.) Ubáyíbu nwu alɔ ku alɔ yɔ i je lɛ ācɛ ɔhá ikɔkɔ nɛ alɔ géē yɔ i miyɛ a. (Úklɔ́ kú Ācotɛ̄hɔ̄ 20:35) Uce o ya nyá gáā ta ɔba mla ɔnyā abɔ kéē mafu ihɔtu mla ojilima lɛ iyi uwa a? Ohi ku nu wɛ ō ta iyi ɔcɛ waajɛ. Ɔba mla ɔnyā duuma nōo ta iyi uwa waajɛ i gáā gbɛla ɔdā nōo i tiile lɛ ɔ ofoofunu ŋ, amāŋ ó géē “gbɛlá ɔdā nōo í tīile lɛ ācɛ ɔhá dúú.”—1 Ukɔ́r. 10:24.

Ɔba mla ɔnyā duuma nōo ta iyi uwa waajɛ, gē bēē ta iyi uwa abɔ, é gáā bēē yikpɛla mla iyi uwa ŋ (Má ogwotu ɔmɛ 6)

6. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋma ɛlā nɛ Usteven mla ɔnyā nu Ustephanie ka a?

6 Ō ta iyi ɔcɛ waajɛ, ta ɔba mla ɔnyā ku Ācɛ Ō Yɛce Ukraist alɛwa abɔ kéē lɛ eeye ipu obatɔha ku uwa ɛ. Ocabɔ mafu, ɔba éyi nɛ iye nu lé ka Usteven a kahinii: “Ɔdaŋ ku ɔba mla ɔnyā duuma yɔ tɔha bɛɛka ígwu ekponu a, é géē ya ɔdee tɔha, ofiyɛ duu, eko néē gbɔɔ ō má unwalu. Ikɔkɔ nɛ ɔnyɔɔnyɛ ku uwa géē yɔ i gbɛla ka ‘ɔdi he um ɔtu fiyɛ a?’ é géē yɔ i gbɛla ka ‘ɔdi he alɔ ɛplɛɛpa ɔtu a?’ ” Ɔnyā nu Ustephanie, ka lɛ a duu. “Ɔcɛ duuma i dɔka ō lā mla ɔcɛ nōo i yikpɛla mla ɔ eko doodu ŋ.” É kahinii: “Eko duuma nɛ alɔ gbɔɔ ō má unwalu, alɔ gē da iyi alɔ ɔka fiyaa ō ya ɛ ku alɔ lɛ ɔdā nōo bi unwalu a wa a jé. Alɔ lɛ ɔkɔ gbā, lɛ ɔkwu ku ɛlā a bu, cɛɛ alɔ gbɔɔ ō dɔka ɛgɛ nɛ alɔ géē kɛla a gwo. Alɔ gē ceyitikwu ku alɔ kwu ka gwo, ikɔkɔ ō gbɔɔ ō ya yikpɛla ta iyi alɔ a.” Ɔba mla ɔnyā géē gweeye nɛɛnɛhi ɔdaŋ ka é gbɛla ku aa cɛgbá fiyɛ ɔmpa aa ŋ.

GBA UJEHOFA Ɛ̄GBĀ MLA Ō “TŪ IYI [UWƆ] WĀAJƐ EKO DÓÓDU”

7. Ɛdɔ uce ō ya nyá nɛ ayinɛ cika ō lɛ, eko duuma néē lɛ uklɔ je lɛ uwa ipu ɔwa ku Ujehofa a?

7 Alɔ gē má ɔ kóō wɛ ɔdā ojilima ō gba Ujehofa ɛ̄gbā ipu ɔwɛ duuma nɛ alɔ ya gla a. (Aíjē 27:4; 84:10) Ɔdaŋ ku ɔyinɛ duuma dɔka ō ya nwune ipu ɛgbā ō gbā ku Ujehofa, ɔɔma lɔhi nɛhi. Ubáyíbu kahinii: ‘Ɔ́dāŋ́ ka ɔ̄cɛ dúúmā ī dɔɔ̄kā ka ō wɛ ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ, úklɔ́ olɔhi nɛ̄ ó dɔɔ̄kā á.’ (1 Utím. 3:1) Amáŋ, eko duuma néē lɛ uklɔ ɛpɛɛpɛ je lɛ ɔ, kóō hii je iyi nu gico fiyɛ ɛgɛ nōó cika a ŋ. (Ulúk. 17:7-10) Ɔdā nɛ ó cika ō bi ɔtu a wɛ ō cɛ ācɛ ɔhá ɛhɔ ipu ō tu iyi nu waajɛ.—2 Ukɔ́r. 12:15.

