Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 29

“Hwenu E Un Ma Ðó Gǎn Ǎ ɔ, Hwenɛnu Wɛ Un Nɔ Mɔ Hlɔnhlɔn”

“Hwenu E Un Ma Ðó Gǎn Ǎ ɔ, Hwenɛnu Wɛ Un Nɔ Mɔ Hlɔnhlɔn”

‘Gǎnmaɖó ce nɔ dó xomɛhunhun nú mì ɖó Klisu wu. È ɖò zunzun mì wɛ, nǔ ɖò gbigbo mì wɛ, è ɖò ya dó nú mì wɛ bo ɖò xɛsi dó mì wɛ ɖó Klisu wutu ɔ, xomɛ nɔ hun mì.’—2 KƆ. 12:10.

HAN 38 É Na Na We Hlɔnhlɔn

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Etɛ mɛsɛ́dó Pɔlu ka tuùn dó éɖée wu?

MƐSƐ́DÓ Pɔlu yí gbè ɖɔ gǎn nɔ wá vɔ ɖò emi wu hweɖelɛnu. É tuùn ɖɔ nǔ e emi nyí ɖò agbaza mɛ é “ɖò gblegblé wɛ,” lé emi ɖó na dó gǎn cobo wà nǔ e sɔgbe é, bɔ Jehovah kún ka nɔ na sinkɔn nú ɖɛ emitɔn lɛ, lee emi ba gbɔn é hwebǐnu ó. (2 Kɔ. 4:16; 12:7-9; Hlɔ. 7:21-23) Pɔlu lɛ́ yì gbè ɖɔ gbeklánxámɛtɔ́ emitɔn lɛ nɔ kpɔ́n emi dó mɔ mɛ e ma ɖó gǎn ǎ é. * Amɔ̌, é lɔn nú linlin masɔgbe mɛ ɖevo lɛ tɔn, alǒ gǎnmaɖó éɖesunɔ tɔn lɛ zɔ́n bɔ é lin ɖɔ emi kún hwɛ́n nǔɖe ó ǎ.—2 Kɔ. 10:10-12, 17, 18.

2. Sɔgbe xá 2 Kɔlɛntinu lɛ 12:9, 10 ɔ, nǔ xɔ akwɛ tɛ Pɔlu ka kplɔ́n?

2 Pɔlu kplɔ́n nǔ xɔ akwɛ ɖé, é wɛ nyí ɖɔ mɛɖé sixu ɖó gǎn hwenu e é tlɛ lin ɖɔ emi kún ɖó gǎn ó é. (Xà 2 Kɔlɛntinu lɛ 12:9, 10.) Jehovah ɖɔ nú Pɔlu ɖɔ hwenu e é ma kpé nǔ wu ǎ ɔ wɛ “hlɔnhlɔn [emitɔn] nɔ ɖè nǔwiwa tɔn lɛ bǐ xlɛ́ dégbédégbé.” Enɛ xlɛ́ ɖɔ Jehovah na hlɔnhlɔn e hwedó Pɔlu é è. Nukɔntɔn ɔ, mǐ ni kpɔ́n nǔ e wu ayi mǐtɔn ma ɖó na gbadó hwenu e kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ ɖò mǐ zun wɛ é ǎ é.

“È ÐÒ ZUNZUN MÌ WƐ . . . Ɔ, XOMƐ NƆ HUN MÌ”

