Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 27

Who Rri Omara Kpehru Vi Epanọ U Fo Ho

Who Rri Omara Kpehru Vi Epanọ U Fo Ho

“Mẹ be ta kẹ owhai kpobi inọ ajọ ohwo ọvo o roro omariẹ kpehru vi epanọ u fo ho, rekọ wha roro evaọ oghẹrẹ nọ u re dhesẹ nọ wha wo iroro nọ e gba.”​—ROM 12:3.

OLE AVỌ 130 Hae Rọvrẹ

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ *

1. Ma te wo omaurokpotọ wọhọ epanọ Ahwo Filipai 2:3 o ta na, eme o re noi ze?

MA RE ru oware kpobi nọ Jihova ọ ta keme ma riẹ nọ ọye ọ riẹ oware nọ o mai woma kẹ omai. (Ẹf. 4:22-24) Ma te wo omaurokpotọ, oreva Jihova o rẹ mae jọ omai oja, yọ ma re rri amọfa kpehru vi omobọ mai. Onana u ti ru omai wo emamọ usu kugbe Jihova gbe ibe Ileleikristi mai.​—Se Ahwo Filipai 2:3.

2. Eme ẹme Pọl ukọ na o dhesẹ, kọ eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

2 Ma gbẹ yọroma ha, omorro gbe ẹzi oriobọ ahwo nọ a rrọ akpọ Setan o rẹ sai wholo omai. * O wọhọ nọ ahwo a je dhesẹ uruemu nana re evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ keme Pọl ukọ na o kere se inievo obọ Rom nọ: “Mẹ be ta kẹ owhai kpobi inọ ajọ ohwo ọvo o roro omariẹ kpehru vi epanọ u fo ho, rekọ wha roro evaọ oghẹrẹ nọ u re dhesẹ nọ wha wo iroro nọ e gba.” (Rom 12:3) Orọnikọ ẹme Pọl na o bi dhesẹ nọ ma re rri omamai kuẹku hu. Ukpoye ọ be ta nọ ma te wo omaurokpotọ, ma re rri omamai kpehru vi epanọ u fo ho. Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware esa jọ nọ omaurokpotọ o te jọ fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ro rri omamai kpehru vi epanọ u fo ho. Eye họ (1) orọo mai, (2) nọ a tẹ kẹ omai iruo evaọ ukoko na, gbe (3) nọ ma te bi fi eware họ itanẹte.

DHESẸ OMAUROKPOTỌ EVAỌ ORỌO RA

3. Fikieme ọzae-avọ-aye a rẹ rọ whọ ẹsejọ, kọ eme onana o rẹ lẹliẹ ahwo jọ ru?

3 Jihova ọ gwọlọ nọ ọzae-avọ-aye a re wo evawere evaọ orọo rai. Rekọ ohwo ọvo ọ gba ha, fikiere, ọzae-avọ-aye a sai wo ẹmẹwhọ ẹsejọ. Pọl ukọ na ọ tubẹ ta nọ enọ e rọo a ti wo ẹbẹbẹ. (1 Kọr. 7:28) Ezae-avọ-eyae jọ a rẹ whọ kẹse kẹse. Onana o rẹ whae ze nọ a rẹ rọ tubẹ ta nọ obọ rai u kie thọ. A ti roro nọ a tẹ fa orọo na yọ ẹbẹbẹ na o kuhọ no. Onana u re dhesẹ nọ a be rọ aro kele ahwo obọ akpọ, enọ i re roro kpahe oware nọ u kiehọ ae oma ọvo.

4. Didi iroro u fo nọ ma rẹ whaha?

4 Nọ ẹbẹbẹ ọ tẹ rrọ orọo ra, whọ nwani roro nọ orọo na o te gbẹ gbabọ họ họ. Ma riẹ nọ ọfariẹ-ogbe ọvo Ebaibol ọ ta nọ o rẹ sae fa orọo. (Mat. 5:32) Fikiere, nọ ẹbẹbẹ ọ tẹ rrọ orọo mai wọhọ epanọ Pọl ọ ta na, joma whaha omorro, keme ohwo nọ o wo omorro ọ rẹ ta nọ: ‘Orọo nana u wou omẹ oma ha. O you omẹ hẹ. O wọhọ nọ mẹ tẹ rehọ omọfa ẹsiẹe mẹ te mai wo evawere.’ Ohwo nọ o wo iroro itieye na o bi roro kpahe omobọ riẹ ọvo. Ahwo nọ a wo iroro akpọ na a rẹ ta kẹ owhẹ inọ who ru onọ u re kiehọ owhẹ oma, edhere ọ gbẹ jọ ohwo nya ha ọ rẹ jae zihe. Rekọ Ọghẹnẹ ọ be ta kẹ owhẹ nọ ‘whọ gwọlọ ewoma obọra ọvo ho, rekọ te orọ amọfa re.’ (Fil. 2:4) Jihova ọ gwọlọ nọ whọ daji orọo ra. (Mat. 19:6) Ọ gwọlọ nọ who roro kpahe oware nọ o rẹ were iẹe, orọnikọ onọ u re kiehọ owhẹ oma ha.

