Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 29

“Meyɛ Mberɛw A, Nna Mbom Meyɛ Dzen”

“Meyɛ Mberɛw A, Nna Mbom Meyɛ Dzen”

“Minya enyika wɔ mberɛw mu, ahorohoraa mu, ahokyer mu, ntanenyi mu, ahomtsew mu, wɔ Christ ntsi.”​—2 COR. 12:10.

NDWOM 38 Ɔbɛma Ayɛ Dzen

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn asɛm na ɔsomafo Paul kãa no pen faa noho?

ƆSOMAFO Paul kãa no pen dɛ ɔtɔ da a, ɔtse nka dɛ ɔyɛ mberɛw. Ɔgyee too mu dɛ nna ne nyimpadua “resɛɛ.” Afei so, nna ɔwɔ dɛ ɔyer noho ansaana oeetum ayɛ dza ɔtsen. Bio so, ɔgyee too mu dɛ Jehovah emmbua ne mpaabɔ dɛ mbrɛ ɔno Paul hwɛ kwan dɛ ɔbɛyɛ no. (2 Cor. 4:16; 12:7-9; Rom. 7:21-23) Iyi da nkyɛn a, Paul saan so gyee too mu dɛ, n’atamfo bu no dɛ ɔyɛ mberɛw. * Naaso, nsɛmbɔn a wɔkãe faa noho o, nankasa ne mberɛwyɛ o, ɔamma no mu biara amma ɔaanntse nka dɛ mfaso biara nnyi no do.​—2 Cor. 10:10-12, 17, 18.

2. Dɛ mbrɛ 2 Corinthfo 12:9, 10 ma yehu no, ebɛn esuadze a no ho hia na Paul nyae?

2 Paul nyaa esuadze bi a no ho hia. Ɔnye dɛ, obi botum enya ahoɔdzen ber mpo a ɔtse nka dɛ ɔyɛ mberɛw no. (Kenkan 2 Corinthfo 12:9, 10.) Jehovah kãa kyerɛɛ Paul dɛ N’ahoɔdzen “dzi mu wɔ mberɛw mu.” Iyi kyerɛ dɛ, nna Jehovah bɛma Paul enya ahoɔdzen a ohia no. Odzi kan, hom mma yɛnhwɛ siantsir a onnyi dɛ yɛbotow ber a hɛn atamfo hyɛ hɛn ahorohoraa anaa ahorba no.

‘NYA ENYIKA WƆ AHOROHORAA MU’

3. Ebɛnadze ntsi na yebotum enya enyika wɔ ahorohoraa mu?

3 Obiara nnyi hɔ a n’enyi bɛgye ho dɛ wɔbɛhyɛ no ahorohoraa anaa ahorba. Naaso, sɛ hɛn atamfo hyɛ hɛn ahorba, na yɛma nsɛm a wɔkekã no hyɛ hɛn do araa ma yɛbotow a, hɛn abaw mu botum ebu. (Mbɛ. 24:10) Nna ɔnodze, sɛ hɛn atamfo hyɛ hɛn ahorba a, ɔsɛ dɛ yebu no dɛn? Dɛ mbrɛ Paul yɛe no, yebotum ‘enya enyika wɔ ahorohoraa mu.’ (2 Cor. 12:10) Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ, sɛ nkorɔfo hyɛ hɛn ahorba a, ɔkyerɛ dɛ yɛyɛ Jesus n’esuafo ampa. (1 Pet. 4:14) Jesus kãa dɛ wɔbɛtan n’ekyirdzifo. (John 15:18-20) Iyi baa mu wɔ tsetse Christianfo no hɔn aber do. Dɛm aber no, nyimpa a Greekfo amambra agye hɔn etsir afa no, nna wobu Christianfo dɛ wonnyim hwee, na wɔnnsɛ hwee so. Jewfo no so hɔn afamu no, nna wobu Christianfo dɛ “wɔyɛ nyimpa a wonnsũaa nwoma na wɔyɛ ntsetsekwaa,” dɛ mbrɛ wobuu asomafo Peter na John no. (Andw. 4:13) Nna ɔtse dɛ mbrɛ Christianfo yɛ mberɛw, osiandɛ nna wonnyi tum biara wɔ amanyɛsɛm mu. Nkyii so, nna wonnyi nsordaafo dɔm biara. Iyi da nkyɛn a, nna nkorɔfo bu hɔn dɛ wɔnnsɛ hwee.

