Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 27

Mmadwenle Kɛ Ɛ Nwo Hyia Tɛla Kɛ Mɔɔ Ɔde La

Mmadwenle Kɛ Ɛ Nwo Hyia Tɛla Kɛ Mɔɔ Ɔde La

“Mese bɛ nuhua ko biala kɛ ɔmmadwenle kɛ ɔ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la, emomu ɔhile kɛ ɔlɛ adwenle mɔɔ anu te.”​—WLO. 12:3.

EDWƐNE 130 Fa Ɛtane Kyɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Kɛ mɔɔ Felepaema 2:3 kile la, kɛzi mɛlɛbɛnwoaze maa yɛ nee awie mɔ nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ ɛ?

YƐBƐLƐ yɛ nwo aze yɛdie Gyihova ngyinlazo yɛto nu, ɔluakɛ yɛze kɛ ɔdaye a ɔze mɔɔ le kpalɛ ɔmaa yɛ a. (Ɛfɛ. 4:22-24) Mɛlɛbɛnwoaze maa yɛfa Gyihova ɛhulolɛdeɛ yɛdimoa na yɛbu awie mɔ kɛ bɛtɛla yɛ. Ɛhye maa yɛ nee Gyihova nee yɛ mediema diedima nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ.​—Kenga Felepaema 2:3.

2. Duzu a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle ɔlale ali a, na duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Noko saa yɛannea boɛ a, menli mɔɔ wɔ Seetan ewiade ne anu la anwomemaazo nee angomedi subane ne banyia yɛ nwo zo tumi. * Ɔbayɛ kɛ subane ɛhye nyianle ɛvoya mɔɔ limoa Y.M. anu amra bie mɔ anwo zo tumi, ɔti ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle Wulomuma kɛ: “Mese bɛ nuhua ko biala kɛ ɔmmadwenle kɛ ɔ nwo hyia tɛla kɛzi ɔde la, emomu ɔhile kɛ ɔlɛ adwenle mɔɔ anu te.” (Wlo. 12:3) Pɔɔlo maanle ɔlale ali kɛ ɔwɔ kɛ yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo hyia. Noko mɛlɛbɛnwoaze bamaa yɛanyia adwenle mɔɔ fɛta la wɔ yɛ nwo. Edwɛkɛ ɛhye bamaa yɛanwu ɛleka nsa mɔɔ mɛlɛbɛnwoaze baboa yɛ, amaa yɛande nganeɛ kɛ yɛ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la. Bɛmɛ a le (1) wɔ agyalɛ nu (2) mekɛ mɔɔ yɛnyia ɛzonlenlɛ nwo adenle yɛɛ (3) kɛzi yɛfa social media yɛdi gyima la.

DA MƐLƐBƐNWOAZE ALI WƆ WƆ AGYALƐ NU

3. Duzu ati a akɛsakɛsa bahola ara agyalɛ nu a, na kɛzi bie mɔ di nwolɛ gyima ɛ?

3 Gyihova hyehyɛle agyalɛ kɛ ɔmaa kunli nee yelɛ anye ɛlie. Kɛ mɔɔ bɛ nuhua ko biala ɛnli munli la ati, ɔyɛ a akɛsakɛsa bahola ara. Nɔhalɛ nu, Pɔɔlo hɛlɛle kɛ, menli mɔɔ kɛgya la anwo bahyele bɛ wɔ adenle bie azo. (1 Kɔl. 7:28) Bie mɔ ɛnwu ye kɛ bɛ nee bɛ hu anzɛɛ bɛ ye anloa ɛnzɛ bɛ nwo, yemɔti bie a bɛbanyia adwenle kɛ bɛnfɛta bɛ nwo. Saa bɛmaa ewiade ne adwenle ɛnyia bɛ nwo zo tumi a, bie a bɛbanyia adwenle ndɛndɛ kɛ bɛbɔ ewole a, ɔbaboa. Bie a bɛbadwenle bɛ ngome bɛ nwo na bɛanyia adwenle kɛ saa bɛbɔ ewole a, bɛ nye balie.

