Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 27

Wo Ni Oma Wẹn Rhuarho Nọ-ọ

Wo Ni Oma Wẹn Rhuarho Nọ-ọ

“Me rẹ ohwo ọvuọvo vwẹ ohri rẹ ovwan nẹ e jẹn ohwo ọvo rhe roro oma rọye rhuarho nọ obo rọ epha jovwo-o, ẹkẹvuọvo ovwan vwẹ oma kpotọ dẹndẹn.”—ROM 12:3.

UNE 130 Vwo Ghovwo

ỌDJẸKOKO *

1. Vwo nene obo rehẹ Filipae 2:3, diesorọ omaevwokpotọ cha vwọ nẹrhẹ a vẹ ihwo efa vwo omamọ rẹ oyerinkugbe?

AVWANRE vwomakpotọ kerhọ ri Jihova kidie ọyen re riẹn obo ri me yovwin kẹ avwanre. (Ẹfe. 4:22-24) Omaevwokpotọ nẹrhẹ avwanre vwẹ ọhọre ri Jihova ka obaro rẹ akpeyeren rẹ avwanre, ji nẹ ihwo efa nẹ ayen rho nọ avwanre. Ọnana nẹrhẹ avwanre vẹ Jihova kugbe iniọvo rẹ avwanre riavwerhen rẹ omamọ oyerinkugbe.—Se Filipae 2:3.

2. Die yen eta rẹ ọyinkọn Pọl djephia, die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?

2 A rha jomaotọ-ọ, uruemu rẹ omaẹkparọ kugbe ojevwe romobọ rẹ ihwo rehẹ akpọ rẹ Eshu suẹn na sa phoriẹ mu avwanre. * O muẹro nẹ ọnana ebẹnbẹn ọvo vwẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ kidie ọyinkọn Pọl si rhe iniọvo rẹ Rom: “Me rẹ ohwo ọvuọvo vwẹ ohri rẹ ovwan nẹ e jẹn ohwo ọvo rhe roro oma rọye rhuarho nọ obo rọ epha jovwo-o, ẹkẹvuọvo ovwan vwẹ oma kpotọ dẹndẹn.” (Rom 12:3) Obo ri Pọl siri na djephia nẹ ọ brare e vwo roro kpahen oma rẹ ohwo-o. Ẹkẹvuọvo, omaevwokpotọ cha cha avwanre uko vwọ vwẹ ẹro abavo vwo ni oma rẹ avwanre. Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen ẹdia erha rẹ omaevwokpotọ da cha cha avwanre uko vwọ kẹnoma kẹ uruemu re vwo ni oma rhuarho nọ. Ẹdia erha na yen (1) orọnvwe avwanre, (2) uphẹn ẹga re vwori, kugbe (3) eta, ifoto kugbe ividio re phiẹ phiyọ intanẹti.

DJE URUEMU RẸ OMAEVWOKPOTỌ PHIA VWẸ ORỌNVWE WẸN

3. Diesorọ ẹghwọ sa vwọ vwomaphia vwẹ orọnvwe, kẹ die yen ihwo evo roro nẹ ọ sa rhuẹrẹ ẹghwọ na phiyọ?

3 Jihova guọnọre nẹ oma vwerhen aye gbe ọshare re rọvwọnre. Kidie nẹ avwanre gbare-e na, ẹghwọ sa vwomaphia. Pọl tobọ si nẹ ihwo re rọvwọnre cha mrẹ ukpokpogho evo. (1 Kọr. 7:28) Ihwo evo re rọvwọnre rhi noso nẹ ọkieje yen ayen vwo nene irivẹ rẹ orọnvwe rayen ghwọ, ọtiọyena, kẹ ayen roro nẹ ayen fo kẹ ohwohwo-o. Uruemu rẹ akpọ na da phoriẹ mu ayen re, kẹ ayen brokpakpa roro kpahen orọnvwe-ẹfan. Ojevwe romobọ rayen ọvo yen ayen guọnọ, ọtiọyena, kẹ ayen no nẹ orọnvwe-ẹfan ọvo yen sa kẹ ayen omavwerhovwẹn.