8. Ɔdi nɛ ocabɔ ku Udiyotrɛfisi, Usiya, mla Absalɔm nwu alɔ a?

8 Ubáyíbu kɛla lɛyikwu ācɛ nōo je iyi uwa gico fiyɛ ɔfu. Udiyotrɛfisi nōo wɛ ɔcɛ o je iyi nu gico nɛɛnɛhi a, tine ō kwu “piya otrɛyi” ipu ujɔ. (3 Ujɔ́n 9) Usiya je iyi nu gico nɛɛnɛhi, anu ó nyɔ gáā gbɔɔ ō ya uklɔ nɛ Ujehofa i da ɔ kóō ya ŋ ma a. (2 Úklɔ́ 26:16-21) Absalɔm dɔka ō je piya ɔcɛ́, anɔɔ ó gbɔɔ ō pla ācɛ a bɛɛka kóō yihɔtu uwa o ya ɛɛ kéē cɛtra ɔ a. (2 Usám. 15:2-6) Ŋma aocabɔ mafu ku Ubáyíbu nyā, Ujehofa mafu ka ó gē wɔtu ɔcɛ duuma nōo gē dɔka owoofu lɛ iyi nu. (Aíit. 25:27) Oŋmɛyi ku nu, ācɛ nōo gē yɔbɔɔcɛ klla gē dɔka ku ācɛ kóō je uwa gico a gē lɛ unwalu nɛhi.—Aíit. 16:18.

9. Ocabɔ mafu nyá nɛ Ujisɔsi le taajɛ lɛ alɔ a?

9 Ujisɔsi i lɛbɛɛka ācɛ o yɔbɔɔcɛ nyā ŋ. Ubáyíbu ka Ujisɔsi ɔ “húmáyī lɛbɛ̄ɛka Ɔwɔicō ā, amáŋ ó gbɛlá ka anúɔ le jōnjīlɛ̄ abɔ̄fú mla Ɔwɔicō ŋ́.” (Ufíl. 2:6) Ujehofa foofunu fiyɛ Ujisɔsi a, naana a, Ujisɔsi i gē je iyi nu gico fiyɛ ɛgɛ nōó cika a ŋ. Ó da ayikpo ku nu kahinii: “Ɔ̄cɛ nōó cɛgbá ŋ́ fíyɛ́ dúú ipú aá ā, anú wɛ ɔ̄cɛ nōo cɛgbá fiyɛ́ dúú á.” (Ulúk. 9:48) O wɛ ɛnɛɛnɛ ɔhá ō yuklɔ tɔha mla ācɛ o gbɔbu ɔna ō ta, ācɛ o tu anyakwuɔcɛ ku ujɔ abɔ, anyakwuɔcɛ ku ujɔ, amāŋ ācɛ o leyikwu usɛkut, nōo gē tu iyi uwa waajɛ bɛɛka Ujisɔsi a! Ɔdaŋ ku alɔ ta iyi alɔ waajɛ, alɔ géē mafu ihɔtu nɛhi lɛ ācɛ ɔhá. Ujisɔsi kē ka, ku ācɛ ō gba Ɔwɔico ɛ̄gbā ɔkwɛyi géē mafu kéē yihɔtu ta iyi uwa.—Ujɔ́n. 13:35.

10. Ɔdi nɛ a cika ō ya, ɔdāŋ kóō ya uwɔ bɛɛka anyakwɔcɛ ku ujɔ i teyi ta unwalu ōhī nōo yɔ ipu ujɔ a, ɛgɛ néē cika ō ya ŋ ma?