4. Duzu a ɔnle kɛ yɛyɛ a?

4 Ɔnle kɛ yɛmaa yɛ agyalɛ ne fonle yɛ. Yɛze kɛ adwɔmane ɛbɛla ala a Ngɛlɛlera ne ka kɛ awie kola gyinla zo bɔ ewole a. (Mat. 5:32) Yemɔti saa ngyegyelɛ mɔɔ Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ la ba a, ɔnle kɛ yɛmaa anwomemaazo maa yɛnyia adwenle kɛ, ‘Me ye anzɛɛ me hu ɛndwenle me nwo. Ɔngulo me kɛ mɔɔ mekpondɛ la. Saa menyia awie fofolɛ a, bie a me nye balie.’ Saa ɔbaye zɔ a, ɛnee yɛlɛdwenle yɛ nwo somaa yɛadɛla yɛ bokavolɛ ne. Ewiade nrɛlɛbɛ ne ka kɛ, di wɔ ahonle nzi na yɛ mɔɔ bamaa ɛ nye alie la, saa bɔbɔ ɔwɔ kɛ ɛpɛ wɔ agyalɛ ne azo a. Noko nrɛlɛbɛ ne mɔɔ vi anwuma la ka kɛ, “bɛmmadwenle bɛ ngomekye bɛ boɛyɛlɛ nwo, emomu bɛdwenle awie mɔ noko ɛdeɛ nwo.” (Fel. 2:4) Gyihova kulo kɛ ɛyɛ wɔ agyalɛ ne boɛ, ɔngulo kɛ ɔsɛkye. (Mat. 19:6) Ɔkulo kɛ ɛdimoa ɛdwenle ɔ nwo, tɛ ɛ nwo.

5. Kɛ mɔɔ Ɛfɛsɛsema 5:33 kile la, kɛzi ɔwɔ kɛ kunli nee yelɛ nee bɛ nwo di ɛ?

5 Ɔwɔ kɛ kunli nee yelɛ da ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali kile bɛ nwo. (Kenga Ɛfɛsɛsema 5:33.) Baebolo ne kilehile kɛ, yɛmaa yɛ nye ɛlie ɛmaanlɛ nwo yɛdɛla ɛlielɛ. (Gyi. 20:35) Subane boni a baboa agyalɛma yeamaa bala ɛlɔlɛ nee ɛbulɛ ali a? Yemɔ a le mɛlɛbɛnwoaze. Kunli anzɛɛ yelɛ mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la ɛmkpondɛ ɔ ngome ye boɛyɛlɛ, emomu “ɔkpondɛ awie mɔ noko ɛdeɛ.”​—1 Kɔl. 10:24.

Agyalɛma mɔɔ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze la bɔ nu yɛ gyima, bɛnzu kpolera (Nea ɛdendɛkpunli 6)

6. Duzu a ɛsukoa ɛfi Steven nee Stephanie edwɛkɛ ne anu a?

6 Mɛlɛbɛnwoaze ɛboa Kilisiene agyalɛma dɔɔnwo ɛmaa bɛnyia anyelielɛ kpole wɔ bɛ agyalɛ nu. Kɛ neazo la, kunli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Steven la ka kɛ: “Saa koyɛlɛ wɔ bɛ avinli a, bɛbayɛ ninyɛne bɛabɔ nu, titili wɔ mekɛ mɔɔ ngyegyelɛ kɛra la. Ɔnle kɛ ɛnyia adwenle kɛ ‘duzu a baboa me a?emomu, ‘duzu a baboa yɛ a?’” Kɛ ɔ ye Stephanie noko te nganeɛ la ɛne. Ɔka kɛ: “Awie biala ɛngya ye kpɔvolɛ. Saa akɛsakɛsa ba a, yɛkpondɛ ngyegyelɛ ne. Akee yɛyɛ asɔne, yɛyɛ neɛnleanu na yɛsuzu nwolɛ. Yɛteta ngyegyelɛ ne, tɛ yɛ hu anzɛɛ yɛ ye.” Saa kunli nee yelɛ andwenle kɛ bɛ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la a, ɔboa bɛ kpalɛ.