4. Die yen fori nẹ a kẹnoma kẹ?

4 Ofori nẹ a kẹnoma kẹ uruemu re vwo ni orọnvwe avwanre nẹ ọ cha sa wia-an. Avwanre riẹnre nẹ ọfanrhiẹn ọvo yen Baibol na rhọnvwephiyọ nẹ ọ sa fan orọnvwe. (Mat. 5:32) Ọke ra da mrẹ ukpokpogho rẹ Pọl si kpahen na, e jẹ omaẹkparọ nẹrhẹ e roro sẹ: ‘Orọnvwe nana ruẹ ọdavwẹ mẹ? Ọrivẹ rẹ orọnvwe mẹ dje ẹguọnọ ro fori vwọ kẹ vwẹ? Oma cha vwerhen ovwẹ vrẹ ọtiọna siẹrẹ me da rọvwọn ohwo ọfa?’ Noso nẹ enọ nana tẹnrovi ọdavwẹ romobọ. Aghwanre rẹ akpọ na cha vuẹ wẹ nẹ wo ru oborẹ udu wẹn guọnọre kugbe obo re cha nẹrhẹ oma vwerhen owẹ, ọ da tobọ dianẹ ọ cha nẹrhẹ wọ fan orọnvwe wẹn. Ota rẹ Ọghẹnẹ da rha tanẹ wọ “guọnọ erhuvwu rẹ oma” wẹn ọvo-o, “guọnọ erhuvwu rẹ ihwo efa.” (Fil. 2:4) Ọghẹnẹ guọnọre nẹ wọ fan orọnvwe wẹ-ẹn. (Mat. 19:6) Ọ guọnọre nẹ wọ vwẹ ọdavwẹ rọyen vwọ kobaro, ọ dia ọ romobọ wẹ-ẹn.

5. Vwo nene Ẹfesọs 5:33, mavọ yen ofori nẹ aye gbe ọshare nene ohwohwo yerin wan?

5 Ofori nẹ aye gbe ọshare re rọnvwọnre dje ẹguọnọ vẹ ọghọ phia kẹ ohwohwo. (Se Ẹfesọs 5:33.) Baibol na jiriro kẹ avwanre nẹ e vwo ẹwẹn ra vwọ kẹ okẹ ukperẹ e vwo rhẹro rẹ okẹ mie ihwo. (Iruo 20:35) Uruemu vọ yen cha cha ihwo re rọvwọnre uko vwo dje ẹguọnọ vẹ ọghọ phia kẹ ohwohwo? Omaevwokpotọ. Eya gbe eshare re vwomakpotọ cha guọnọ erhuvwu romobọ raye-en, ukperẹ ọtiọyen ayen cha guọnọ “erhuvwu” rẹ irivẹ rẹ orọnvwe rayen.—1 Kọr. 10:24.

Aye gbe ọshare re rọvwọnre nabọ vwomakpotọ wian kugbe ukperẹ ayen vwo vwo ẹwẹn rẹ mẹvwẹ marho (Ni ẹkorota 6)

6. Die yen wo yono vwo nẹ oborẹ Steven vẹ Stephanie tare?

6 Omaevwokpotọ cha Inenikristi buebun re rọvwọnre uko vwo ru omavwerhovwẹn rayen ganphiyọ. Kerẹ udje, ọshare ọvo re se Steven da ta: “Ovwan da ghene dia aye gbe ọshare, ovwan cha wian kugbe, ma rho vwẹ ọke rẹ ebẹnbẹn da vwomaphia. Ukperẹ wo vwo roro kpahen ‘die yen me yovwin kẹ vwẹ?’ wo che roro kpahen ‘die yen me yovwin kẹ avwanre?’ ” Iroro tiọyena yen ji rhe aye rọyen re se Stephanie. Ọ da ta: “Ohwo vuọvo guọnọ nene ohwo rọ ghwọ ọkieje dia kugbe-e. Ẹghwọ da vwomaphia, avwanre davwẹngba vwọ guọnọ oboresorọ. Avwanre nẹrhovwo, ru ehiahiẹ, je rhuẹrẹ ẹghwọ na phiyọ. Ebẹnbẹn na yen avwanre davwẹngba rhuẹrẹ phiyọ, ukperẹ ẹghwọ.” Eya gbe eshare ghene mrẹ erere no cha siẹrẹ ayen rhe ni oma rayen rhuarho nọ obo ri fori-i.

