Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 27

Wu Vwe ni Oma Gegerege Vrẹn Oborẹ o Fori-i

Wu Vwe ni Oma Gegerege Vrẹn Oborẹ o Fori-i

“Mia ta rẹn kohworho kohworho rọ ha uvwre are taghene are i vwe ni oma are gegerege vrẹn oborẹ o fori-i, ọrẹn are i ni oma are so nẹ are i sabu vwo iroro rọ gbare.”—ROM. 12:3.

IJORO 130 Rha Harhomẹ

ẸZẸKOKO *

1. Lele oborẹ ọ ha uvuẹn Philippians 2:3, marhẹ uruemru omeriotọre ono ru lẹrhẹ ọwan vwo omamọ onyerẹnkugbe rhẹ awọrọ?

ỌWAN a homariotọre nyalele irhi Jehova, fọkime e rheri taghene Jehova o rhe oborẹ ọ mai rhomu rẹn ọwan. (Eph. 4:22-24) Omeriotọre o mwu ọwan ha ọhọre i Jehova ọrhẹ edamẹ imizu uvuẹn ukoko na karo vrẹn edamẹ omobọ ọwan. Omarana, na riamerhen obọdẹn onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova kugbe imizu uvuẹn ukoko na.—Se Philippians 2:3.

2. Me yẹ ọnyikọ Paul ọ mẹrẹnvwrurhe, me ye ne yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana?

2 Arha jomarhotọre-e, uruemru ihworho akpọ na ra kparoma, ri ji vwo ufiuvwele ọnọ sabu hobọte ọwan. * Itiọrurhomẹmro, ọnana emru imwofẹn uvuẹn ọke Ilele Kristi erukaro na, fọkime ọnyikọ Paul nọ ya vwe Ilele Kristi ri ha Rome: “Mia ta rẹn kohworho kohworho rọ ha uvwre are taghene are i vwe ni oma are gegerege vrẹn oborẹ o fori-i, ọrẹn are i ni oma are so nẹ are i sabu vwo iroro rọ gbare.” (Rom. 12:3) Paul o rheri taghene o fori na họghọ rẹn oma ọwan. Ọrẹn, omeriotọre ọnọ ha userhumu rẹn ọwan ha ukẹro ro serhọ ni oma ọwan. Urhomu-ẹmro ọnana ọnọ ta kpahen erhirhiẹ esa rẹ omeriotọre ono ru ha userhumu rẹn ọwan kẹnoma rẹn uruemru omẹkpare. Erhirhiẹ enana yẹ (1) uvuẹn orọnmo, (2) uphẹn ẹga re vwori, ọrhẹ (3) oborẹ a ha itanẹti ruiruo lele.

DJE OMERIOTỌRE PHIA UVUẸN ORỌNMO ỌNỌ

3. Mesoriẹ ẹghwọ ọ homaphia uvuẹn orọnmo, marhẹ ihworho ezẹko i ru kwaphiẹ ye rhọ?

3 Jehova ọ ha orọnmo mwu no rhiẹ esiri omamerhomẹ rẹn esa ọrhẹ ane. O vwo ohworho rọ gbare-e, omarana ẹghwọ ọnọ sabu homaphia. Itiọrurhomẹmro, Paul ọ yare taghene eri rọnmọren ina sabu rhiẹromẹrẹn ebẹnbẹn. (1 Cor. 7:28) Ezẹko i mẹrẹnvwrurhe taghene ọke ephian yẹ aye e lele erẹ aye i rọnmọren kunu, omarana, aye ne roro taghene aye e serhọ rẹn owuowọnwa-an. Orhianẹ irueruo akpọ na ọ hobọte aye ne, aye ina sabu roro taghene orọnmo ẹfan yọ nọ kwaphiẹ ebẹnbẹn na rhọ. Aye ine roro taghene oborẹ ọ mai ghanren yẹ ọrẹ aye ine ruẹ oborẹ ọnọ merhen aye oma.