5. Wọhọ epanọ o rrọ Ahwo Ẹfisọs 5:33, ẹvẹ u fo nọ ọzae-avọ-aye a re yeri?

5 U fo nọ ọzae-avọ-aye a re you ohwohwo jẹ kẹ ohwohwo adhẹẹ. (Se Ahwo Ẹfisọs 5:33.) Ebaibol ọ ta nọ ma hai roro kpahe oware nọ ma re ru kẹ amọfa orọnikọ onọ a re ru kẹ omai hi. (Iruẹru 20:35) Eme o re fiobọhọ kẹ ọzae-avọ-aye you ohwohwo jẹ kẹ ohwohwo adhẹẹ? Omaurokpotọ. Ọzae hayo aye nọ ọ be romakpotọ, ọ rẹ gwọlọ “oware nọ o rẹ kẹ omọfa erere” orọnikọ onọ o rẹ kẹe erere he.​—1 Kọr. 10:24.

Ọzae-avọ-aye nọ a wo omaurokpotọ a re hrowo oma ọnọ ọ mae rro ho, ukpoye a rẹ daoma wo iroro evo (Rri edhe-ẹme avọ 6)

6. Eme whọ jọ ẹme nọ Steven avọ Stephanie a ta na wuhrẹ?

6 Ileleikristi buobu nọ i bi dhesẹ omaurokpotọ a bi wo evawere ziezi evaọ orọo rai. Wọhọ oriruo, ọzae jọ nọ a re se Steven ọ ta nọ: “Ọzae-avọ-aye nọ a wo iroro evo a rẹ rọ uzou te uzou nọ ẹbẹbẹ ọ tẹ rrọ otọ. U fo ho re ọzae hayo aye ọ hae nọ omariẹ inọ ‘ovẹ o mai kiehọ kẹ omẹ?’ ukpoye ọ rẹ nọ inọ ‘ovẹ o mai kiehọ kẹ omai?’” Aye riẹ nọ a re se Stephanie ọ rọwo fihọ ẹme na. Ọ ta nọ: “Uwou nọ ẹwhọ ọ rrọ o rẹ were ohwo ọvo ho. Nọ ẹwhọ ọ tẹ rrọ otọ, ma rẹ daoma riẹ oware nọ o wha riẹ ze. Ma vẹ lẹ, kẹsena ma vẹ jọ Ebaibol na avọ ebe ukoko na kiẹ kpahe ẹbẹbẹ na, jẹ keria ta kpahe epanọ ma re ro ku ei họ. Oware nọ o rẹ jọ omai oja oye, orọnikọ epanọ ma rẹ rọ gwọlọ ohwo nọ o ru thọ họ.” Ọzae-avọ-aye a rẹ ginẹ riẹ yeri ziezi nọ ọvuọvo o gbe bi rri omariẹ kpehru vi epanọ u fo ho.

GỌ JIHOVA “AVỌ OMAUROKPOTỌ”

7. Nọ a tẹ kẹ oniọvo-ọmọzae iruo evaọ ukoko na, uruemu vẹ o re dhesẹ?

7 Iruo kpobi nọ a kẹ omai evaọ egagọ Jihova, ma re rri rie nọ ọghọ a bru họ omai oma. (Ol. 27:4; 84:10) Nọ oniọvo-ọmọzae ọ tẹ gwọlọ nọ o re ru obọdẹ iruo jọ evaọ ukoko na, yọ emamọ oware. Ebaibol na ọ tubẹ ta nọ: “Otẹrọnọ ọzae jọ ọ be daoma re o te ohwo nọ ọ rẹ jọ ọsẹro, emamọ iruo ọ be gwọlọ na.” (1 Tim. 3:1) Rekọ a tẹ kẹe iruo, jọ o rri omariẹ kpehru vi epanọ u fo ho. (Luk 17:7-10) Oware nọ o rẹ jariẹ oja họ, epanọ ọ rẹ rọ gbodibo kẹ amọfa avọ omaurokpotọ.​—2 Kọr. 12:15.