FI ‘MƐLƐBƐNWOAZE MUALA’ ANU SONLE GYIHOVA

7. Saa adiema bie nyia gyimalilɛ bie a, duzu subane a ɔwɔ kɛ ɔda ye ali a?

7 Yɛbu nwolɛ adenle biala mɔɔ yɛnyia yɛlɛsonle Gyihova la kɛ ɔle nwolɛ adenle kpole. (Edw. 27:4; 84:10) Saa adiema nrenyia bie tu ɔ nwo maa kɛ ɔyɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu a, ɔle kpalɛ. Nɔhalɛ nu, Baebolo ne ka kɛ: “Saa awie kpondɛ kɛ ɔyɛ neavolɛ a, ɛnee ɔkulo gyima kpalɛ.” (1 Tim. 3:1) Noko saa ɔnyia gyimalilɛ bie a, ɔnle kɛ ɔdwenle kɛ ɔ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la. (Luku 17:7-10) Ɔwɔ kɛ ɔfa ɔyɛ ye bodane kɛ ɔfi mɛlɛbɛnwoaze nu yeazonle awie mɔ.​—2 Kɔl. 12:15.

8. Duzu a yɛsukoa yɛfi Dayɛtelɛfizi, Yuzaya yɛɛ Abesalɛm neazo ne anu a?

8 Menli mɔɔ dwenlenle kɛ bɛ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la anwo neazo dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Anwomemaazo maanle Dayɛtelɛfizi bɔle mɔdenle kɛ “ɔdi bɛ nyunlu” wɔ asafo ne anu. (3 Dwɔn 9) Yuzaya memaanle ɔ nwo zo na ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔyɛ debie mɔɔ Gyihova anga kɛ ɔyɛ la. (2 Ek. 26:16-21) Ɛnee Abesalɛm kulo kɛ ɔyɛ belemgbunli, yemɔti ɔyɛle ɔ nwo kɛ ɔkulo menli ne edwɛkɛ amaa bɛali ɔ nzi. (2 Sa. 15:2-6) Baebolo nu edwɛkɛ ɛhye mɔ maa yɛnwu ye kɛ, Gyihova anye ɛnlie menli mɔɔ bɛkulo kɛ bɛdie duma wɔ menli nyunlu la anwo. (Mrɛ. 25:27) Anwomemaazo yɛɛ adubɛnwo kɔwie azedɔlɛ nu.​—Mrɛ. 16:18.

9. Neazo boni a Gyisɛse yɛle a?

9 Mɔɔ nee neazo ɛhye mɔ le ngakyile la, Gyisɛse “bɔbɔ mɔɔ ɛnee ɔle kɛ Nyamenle la, yeandwenle nwo yeampele kɛ ɔ nee Nyamenle kɛzɛ.” (Fel. 2:6) Gyisɛse mɔɔ ɛye Gyihova ɛfi ɛkɛ a ɔdaye a ɔwɔ ɛkɛ la ɛndwenle kɛ ɔ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la. Ɔzele ye ɛdoavolɛma kɛ: “Awie biala mɔɔ kɛbu ɔ nwo kɛ ɔle ekyi wɔ bɛ nu la a le kpole a.” (Luku 9:48) Nea kɛzi yɛ nye die kɛ yɛ nee adekpakyelɛma, asafo nu azonvolɛ nee mgbanyima yɛɛ maangyebakyi zo neavolɛma mɔɔ ɛlɛbɔ mɔdenle azukoa Gyisɛse mɛlɛbɛnwoaze ne la ɛlɛyɛ gyima a! Gyihova azonvolɛ mɔɔ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze la maa ɛlɔlɛ tɛnla ahyehyɛdeɛ ne anu, na ɛhye a bɛfa bɛnwu nɔhalɛ Kilisienema a.​—Dwɔn 13:35.

10. Saa ɛte nganeɛ kɛ bɛnli ngyegyelɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la anwo gyima kpalɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a?