4. Ebɛnadze na tsetse Christianfo no yɛe ber a nkorɔfo kãa nsɛmbɔn faa hɔnho no?

4 Aso tsetse Christianfo no maa kwan ma nsɛmbɔn a hɔn atamfo kekãe faa hɔnho no buu hɔn abaw mu? Oho. Dɛ nhwɛdo no, asomafo Peter na John hɔn afamu no, wobuu no dɛ ɔyɛ ho kwan dɛ, osian Jesus n’ekyir a wodzii na wɔkyerɛkyerɛɛ nkorɔfo Jesus ho adze ntsi, wɔsoɛree tsiaa hɔn. (Andw. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Nna biribiara nnyi hɔ a ɔbɛma esuafo no atse nka dɛ hɔn enyim egu ase. Ɔwɔ mu dɛ nna nkorɔfo mmbu tsetse Christianfo no dze, naaso wɔyɛɛ ndzɛmba pii dze boaa afofor kyɛn dza hɔn atamfo mpo yɛe. Dɛ nhwɛdo no, Christianfo yi mu binom kyerɛɛw nwoma ahorow a ofi sunsum mu, na dɛm nwoma ahorow yi da ho ara ma nyimpa ɔpepem pii nya mboa na enyidado. Afei so, Ahendzi a wɔkãa ho asɛm no ridzi tum wɔ sor, na ɔnnkɛkyɛr, obedzi adasamba nyinara do tum. (Matt. 24:14) Naaso, tsetse Rome aban a nna ɔwɔ tum kɛse na ɔsoɛree tsiaa Christianfo no egu dadaada ma ndɛ, dɛm Christianfo anokwafo yi ridzi hen wɔ sor. Naaso, hɔn atamfo no ewuwu. Sɛ ɔba dɛ wobenyan hɔn mpo a, Ahendzi a Christianfo a wɔtaan hɔn no bɔɔ ho dawur no na obedzi hɔn do tum.​—Nyi. 5:10.

5. Dɛ mbrɛ John 15:19 kyerɛ no, ebɛnadze ntsi na nkorɔfo bu Jehovah n’asomfo enyimtsia?

5 Ndɛ, nyimpa binom bu hɛn a yɛyɛ Jehovah Adasefo no enyimtsia, na wosi hɛn atwetwe kã dɛ yɛyɛ mberɛw na yennyim hweeara. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ yennsũasua hɔn a woetwa hɛnho ehyia no hɔn suban. Yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛbrɛ hɛnho adze, yɛbɛda ɔdwe edzi, na yaayɛ setsie. Naaso, wiadze no dze, hɔn a wɔyɛ ntsɛn, wɔmema hɔnho do, na wɔtsew etũa no na wɔbɔ gye hɔn do. Iyi da nkyɛn a, yɛmmfa hɛnho nnhyehyɛ amanyɛsɛm mu, na ɔman biara a yɛwɔ mu no, yɛmmfa hɛnho nnhyehyɛ no nsordaafo edwuma mu. Osiandɛ yɛyɛ soronko fi wiadze no mu nyimpa ho ntsi, wobu hɛn dɛ yɛnnsɛ hwee.​—Kenkan John 15:19; Rom. 12:2.