GA JIHOVA VẸ URUEMU RẸ “OMAEVWOKPOTỌ”

7. Uruemu vọ yen fori nẹ oniọvo ọshare djephia ọke rẹ uphẹn ẹga de te obọ?

7 Vwẹ kẹdia kẹdia rẹ avwanre da ga Jihova, avwanre no nẹ ọyen okpuphẹn. (Une 27:4; 84:10) Ọyen emu esiri siẹrẹ oniọvo ọshare de vwo owenvwe ro vwo ru bunphiyọ vwẹ ukoko na. Baibol na da ta: “Ohwo da guọnọ dia oniruo, e gbe jẹ o ruiruo esiri.” (1 Tim. 3:1, NW.) Ẹkẹvuọvo, e jẹ o ni oma rọyen rhuarho nọ ihwo efa ọke rẹ uphẹn ẹga de te obọ re-e. (Luk 17:7-10) E jẹ ọdavwẹ rọyen dia ọ rọ vwọ vwomakpotọ ga ihwo efa.—2 Kọr. 12:15.

8. Die yen avwanre yono vwo nẹ udje rẹ Diotrifis, Uzaya, vẹ Absalọm?

8 Baibol na ta ota kpahen ihwo ri ni oma rayen rhuarho nọ obo ri fori. Diotrifis guọnọ ẹdia ro “kpenu” vwẹ ukoko na vwẹ idjerhe ro fori-i. (3 Jọn 9) Fikirẹ omaẹkparọ, Uzaya de ruiruo rẹ Jihova vwọ kẹ-ẹ. (2 Ikun 26:16-21) Absalọm guọnọ dia ovie, ọtiọyena, ko me ruẹ nẹ o vwo ẹguọnọ rẹ ihwo rere ayen se vwo bicha. (2 Sam. 15:2-6) Kirobo rẹ udje rẹ ihwo yena djephia, Jihova vwo ivun avwerhen kpahen ihwo re guọnọ urinrin romobọ-ọ. (Isẹ 25:27) Vwẹ ukuotọ rọyen, okpetu yen omaephuo vẹ eheri ghwa cha.—Isẹ 16:18.

9. Udje vọ yen Jesu phi phiyotọ?

9 Vwọ fẹnẹ erharhe idje yena, roro kpahen Jesu ri Baibol na ta kpahen nẹ, dede nẹ ọ họhọ Ọghẹnẹ, “yọ vwẹ oma vwanvwe Ọghẹnẹ-ẹ.” (Fil. 2:6) Dede nẹ Jesu yen vwọ kpahen Jihova, jẹ o ni oma rọyen rhuarho nọ obo ri fori-i. Ọ vuẹ idibo rọyen: “Ohwo rọ ma havwe vwẹ ohri rẹ ovwan ejobi ọye re cha ma rho.” (Luk 9:48) Ọyen ebruphiyọ rode rẹ avwanre vẹ ekobaro, idibo rowian, ekpako, kugbe iniruo okinriariẹ re vwomakpotọ kerẹ Jesu, vwọ ga kuẹgbe! Avwanre da vwomakpotọ, avwanre che dje ẹguọnọ kẹ ohwohwo ganphiyọ. Jesu tare nẹ idibo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota che dje ẹguọnọ kẹ ohwohwo.—Jọn 13:35.