3. Etɛwu xomɛ ka sixu hun mǐ hwenu e è ɖò mǐ zun wɛ é?

3 Mǐ mɛ ɖě nɔ ba ɖɔ è ni zun mǐ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, enyi kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ ɖò mǐ zun wɛ, bɔ nǔ e ɖɔ wɛ ye ɖè lɛ é ɖó adohu adohu nú mǐ zɛ xwé wu ɔ, awakanmɛ sixu gbɔjɔ mǐ. (Nǔx. 24:10) Amɔ̌, nukún tɛ mǐ ka na sɔ́ dó kpɔ́n zun e zun mǐ wɛ kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ ɖè é? Pɔlu ɖɔhun ɔ, ‘è ɖò zunzun mǐ wɛ ɔ, xomɛ nɔ hun mǐ.’ (2 Kɔ. 12:10) Etɛwu? Ðó mɛzunzun kpo gbeklánxámɛ lɛ kpo nyí wuntun ɖé, bo xlɛ́ ɖɔ mǐ nyí ahwanvu Jezu tɔn lɛ nǔgbo. (1 Pi. 4:14) Jezu ɖɔ è na dóya nú ahwanvu emitɔn lɛ. (Jaan 15:18-20) Nǔ nyí mɔ̌ ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ. Ðò hwe ɔ nu ɔ, mɛ e wu aca Glɛki tɔn wà nǔ dó lɛ é nɔ kpɔ́n Klisanwun lɛ dó mɔ mɛ e ma bí ǎ, bo ma lɛ́ ɖó gǎn ǎ lɛ é. Ðò Jwifu lɛ tɛntin ɔ, è nɔ kpɔ́n Klisanwun lɛ dó mɔ “gbɛtɔ́ yayǎ,” ee ma ‘sè wema ǎ’ é, mɛsɛ́dó Piyɛ́ɛ kpo Jaan kpo ɖɔhun. (Mɛ. 4:13) Klisanwun lɛ cí mɛ e ma ɖó gǎn ɖé ǎ é ɖɔhun, ɖó ye nɔ ɖ’alɔ ɖò toxóɖiɖɔ mɛ bonu è na tuùn ye ǎ, ye ka nɔ lɛ́ ɖ’alɔ ɖò ahwan mɛ bo na dó jɛhun dó yeɖée jí ǎ; bɔ gbɛtɔ́ lɛ nɔ mɔ yɛ ɖě ɖò ta yetɔn ǎ.

4. Nɛ̌ Klisanwun nukɔntɔn lɛ ka wà nǔ gbɔn hwenu e è ɖɔ xó nyanya lɛ dó ye wu é?

4 Klisanwun nukɔntɔn lɛ lɔn nú linlin masɔgbe gbeklánxámɛtɔ́ yetɔn lɛ tɔn zɔ́n bonu ye xò nǔ kplá ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛsɛ́dó Piyɛ́ɛ kpo Jaan kpo mɔ ɖɔ nú è dóya nú emi, ɖó emi ɖò Jezu xwedó wɛ, bo ɖò nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ jlá wɛ wu hǔn, susu wɛ é nyí nú emi. (Mɛ. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Ahwanvu lɛ ɖó hwɛjijɔ ɖebǔ bonu winnya na hu ye ǎ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, Klisanwun mɛɖéesɔ́hwetɔ́ xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn enɛ lɛ wà nǔ ɖagbe gegě dó d’alɔ gbɛtɔ́ lɛ, b’ɛ zɛ ee gbeklánxámɛtɔ́ yetɔn lɛ wà é wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, xó e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú ɖé lɛ ɖò Klisanwun enɛ lɛ mɛ bɔ ye wlán lɛ é kpò ɖò alɔ dó gbɛtɔ́ livi mɔ̌kpan wɛ, bɔ ye lɛ́ ɖó nukúnɖiɖó. Bɔ Axɔ́suɖuto e ye jlá é ko ɖò acɛ kpa wɛ ɖò jixwé dìn, bɔ zaanɖé dìn ɔ, é na kp’acɛ dó gbɛtɔ́ lɛ bǐ jí. (Mat. 24:14) Amɔ̌, acɛkpikpa hlɔnhlɔnnɔ e dóya nú Klisanwun lɛ ɖò hwenɛnu é ko wá vivɔnu sín xwè mɔ̌kpan ɖíe, bɔ ahwanvu gbejinɔtɔ́ enɛ lɛ ka nyí axɔ́su ɖò jixwé dìn. Gbeklánxámɛtɔ́ yetɔn lɛ ko kú; bɔ nú è wá fɔ́n ye gbeɖé ɔ, ye na nyí toví Axɔ́suɖuto e sín wɛn Klisanwun e ye gbɛ́ wǎn na lɛ é jlá ye é tɔn.—Nǔɖe. 5:10.