8. Eme iku Diọtrẹfis, Uzaya, gbe Absalọm i wuhrẹ omai?

8 Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ iku ahwo nọ a rri omarai kpehru vi epanọ u fo. Diọtrẹfis o wo omaurokpotọ họ, ọ jẹ gwọlọ “oria ọsosuọ” evaọ ukoko na. (3 Jọn 9) Uzaya ọ jẹ gwọlọ ru iruo nọ Jihova ọ ta nọ izerẹ ọvo a re ru. (2 Irv. 26:16-21) Absalọm o je ru re ahwo a rọ emamọ ubiẹro rri rie keme ọ gwọlọ jọ ovie. (2 Sam. 15:2-6) Ẹme nọ Ebaibol ọ ta kpahe ahwo nana u dhesẹ vevẹ nọ ahwo nọ a rẹ gwọlọ ọkwa gbe okpodẹ a rẹ dha Jihova eva. (Itẹ 25:27) Uye ọvo u re no omorro ze.​—Itẹ 16:18.

9. Emamọ oriruo vẹ Jesu o fihotọ?

9 Jesu yọ ohwo nọ o wo omaurokpotọ nọ ma rẹ rọ aro kele. Ebaibol ọ ta nọ “o du roro epanọ o re ro mi Ọghẹnẹ ọkwa ha, koyehọ re ọ jọ ẹrẹrẹe kugbe Ọghẹnẹ, dede nọ ọ jọ wọhọ Ọghẹnẹ.” (Fil. 2:6) Jesu o re rri omariẹ kpehru vi epanọ u fo ho dede nọ u te no Jihova no ọye u re te. Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Ohwo nọ o ru omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo evaọ udevie rai kpobi họ ọnọ ọ rrọ ruaro.” (Luk 9:48) U woma kẹhẹ inọ inievo mai buobu a be rọ aro kele Jesu dhesẹ omaurokpotọ, te ekobaro, idibo iruiruo, ekpako ukoko, gbe esẹro okogho. Ma te wo omaurokpotọ, ẹsiẹe ma te mai wo uyoyou evaọ ukoko na. Jesu ọ ta nọ uyoyou a ti ro vuhu uvi Ileleikristi.​—Jọn 13:35.

10. Eme who re ru nọ who te bi roro nọ ekpako na a bi ru emamọ oware ovo kpahe ebẹbẹ nọ e rrọ ukoko na ha?

10 Kọ eme who re ru nọ who te roro nọ ẹbẹbẹ ọ rrọ ukoko na, yọ o rrọ owhẹ oma nọ ekpako na a bi ru emamọ oware ovo kpahe iẹe he? Ukpenọ whọ rẹ go, ru onọ inievo nọ e be kobaro na a ta kpobi, onọ u ti dhesẹ nọ who wo omaurokpotọ. (Hib. 13:17) Re whọ sai ru onana, nọ omara nọ: ‘Kọ ẹbẹbẹ na ọ ginẹ rro te epanọ a re ro ru oware jọ kpahe iẹe? Kọ obọnana u fo nọ a rẹ kpọe vi? Kọ mẹ họ ọnọ ọ rẹ wọ ẹme na họ uzou? Re a ta uzẹme, kọ mẹ be ginẹ daoma re okugbe o jọ ukoko na, manikọ onọ mẹ gwọlọ ọvo me bi roro kpahe?’

Jọ inievo nọ a kẹ iruo evaọ ukoko na a wo omaurokpotọ, orọnikọ onaa iruo ọvo ho (Rri edhe-ẹme avọ 11) *

11. Wọhọ epanọ o rrọ Ahwo Ẹfisọs 4:2, 3, ma te wo omaurokpotọ evaọ egagọ Jihova eme o re noi ze?

11 Omaurokpotọ nọ ma re wo o rrọ Jihova oja vi epanọ ma goma iruo te. Okugbe nọ o rẹ jọ udevie mai o tẹ jẹ riẹe oja vi onaa nọ ma wo. Fikiere, daoma kpobi re who wo omaurokpotọ evaọ egagọ Jihova. Who te ru ere, u ti ru nọ okugbe ọ te rọ jọ ukoko na. (Se Ahwo Ẹfisọs 4:2, 3.) Hai kpohọ usi uwoma ẹsikpobi. Hai roro kpahe emamọ eware nọ whọ rẹ sai ru kẹ amọfa. Hai zizie ahwo ziọ uwou ra, te enọ i wo obọdẹ iruo evo evaọ ukoko na ha. (Mat. 6:1-4; Luk 14:12-14) Nọ who bi ru eware kẹ amọfa evaọ ukoko na, inievo na a ti muẹrohọ omaurokpotọ ra orọnikọ iruo nọ who bi ru ọvo ho.