10. Die yen fori nẹ wo ru, wo de roro nẹ a vwẹrote ebẹnbẹn rehẹ evunrẹ ukoko na vwẹ idjerhe ro fori-i?

10 Die yen fori nẹ wo ru, ọ da họhọ nẹ ebẹnbẹn hẹ evunrẹ ukoko na, jẹ wo no nẹ a vwẹrote ayen vwẹ idjerhe ro fori-i? Ukperẹ wo vwo brenu, wo se dje uruemu rẹ omaevwokpotọ phia womarẹ wo vwo biẹcha otu re vwo mu. (Hib. 13:17) Wo se vwo ru ọtiọyen, nọ oma wẹn enọ nana: ‘Ebẹnbẹn re me mrẹ na ghene gan te ẹdia ri de fo nẹ a rhuẹrẹ ayen phiyọ? Ọna yen ọke ro fori ra vwọ rhuẹrẹ ayen phiyọ? Ọyen owian mẹ me vwo rhuẹrẹ ayen phiyọ? Ọna mi ghini ruẹ na toroba oyerinkugbe rẹ ukoko na, gbanẹ mi ni oma mẹ rhuarho nọ?’

Ofori nẹ uruemu rẹ omaevwokpotọ rẹ ihwo ri vwo uphẹn ẹga teyenphia vrẹ ona yẹrẹ ẹgba re ayen vwori (Ni ẹkorota 11) *

11. Vwo nene Ẹfesọs 4:2, 3, die yen che norhe siẹrẹ a da ga Jihova vẹ uruemu rẹ omaevwokpotọ?

11 Jihova vwẹ ẹro ọghanghanre vwo nẹ uruemu rẹ omaevwokpotọ vrẹ ona ra tẹnre yẹrẹ ẹgba re vwori. Ọtiọyena, davwẹngba wọ vwọ ga Jihova vẹ uruemu rẹ omaevwokpotọ. Wo vwo ruẹ ọtiọyen ye, jẹ wo toroba oyerinkugbe rẹ ukoko na. (Se Ẹfesọs 4:2, 3.) Idjerhe vọ yen avwanre se vwo dje omaevwokpotọ phia? Vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na ọkieje. Guọnọ idjerhe wọ sa vwọ ga ihwo efa womarẹ wo vwo ruẹ emu esiri kẹ ayen. Dia ohwo ro dede erhorha, dede ohwo kohwo, tobọ te ihwo ri vwo uphẹn ẹga vwevunrẹ ukoko na-a. (Mat. 6:1-4; Luk 14:12-14) Wọ vwọ vwomakpotọ nene ukoko na wian kuẹgbe ye, ọ rha dia ona yẹrẹ ẹgba wẹn ọvo yen ihwo che niso-o, ayen je cha mrẹvughe nẹ wọ vwomakpotọ.

DJE OMAEVWOKPOTỌ PHIA KPAHEN ETA, IFOTO KUGBE IVIDIO RU WO PHIẸ PHIYỌ INTANẸTI

12. Baibol na jiriro kẹ avwanre nẹ e mu igbeyan? Djekpahọn.

12 Jihova guọnọre nẹ avwanre vẹ igbeyan kugbe ihwo rẹ orua avwanre ghwọrọ ọke kugbe. (Une 133:1) Jesu vwo omamọ rẹ igbeyan. (Jọn 15:15) Baibol na ta ota kpahen erere rọ herọ re vwo mu omamọ rẹ igbeyan. (Isẹ 17:17; 18:24) Ọ je vuẹ avwanre nẹ a vẹ ihwo efa ghwọrọ ọke kugbe, e sioma nẹ otu-u. (Hib. 10:24, 25) Ihwo buebun roro nẹ sosha nẹtwọk, ọyen asan re de se mu igbeyan buebun, je kẹnoma kẹ ẹdia rẹ ọruvwohwo. Ẹkẹvuọvo, ofori nẹ e nomaso ọke ra da reyọ sosha nẹtwọk vwo ruiruo.

13. Diesorọ ihwo evo ri se eta, ji nẹ ifoto kugbe ividio re phi phiyọ intanẹti, sa vwọ dia ẹdia rẹ ọruvwohwo, je rioja rẹ ofudjevwe ọgangan?