5. Sɔgbe xá Jaan 15:19 ɔ, etɛwu è ma ka nɔ kéya nú togun Jehovah tɔn ǎ?

5 Égbé ɔ, mɛɖé lɛ nɔ kéya nú togun Jehovah tɔn ǎ, bo nɔ lɛ́ cá ɛ ko, bo nɔ ɖɔ ɖɔ é kún bí ó, é kún ka lɛ́ ɖó gǎn ɖé ó. Etɛwu? Ðó mǐ nɔ zán walɔ ɖokpo ɔ xá mɛ e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é ǎ wutu. Mǐ nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ sɔ́ mǐɖée hwe, fá xomɛ bo setónú. Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, gbɛ̀ ɔ nɔ sɔ́ goyitɔ́ lɛ kpo gǔfɔntɔ́ lɛ kpo sù. Gɔ́ na ɔ, mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò toxóɖiɖɔ kpo ahwanfunfun kpo mɛ ɖò tò ɖebǔ mɛ ǎ. Mǐ nɔ wà nǔ gbɛ̀ ɔ ɖɔhun ǎ, enɛ wu ɔ, è nɔ kpɔ́n mǐ dó mɔ mɛ e ma hwɛ́n nǔɖe ǎ lɛ é.—Jaan 15:19; Hlɔ. 12:2.

6. Etɛ lɛ wà wɛ Jehovah ka ɖè gbɔn togun tɔn jí?

6 Gbɛ̀ ɔ na bo nɔ lin nǔ ɖebǔ dó mǐ wu ɔ, Jehovah nɔ gbɔn mǐ jí dó wà nǔ e jiwǔ lɛ é. É ɖò wɛnɖagbejijlazɔ́ e è ma ko wà kpɔ́n gbeɖé ɖò hwenuxó gbɛtɔ́ tɔn mɛ ǎ é wà wɛ. Mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ ɖò xójlawema e è nɔ lilɛ dó gbè ɖevo mɛ hugǎn, bo nɔ lɛ́ má hugǎn ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ lɛ é ɖetɔ́n wɛ ɖò égbé; ye nɔ lɛ́ zán Biblu dó d’alɔ gbɛtɔ́ livi mɔ̌kpan, bonu gbɛzán yetɔn ni kpɔ́n te. Jehovah wɛ mǐ na xɔ nǔ nukúnɖeji e wà wɛ è ɖè lɛ é bǐ sín susu na, ɖó é wɛ ɖò gbɛtɔ́ e é cí ɖɔ ye kún ɖó gǎn ɖě ó ɖɔhun lɛ é zán dó wà azɔ̌ hlɔnhlɔnnɔ enɛ lɛ wɛ. Bɔ nú è ka sɔ́ mǐ mɛ ɖokpo ɖokpo ɔ lo? Jehovah ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na ɖó hlɔnhlɔn à? Enyi ɛɛn wɛ nyí xósin ɔ ɔ, etɛ mǐ ka ɖó na bló bɔ é na d’alɔ mǐ? Dìn ɔ, mǐ ni kpɔ́n nǔ tawun tawun e kpɔ́ndéwú mɛsɛ́dó Pɔlu tɔn sixu kplɔ́n mǐ é atɔn.

MA NƆ GANJƐ HLƆNHLƆN HWIÐESUNƆ TƆN WU Ó

7. Ðɔ nǔ e kpɔ́ndéwú Pɔlu tɔn kplɔ́n mǐ lɛ é ɖokpo.

7 Nǔ e kpɔ́ndéwú Pɔlu tɔn sixu kplɔ́n mǐ é ɖokpo ɖíe: Ma nɔ ganjɛ hlɔnhlɔn alǒ nǔwukpíkpé hwiɖesunɔ tɔn wu hwenu e a ɖò Jehovah sɛn wɛ é ó. Ðò gbɛtɔ́ nukúnmɛ ɔ, Pɔlu ɖó hwɛjijɔ ɖěɖee wu é na yí gò alǒ ganjɛ éɖée wu é. Táasi e nyí hɔ̌nkan nú tokpɔn Hlɔma tɔn ɖé é wɛ é sù ɖè. Táasi nyí toxo ɖé bo jɛ dɔkun tawun, bɔ kplɔnyiji-alavɔ nukúnɖeji ɖé ɖò finɛ. Pɔlu sè wema ganji; nukɔntɔ́ Jwifu lɛ tɔn hwetɔnnu tɔn e è nɔ ɖó sísí na hugǎn é ɖé wɛ kplɔ́n nǔ i, é wɛ nyí Gamaliyɛli. (Mɛ. 5:34; 22:3) Pɔlu wá nyí mɛ nukúnɖeji ɖé ɖò Jwifu gbɛ̌ tɔn lɛ tɛntin. É ɖɔ: “Mi tuùn lee un nɔ xwedó Jwifu lɛ sín sinsɛn hú hatɔ́ ce gegě gbɔn é.” (Ga. 1:13, 14; Mɛ. 26:4) Amɔ̌, Pɔlu nɔ ganjɛ éɖesunɔ wu ǎ.