DHESẸ OMAUROKPOTỌ NỌ WHO TE BI FI EWARE HỌ ITANẸTE

12. Kọ Ebaibol na ọ ta nọ ma wo egbẹnyusu? Ru ei vẹ.

12 Jihova ọ gwọlọ nọ mai avọ ahwo uwou mai gbe egbẹnyusu mai ma hai ru eware kugbe. (Ol. 133:1) Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o wo egbẹnyusu. (Jọn 15:15) Ebaibol ọ fodẹ irere jọ nọ i re te omai nọ ma te wo emamọ egbẹnyusu. (Itẹ 17:17; 18:24) Ebaibol ọ tẹ jẹ ta nọ u woma ha re ma siomano ahwo. (Itẹ 18:1) Ahwo buobu a re roro nọ itanẹte a sae jọ wo egbẹnyusu buobu, o vẹ te whae ze nọ a gbẹ rọ jọ goli hi. Rekọ ma rẹ yọroma kpahe itanẹte.

13. Emejabọ ahwo jọ nọ a rẹ jọ itanẹte rri eware gaga a rẹ rọ jọ ọkora?

13 Ahwo jọ nọ a kiẹ kpahe onana a ta nọ, nọ ohwo ọ tẹ be hae rọ euwa buobu rri eware nọ amọfa a fihọ itanẹte, o rẹ sae lẹliẹe jọ ọkora hayo tube rri omariẹ nọ ọ rrọ goli. Fikieme? Oware jọ nọ o rọ rrọ ere họ, ifoto nọ ahwo a be jọ reakpọ kuoma ọvo a rẹ mai fihọ itanẹte. A rẹ salọ ifoto rai avọ erọ egbẹnyusu rai nọ e mai woma, gbe eria nọ e mai woma nọ a kpohọ no, a ve fi ai họ itanẹte. Ohwo o te bi rri ifoto nana, o sae lẹliẹe nọ omariẹ nọ, ‘Nọ akpọ mẹ ginẹ rrọ na?’ Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ rrọ ikpe ikpegbizii ọ ta nọ: “O jẹ hae kẹ omẹ uye nọ mẹ tẹ ruẹ ifoto ahwo nọ a reakpọ kuoma evaọ Ẹdẹ-Ọmaha gbe Ẹdoka, yọ me mu unu họ uwou.”

14. Ẹvẹ ohrẹ nọ o rrọ 1 Pita 3:8 o sai ro fiobọhọ kẹ omai dhesẹ emamọ uruemu nọ ma te bi fi eware họ itanẹte?

14 Ginọ uzẹme inọ a rẹ sae jọ itanẹte ru emamọ eware buobu. Wọhọ oriruo, ma rẹ sae jariẹ ta ẹme kugbe ahwo uviuwou gbe egbẹnyusu mai. Rekọ who te rri mu ziezi, whọ te ruẹ nọ eware jọ nọ ahwo a re fihọ itanẹte na yọ erọ oma-udhesẹ. O wọhọ ẹsenọ a be rọ eware na ta kẹ ahwo nọ: “Wha rri omẹ.” Ahwo jọ a re tube kere ikpehre eme fihọ ifoto rai hayo erọ amọfa nọ a fihọ itanẹte. Kọ uruemu utiona u gine fo Oleleikristi, kpakiyọ Ebaibol ọ ta nọ ma dhesẹ omaurokpotọ gbe ororokẹ?​—Se 1 Pita 3:8.

Kọ eware nọ who bi fihọ itanẹte e be lẹliẹ ahwo rri owhẹ inọ whọ be ya-oma manikọ whọ be romakpotọ? (Rri edhe-ẹme avọ 15)