6. Ebɛnadze na Jehovah nam no nkorɔfo do reyɛ?

6 Ɔmmfa ho dɛ wiadze no susu dɛ yɛyɛ mberɛw no, Jehovah nam hɛn do reyɛ ndzɛmba akɛse. Ɔnam hɛn do reyɛ asɛnka edwuma a wɔnnyɛɛ bi da wɔ asaase yi do. Jehovah n’asomfo a wɔwɔ hɔ ndɛ tsintsim magazine a wɔakyerɛ ase na wɔakyekyɛ sen biara wɔ asaase yi do. Afei so, wɔdze Bible no boa nyimpa ɔpepem pii ma hɔn asetsena tu mpon. Jehovah nam nyimpa a wiadze no bu hɔn dɛ wɔyɛ mberɛw no do ayɛ dɛm ndwuma akɛse yi. Yɛdze iyinom ho ayɛyi nye enyimnyamhyɛ no ma Jehovah. Naaso, dɛ ankorankor no, ebɛnadze na yebotum ayɛ? Ana Jehovah botum aboa hɛn ma yaayɛ dzen? Sɛ dɛm a, ɔnodze ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ ama ɔaaboa hɛn? Hom mma yɛnhwɛ ndzɛmba etsitsir ebiasa a yebotum esũa efi nhwɛdo a ɔsomafo Paul yɛe no mu.

MMA MMFA WOHO NNTO WANKASA W’AHOƆDZEN DO

7. Ebɛnadze kor na yebotum esũa efi Paul no nhwɛdo no mu?

7 Adze kor a yesũa fi Paul no nhwɛdo no mu no nye yi: Sɛ erosom Jehovah a, mma mmfa woho nnto wankasa w’ahoɔdzen anaa dza itum yɛ do. Nyimpa enyi do no, nna Paul wɔ biribi a obotum egyina do amema noho do, na ɔdze noho ato nankasa noho do. Wɔtsetsee no wɔ Tarsus. Nna kurow yi yɛ Rome mantɔw bi n’ahenkurow. Nna Tarsus yɛ kurow a wodzi yie wɔ mu. Afei so, nna ɔyɛ kurow a agye dzin wɔ nwomasũa mu. Nna Paul no nwomasua kɔ ekyir. Paul n’aber do no, Jewfo akandzifo a wobu hɔn papaapa no, hɔn mu kor a wɔfrɛ no Gamaliel na ɔkyerɛɛ no adze. (Andw. 5:34; 22:3) Mber bi mu no, nna Paul yɛ nyimpa tsitsir wɔ ne mfɛfo Jewfo hɔn mu. Ɔkãa dɛ: “Mokɔr kan wɔ Jewfo som mu kyɛɛn m’etsipɛmfo dodowara, wɔ mankasa me man mu.” (Gal. 1:13, 14; Andw. 26:4) Naaso, Paul ammfa noho annto nankasa noho do.

Ndzɛmba a nna ɔma wiadze no bu Paul no, ohun no dɛ ɔyɛ “efikyir” anaa sumina do nwura ber a ɔdze totoo ho kwan a onyaa dɛ Christ no suanyi no ho (Hwɛ nkyekyɛmu 8) *

8. Dɛ mbrɛ Philippifo 3:8 ma yehu no, Paul buu ndzɛmba a ogyaa mu too nkyɛn no dɛn? Ebɛnadze ntsi na onyaa “enyika wɔ mberɛw mu”?

8 Ndzɛmba a nna ɔma wiadze no bu Paul dɛ ɔyɛ dzen no, n’enyi gyee dɛ obegyaa ne nyinara mu ato nkyɛn. Nokwasɛm nye dɛ, obuu dɛm ndzɛmba yi dɛ ɔyɛ “efikyir” anaa sumina do nwura. (Kenkan Philippifo 3:8.) Paul hyiaa nsɛndzendzen pii ber a ɔbɛyɛɛ Christ no suanyi no. Nankasa no nkorɔfo soɛree tsiaa no. (Andw. 23:12-14) Afei so, nankasa ne mamfo a wɔyɛ Romefo boor no na wɔdze no too efiadze. (Andw. 16:19-24, 37) Iyi da nkyɛn a, Paul hun dɛ ɔtɔ sin, na afei so ɔyɛ dzen ma no dɛ ɔbɛyɛ dza ɔtsen. (Rom. 7:21-25) Naaso, ɔamma n’atamfo anaa nankasa ne mberɛwyɛ annka no ahyɛ. Mbom, onyaa “enyika wɔ mberɛw mu.” Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ, nna ɔyɛ ber a ɔyɛ mberɛw no na ohu Nyankopɔn no tum wɔ n’abrabɔ mu.​—2 Cor. 4:7; 12:10.