Enyi Pɔlu kpɔ́n wǔjɔmɛ e é ɖó bo nyí ahwanvu Klisu tɔn é ɔ, é nɔ wá mɔ nǔ ɖěɖee zɔ́n bɔ é nyí mɛ nukúnɖeji ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ lɛ é dó mɔ “babá” (Kpɔ́n akpáxwé 8) *

8. Sɔgbe xá Filipunu lɛ 3:8 ɔ, nɛ̌ Pɔlu ka nɔ kpɔ́n nǔ e é jó dó nyi gudo lɛ é gbɔn? Etɛwu ‘gǎnmaɖó tɔn ka nɔ dó xomɛhunhun n’i’?

8 Kpo awǎjijɛ kpo wɛ Pɔlu jó nǔ ɖěɖee zɔ́n bɔ é nyí mɛ nukúnɖeji ɖò mɛ ɖevo lɛ nukúnmɛ é dó. Nǔgbo ɔ, é wá mɔ nǔ enɛ lɛ bǐ dó mɔ “babá.” (Xà Filipunu lɛ 3:8.) Pɔlu mɔ wuvɛ̌ gegě, ɖó ahwanvu Klisu tɔn e é huzu é wu. Akɔta tɔn mɛ nu lɛ ɖesunɔ gbɛ́ wǎn n’i. (Mɛ. 23:12-14) Toví Hlɔma tɔn gbɛ̌ tɔn lɛ xò è, bo wlí i sú dó ganmɛ. (Mɛ. 16:19-24, 37) Pɔlu lɛ́ tuùn ɖɔ emi nyí hwɛhutɔ́ bɔ é nɔ vɛwǔ tawun cobɔ emi na wà nǔ ɖagbe. (Hlɔ. 7:21-25) Amɔ̌, é lɔn nú gbeklánxámɛtɔ́ tɔn lɛ alǒ nǔ e éɖesunɔ nɔ wà nyi dò lɛ é zɔ́n bonu é xò nǔ kplá ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, ‘gǎnmaɖó tɔn nɔ dó xomɛhunhun n’i.’ Etɛwu? Ðó hwenu e é ma ɖó gǎn ǎ é wɛ é nɔ mɔ hlɔnhlɔn Mawu tɔn ɖò azɔ̌ wà wɛ ɖò gbɛzán tɔn mɛ.—2 Kɔ. 4:7; 12:10.

9. Nɛ̌ nǔ ka ɖó na nɔ cí nú mǐ dó nǔ e nɔ zɔ́n bɔ é nɔ cí ɖɔ mǐ kún ɖó gǎn ó lɛ é wu?

9 Nú mǐ jló ɖɔ Jehovah ni na mǐ hlɔnhlɔn tɔn ɔ, mǐ ɖó na lin ɖɔ hlɔnhlɔn agbaza mɛ tɔn, wema sise, fí e è sù ɖè é, alǒ dɔkun wɛ na xlɛ́ lee mǐ xɔ akwɛ sɔ é ǎ. Nǔ enɛ lɛ wɛ nyí nǔ e sín hudo mǐ ɖó bo na nyɔ́ zán nú Jehovah é ǎ. Nǔgbo ɔ, ‘ɖò gbɛtɔ́ sín ali jí ɔ, nǔnywɛtɔ́ nabi ɖé ɖò togun Mawu tɔn mɛ ǎ; mɛ e ɖó hlɔnhlɔn ɔ nabi ɖé ɖò ye mɛ ǎ; mɛ nabi ɖé ka ɖò ye mɛ bo gosin hɛ̌nnu nukúnɖeji lɛ mɛ ǎ.’ Amɔ̌, Jehovah jló na zán nǔ e ‘gbɛtɔ́ lɛ nɔ mɔ dó mɔ vivɔ̌ na’ é. (1 Kɔ. 1:26, 27) Enɛ wu ɔ, ma kpɔ́n nǔ e xó mǐ ɖɔ wá yì dìn lɛ é ɖebǔ dó mɔ nǔ e na gbò kpò nyi ali jí nú we bɔ a na gɔn Jehovah sɛn é ó. É nyɔ́ wà hǔn, kpɔ́n ye dó mɔ ali ɖěɖee hun nú we, bonu a na mɔ lee hlɔnhlɔn Jehovah tɔn ɖò azɔ̌ wà gbɔn jǐ towe wɛ gbɛn é é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi xɛsi nɔ ɖi we dó mɛ ɖěɖee nɔ bló bonu a na xò nǔ kpɔ́n dó nǔ e a ɖi nǔ na lɛ é wu é wu hǔn, xoɖɛ sɛ́dó Jehovah ɖɔ é ni na we akɔ́nkpinkpan bonu a na jɛhun dó nǔɖiɖi towe jí. (Efɛ. 6:19, 20) Enyi a ɖò xwi ɖí xá azɔn jɛmagbɔ ɖé wɛ hǔn, byɔ Jehovah ɖɔ é ni na we hlɔnhlɔn e sín hudo a ɖó, bo na hɛn alɔnu towe ján ɖò sinsɛnzɔ́ tɔn mɛ lee a kpéwú gbɔn é é. Hweɖebǔnu e a mɔ bɔ Jehovah d’alɔ we é ɔ, nǔɖiɖi towe na syɛn d’eji bɔ a na lɛ́ ɖó hlɔnhlɔn.