15. Eme Ebaibol na ọ ta nọ u re fiobọhọ kẹ omai whaha oma nọ ma rẹ wọ kpehru?

15 Taure who te ti fi oware họ itanẹte, nọ omara nọ: ‘Kọ ẹme nọ me bi ti kere na, ifoto hayo ividio nọ me bi ti fihọ iẹe na o te lẹliẹ ahwo rri omẹ nọ mẹ be ya-oma? Kọ o sai ru ahwo re omẹ ihri?’ Ebaibol ọ ta nọ: “Oware kpobi nọ o rrọ evaọ akpọ na​—isiuru uwo na gbe isiuru ibiaro na gbe oma-udhesẹ orọ eware nọ ohwo o wo​—u no obọ Ọsẹ na ze he, rekọ akpọ na u no ze.” (1 Jọn 2:16) Ẹme na “oma-udhesẹ orọ eware nọ ohwo o wo,” Ebaibol ọfa jọ ọ fa riẹ inọ “epanọ ohwo o re ru re a rri rie fihọ ohwo ologbo.” U fo nọ Ileleikristi a re ru ere he. A re lele ohrẹ Ebaibol nọ o ta nọ: “Wha joma wo omorro ho, ma wha oma-uhrowo fihọ udevie mai hi, ma re ohwohwo ihri gbe he.” (Gal. 5:26) Ma te wo omaurokpotọ, ma te jọ wọhọ ahwo obọ akpọ họ, enọ e rẹ wọ oma jẹ gwọlọ nọ amọfa a rri rai ruaro.

WHA “DHESẸ NỌ WHA WO IRORO NỌ E GBA”

16. Fikieme ma rẹ rọ whaha omorro?

16 U fo nọ ma re wo omaurokpotọ keme ahwo omorro a wo “iroro nọ e gba” ha. (Rom 12:3) A rẹ vro avro gaga jẹ gwọlọ dhesẹ nọ ae a mai woma. Oghẹrẹ nọ a re roro gbe eware nọ a re ru o rẹ wha ẹbẹbẹ se ai, yọ uruemu rai o rẹ kẹ amọfa uye. A gbe nwene he, Setan ọ te rọ onana ruọ ae oma, ọ vẹ raha uzuazọ rai kuotọ. (2 Kọr. 4:4; 11:3) Rekọ ohwo nọ o wo omaurokpotọ yọ ohwo nọ iroro riẹ e gba. O re rri omariẹ epanọ u fo keme ọ rẹ kareghẹhọ nọ u wo idhere buobu nọ amọfa a ro woma vi ei. (Fil. 2:3) Ọ riẹ nọ “Ọghẹnẹ ọ rẹ wọso enọ i wo omorro, rekọ o re dhesẹ uwowou ulogbo kẹ enọ i wo omaurokpotọ.” (1 Pita 5:5) Ahwo nọ a wo iroro nọ e gba, a rẹ gwọlọ nọ Jihova ọ wọso ae he.

17. Re omaurokpotọ u gbe fi omai abọ kie he, eme ma re ru?

17 Re omaurokpotọ u gbe fi omai abọ kie he, ma re ru lele ohrẹ Ebaibol na nọ o ta nọ ma “ba uruemu anwae na avọ iruẹru riẹ no oma no, [re ma] whẹ uruemu okpokpọ na họ oma.” Onana yọ okolo iruo ho. Ma re wuhrẹ kpahe oghẹrẹ nọ Jesu o ro dhesẹ omaurokpotọ, ma vẹ jẹ daoma rọ aro kele iei. (Kọl. 3:9, 10; 1 Pita 2:21) Rekọ u te oware nọ ma rẹ daoma fihọ. Ma tẹ be daoma dhesẹ omaurokpotọ, evawere e te jọ uviuwou mai. Ma te jọ ukoko na wo okugbe re. Yọ ma ti fi eware họ itanẹte ro dhesẹ oma ha. Ma te jọ egbẹnyusu Jihova, yọ onana o mai wuzou.

OLE AVỌ 117 Ewoma Yọ Uruemu Ezi

^ edhe-ẹme 5 Who te rri akpọ na nẹnẹ, whọ rẹ ruẹ nọ ahwo nọ a wo omorro gbe uruemu oriobọ a da riẹ fia. Fikiere ma rẹ yọroma re uruemu nana o siọ omai ba ewholo. Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware esa nọ ma rẹ jọ yọroma re ma gbe rri omamai kpehru vi epanọ u fo ho.

^ edhe-ẹme 2 EME NỌ A RU VẸ: Ohwo nọ o wo omorro o re rri omariẹ kpehru gaga, je rri amọfa kpokpotọ. Oyejabọ nọ ohwo omorro o re ro wo uruemu oriobọ na, ọ rẹ gwọlọ ewoma omobọ riẹ ọvo. Rekọ ohwo nọ o wo omaurokpotọ o re roro kpahe epanọ eware i re ro woma kẹ amọfa. Ohwo nọ o wo omaurokpotọ o re rri omariẹ inọ o kpehru vi amọfa ha.

^ edhe-ẹme 56 UWOHO NA: Ọkpako ukoko nọ o re ru ẹme evaọ okokohọ je dhesẹ iruo kẹ inievo nọ e rrọ iruo ebabọ, ọ rrọ usu inievo nọ i kokohọ nọ i bi ti kpohọ usi uwoma ota, o te bi je ru Ọgwa Uvie fo.