9. Ndzɛmba a ɔma wiadze no bu nyimpa dɛ hɔnho hia no, sɛ yennyi bi mpo a, ebɛn adwen na ɔwɔ dɛ yenya?

9 Sɛ yɛpɛ dɛ yenya ahoɔdzen fi Jehovah hɔ a, onnyi dɛ yesusu dɛ honam afamu ahoɔdzen, nwomasua, beebi a yefi, anaa honam afamu ahonyadze na ɔma yehu mbrɛ yɛsom bo fa. Nnyɛ dɛm ndzɛmba yi na ɔma yɛsom bo wɔ Jehovah n’enyi do. Nokwasɛm nye dɛ, Nyankopɔn n’asomfo dodowara ‘nnyɛ honam afamu enyansafo pii, nnyɛ etumfo pii, na wɔnnyɛ adehye pii so.’ Mbom, Jehovah apaw dɛ ɔdze “wiadze mu dza ɔyɛ mberɛw” no bedzi dwuma. (1 Cor. 1:26, 27) Ntsi, sɛ innyi ndzɛmba a yɛabobɔ dzin yi bi mpo a, ibotum akɔ do asom Jehovah. Nya tsebea a ewɔ mu no ho adwen pa. Ibesi dɛn ayɛ dɛm? Ma ɔntsena w’adwen mu dɛ, ndzɛmba a ɔma wiadze no bu nyimpa dɛ hɔnho hia no, sɛ innyi bi mpo a, ibotum ehu mbrɛ Nyankopɔn no tum reyɛ edwuma wɔ wo mu. Dɛ nhwɛdo no, sɛ isuro nkorɔfo a wɔkã wo gyedzi ho asɛmbɔn a, bɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmma wo akokodur a edze bɛkyerɛkyerɛ wo gyedzi mu akyerɛ hɔn. (Eph. 6:19, 20) Sɛ ɔyɛ dzen ma wo dɛ ibegyina yarba bi a no mu yɛ dzen ano a, serɛ Jehovah dɛ ɔmma wo ahoɔdzen a ihia no ama aakɔ do ayɛ dza ibotum biara wɔ no som mu. Aber biara a ibohu dɛ Jehovah aboa wo no, wo gyedzi bɛyɛ kɛse, na ebɛyɛ dzen.

SŨASUA HƆN A WƆYƐƐ NHWƐDO PA WƆ BIBLE NO MU NO

10. Nyankopɔn n’asomfo anokwafo a wɔkã hɔnho asɛm wɔ Bible no mu no, tse dɛ hɔn a hɔnho nsɛm wɔ Hebrewfo 11:32-34 no, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yesũa nhwɛdo a wɔyɛe no?

10 Nna Paul yɛ obi a ɔdze nsi sũa Kyerɛwnsɛm no. Jehovah n’asomfo a hɔnho kyerɛwtohɔ wɔ Bible mu no, ɔkenkaan hɔnho nsɛm na osũaa ndzɛmba pii fii nhwɛdo a dɛm anokwafo yi yɛe no mu. Ber a nna Paul rekyerɛw krataa akɛma Hebrewfo a wɔyɛ Christianfo no, Paul kãa kyerɛɛ hɔn dɛ wɔndwendwen nhwɛdo a Jehovah n’asomfo anokwafo pii ayɛ no ho. (Kenkan Hebrewfo 11:32-34.) Hom mma yensusu dɛm asomfo yi mu kor ho nhwɛ. Ɔno nye Ɔhen David. N’atamfo nye hɔn a nkyɛ wɔyɛ n’anyɛnkofo soɛree tsiaa no. Nna ɔsɛ dɛ David gyina iyi nyina ano. Sɛ yɛhwɛ David n’asɛm no a, yebohu siantsir a bi a no nhwɛdo no boaa Paul ma ɔyɛɛ dzen, nye mbrɛ yebesi esũasua Paul.