10 Ɔdi nɛ a cika ō ya ɔdaŋ kóō lɛbɛɛka unwalu ōhī yɔ ipu ujɔ, amāŋ ó ya uwɔ bɛɛka anyakwɔcɛ ku ujɔ i kē ya ɔdā duuma lɛyikwuɔ ŋ ma? Ikɔkɔ ō ka ifuula a, a cɛgbá ō ta iyi uwɔ waajɛ klla lɛ ojilima ce anyakwɔcɛ ku ujɔ ŋma lɛ ō ya ɔdā néē da uwɔ ku a ya a. (Uhíb. 13:17) O ya kóō tɔɔtɛ gā uwɔ o ya ɛnyā, da iyi uwɔ aɔka nyā: ‘Unwalu nɛ n má a, nwune nɛhi néē cika ō ya odee lɛyikwu ɔ? Eko kpaakpa néē cika ō ya odee lɛyikwu ɔ a yɔ? Ó wɛ uklɔ ku um ō ya ku unwalu a kóō mɛ nɛɛ? O ya ku ujɔ a kóō piyatɔha tōōtɔ̄ɔ̄ nɛɛ, kɛɛ ku um yɔ i ya ku ācɛ kéē gbɛla ka ami cɛgbá fiyɛ a?’

Ayinɛ cika ō jé ācɛ néē je uklɔ lɛ uwa ipu ujɔ, ó wɛ ohigbu ɛgɛ néē jé ō yuklɔ foofunu ŋ, amáŋ, é cika ō jé uwa ka é gē tu iyi uwa waajɛ (Má ogwotu ɔmɛ 11) *

11. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 4:2, 3 ka a, itene nyá nɛ alɔ gáā lɛ ɔdaŋ ku alɔ tu iyi alɔ waajɛ abɔ alɔ yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā a?

11 Ō tu iyi alɔ waajɛ cɛgbá lɛ Ujehofa fiyɛ aɔdā nɛ alɔ jé á, opiyatɔha klla cɛgbá lɛ ɔ fiyɛ ɛgɛ nɛ alɔ jé ō yuklɔ lɔɔlɔhi a. Ohigbu ɛnyā a, alɔ ceyitkwu tu iyi alɔ waajɛ abɔ alɔ yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā a. Oŋma lɛ ō ya ɛnyā, a géē ya ku opiyatɔha ku ujɔ a kóō jɛ gɔbu. (Jé Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 4:2, 3.) A hii ma ō tɔɔna ku ɛlā Ɔwɔicō ŋ. Dɔka ɔwɛ nɛ a géē cɛ ācɛ ɔhá ɛhɔ, oŋma lɛ ō ya ɔdā olɔhi lɛ uwa. Bēē miyɛ ɔmpa uwɔ wa ɔlɛ, kwu ācɛ néē je uklɔ duuma lɛ uwa ipu ujɔ ŋ. (Umát. 6:1-4; Ulúk. 14:12-14) Ɔdāŋ ku a tu iyi uwɔ waajɛ gē yuklɔ tɔha mla ayinɛ ipu ujɔ, é géē má ka jé ō yuklɔ, klla gē tu iyi uwɔ waajɛ.

MAFU KU A TA IYI UWƆ WAAJƐ EKO NƐ A YƆ I KƆKA IPU INTANƐTI

12. Ubáyíbu tu alɔ ɔtu kwu ɔtu ku alɔ lɛ aoklobiya mla ancɛnya a? Lɛ ɔ teyi peee.

12 Ujehofa dɔka ku alɔ jɔɔnyɛ opiyatɔha mla aoklobiya mla ancɛnya alɔ, mla ācɛ apɔlɛ ku alɔ duu. (Aíjē 133:1) Ujisɔsi lɛ aoklobiya mla ancɛnya olɔhi. (Ujɔ́n. 15:15) Ubáyíbu da alɔ itene ō lɛ aoklobiya mla ancɛnya olɔhi duu. (Aíit. 17:17; 18:24) Ubáyíbu klla da alɔ ka alɔ kóō hi kwu iyi alɔ ŋma ɛgiyi ācɛ ɔhá ŋ. (Aíit. 18:1) Ɛyinɛhi ku ācɛ gbɛla kóō kɔka ipu intanɛti, wɛ ɔwɛ éyi nɛ alɔ géē lɛ aoklobiya mla ancɛnya alɛwa, o ya ɛɛ ku alɔ kwu iyi alɔ ŋma ɛgiyi ācɛ ɔhá ŋ. Naana a, alɔ cika ō lɛ ɛlá kwu ɔwɛ nɛ alɔ gē bi le kɔka mla ācɛ ipu intanɛti a.