10 Na saa ɛte nganeɛ kɛ ngyegyelɛ wɔ asafo ne anu na bɛnli nwolɛ gyima kpalɛ ɛ? Kɛ anrɛɛ ɛbadendɛ ɛ nzo abo la, ɔwɔ kɛ ɛfi mɛlɛbɛnwoaze nu ɛboa menli mɔɔ li asafo ne anyunlu la. (Hib. 13:17) Amaa wɔayɛ zɔ la, biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo ngyegyelɛ ne le kpole mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛdi nwolɛ gyima ɔ? Asoo mekɛ mɔɔ ɔfɛta kɛ bɛdi nwolɛ gyima la ɛne? Asoo medame a ɔwɔ kɛ medi nwolɛ gyima a? Asoo koyɛlɛ mɔɔ mekulo kɛ ɔba asafo ne anu la ati a melɛyɛ ɛhye a, anzɛɛ mekulo kɛ medie duma?’

Ɔwɔ kɛ bɛnwu menli mɔɔ bɛlɛ ɛzonlelilɛ la kɛ bɛbɔ mɔdenle, yɛɛ mɔɔ hyia kpalɛ la, bɛbɛlɛ bɛ nwo aze (Nea ɛdendɛkpunli 11) *

11. Kɛ mɔɔ Ɛfɛsɛsema 4:2, 3 kile la, saa yɛfi mɛlɛbɛnwoaze nu yɛsonle Gyihova a, duzu a bavi nu ara a?

11 Gyihova bu mɛlɛbɛnwoaze kɛ ɔsonle bolɛ ɔtɛla mɔdenlebɔlɛ yɛɛ ɔbu koyɛlɛ kɛ ɔsonle bolɛ ɔtɛla ninyɛne mɔɔ bɛyɛ ye pɛpɛɛpɛ la. Yemɔti bɔ mɔdenle kɛ ɛbavi mɛlɛbɛnwoaze nu wɔazonle Gyihova. Ɛyɛ ɛhye a, ɛbamaa koyɛlɛ adɛnla asafo ne anu. (Kenga Ɛfɛsɛsema 4:2, 3.) Yɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne kpalɛ. Kpondɛ ndenle dua zo sonle awie mɔ ɔlua ninyɛne mɔɔ ɛbayɛ wɔamaa bɛ la azo. Sonle awie biala ɛyɛvolɛ, tɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ nwolɛ adenle la angomekye. (Mat. 6:1-4; Luku 14:12-14) Saa ɛfi mɛlɛbɛnwoaze nu ɛyɛ wɔ gyima wɔ asafo ne anu a, awie mɔ banwu wɔ mɔdenlebɔlɛ nee wɔ mɛlɛbɛnwoaze.

BƐLƐ Ɛ NWO AZE WƆ MEKƐ MƆƆ ƐLƐFA SOCIAL MEDIA WƆALI GYIMA LA

12. Baebolo ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛkpondɛ agɔnwolɛma ɔ? Kilehile nu.

12 Gyihova bɔle yɛ mɔɔ saa yɛnyia mekɛ yɛmaa yɛ gɔnwo mɔ nee yɛ mbusuafoɔ a, yɛ nye die. (Edw. 133:1) Ɛnee Gyisɛse lɛ agɔnwolɛma kpalɛ. (Dwɔn 15:15) Baebolo ne maa yɛnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ agɔnwolɛ kpalɛ zo la. (Mrɛ. 17:17; 18:24) Eza ɔka kɛ ɔnle kɛ yɛte yɛ nwo. (Mrɛ. 18:1) Menli dɔɔnwo te nganeɛ kɛ social media boa maa bɛnyia agɔnwolɛma dɔɔnwo yɛɛ ɔmmaa bɛ nwo ɛnyɛ bɛ koonwu. Noko ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ kpalɛ wɔ kɛzi yɛfa ɛhye yɛdi gyima la anu.