4. Me ya na vi kẹnoma riẹn?

4 Ana vi kẹnoma rẹn ẹhẹn re roro taghene a sabu kwaphiẹ ebẹnbẹn orọnmo rhọ-ọ. E rheri taghene ọfanrhiẹn ọvo yọ nọ sabu lẹrhẹ ihworho fonrọnmo. (Matt. 5:32) Omarana, arha dẹrughwaroghwu ukpokpogho ri Paul ọ ya kpahen na, a vwa ha uphẹn rẹn omẹkpare lẹrhẹ ọwan rhe roro sẹ: ‘Orọnmo ọnana ọ hẹrote edamẹ mẹ? Mia mẹrẹn ẹguọlọ ro fori ne dje mẹ? Mi na mẹrẹn omamerhomẹ rhọ mi rha rọnmọ ọwọrọ?’ E rhe roro omaran, nọyẹ a tẹnrovi oma ọwan ọvo. Ẹghwanren akpọ na ọnọ ta wẹn ne wu nyalele oborẹ ẹhẹn ọnọ ọ ta wẹn, ne wu ji ru oborẹ ọnọ lẹrhẹ oma merhuọn, ọrhọ tobọ rhianẹ wu na fonrọnmo na. Ẹghwanren Osolobrugwẹ ọ ta wẹn taghene o fo ne wu ‘guọlọ edamẹ ọnọ ọvo-o, ọrẹn wu ji guọlọ edamẹ erẹ awọrọ.’ (Phil. 2:4) Jehova ọ guọlọre ne wu sẹrorẹ orọnmo ọnọ, orhiẹ ọrẹ wu ne fiobarhọ ye-e. (Matt. 19:6) Ọ guọlọre ne wu roro kpahiẹn vwẹre, orhiẹ oma ọnọ-ọ.

5. Lele oborẹ ọ ha Ephesians 5:33, marhẹ esa ọrhẹ ane ine nyerẹn lele?

5 O fori nẹ esa ọrhẹ ane i dje ẹguọlọ ọrhẹ ọghọ rẹn omoma aye. (Se Ephesians 5:33.) Baibol na o yonirin ọwan taghene erhe tiobọnẹ, ukperẹ ana yẹ ọwan ọvo. (Acts 20:35) Uruemru ọgo yọ nọ ha userhumu rẹn eri rọnmọren dje ẹguọlọ ọrhẹ ọghọ rẹn owuowọnwan? Omeriotọre. Esa ọrhẹ ene ri vwo omeriotọre ina guọlọ ọdamẹ “ọreva ye,” ukperẹ ono rhiẹ ọdamẹ aye ọvo.—1 Cor. 10:24.

Ukperẹ aye ine rhiẹ evwreghrẹn, esa ọrhẹ ane ri vwo omeriotọre ina wian kugbe (Ni udjoghwẹ 6)

6. Me wu yono nẹ ẹmro i Steven ọrhẹ Stephanie i tare?

6 Omeriotọre ọ ha userhumu rẹn Ilele Kristi ri rọnmọ ne mẹrẹn obọdẹn omamerhomẹ uvuẹn orọnmo aye. Jerẹ udje, esa owu re se Steven, nọ tare: “Orhianẹ are i ha okugbe, are ina wian kugbe, maido ọke ebẹnbẹn i rha homaphia. Ukperẹ wu ne roro, ‘me yọ nọ mai rhomu mẹ?’ wu ne rhe roro ‘me yọ nọ mai rhomu rẹn ame?’” Aniẹ re se Stephanie o ji roro omaran. Nọ tare, “O vwo ọrọ guọlọ lele ohworho okpetu rhirhiẹ-ẹ, ọke ebẹnbẹn i rha homaphia, ame na djokarhọ obẹnbẹn na. Ame na nẹrhomo kugbe, guọlọ riarorhọ ji ta kpahen ebẹnbẹn na. Ame na kwaphiẹ ebẹnbẹn na rhọ ukperẹ ame ina hasuẹ omoma ame.” Esa ọrhẹ ane ina ghini mẹrẹn erere orhianẹ aye i vwe ni oma aye gegerege vrẹn oborẹ o fori-i.

GA I JEHOVA RHẸ “OMERIOTỌRE”

7. Uruemru ọgo yẹ omizu ọhworhare ono vwo ọke orho vwo uphẹn ẹga?

7 Ọwan e nie rhẹ uphẹn ọduado ra na ga i Jehova uvuẹn kizede kizede ephian. (Ps. 27:4; 84:10) Orhianẹ omizu ọ homakpahontọre rọ nọ ga ẹrhẹ oghẹnrensan, o fori ne jirie. Baibol na ọrhọ ta: “Orhianẹ ọhworhare o ruẹ riaro ro no rhiẹ oniruo, omamọ owian yo vwo ẹhẹn kpahen.” (1 Tim. 3:1) Ọrẹn, orho vwo uphẹn ẹga, o fo no roro taghene ọ do ghwẹ awọrọ-ọ. (Luke 17:7-10) Ẹkẹ ye ọrẹ ọye ọnọ ga awọrọ rhẹ omeriotọre.—2 Cor. 12:15.