13. Ɔdiya ɛɛ nōó tɔɔtɛ ku ɔtu kóō biya lɛ ācɛ nōo gē kɔka ipu intanɛti a, kéē klla gbɛla ku aa yɔ foofu uwa a?

13 Ācɛ ō jila ɛlā má kahinii: Eko nɛ alɔ gē bi le má aɔkā, mla ifoto nɛ ācɛ ta lɛyikwu iyi uwa ɛga o kɔka ipu itanɛti a, gē ya ku ɔtu kóō biya lɛ alɔ klla má iyi alɔ ku alɔ yɔ foofu alɔ. Ɔdiya a? Ɔdā éyi nōo lɔfu ya a wɛ ka igbalɛwa, ifoto nɛ ācɛ gē le ta ipu ɛga o kɔka ipu intanɛti a lɛ ō ya mla eko mla aɔdā ɛnɛɛnɛ ipu oyeeyi ku uwa. Cɛɛ, é gē mafu aifoto ku uwa nōo lɔhi fiyɛ duu a, aku aɔkpa ku uwa, amāŋ ɛga ō lɔhi néē nyɔ ipu oyeeyi ku uwa ɛ ma. Ɔcɛ nōo gē má aifoto ɛgɛnyā lɔfu lɛ oyeeyi ku nu miya aku ācɛ nōó gē má ipu ifoto a, cɛɛ ó gbɔɔ ō gbɛla ka ɔdā olɔhi duuma i ya ipu oyeeyi ku anuɔ ŋ. Ɔyinɛ alɔ nɔnyā éyi nōo wɛ ihayi igwahaanɛ a kahinii: “Eko duuma nɛ anuɔ gē má ācɛ, yɔ i jɔɔnyɛ iyi uwa oŋmɛyi ku alaadi doodu nɛ anuɔ yɔ ɔlɛ a, ɔtu i gē he anuɔ ŋ.”

14. Ɛgɛnyá nɛ ukɔ́ nōo yɔ ipu ɔkpá ku 1 Upíta 3:8 a, gáā ta alɔ abɔ bi ɛga ō kɔka ipu intanɛti le yuklɔ mla ijeeyi a?

14 Ó lɛ aafu ŋ, alɔ lɔfu bi ɛga ō kɔka ipu intanɛti le yuklɔ ɔwɛ olɔhi gla, ocabɔ mafu, ō bi le kɔka mla ācɛ apɔlɛ ku alɔ, aoklobiya mla ancɛnya alɔ duu. A lɔfu lɛ ɔ má duu ɛ, ka ɔka nɛ ācɛ gē ka lɛyikwu iyi uwa ɛga ō kɔka ipu intanɛti a, amāŋ aifoto mla uvidio néē gē mafu a, wɛ ō ya ku ācɛ kéē dɔka uwa. Ó lɛbɛɛka ka é yɔ i da ācɛ eko doodu kéē má uwa a. Ɛlā nɛ ācɛ ōhī gē ka lɛyikwu ifoto ku uwa amāŋ aku ācɛ ɔhá a i gē mafu ojilima fluflu ŋ, é klla gē kɛla lɛyikwu aja ō gbo. Ubáyíbu tá Ācɛ O Yɛce Ukraist ɔtu kwu ɔtu kéē ta iyi uwa waajɛ klla lɛ ɛlá wu ācɛ ɔhá, ohigbu ɛnyā, alɔ i gáā bi ɛga ō kɔka ipu intanɛti le yuklɔ ɔwɛ obɔbi ŋ.—1 Upíta 3:8.