13 Ehiahiẹ djerephia nẹ ihwo re ghwọrọ ọke grongron vwo se eta, ji nẹ ifoto kugbe ividio re phi phiyọ intanẹti, sa rhe dia ẹdia rẹ ọruvwohwo je rioja rẹ ofudjevwe ọgangan. Diesorọ? Iroro ọvo rọ sa suọ yen, ihwo ri siẹ, ji phiẹ ifoto kugbe ividio phiyọ intanẹti ọkieje, titi obo ri me yovwin vwẹ akpeyeren rayen, ifoto rẹ ayen vẹ igbeyan rayen reyọre vwẹ asan ri yovwirin ọvo yen ayen phiẹ phiyọ. Ohwo ro ni ifoto tiọyena se roro nẹ akpọ rẹ ihwo rehẹ ifoto na yovwin nọ ọrọyen. Eghene ọmọtẹ ọvo rọhẹ ẹgbukpe 19 rọ dia oniọvo da ta: “Ke me rioma, ọke me da mrẹ ifoto yẹrẹ ividio rẹ ihwo efa re riakpọ vwẹ oba rẹ udughwrẹn na, ji mi di chidia uwevwin.”

14. Ukẹcha vọ yen uchebro rọhẹ 1 Pita 3:8 vwọ kẹ avwanre kpahen obo ra reyọ sosha nẹtwọk vwo ruiruo wan?

14 A sa reyọ sosha nẹtwọk vwo ruiruo vwe idjerhe ro shephiyọ, kerẹ udje, a sa reyọ vwọ ta ota kẹ ihwo rẹ orua kugbe igbeyan. Jẹ, wo niroso nẹ ihwo reyọ erọnvwọn evo rẹ ayen phiẹ phiyọ vwo titi oma obọ rayen? Kẹ ọ ghwa họhọ nẹ ayen vuẹ ihwo nẹ “ni vwe.” Ihwo evo tobọ si eta rẹ aroeyinvwo vẹ ogbegbeta kpahen ifoto romobọ rayen yẹrẹ ọ rẹ ihwo efa phi phiyọ. Ọnana je fẹnẹ uruemu rẹ omaevwokpotọ kugbe ẹguọnọ re jiri vwọ kẹ Inenikristi.—Se 1 Pita 3:8.

Eta rẹ wo siẹ, ifoto, yẹrẹ ividio rẹ wo phiẹ phiyọ intanẹti sa nẹrhẹ ihwo roro nẹ wo dje oma wẹn phia gbanẹ wọ vwomakpotọ? (Ni ẹkorota 15)

15. Mavọ yen Baibol na sa vwọ cha avwanre uko vwọ kẹnoma kẹ ẹwẹn rẹ omaẹkparọ?

15 Wọ da reyọ sosha nẹtwọk vwo ruiruo, nọ oma wẹn: ‘Eta ri mi siẹ, ifoto, yẹrẹ ividio rẹ mi phiẹ phiyọ sa nẹrhẹ ihwo roro nẹ mi dje oma mẹ phia? E sa nẹrhẹ ihwo efa rioma kpahen ovwẹ?’ Baibol na tare nẹ, “Obo re hẹ evun rẹ akpọ na ejobi, urhuru si vwe rẹ ugboma, ojevwe rẹ ẹro kugbe eheri rẹ akpọ na, e dia e rẹ Ọsẹ na-a ẹkẹvuọvo e rẹ akpọ na.” (1 Jọn 2:16) Baibol ọvo fan ota na “eheri rẹ akpọ na” phiyọ “a vwọ guọnọ nẹ ihwo efa ni avwanre rhuarho.” Inenikristi kparoma-a. Ayen nene uchebro ri Baibol na: “E jẹn avwanre ta nẹ oma mẹ te kẹ vwẹ-ẹ ohwohwo kpare ohwohwo ophu-u a reoma kpahe ohwohwo-o.” (Gal. 5:26) Omaevwokpotọ cha cha avwanre uko vwọ kẹnoma kẹ ẹwẹn rẹ omaẹkparọ rẹ akpọ na.