KPƆ́NDÉWÚ BIBLU TƆN LƐ NI KPLƆ́N NǓ WE

10. Etɛwu mǐ ka ɖó na gbéjé kpɔ́ndéwú gbejinɔtɔ́ e xó Biblu ɖɔ lɛ é tɔn, ɖi mɛ e xó Eblée lɛ 11:32-34 ɖɔ lɛ é tɔn kpɔ́n?

10 Pɔlu nɔ kplɔ́n Mawuxówema ɔ titewungbe. É kplɔ́n nǔ gegě, amɔ̌ kpɔ́ndéwú mɛ ɖěɖee sín tan è wlán dó Xó Mawu tɔn mɛ lɛ é lɔ tɔn kplɔ́n nǔ i. Hwenu e Pɔlu ɖò wema wlán sɛ́dó Klisanwun e ɖò Eblée lɛ é wɛ é ɔ, é byɔ ye ɖɔ ye ni lin tamɛ dó kpɔ́ndéwú e mɛsɛntɔ́ gbejinɔtɔ́ Jehovah tɔn gegě zé ɖ’ayǐ lɛ é jí. (Xà Eblée lɛ 11:32-34.) Mǐ ni kpɔ́n kpɔ́ndéwú mɛ ɖokpo tɔn; é wɛ nyí Axɔ́su Davidi. É nyí gbeklánxámɛ kɛntɔ́ tɔn lɛ tɔn kɛɖɛ nu wɛ é na dɛ ɖè ǎ, loɔ, é na lɛ́ dɛ ɖò xɔ́ntɔn tɔn ɖé lɛ lɔ tɔn nu. Nú mǐ kpɔ́n kpɔ́ndéwú Davidi tɔn ɔ, mǐ na mɔ lee tamɛ linlin dó gbɛzán tɔn jí sixu ko na hlɔnhlɔn Pɔlu gbɔn é, kpo lee mǐ sixu wà nǔ Pɔlu ɖɔhun gbɔn é kpo.

Davidi nyí mɛ winnyawinnya ɖé bɔ é cí ɖɔ é kún ɖó gǎn ɖé ó ɖɔhun có, é ka ɖi xɛsi bo gɔn hun kpé xá Goliyati ǎ. É ɖeji dó Jehovah wu, ɖó é tuùn ɖɔ é na na emi hlɔnhlɔn bɔ emi na ɖu ɖò Goliyati jí; nǔ ka nyí mɔ̌ nǔgbo (Kpɔ́n akpáxwé 11)

11. Etɛwu Davidi ka cí mɛ e ma ɖó gǎn ǎ é ɖɔhun? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò akpa ɔ jí é.)

11 Ahwanfuntɔ́ agbɔ̌nnɔ Goliyati kpɔ́n Davidi bo mɔ ɖɔ é kún ɖó gǎn ɖé ó. Hwenu e Goliyati mɔ Davidi é ɔ, é “hu tɛ́ n’i.” Goliyati nyí mɛ jinganjingan ɖé, bo sɔ́ ahwannú ganji, bɔ ahwanfunfun bí alɔ n’i tawun. Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, Davidi mɔ nǔ kpɔ́n sɔmɔ̌ ǎ, b’ɛ lɛ́ cí ɖɔ é kún sɔ́ ahwannú sɔmɔ̌ ó ɖɔhun. Amɔ̌, é wá ɖó hlɔnhlɔn. Davidi ganjɛ Jehovah wu bo mɔ hlɔnhlɔn lobo ɖu ɖò kɛntɔ́ tɔn jí.—1 Sam. 17:41-45, 50.

