Ježiš sa stal Veľkňazom pri svojom krste v roku 29 n. l. Aké máme na to biblické dôkazy? Keď bol Ježiš pokrstený, vyjadril ochotu obetovať svoj život na symbolickom oltári, ktorý predstavuje Božiu „vôľu“. (Gal. 1:4; Hebr. 10:5–10) Keďže tento symbolický oltár existuje od Ježišovho krstu, aj veľký duchovný chrám musí existovať od jeho krstu. Duchovný chrám je Jehovov systém čistého uctievania, ktorý je založený na výkupnej obeti. Oltár je dôležitou časťou tohto chrámu. (Mat. 3:16, 17; Hebr. 5:4–6)

Vo veľkom duchovnom chráme musel byť ustanovený aj veľkňaz, ktorý by v ňom slúžil. To sa stalo, keď Boh „pomazal svätým duchom Ježiša... a dal mu moc“. (Sk. 10:37, 38; Mar. 1:9–11) Ale ako si môžeme byť istí, že Ježiš bol ustanovený za Veľkňaza ešte pred svojou smrťou a vzkriesením? Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď pouvažujeme o Áronovi a jeho nástupcoch, ktorí slúžili ako veľkňazi podľa požiadaviek mojžišovského Zákona.

Zákon stanovoval, že do Najsvätejšej vo svätostánku a neskôr v chráme mohol vstupovať len veľkňaz. Najsvätejšia bola od Svätej oddelená oponou. Veľkňaz vstupoval za oponu iba v Deň zmierenia. (Hebr. 9:1–3, 6, 7) Áron a jeho nástupcovia boli pomazaní za veľkňazov ešte predtým, ako mohli vstúpiť „cez [fyzickú] oponu“ do Najsvätejšej. Aj Ježiš musel byť pomazaný za Veľkňaza v Jehovovom veľkom duchovnom chráme ešte predtým, ako zomrel a potom prešiel „cez oponu, čiže cez svoje telo“, do neba. (Hebr. 10:20) Preto apoštol Pavol hovorí, že Ježiš prišiel „ako veľkňaz“, „vstúpil do väčšieho a dokonalejšieho svätostánku, ktorý nebol urobený ľudskými rukami“, a potom „do samého neba“. (Hebr. 9:11, 24)

Kedy vstúpila do platnosti nová zmluva? Keď Ježiš vstúpil do neba a predložil Bohu hodnotu svojho dokonalého ľudského života, urobil určité kroky, ktoré viedli k tomu, že nová zmluva nadobudla platnosť. Ktoré kroky to boli?

Po prvé, Ježiš predstúpil pred Jehovu. Po druhé, predložil mu hodnotu svojej obete. A po tretie, Jehova prijal hodnotu Ježišovej preliatej krvi. Dokiaľ neboli urobené tieto tri kroky, nová zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť.

Biblia neuvádza, kedy presne Jehova prijal hodnotu Ježišovej obete. Preto nedokážeme povedať, kedy konkrétne nová zmluva vstúpila do platnosti. Vieme však, že Ježiš vystúpil do neba desať dní pred sviatkom Letníc. (Sk. 1:3) Niekedy v priebehu týchto desiatich dní predložil hodnotu svojej obete Jehovovi, ktorý ju prijal. (Hebr. 9:12) Viditeľným dôkazom toho, že nová zmluva nadobudla účinnosť, boli udalosti na Letnice. (Sk. 2:1–4, 32, 33) Bolo zjavné, že nová zmluva je už v platnosti.

Zhrňme si to: Nová zmluva vstúpila do platnosti, keď Jehova prijal hodnotu Ježišovej preliatej krvi a pomazaných prijal ako účastníkov tejto zmluvy. Ježiš je Veľkňazom a slúži ako sprostredkovateľ tejto zmluvy. (Hebr. 7:25; 8:1–3, 6; 9:13–15)