13. Kɛzi menli mɔɔ fa social media di gyima la bie mɔ anwo bahola ayɛ bɛ koonwu na bɛ rɛle abɔ ɛ?

13 Neɛnleanu ɛmaa yela ali kɛ, menli mɔɔ sɛkye mekɛ dɔɔnwo neɛnlea nvoninli nee ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛgua social media zo la anwo yɛ bɛ koonwu na bɛ rɛle bɔ. Duzu ati ɔ? Mɔɔ ɔde la a le kɛ, menli ta fa bɛ nwo edwɛkɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ anzɛɛ bɛ gɔnwo mɔ yɛɛ ɛleka ngɛnlɛma mɔɔ bɛhɔ la anwo nvoninli bɛgua social media ne azo. Saa awie nea nvoninli zɛhae mɔ na ɔfa ɔtoto ɔ nwo a, ɔbade nganeɛ kɛ nvasoɛ ɛnle ɔ nwo zo yɛɛ ɔ nye ɛnlie. Adiema raalɛ bie mɔɔ yenyia ɛvolɛ 19 la hanle kɛ, “Mɔɔ menwunle kɛ awie mɔ finde kɔdie bɛ nye wɔ dapɛne awieleɛ na mame mede sua nu la, ɔmaanle me nye bolole bɛ, na me nye anlie.”

14. Kɛzi folɛdulɛ mɔɔ wɔ 1 Pita 3:8 la baboa yɛ amaa yɛava social media yɛali gyima wɔ adenle kpalɛ zo ɛ?

14 Ɔle zɔ, yɛbahola yɛava social media yɛali gyima wɔ adenle kpalɛ zo, kɛ neazo la, yɛ nee yɛ mbusuafoɔ nee yɛ gɔnwo mɔ di adwelie wɔ ɛkɛ. Noko wɔyɛ ye nzonlɛ kɛ ninyɛne mɔɔ menli fa gua social media azo la ta twe adwenle kɔ bɛ nwo zo ɔ? Dahuu bɛkulo kɛ bɛtwe menli adwenle bɛba bɛ nwo zo. Bie mɔ bɔbɔ ka bɛ nvoninli anzɛɛ awie mɔ ɛdeɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ la anwo edwɛkɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Bɛmaa Kilisienema anwosesebɛ kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze na bɛde bɛ gɔnwo mɔ nyane bo, yemɔti bɛnva social media bɛnli gyima wɔ adenle zɛhae azo.​—Kenga 1 Pita 3:8.

Ninyɛne mɔɔ ɛfa ɛgua social media azo la maa menli nyia adwenle kɛ ɛmemaa ɛ nwo zo anzɛɛ ɛbɛlɛ ɛ nwo aze ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. Kɛzi Baebolo ne bahola aboa yɛ amaa yɛakpo kɛ yɛbahwe awie mɔ adwenle yɛara yɛ nwo zo ɛ?

15 Saa ɛfa social media ɛdi gyima a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo edwɛkɛ, nvoninli anzɛɛ vidio mɔɔ mefa megua ɛkɛ la maa awie mɔ te nganeɛ kɛ melɛmemaa me nwo zo ɔ? Ɔbahola yeamaa awie mɔ anye abolo me ɔ?’ Baebolo ne ka kɛ: “Ewiade ye anu debie biala​—nwonane nu atiakunluwɔzo nee ɛnyelɛzo atiakunluwɔzo nee ɛbɛlabɔlɛ nu ninyɛne mɔɔ awie fa tu ɔ nwo la​—ɛnvi Selɛ ne, emomu ɔvi ewiade ye.” (1 Dwɔn 2:16) Baebolo ngilebɛbo bie kile edwɛkɛ, “ɛbɛlabɔlɛ nu ninyɛne mɔɔ awie fa tu ɔ nwo” la abo kɛ, “bɛkulo kɛ bɛkile kɛ bɛ nwo hyia.” Ɔnle kɛ Kilisienema twe awie mɔ adwenle ba bɛ nwo zo. Bɛdi Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye azo: “Bɛmmamaa yɛmemaa yɛ nwo zo, yɛ nee yɛ gɔnwo mɔ su, na yɛ nye bolo yɛ nwo ngoko.” (Gal. 5:26) Mɛlɛbɛnwoaze bamaa yɛakpo ewiade ne adubɛnwo subane ne.