12. Wuvɛ̌ ɖevo tɛ Davidi ka ɖí xwi xá?

12 Davidi ɖó na lɛ́ ɖí xwi xá wuvɛ̌ ɖevo e sixu zɔ́n bɔ é mɔ ɖɔ emi kún ɖó gǎn ɖě ó é. Davidi wà devízɔ́ kpo gbejininɔ kpo nú Sawulu e Jehovah sɔ́ b’ɛ nyí axɔ́su Izlayɛli tɔn é. Axɔ́su Sawulu ɖó sísí nú Davidi ɖò bǐbɛ̌mɛ. Nukɔnmɛ ɔ, goyiyi zɔ́n bɔ Sawulu jɛ wǔ hwan Davidi jí. Sawulu wà nǔ xá Davidi dó daka mɛ, bo tlɛ tɛ́n kpɔ́n na hu i.—1 Sam. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Etɛ Davidi ka wà hwenu e Axɔ́su Sawulu wà nǔ xá ɛ dó daka mɛ é?

13 Axɔ́su Sawulu wà nǔ agɔ xá Davidi có, Davidi kpò ɖò sísí ɖexlɛ́ axɔ́su enɛ e Jehovah sɔ́ é wɛ. (1 Sam. 24:6) Davidi dóhwɛ Jehovah ɖó nǔ nyanya e Sawulu wà n’i lɛ é wu ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, Davidi ganjɛ Jehovah wu, bonu é na na ɛ hlɔnhlɔn e sín hudo é ɖó bo na dɛ ɖò mɛtɛnkpɔn syɛnsyɛn enɛ nu é.—Ðɛh. 18:1, 2.

14. Ninɔmɛ tɛ ka kpannukɔn mɛsɛ́dó Pɔlu bo vlɛ́ Davidi tɔn?

14 Mɛsɛ́dó Pɔlu gbɔn ninɔmɛ e vlɛ́ Davidi tɔn é ɖé mɛ. Kɛntɔ́ Pɔlu tɔn lɛ ɖó hlɔnhlɔn hú i tawun. Gǎn nukúnɖeji hwetɔnnu tɔn lɛ gegě gbɛ́ wǎn n’i. Hwɛhwɛ wɛ ye nɔ xò è bo nɔ sú i dó ganmɛ. Davidi ɖɔhun ɔ, mɛ e ɖó na ko nyí xɔ́ntɔn Pɔlu tɔn lɛ é wɛ nɔ lɛ́ wà nǔ agɔ xá ɛ. Mɛ e ɖò agun Klisanwun tɔn mɛ é ɖé lɛ tlɛ klán gbè xá ɛ. (2 Kɔ. 12:11; Fili. 3:18) Amɔ̌, Pɔlu ɖu ɖò mɛ e klán gbè xá ɛ lɛ é bǐ jí. Gbɔn nɛ̌ é? Gbeklánxámɛ lɛ ɖò finɛ có, é kpò ɖò wɛn ɔ jlá wɛ. É nɔ gbeji nú nɔví tɔn lɛ hwenu e ye tlɛ flú i é. Taji bǐ ɔ, é nɔ gbeji nú Mawu kaka yì kú. (2 Tim. 4:8) É ɖó hlɔnhlɔn wɛ zɔ́n bɔ é ɖu ɖò wuvɛ̌ ɖaxó enɛ lɛ jí ǎ, loɔ, é ganjɛ Jehovah wu wɛ zɔ́n.