8. Me ye yono nẹ udje i Diotrephes, Uzziah, ọrhẹ Absalom?

8 Baibol na o vwo udje orhetio ihworho ri rorori taghene aye i do ghwẹ awọrọ. Diotrephes ọ guọlọ “ekete ọrukaro” uvwre imizu uvuẹn ukoko na. (3 John 9) Fọkiẹ omẹkpare Uzziah nọ damoma rọ nọ wian owian ri Jehova o vwo dje yi. (2 Chron. 26:16-21) Absalom ọ ha ona damoma riẹriẹ ihworho na nẹ aye i hobọtua ye nọ sabu rhiẹ orodje. (2 Sam. 15:2-6) Jerẹ oborẹ iyẹnrẹn i Baibol erana i djephia, oma ọ merhen i Jehova kpahen ihworho erana ri guọlọ odidi omobọ aye-e. (Prov. 25:27) Orho ru, omẹkpare ọrhẹ ufiuvwele nọ suẹ oghwọghọ.—Prov. 16:18.

9. Udje ọgo yi Jesu o dje rhotọre?

9 Ọrẹ ovẹnẹ rhẹ idje orhetio erana, gbe roro kpahen Jesu, “dedevwo, ọ ha ohọhọme Osolobrugwẹ, o roro taghene ọnọ sabu ha ẹrhẹ ye-e, nọyẹ o roro taghene ọye ọrhẹ Osolobrugwẹ ẹdẹre-e.” (Phil. 2:6) Dedevwo Jehova ọvo yẹ ohworho ọrukaro rẹn Jesu, ọrẹn Jesu o ni omayen gegerege-e. Nọ ta rẹn idibo yi: “Ohworho ro dje omeriotọre phia usuẹn are ephian yọ mai do.” (Luke 9:48) Ghini uphẹn ọduado re ne lele ekobaro, idibo owian, ekpako ukoko ọrhẹ iniruo okinhariẹ wian kugbe, ra hẹrokele i Jesu dje omeriotọre phia! Idibo i Jehova ra homariotọre, e toroba ẹguọlọ ro dje ukoko i Jehova phia.—John 13:35.

10. Me wu ne ruo orhianẹ we roro taghene a vwa kwaphiẹ ebẹnbẹn ri ha ukoko na rhọ izede ro serhọ-ọ?

10 Me wu ne ruo orhianẹ we roro taghene a vwa kwaphiẹ ebẹnbẹn ri ha ukoko na rhọ izede ro serhọ-ọ? Ukperẹ wu ne brenu, wu na sabu hobọtua ekpako ukoko na. (Heb. 13:17) Ne wu sabu ru ọnana, nọ oma: ‘Ebẹnbẹn mia mẹrẹn ọ ghini gbanhon te ọrẹ ana kpọvi? Ọnana ọke ro fori ra na kpọ aye vi? Mi ha ẹrhẹ mi na kpọ aye vi? Itiọrurhomẹmro, mia ghini damoma mi ne toroba okugbe, gbinẹ mia damoma mi na ha ujiri rẹn oma mẹ?’

O fori nẹ imizu ri vwo uphẹn ẹga i rhe dje omeriotọre phia ukperẹ ono rhiẹ omẹgbanhon aye ọvo (Ni udjoghwẹ 11) *

11. Lele oborẹ ọ ha Ephesians 4:2, 3, erere ego ya na mẹrẹn arha ga i Jehova rhẹ omeriotọre?

11 Jehova o vwo ọdamẹ kpahen omeriotọre ghwẹ omẹgbanhon re vwori, o ji vwo ọdamẹ kpahen okugbe ghwẹ ona re vwori. Omarana, damoma ga i Jehova rhẹ omeriotọre. We rhe ruẹ omaran, wu ne toroba okugbe rọ ha ukoko na. (Se Ephesians 4:2, 3.) Fiomarhọ owian aghwoghwo na. Guọlọ izede wu ne ru ha userhumu rẹn awọrọ. Vwo uruemru re dede epha, tobọ te imizu ri vwe vwo uphẹn ẹga. (Matt. 6:1-4; Luke 14:12-14) Ọke wa homariotọre lele ukoko na wian kugbe, awọrọ ina djokarhọ ona wu vwori ọrhẹ omeriotọre we djephia.