‘KILE KƐ ƐLƐ ADWENLE MƆƆ ANU TE’

16. Kɛmɔti a ɔnle kɛ yɛmemaa yɛ nwo zo ɛ?

16 Ɔwɔ kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze ɔluakɛ menli mɔɔ memaa bɛ nwo zo la ɛnlɛ “adwenle mɔɔ anu te” la. (Wlo. 12:3) Menli mɔɔ memaa bɛ nwo zo la nee bɛ gɔnwo mɔ su yɛɛ bɛ nye bolo bɛ. Bɛ nzuzulɛ nee bɛ nyɛleɛ maa bɛboda bɛ nwo nee awie mɔ. Saa bɛangakyi bɛ nzuzulɛ a, Seetan bahola azi bɛ adwenle ne anye. (2 Kɔl. 4:4; 11:3) Noko awie mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la lɛ adwenle mɔɔ anu te. Ɔlɛ adwenle mɔɔ fɛta la wɔ ɔ nwo na ɔze kɛ awie mɔ tɛla ye wɔ ndenle dɔɔnwo azo. (Fel. 2:3) Ɔze kɛ “Nyamenle kyi menli mɔɔ memaa bɛ nwo zo la na ɔdo menli mɔɔ bɛlɛ bɛ nwo aze la kpole.” (1 Pita 5:5) Menli mɔɔ lɛ adwenle mɔɔ anu te la ɛngulo kɛ Gyihova fa bɛ nwo ɛya.

17. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛahɔ zo yɛabɛlɛ yɛ nwo aze a?

17 Amaa yɛahɔ zo yɛabɛlɛ yɛ nwo aze la, ɔwɔ kɛ yɛdi Baebolo nu folɛdulɛ mɔɔ se, ‘bɛye subane dɛba ne nee ye nyɛleɛ ne mɔ bɛgua na bɛva subane fofolɛ ne bɛwula’ la azo. Ɛhye hyia gyima ɛsesebɛ. Ɔwɔ kɛ yɛsukoa Gyisɛse neazo ne anwo debie na yɛbɔ mɔdenle yɛfa ɔ gyakɛ. (Kɔl. 3:9, 10; 1 Pita 2:21) Yɛyɛ zɔ a, yɛbanyia zolɛ nvasoɛ. Saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze a, yɛ abusua asetɛnla bayɛ kpalɛ, koyɛlɛ bara asafo ne anu yɛɛ yɛbanwu kɛzi yɛbava social media yɛali gyima wɔ adenle kpalɛ zo la. Mɔɔ tɛla biala la, Gyihova bayila yɛ na yɛanyia ɔ nyunlu ɛlolɛ.

EDWƐNE 117 Nyia Kpalɛyɛlɛ Subane

^ ɛden. 5 Ɛnɛ, yɛde ewiade mɔɔ nuhua menli le anwomemaazo nee angomedi la anu. Ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ na bɛ subane annyia yɛ nwo zo tumi. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbanwu ɛleka nsa mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ amaa yɛande nganeɛ kɛ yɛ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ ɔde la.

^ ɛden. 2 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Anwomemaazo sonla dwenle ɔ nwo somaa tɛla awie mɔ. Ɔti, awie mɔɔ le anwomemaazo la le angomedi. Noko mɛlɛbɛnwoaze ɛmmaa awie ɛnyɛ angomedi. Awie mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la ɛmmemaa ɔ nwo zo yɛɛ ɔle bɛtɛɛ.

^ ɛden. 56 NVONINLI NWO EDWƐKƐ Mukelɛ 5: Asafo nu kpanyinli mɔɔ lɛ nwolɛ adenle maa ɛdendɛlɛ wɔ maanzinli nyianu bo na ɔnea mediema nwo zo la eza anye die kɛ ɔlɛdi daselɛlilɛ gyima ne anyunlu na yeaboa yeamaa bɛaziezie Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ la.