Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre

Ọke vọ yen Jesu vwọ dia Orherẹn Rode, kẹ ofẹnẹ herọ vwẹ ọke ra vwọ re Ọphọ kpokpọ na vẹ ọke ra vwọ ton ẹreyọ vwo ruiruo rọyen phiyọ?

Avwanre riẹnre nẹ Jesu rhe dia Orherẹn Rode ọke ro vwo bromaphiyame vwẹ ukpe ri 29 C.E. Mavọ avwanre ru riẹn? Vwẹ ọke rẹ Jesu vwo bromaphiyame, ọ vwẹ oma rọyen ze izobo vwẹ agbada ro vwo ru “ọhọre” rẹ Ọghẹnẹ. (Hib. 10:5-10) Rọ vwọ dianẹ ghwe vwo nẹ ọke rẹ Jesu vwo bromaphiyame yen agbada rẹ udje na vwọ herọ na, kọyen uwevwin ẹga rẹ ẹwẹn na ro mudiaphiyọ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ẹga rẹ Jihova phi phiyotọ womarẹ izobo rẹ ọtanhirhe na je tonphiyọ vwẹ ọke vuọvo na. Agbada na ọyen ẹbẹre ọghanghanre ọvo rẹ uwevwin ẹga rẹ ẹwẹn na.—Mat. 3:16, 17; Hib. 5:4-6.

Ọ vwọ dianẹ uwevwin ẹga rẹ ẹwẹn rode na herọ re na, kọyen a guọnọ orherẹn rode. Ọtiọyena, Jihova da vwẹ “[“ẹwẹn,” NW] ọfuanfon kugbe ogangan” vwọ reyọ Jesu vwo mu. (Iruo 10:37, 38; Mak 1:9-11) Jẹ, mavọ yen avwanre se vwo vwo imuẹro nẹ Jihova vwẹ Jesu mu Orherẹn Rode nu tavwen o ki ghwu ji vrẹnushi? Udje rẹ Erọn kugbe irherẹn ride re vwọ kpahọn cha cha avwanre uko vwọ mrẹ ẹkpahọnphiyọ na.

Vwẹ Urhi rẹ Jihova vwọ kẹ Mosis, orherẹn rode na ọvo yen sa ro Asan rọ Ma Fon rẹ itabanako na, ọtiọyen ji te Asan rọ Ma Fon rẹ uwevwin ẹga na ra bọnre ukuko na. Amwa yen a vwọ hẹriẹ Asan rọ Ma Fon na vwo nẹ Asan Ọfuanfon na. Ẹdẹ rẹ Arhuẹrẹ na ọvo yen orherẹn rode na vwọ ro Asan rọ Ma Fon na. (Hib. 9:1-3, 6, 7) Kirobo ra vwẹ Erọn kugbe irherẹn ride re vwọ kpahọn vwo mu tavwen ayen ke sa wanvrẹ amwa rẹ itabanako na ye, o muẹro nẹ ọtiọyen a je vwẹ Jesu mu kerẹ Orherẹn Rode rẹ uwevwin ẹga rẹ ẹwẹn rode ri Jihova na tavwen o ki ghwu je “wan oma rẹ amwa na . . . kọye hẹ, ugboma rọye” kpo odjuvwu. (Hib. 10:20) Ọtiọyena, Pọl de djisẹ rẹ Jesu kerẹ “orherẹn rode” rọ cha na, rọ wan “utughẹ rọ gbare . . . [ra vwẹ obọ ru-u]” na vrẹ ro “odjuvwu dẹn.”—Hib. 9:11, 24.

Ofẹnẹ herọ vwẹ ọke ra vwọ re Ọphọ kpokpọ na vẹ ọke ra vwọ ton ẹreyọ vwo ruiruo rọyen phiyọ-ọ. Diesorọ a vwọ ta ọtiọyen? Ọke rẹ Jesu vwo kpo odjuvwu je reyọ arhọ ọgbagba rọyen na vwọ nẹ Ọghẹnẹ fikirẹ avwanre, ọyena owọẹjẹ rẹsosuọ rẹ owọẹjẹ erha rọ cha nẹrhẹ a tọn ẹreyọ vwo ruiruo rẹ ọphọ kpokpọ na phiyọ. Owọẹjẹ sansan nana yen ton ẹreyọ vwo ruiruo rẹ ọphọ kpokpọ na phiyọ. Erhọ yen owọẹjẹ na?

Ẹsosuọ, Jesu vwẹ oma nẹ Jihova; ọrivẹ, ọ da vwẹ izobo ọgbagba rọyen na vwọ nẹ; ọ rọ koba, Jihova de rhiabọreyọ izobo rọyen na. A jẹ owọ nana eje nu tavwen, a ke ton ẹreyọ vwo ruiruo rẹ ọphọ kpokpọ na phiyọ.

Baibol na ghwa vuẹ avwanre ọke rẹ Jihova vwo rhiabọreyọ izobo ri Jesu na dẹ-ẹn. Ọtiọyen ọ je hepha nẹ, a cha sa rionbọphiyọ ọke ra vwọ re ọphọ kpokpọ na je ton ẹreyọ vwo ruiruo rọyen phiyọ dẹ-ẹn. Jẹ avwanre riẹnre nẹ Jesu kpo odjuvwu ẹdẹ ihwe tavwen ẹdẹ rẹ Pẹntikọst ki rhi te. (Iruo 1:3) Uvwre rẹ ọmọke yena yen Jesu vwọ vwẹ izobo ọgbagba rọyen na vwọ nẹ Jihova, o de rhiabọreyọ. (Hib. 9:12) A mrẹ obo ri dje ọnana phia dẹn vwẹ ẹdẹ rẹ Pẹntikọst. (Iruo 2:1-4, 32, 33) Vwẹ ọke yena, o muẹro nẹ ọphọ kpokpọ na ton iruo phiyọ re.

A vwọ djẹ koko, a re ọphọ kpokpọ na, je ton ẹreyọ vwo ruiruo rọyen phiyọ ọke rẹ Jihova vwo rhiabọreyọ izobo ri Jesu na. Jesu rọ dia Orherẹn Rode na kọyen rhe dia Usuọpha rẹ ọphọ kpokpọ na.—Hib. 7:25; 8:1-3, 6; 9:13-15.