DJE OMERIOTỌRE PHIA ỌKE WA RHA HA ITANẸTI RUIRUO

12. Baibol na ọ ha urhebro rẹn ọwan ne mwu igbehian? Dje yi fiotọre.

12 Jehova ọ guọlọre na riamerhen okugbe igbehian ọrhẹ ihworho ekrun ọwan. (Ps. 133:1) Jesu o vwo obọdẹn igbehian. (John 15:15) Baibol na o dje kpahen erere ra na mẹrẹn erhe vwo obọdẹn igbehian. (Prov.17:17; 18:24) Ọ ji ta rẹn ọwan taghene o fo ne tiomanẹ uvwre ihworho-o. (Prov. 18:1) Ihworho buebun e roro taghene itanẹti izede owu re ne vwo igbehian buebun, neneyo e je rhirhiẹ ye kologho. Ọrẹn, o fori na jomarhotọre kpahen oborẹ a ha itanẹti ruiruo lele.

13. Mesoriẹ ihworho ezẹko ra ha itanẹti ruiruo a ha erhirhiẹ kologho ji vwo ẹhẹn ro seriotọre?

13 Iyono i djerie phia taghene ihworho ra ghwọghọ ọke buebun guọlọ ifoto ọrhẹ urhomu edje ihworho i firhọ rhẹ uvuẹn itanẹti, e rhirhiẹ ye kologho ji vwo ẹhẹn ro seriotọre. Mesoriẹ? Iroro owu rọ soriẹ yẹ, ihworho e fiẹ ifoto re dje kpahen akpenyerẹn aye, igbehian aye, ọrhẹ ekete irhorhomu aye i nya dẹ ne rhẹ uvuẹn itanẹti. Ohworho ro ni ifoto yanghene ekwakwa erana, ọnọ sabu rhe roro taghene akpenyerẹn ye o rhomu te-e. Omizu ọgbọtọ owu rọ ha ẹgbukpe 19 nọ tare, “Oma ọ vwọ rhọ merhen mẹ-ẹ, ọke mia mẹrẹn awọrọ ra riakpọ uvuẹn ehion ọkprughwre na, ọrẹn mi ha uvuẹn oghwa mẹ.”

14. Marhẹ urhebro i Baibol rọ ha 1 Peter 3:8 ono ru ha userhumu rẹn ọwan sekpahen oborẹ ana itanẹti ruiruo lele?

14 Ana sabu ha itanẹti ruiruo izede ro serhọ, jerẹ udje ana sabu haye lele ihworho ekrun ọrhẹ igbehian ọwan tẹmro. Wu djokarhọ ye taghene oborẹ ihworho ezẹko e fiẹ rhẹ itanẹti, aye e fie rhọye nẹ aye i sabu jiri oma aye ọvo? Urhomu aye e dje vwe ihworho yẹ, “Dabu ni mẹ.” Ihworho ezẹko a tobọ ta orharhere ẹmro kpahen ifoto aye yanghene ifoto awọrọ. Uruemru ọnana ọ vẹnẹ omeriotọre ọrhẹ ẹguọlọ ra ha urhebro rẹn Ilele Kristi nẹ aye i djephia.—Se 1 Peter 3:8.

Wu rhe fiẹ emru rhẹ itanẹti, ọ lẹrhẹ awọrọ roro taghene wa kparoma gbinẹ wa homariotọre? (Ni udjoghwẹ 15)

15. Marhẹ i Baibol na ono ru ha userhumu rẹn ọwan kẹnoma rẹn uruemru re ni oma ọwan gegerege?

15 Orhianẹ wa ha itanẹti ruiruo, nọ oma: ‘Oborẹ mia ta uvuẹn itanẹti, ifoto yanghene ividio mia haphia ọ lẹrhẹ awọrọ roro taghene mia kparoma? Ọnọ sabu lẹrhẹ awọrọ rioma?’ Baibol na ọ tare: “Kemru kemru ri ha uvuẹn akpọ na—ojemẹ ọrẹ ugboma ọrhẹ ojemẹ ọrẹ ukẹro kugbe uruemru re dje akpenyerẹn phia—e nẹ obẹ Ọsẹ na rhe-e, ọrẹn i nẹ uvuẹn akpọ na rhe.” (1 John 2:16) Erhianrhian i Baibol owu o dje ekete i Baibol na “uruemru re dje akpenyerẹn phia” rhẹ omana, “re dje oma ghanghanren.” O fo nẹ Ilele Kristi i ni oma aye ghanren ghwẹ awọrọ-ọ. Aye a nyalele urhebro i Baibol na, rọ tare: “E vwe jene roro taghene e rhomu ghwẹ awọrọ-ọ, re ne simoma rhẹ owuowọnwa-an, ra na rioma kpahen owuowọnwa-an.” (Gal. 5:26) Omeriotọre ọnọ lẹrhẹ ọwan kẹnoma rẹn uruemru omẹkpare rẹ ihworho akpọ na i vwori.