“VWẸ OMA KPOTỌ [RU] DẸNDẸN”

16. Diesorọ a vwọ kẹnoma kẹ uruemu rẹ omaẹkparọ?

16 Ofori nẹ avwanre vwomakpotọ kidie uruemu ri “dẹndẹn” rhe ihwo re kparoma-a. (Rom 12:3) Ihwo re kparoma nene ihwo efa sioma, ayen ji phuikpe gangan. Ọke buebun, iroro vẹ uruemu rayen so omaẹwan kẹ ayen. Jokpanẹ kẹ ayen wene iroro rayen, ọ rha dia ọtiọye-en, akpọ rẹ Eshu nana che rhuẹro rẹ udu rayen. (2 Kọr. 4:4; 11:3) Ẹkẹvuọvo, ohwo rọ vwomakpotọ ruẹ dẹndẹn. Ọ vwẹ ẹro abavo vwo nẹ oma rọyen, ọ je riẹn nẹ ihwo efa yovwin nọ ọyen vwẹ idjerhe buebun. (Fil. 2:3) Ọ je riẹn nẹ “Ọghẹnẹ muẹkpahe otu ri herẹ, ẹkẹvuọvo erhuvwu kẹ ohwo ro ruẹ dẹndẹn.” (1 Pita 5:5) Ihwo re vwomakpotọ ruẹ dẹndẹn, guọnọre nẹ Jihova mukpahen aye-en.

17. Die yen fori nẹ e ru, a sa vwọ dia ihwo re vwomakpotọ ọkieje?

17 A sa vwọ dia ihwo re vwomakpotọ ọkieje, ofori nẹ e ru nene uchebro ri Baibol na rọ tare nẹ e “siobọ nẹ ohwo rẹ awanre na vẹ uruemu rọye ejobi” rere e “ku ohwo ọkpokpọ na phihọ.” Ọyena guọnọ ẹgbaẹdavwọn. Ofori nẹ e yono kpahen udje ri Jesu, je davwẹngba vwọ vwẹrokere. (Kọl. 3:9, 10; 1 Pita 2:21) Dede nẹ ọ lọhọre-e, jẹ erere herọ e de ru ọtiọyen. Avwanre de vwo uruemu rẹ omaevwokpotọ, omavwerhovwẹn rẹ orua rẹ avwanre cha ganphiyọ, e che toroba oyerinkugbe rẹ ukoko na, je riẹn obo ra sa vwọ kẹnoma kẹ ẹreyọ vwo ruiruo rẹ sosha nẹtwọk vwẹ idjerhe ro shephiyọ-ọ. Ọ rọ ma rho, a cha mrẹ ẹroesiri vẹ ebruba ri Jihova.

UNE 117 Uruemu rẹ Uyoyovwin

^ e?ko. 5 Nonẹna avwanre yerẹn vwẹ akpọ rọ vọnre vẹ ihwo re kparoma, re je guọnọ ojevwe romobọ rayen ọvo. Ofori nẹ a jomaotọ rere uruemu rayen na vwo jẹ phoriẹ mu avwanre. Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen ẹdia erha ro fori nẹ e de jẹ oma rẹ avwanre eno rhuarho nọ.

^ e?ko. 2 OBORẸ ETA NANA MUDIAPHIYỌ: Ohwo rọ kparoma ni oma rọyen rhuarho nọ ihwo efa. Ọtiọyena, ohwo rọ kparoma guọnọ ojevwe romobọ rọyen ọvo. Ẹkẹvuọvo, omaevwokpotọ cha ohwo uko vwo vwo ọdavwẹ rẹ ihwo efa. Ohwo ro vwo uruemu rẹ omaevwokpotọ phuoma yẹrẹ ni oma rọyen rhuarho nọ ihwo efa-a.

^ e?ko. 56 IDJEDJE RẸ UHOHO: Ọkpako ro vwo uphẹn rẹ ota ẹta vwẹ ọghwẹkoko rọ je vwẹrote iruo rẹ ukoko na efa, vwẹ ẹro ọghanghanre vwo ni uphẹn rọ vwọ vwẹrote omẹvwa rẹ aghwoghwo ji vwobọ vwẹ orufon rẹ Ọguan Ruvie na.