Ɔwɔ mu dɛ nna David yɛ abofra, na nyimpa enyi do no, wohun no dɛ ɔyɛ mberɛw, naaso nna onnsuro dɛ ɔnye Goliath bɔkõ. Ɔdze noho too Jehovah do, osiandɛ nna onyim dɛ ɔbɛma no ahoɔdzen ma ɔdze eedzi Goliath do konyim, na odzii no do konyim so (Hwɛ nkyekyɛmu 11)

11. Nna wɔakɛyɛ tse dɛ David yɛ mberɛw. Ebɛnadze ntsi a? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

11 Goliath a nna ɔyɛ ɔsa mu ɔkatakyi no buu David dɛ ɔyɛ mberɛw. Ber a ohun David no, “obuu no enyimtsia.” Adze yi, nna Goliath sõ war, n’akodze nye n’afadze papabi, na noho so awea wɔ ɔkõ mu. David dze, nna ɔyɛ mberɛw osiandɛ ɔyɛ abofra, na ɔnnyɛ sordaanyi a noho awea wɔ ɔkõ mu so. Naaso, David a nna wɔakɛyɛ tse dɛ ɔyɛ mberɛw no bɛyɛɛ dzen. Ɔdze noho too Jehovah do ma onyaa ahoɔdzen dze dzii ne tamfo yi do konyim.​—1 Sam. 17:41-45, 50.

12. Nna ebɛn ɔhaw fofor na ɔwɔ dɛ David gyina ano?

12 Nna ɔhaw fofor bi so wɔ hɔ a obotum ama David atse nka dɛ ɔyɛ mberɛw. Nna ɔwɔ dɛ ogyina dɛm haw yi ano. David dze nokwardzi soom Saul a nna Jehovah eyi no dɛ ɔnyɛ Israelhen no. Ahyɛse no, nna Ɔhen Saul wɔ obu ma David. Naaso, ekyir yi, ahantan maa Saul n’enyi beer David. Saul taan David n’enyi, na ɔbɔɔ mbɔdzen mpo dɛ oboku no.​—1 Sam. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Ebɛnadze na David yɛe ber a Ɔhen Saul nye no enndzi no yie no?

13 Ɔmmfa ho dɛ Ɔhen Saul nye David enndzi no yie no, David kɔr do daa obu edzi kyerɛɛ Jehovah ne hen a ɔapaw no no. (1 Sam. 24:6) David ammbɔ Jehovah sombo wɔ ndzɛmba bɔn a Saul dze yɛɛ no no ho. Mbom, David dze noho too Jehovah do ma ɔmaa no ahoɔdzen a ohia no dze gyinaa nsɛndzendzen a ohyiae no ano.​—Ndw. 18:1, etsifi asɛm no.

14. Ebɛn tsebea na ɔsomafo Paul hyiae a nna ɔtse dɛ David nedze no?

14 Ɔsomafo Paul hyiaa tsebea a ɔtse dɛ David nedze no. Nna Paul n’atamfo wɔ tum kɛse koraa kyɛn no. Akandzifo a nna wɔagye dzin wɔ n’aber do no, nna hɔn mu pii tan no. Nna wɔtaa bor Paul dze no to efiadze. Afei so, dɛ mbrɛ ɔtoo David no, nkorɔfo a nkyɛ ɔwɔ dɛ wɔyɛ Paul n’anyɛnkofo no, wɔnye no enndzi no yie koraa. Enuanom binom mpo a nna wɔwɔ asafo no mu no soɛree tsiaa no. (2 Cor. 12:11; Phil. 3:18) Naaso, Paul dzii n’atamfo nyinara do konyim. Ebɛn kwan do? Ɔkɔr do yɛɛ asɛnka edwuma no ɔmmfa ho ɔsoɛrtsia a ohyiae no. Ɔnye no nuanom mbarimba na mbaa dzii wɔ nokwar mu ɔmmfa ho mpo dɛ wɔmaa ne nsa sii famu no. Dza ɔsen ne nyinara no, odzii Nyankopɔn nokwar kesii owu mu. (2 Tim. 4:8) Osiandɛ ɔdze noho too Jehovah do, na ɔammfa noho annto nankasa n’ahoɔdzen do ntsi, otumii dzii nsɛndzendzen ahorow a ohyiae no do.