Eko duuma nɛ a lɛ ifoto amāŋ uvidio ta ɛga ō kɔka ipu intanɛti, o gē mafu ka gē je iyi uwɔ gico kɛɛ ku a gē ta iyi uwɔ waajɛ? (Má ogwotu ɔmɛ 15)

15. Ɛgɛnyá nɛ Ubáyíbu gáā ta alɔ abɔ ku alɔ hii gbɛla bɛɛka alɔ cɛgbá fiyɛ ācɛ ɔhá ŋ ma?

15 Ɔdáŋ ku a gē kɔka ipu intanɛti, da iyi uwɔ aɔka nyā: ‘Aɔka nɛ n gē ka ɛga ō kɔka ipu intanɛti a, aifoto, amáŋ uvidio nɛ n gē kpo tu ɔ a, gē mafu ka n gē je iyi um gico? Ó gē ya ku ācɛ ɔhá kóō mimalanyi ku um?’ Ubáyíbu kahinii: “Ohígbū ka ɔdā dóódu nōo yɔ̄ ipú ɛcɛ ā, ɛgbá obɔ̄bí nɛ̄ ɔkpíyē ī dɔɔ̄kā ā, ɔdā nɛ̄ ācɛ ī má eyī mɛ́mla ɔdā nēé dɔɔ̄kā ō lɛ, mɛ́mla ɛjɛ̄ɛ̄jī ɔdā dóódu kú ipú ɛcɛ nyā nɛ̄ ācɛ ī bī lɛ yɔ́bɔ́ɔcɛ kú oyēeyī ā, í ŋmá ɛgiyí ádā ā ŋ́, amáŋ é ŋmá ipú ɛcɛ nyā.” (1 Ujɔ́n. 2:16) Ɔwɛ nɛ Ubáyíbu éyi cɔwɔ ku “ɔdā dóódu . . . nɛ̄ ācɛ ī bī lɛ yɔ́bɔ́ɔcɛ kú oyēeyī ā” wɛ “ō dɔka ō mafu ka ɔcɛ cɛgbá.” Ācɛ O Yɛce Ukraist i cika ō je iyi uwa gico ku aa fiyɛ ācɛ ɔhá ŋ. É gē yɛce ukɔ́ ku Ubáyíbu nōo kahinii: “Ālɔ̄ híī gwō icííci ŋ́, ámāŋ ka o yá ɔ́mpa alɔ cɔ̄nū ŋ́, ɛ́ɛ́ nɛ̄ alɔ gē mímálanyī ɔ́mpa alɔ ŋ́.” (Ugal. 5:26) Ɔdaŋ ku alɔ tu iyi alɔ waajɛ, alɔ i gáā ya bɛɛka ācɛ ku ɛcɛ a nōo gē yɔbɔɔcɛ, klla dɔka ku ācɛ ɔhá kéē gbɛla ku uwa cɛgbá nɛhi a ŋ.

“AÁ GBĒYĪ GƆƆ CƐ́Ɛ́ KÁ AÁ JE IYĪ AÁ Ɛ́GƐ́NƐ̄ AÁ KPƆ́TŪCE ƆWƆICŌ LƐ Ā”

16. Ɔdiya ɛɛ nɛ alɔ i cika ō yɔbɔɔcɛ ŋ ma?

16 Alɔ cɛgbá ō tu iyi alɔ waajɛ, ohigbu ku ācɛ nōo gē je iyi uwa gico a i gē “gbēyī gɔɔ” ŋ. (Uróm 12:3) Ācɛ nōo gē yɔbɔɔcɛ a gē dɔka itene ku iyi uwa foofu uwa klla gē gwo nɛɛnɛhi. Ɛlá ō gbo mla uce ō ya ku uwa gē bi uwnalu gē lɛ uwa mla ācɛ ɔhá duu. Ɔdaŋ kéē lɛ ɛlá kwɔ ŋ, é géē gbɔɔ ō yɔbɔɔcɛ ɛgɛ nɛ ɔtu ku uwa da uwa lɛ a, cɛɛ Ebilii bi ɔwɛ ɛgɛnyā lɛ uwa pla. (2 Ukɔ́r. 4:4; 11:3) Amáŋ abɔ ɔhá a, ɔcɛ ō tu iyi nu waajɛ gē gbeyi gɔɔ. Ó gē leyi má iyi nu ɔwɛ okpaakpa, klla jé ka ācɛ ɔhá fiyɛ anuɔ ɔwɛ éyi amāŋ ɔwɛ ɔhá. (Ufíl. 2:3) Ó kē jé ka “Ɔwɔicō gē bɛ́yí kwu ācɛ oyɔ́bɔ́cɛ, amáŋ ó gē gbonɛnɛ lɛ ācɛ o tū iyī uwā wāajɛ.” (1 Upít. 5:5) Ācɛ nōo gē gbeyi gɔɔ a, i dɔka kéē kwu piya olɛla ku Ujehofa ŋ.

17. Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya, ō ya ɛɛ ku alɔ bēē tu iyi alɔ waajɛ eko doodu a?

17 O ya ɛɛ kóō tɔɔtɛ ō yɔbɔɔcɛ ŋ ma a, alɔ cika ō bi ukɔ́ ku Ubáyíbu nyā le uklɔ piii, ó kahinii: ‘Aá lɛ oyēeyī nɛ̄ncɛ̄ ā mla úklɔ́ kú nū kpó bónū bɛ̄ɛka ɛ́gɛ́nɛ̄ ɔ̄cɛ gē plla īlī bónū ā. Aá kē kwú pīya ɔ̄cɛ ɛ̄yīpɛ̄ ɛɛ́.’ Ɛnyā i wɛ ɔdā otɔɔtɛ ŋ. Alɔ cɛgbá ō nwu ɛlā lɛyikwu ocabɔ ku Ujisɔsi klla ceyitikwu yɛce ɔ, ɛgɛ duuma nōó lɛ. (Ukól. 3:9, 10; 1 Upít. 2:21) Amáŋ ɔdaŋ ku alɔ ya lɛ a, alɔ géē le itene nɛɛnɛhi. Ɔdaŋ ku alɔ gē ta iyi alɔ waajɛ, apɔlɛ ku alɔ géē yɔ i gweeye nɛɛnɛhi, ó gē bi opiyatɔha wa ipu ujɔ, alɔ klla gē bi ɛga ō kɔka ipu intanɛti le yuklɔ ɔwɛ olɔhi. O fiyɛ duu a, Ujehofa géē hɔha ce alɔ.

IJÉ ƆMƐ 117 The Quality of Goodness

^ par. 5 Icɛ, alɔ lā ipu ɛcɛ nōo le mu mla ācɛ ō yɔbɔɔcɛ mla ācɛ ō yihɔtu iyi uwa foofunu. Alɔ cika ō leyi kwɛcɛ ō ya ku alɔ hii gbla uwa ya ŋ. Ipu ikpɛyi ɛlā nyā, alɔ géē kɛla lɛyikwu ɔwɛ ɛta nɛ alɔ i cika ō gbɛla je iyi alɔ gico fiyɛ ɛgɛ nōó cika a ŋ.

^ par. 2 ƐLĀ Ō JE TEYI PEEE: Ɔcɛ ō yɔbɔɔcɛ gē gbɛla iyi nu foofunu fiyɛ ācɛ ɔhá. Ohigbu ɔɔma, ɔcɛ ō yɔbɔɔcɛ wɛ ɔcɛ ō dɔka iyi nu foofunu. Amāŋ abɔ ɔhá a, ō ta iyi alɔ waajɛ gē tu ɔnyɔɔnyɛ ku alɔ abɔ, ku alɔ hi gbɛla iyi alɔ foofunu ŋ. Ō ta iyi ɔcɛ waajɛ wɛ ō habɔ uce ɔbɔcɛ ō ya ta, klla gē má iyi uwɔ bɛɛka ku a cɛgbá ŋ ma.

^ par. 56 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Ɔnyakwuɔcɛ ku ujɔ nōo gē ya ɛlā ō ka tɛɛcɛ ipu ojileyi nɛhi klla gē leyikwu ayinɛ alɔ nɔyilɔ a, yɔ i gweeye abɔ ó ta ɔbu ku uklɔ ku ɔna ō ta, mla ō ta Agbla Ku Ajɔɔcɛ bi a.