Nɔ ɖè sísí xlɛ́ bo nɔ lɛ́ nyɔ́ xomɛ, hwenu e a ɖò xó jlɛ́ dó xó wu xá mɛ ɖěɖee nɔ mɔ xó ɖɔ dó nǔ e a ɖi nǔ na lɛ é wu wɛ é (Kpɔ́n akpáxwé 15) *

15. Etɛ gbé nya wɛ mǐ ka ɖè? Nɛ̌ é ka sixu kpa mǐ gbɔn?

15 Wemaxɔmɛvígbɛ́, azɔ̌gbɛ́ alǒ xwédo towe sín mɛ e ma nyí Kúnnuɖetɔ́ ǎ lɛ é nɔ zun we alǒ nɔ dóya nú we, bɔ a ɖó na ɖí xwi xá wɛ à? Nɔví ɖé ko wà nǔ agɔ xá we kpɔ́n à? Enyi xósin lɛ nyí ɛɛn hǔn, flín kpɔ́ndéwú Davidi kpo Pɔlu kpo tɔn. A sixu “nɔ wà nǔ ɖagbe dó ɖu ɖò nǔ nyanya jí” hwebǐnu. (Hlɔ. 12:21) Nú mɛ lɛ klán gbè xá mǐ ɔ, mǐ nɔ kpé hun xá ye lee Davidi kpé hun xá Goliyati gbɔn é ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, mǐ nɔ ɖu ɖò nǔ nyanya jí gbɔn tintɛnkpɔn bo na d’alɔ mɛ lɛ bonu ye na kplɔ́n nǔ dó Jehovah wu gblamɛ. Bonu é na kpa we hǔn, nɔ ganjɛ Biblu wu bo na dó na xósin nú nǔkanbyɔ mɛ lɛ tɔn, nɔ ɖè sísí xlɛ́ bo nyɔ́ xomɛ dó mɛ e wà nǔ agɔ xá we lɛ é wu, bo nɔ wà ɖagbe nú mɛ bǐ kaka jɛ kɛntɔ́ towe lɛ jí.—Mat. 5:44; 1 Pi. 3:15-17.

YǏ GBÈ NÚ ALƆDÓ MƐ ÐEVO LƐ TƆN

16-17. Etɛ Pɔlu ma ka wɔn gbeɖé ǎ?

16 Cobonu mɛsɛ́dó Pɔlu na huzu ahwanvu Klisu tɔn ɔ, alǎnnúwatɔ́ e nɔ dóya nú ahwanvu Jezu tɔn lɛ é wɛ n’i. (Mɛ. 7:58; 1 Tim. 1:13) Jezu ɖesunɔ wɛ gbɛ́ nǔ nú Pɔlu e nɔ nyí Solu ɖ’ayǐ é bonu é ma sɔ́ dóya nú agun Klisanwun tɔn ɔ ɖě ó. Jezu ɖɔ xó nú Pɔlu sín jixwé bo va nukún i. Cobonu é na mɔ nǔ ɔ, é ɖó na ba alɔdó ɖò mɛ e é ko dóya na ɖ’ayǐ lɛ é gɔ́n. É sɔ́ éɖée hwe bo yí gbè nú alɔdó ahwanvu e nɔ nyí Ananiyasi bo hun nukún n’i é tɔn.—Mɛ. 9:3-9, 17, 18.

17 Nukɔnmɛ ɔ, Pɔlu huzu nɔví nukúnɖeji ɖé ɖò agun Klisanwun tɔn mɛ, amɔ̌ é wɔn nǔ e Jezu kplɔ́n ɛ ɖò Damasi li jí é gbeɖé ǎ. Pɔlu kpò ɖò éɖée sɔ́ hwe wɛ, bo nɔ sɔ́ jlǒ dó yí gbè nú alɔdó nɔví tɔn lɛ tɔn. É yí gbè ɖɔ ye “dó wusyɛn lanmɛ nú [emi] ɖesu.”—Kolo. 4:10, 11.