Sɛ erekyerɛkyerɛ wo gyedzi mu akyerɛ hɔn a wɔkasa tsia wo gyedzi a, fi obu mu na enye hɔn nsusu nsɛm ho (Hwɛ nkyekyɛmu 15) *

15. Hɛn botae nye dɛn, na yebesi dɛn edu ho?

15 Ana ɔsɛ dɛ igyina ahorbahyɛ anaa ɔtaa a wo skuulfo, w’edwumamufo, anaa w’ebusuafo a wɔnnyɛ Adasefo no dze ba wo do no ano? Aso onua bi a ɔwɔ asafo no mu ayɛ wo adze ma ayɛ wo yaw pɛn? Sɛ dɛm a, ɔnodze ma nhwɛdo a David na Paul yɛe no ntsena w’adwen mu. Ibotum akɔ do dze ‘papa edzi nyim wɔ bɔn do.’ (Rom. 12:21) Sɛ nkorɔfo soɛr tsia hɛn a, yɛnye hɔn nnkõ tse dɛ mbrɛ David nye Goliath koe no. Mbom, hɛn botae nye dɛ yɛdze papa bedzi bɔn do nyim ber a yɛboa nkorɔfo ma wosũa Bible no nye Jehovah ho adze no. Sɛ yebotum akɔ do ayɛ dɛm a, gyedɛ yɛdze Bible no bua nsɛm a nkorɔfo bisa, yɛda ayamuyie na obu edzi kyerɛ hɔn a wɔnye hɛn nndzi no yie no, na yɛyɛ nyimpa nyina yie a hɛn atamfo mpo ka ho.​—Matt. 5:44; 1 Pet. 3:15-17.

GYE MBOA FI AFOFOR HƆ

16-17. Ebɛnadze na Paul amma no werɛ emmfir da?

16 Ansaana ɔsomafo Paul rebɛyɛ Christ no suanyi no, nna ɔyɛ obi a ɔyɛ enyiammbɔho a ɔsoɛree tsiaa Jesus n’ekyirdzifo. (Andw. 7:58; 1 Tim. 1:13) Jesus nankasa amma Paul kwan ma ɔaanntow annhyɛ Christianfo asafo no do. Dɛm aber no, nna Paul ne dzin dze Saul. Jesus fi sor nye Paul kasae na ɔmaa n’enyi furae. Mbrɛ ɔbɛyɛ a Paul n’enyi bobue no, nna ɔwɔ dɛ ɔhwehwɛ mboa fi nkorɔfo a ɔrosoɛr tsia hɔn no hɔ. Ɔbrɛɛ noho adze gyee mboa fii osuanyi a wɔfrɛ no Ananias hɔ. Dɛm suanyi yi na obuee Paul n’enyiwa.​—Andw. 9:3-9, 17, 18.

17 Ekyir yi, Paul bɛyɛɛ obi a nna wonyim no yie wɔ Christianfo asafo no mu. Naaso, Paul amma no werɛ emmfir esuadze a onyae fii Jesus hɔ ber a nna ɔnam kwan do rokɔ Damascus no. Paul brɛɛ noho adze, na ofii ne pɛ mu gyee mboa a no nuanom mbarimba na mbaa dze maa no no too mu. Ɔkãa dɛ dɛm enuanom yi ‘kyekyee no werɛ.’​—Col. 4:10, 11.