“ARE I NI OMA ARE SO NẸ ARE I SABU VWO IRORO RỌ GBARE”

16. Mesoriẹ o fo na kẹnoma rẹn omẹkpare?

16 O fori ne vwo omeriotọre, fọkime ihworho ra kparoma e vwo ‘iroro rọ gbare-e.’ (Rom. 12:3) Ihworho ra kparoma a kunu ji yeyan. Ọgbọ buebun, iroro ọrhẹ irueruo aye ọ suẹ ẹkuọn vwe awọrọ. Jokpanẹ aye i wene iroro aye, Echu ono rho suẹn aye. (2 Cor. 4:4; 11:3) Ohworho ro vwo omeriotọre, o vwo iroro rọ gbare. Ọ ha ukẹro ro serhọ ni omayen, fọkime o rheri taghene awọrọ i rhomu ghwẹ ye ọrẹ izede buebun. (Phil. 2:3) Ọye o ji rhe taghene “Osolobrugwẹ ọ haso ihworho ra kparoma, ọrẹn, o tiobọnu ẹghẹlẹ ọphẹ rẹn ihworho ra homariotọre.” (1 Pet. 5:5) Ihworho ri vwo iroro rọ gbare, a guọlọ rhiẹ evwreghrẹn i Jehova-a.

17. Me ye ne vi ru na sabu rhe vwo omeriotọre?

17 Ne vwo omeriotọre, o fori na ha urhebro i Baibol na ruiruo, rọ tare taghene e ‘ku uruemru ahwanren na ọrhẹ irueruo yi nu, ne ku uruemru ọkpokpọ na rhọ.’ Ọrana ọ lọhọ-ọ. O fori ne yono kpahen i Jesu ji hẹrokelie kpẹnkpẹnkpẹn. (Col. 3: 9, 10; 1 Pet. 2:21) Erhe ruẹ omaran, ana mẹrẹn erere. Arha damoma vwo omeriotọre, enyerẹn ekrun ọwan no no rhomu rhọ, ene toroba okugbe rọ ha ukoko na, ji rhe oborẹ ene ru ha itanẹti ruiruo izede ro serhọ. Ọrọ mai ghanren, ene vwo ebrurhọ ọrhẹ arodọmẹ i Jehova.

IJORO 117 Orhorhomu Omamọ Uruemru

^ Udjoghwẹmro 5 Ọwan e nyerẹn uvuẹn akpọ ro vuọnren rhẹ ihworho ra kparoma ri ji vwo ufiuvwele. O fori na jomarhotọre nẹ uruemru aye ọ jọ rhọ hobọte ọwan. Urhomu-ẹmro ọnana ọnọ ta kpahen erhirhiẹ esa ro fo taghene e vwe ni oma ọwan gegerege vrẹn oborẹ o fori-i.

^ Udjoghwẹmro 2 ẸMRO RE DJE FIOTỌRE: Ohworho rọ kparoma o ni omayen gegerege vrẹn awọrọ. Omarana, ohworho rọ kparoma o vwo ufiuvwele. Ọrẹn, omeriotọre ọ ha userhumu rẹn ohworho je rhiẹ ọro vwo ufiuvwele. Omeriotọre o mevirhọ uruemru re vwo iroro dẹndẹn, ugbomọphẹ nẹ omẹkpare yanghene omẹyan.

^ Udjoghwẹmro 56 IDJEDJE IFOTO: Ọkpako ukoko ro rhe oborẹ a ha ẹmro phia obẹ omẹvwa rọ ji kobaro rẹn imizu erọrọ, o ji dje ọdaremẹro phia kpahen uphẹn ro no suẹn ihworho riẹ aghwoghwo, ji ruẹ Aghwẹlẹ Uvie na fon.