18. Etɛwu mǐ ka sixu gbɛ́ alɔdó mɛ ɖevo lɛ tɔn hweɖelɛnu?

18 Etɛ kpɔ́ndéwú Pɔlu tɔn ka sixu kplɔ́n mǐ? Hwenu e mǐ jɛ gbɛ̌ dó xá togun Jehovah tɔn jí tlolo é ɔ, kpo akpakpa sɔ́ mɛ kpo wɛ mǐ sixu ko yí gbè nú alɔdó mɛ ɖevo lɛ tɔn, ɖó mǐ tuùn ɖɔ nǔ gegě kpò bɔ mǐ ɖó na kplɔ́n wutu. (1 Kɔ. 3:1, 2) Amɔ̌, nɛ̌ nǔ lɛ ka ɖè gbɔn dìn? Enyi mǐ ko ɖò Jehovah sɛn wɛ sín xwè mɔ̌kpan ɖíe bo ko mɔ nǔ gegě kpɔ́n ɔ, é sixu vɛwǔ nú mǐ bɔ mǐ na yí gbè nú alɔdó mɛ ɖevo lɛ tɔn, ɖò taji ɔ, mɛ e mɔ nǔgbo ɔ b’ɛ ma lín ǎ é ɖé tɔn. É ɖò mɔ̌ có, hwɛhwɛ wɛ Jehovah nɔ zán nɔví mǐtɔn lɛ dó dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ. (Hlɔ. 1:11, 12) Enyi mǐ jló na mɔ hlɔnhlɔn e Jehovah nɔ na mɛ é ɔ, mǐ ɖó na yí gbè nú alɔ e nɔví lɛ nɔ dó mǐ é.

19. Etɛwu Pɔlu ka kpéwú bo yì nukɔn?

19 Ee Pɔlu huzu Klisanwun gudo é ɔ, é wà nǔ nukúnɖeji ɖé lɛ. Etɛwu? Ðó é kplɔ́n ɖɔ nukɔnyiyi kún nɔ sín hlɔnhlɔn agbaza mɛ tɔn, wema sise, dɔkun alǒ fí e è sù ɖè é wu ó, loɔ, mɛɖéesɔ́hwe kpo Jehovah wu ginganjɛ kpo wu wɛ é nɔ sín. Mi nú mǐ bǐ ni nɔ wà nǔ Pɔlu ɖɔhun, gbɔn (1) Jehovah wu ginganjɛ, (2) kpɔ́ndéwú Biblu tɔn lɛ jijodó nú ye ni kplɔ́n nǔ mǐ kpo (3) gbeyiyi nú alɔdó nǔɖitɔ́ hatɔ́ mǐtɔn lɛ tɔn kpo gblamɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, nú mǐ na bo mɔ ɖɔ mǐ kún ɖó gǎn ɖě ó gbɔn ɖebǔ ɔ, Jehovah na na mǐ hlɔnhlɔn!

HAN 71 Mǐ Nyí Ahwankpá Jehovah Tɔn!

^ akpá. 5 Mǐ na gbéjé kpɔ́ndéwú mɛsɛ́dó Pɔlu tɔn kpɔ́n ɖò xóta elɔ mɛ. Mǐ na mɔ ɖɔ enyi mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée hwe ɔ, Jehovah na na mǐ hlɔnhlɔn e sín hudo mǐ ɖó, bo na dɛ ɖò mɛcako nu, lobo lɛ́ ɖu ɖò gǎnmaɖó mǐtɔn lɛ jí é.

^ akpá. 1 TINMƐ ÐÉ LƐ: Mǐ sixu lin ɖɔ mǐ kún ɖó gǎn ɖé ó ɖó hwɛjijɔ gegě wu, ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, é sixu sín hwɛhutɔ́ e mǐ nyí é, wamamɔnɔ e mǐ nyí é, azɔn alǒ wema ma sè ganji wu. Gɔ́ na ɔ, kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ nɔ tɛ́n kpɔ́n bo na bló bɔ mǐ na lin ɖɔ mǐ kún ɖó gǎn ɖě ó gbɔn xó e ma sɔgbe ǎ lɛ é ɖiɖɔ dó mǐ wu, alǒ ahwan tíntɔ́n mǐ tlɔlɔ gblamɛ.

^ akpá. 57 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Hwenu e Pɔlu jɛ wɛnɖagbe e ɖɔ xó dó Klisu wu é jlá jí é ɔ, é jó nǔ ɖěɖee ɖò Falizyɛn sín gbɛ̀ xóxó e é zán é mɛ lɛ é dó. Wema-mlámlá gbɛ̀ ɔ tɔn lɛ kpo nǔ e Falizyɛn lɛ nɔ sɔ́ ɖó nukɔngɛ́ngɛ́n jí bɔ wemafɔ ɖé lɛ nɔ ɖ’emɛ é kpo sixu ɖò nǔ enɛ lɛ mɛ.

^ akpá. 61 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Nɔví sunnu ɖé sín azɔ̌gbɛ́ lɛ ɖò kɔ gbidí n’i wɛ bonu é na xò kpóɖó nú ye ɖò jijizán sín xwè azɔ̌gbɛ́ yetɔn tɔn ɖé ɖuɖu mɛ.