18. Ebɛnadze ntsi na bi a ɔtɔ da a, yɛmmpɛ dɛ yɛgye mboa fi afofor hɔ?

18 Ebɛnadze na yebotum esũa efi Paul hɔ? Ber a yɛhyɛɛ ase dɛ yɛnye Jehovah no nkorɔfo robɔ no, bi a nna hɛnho per hɛn dɛ yɛbɛgye mboa efi afofor hɔ, osiandɛ nna yenyim dɛ yɛwɔ pii sũa. (1 Cor. 3:1, 2) Na ndɛ ɛ? Sɛ yɛdze mfe pii asom Jehovah ma yeenya suahu pii a, annhwɛ a yɛrenngye mboa mmfi afofor hɔ, nkanka ber a yɛasom akyɛr sen nyia ɔdze mboa no rema hɛn no. Naaso, mpɛn pii no, Jehovah nam hɛn nuanom mbarimba na mbaa do na ɔhyɛ hɛn dzen. (Rom. 1:11, 12) Ntsi, sɛ yɛpɛ dɛ yenya ahoɔdzen fi Jehovah hɔ a, ɔsɛ dɛ yɛgye mboa a ɔnam hɛn nuanom mbarimba na mbaa do dze ma hɛn no.

19. Ebɛnadze ntsi na Paul tumii yɛɛ ndzɛmba a ɔyɛ nwanwa?

19 Ber a Paul bɛyɛɛ Christiannyi no, ɔyɛɛ ndzɛmba pii a nna ɔyɛ nwanwa. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ obohun dɛ, ɔmmfa ho ahoɔdzen a obi wɔ, no nwomasua, ahonyadze a ɔwɔ, anaa beebi a ofi no, sɛ ɔbrɛ noho adze na ɔdze noho to Jehovah do a, obotum ayɛ adze papa. Ɔmbra dɛ hɛn nyina bɛyɛ dza odzidzi do yi dze esũasua Paul: (1) yɛmfa hɛnho nto Jehovah do, (2) yensũasua hɔn a hɔnho nsɛm wɔ Bible mu no, afei (3) yɛngye mboa a hɛn mfɛfo agyedzifo dze ma hɛn no nto mu. Sɛ yɛyɛ iyinom a, ɔmmfa ho dɛ yɛtse nka dɛ yɛyɛ mberɛw no, Jehovah bɛma yɛayɛ dzen!

NDWOM 71 Hɛn Nye Jehovah No Dɔm No!

^ nky. 5 Adzesua yi mu no, yebosusu nhwɛdo a ɔsomafo Paul yɛe ho. Yebohu dɛ, sɛ yɛbrɛ hɛnho adze a, Jehovah bɛma hɛn ahoɔdzen a yehia a yɛdze begyina atwetwesi ano. Afei so, ɔbɛma yɛayɛ dzen ber mpo a yɛtse nka dɛ yɛyɛ mberɛw no.

^ nky. 1 NSƐM BI A WƆAKYERƐKYERƐ MU: Ndzɛmba ahorow pii botum ama yaatse nka dɛ yɛyɛ mberɛw. No mu bi nye hɛn sintɔ, ehiafo a yɛyɛ, yar a yɛyar, anaa hɛn nwomasũa a ɔnnkɔ enyim. Iyi da nkyɛn a, hɛn atamfo kekã hɛnho nsɛmbɔn anaa wɔtow hyɛ hɛn do. Wɔyɛ dɛm ama yaatse nka dɛ yɛnnsɛ hwee.

^ nky. 57 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ber a Paul rekɛkã Christ ho asɛm akyerɛ afofor no, ogyaa ndzɛmba a nna ɔka n’asetsena ho dɛ Phariseenyi no too nkyɛn. Ndzɛmba yi mu bi botum ayɛ nwoma mbobɔwee ahorow bi nye nkaa-nwoma kotoku.

^ nky. 61 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Onua bi n’edwumamufo rehyɛ no dɛ ɔnka hɔnho ma wondzi odwumayɛnyi bi n’awoda.