Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 29

“Kɛ́ Migbɔjɔ Lɛ, No Moŋ Mináa Hewalɛ”

“Kɛ́ Migbɔjɔ Lɛ, No Moŋ Mináa Hewalɛ”

“Mináa miishɛɛ yɛ gbɔjɔmɔi amli, yɛ jɛmɔi amli, yɛ hiamɔ bei amli, yɛ yiwai kɛ shihilɛi ni mli wawai amli, yɛ Kristo hewɔ.”​—2 KOR. 12:10.

LALA 38 Ebaahã Ohe Awa

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni bɔfo Paulo wie yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe?

BƆFO Paulo wie nibii komɛi ni hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, egbɔjɔ loo ehao ni enijiaŋ je wui bei komɛi. * Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, ewie akɛ egbɔmɔtso lɛ “miifite.” Be ko hu lɛ, ewie akɛ enáaa lɛ mlɛo akɛ ebaafee nɔ ni ja. Be kroko hu lɛ, ewie akɛ, kɛ́ esɔle lɛ, jeee be fɛɛ be Yehowa hãa lɛ hetoo yɛ gbɛ ni ekpaa gbɛ lɛ nɔ. (2 Kor. 4:16; 12:7-9; Rom. 7:21-23) Paulo wie nibii komɛi hu ni hãa wɔnaa akɛ, no mli lɛ mɛi komɛi ebuuu lɛ amɛhãaa nɔ ko. Kɛ̃lɛ, Paulo hãaa bɔ ni mɛi na lɛ amɛhã lɛ loo efãtɔi kɛ naagbai ni ekɛkpe lɛ ahã enu he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ.​—2 Kor. 10:10-12, 17, 18.

2. Yɛ nɔ ni awie yɛ 2 Korintobii 12:9, 10 lɛ naa lɛ, mɛni Paulo bayɔse ni ye ebua lɛ?

2 Paulo bayɔse akɛ, kɛ́ egbɔjɔ po lɛ, Yehowa baanyɛ ahã ená hewalɛ, ni enɛ ni ebayɔse lɛ ye ebua lɛ waa. (Kanemɔ 2 Korintobii 12:9, 10.) Yehowa kɛɛ Paulo akɛ: “Mihewalɛ lɛ yeɔ emuu yɛ gbɔjɔmɔ mli.” Mɛni wiemɔi nɛɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, kɛ́ Paulo nu he akɛ egbɔjɔ loo ebɛ nɔ ko mli lɛ, Yehowa baawaje lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Dani wɔbaahã sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, nyɛhãa wɔkwɛa nɔ hewɔ ni kɛ́ wɔhenyɛlɔi jɛ wɔ lɛ, esaaa akɛ wɔhãa edɔɔ wɔ lɛ.

“MINÁA MIISHƐƐ . . . YƐ JƐMƆI AMLI”

3. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔná miishɛɛ yɛ jɛmɔi amli?

3 Kɛ́ wɔhenyɛlɔi jɛ wɔ lɛ, wɔnáaa he miishɛɛ, ejaakɛ mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ ni ajɛɔ lɛ. Shi kɛ́ wɔhao fe nine yɛ nibii ni amɛwieɔ lɛ ahe lɛ, wɔnijiaŋ baaje wui. (Abɛi 24:10) No hewɔ lɛ, te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔhã tɛŋŋ kɛ́ amɛjɛ wɔ? Tamɔ bɔ ni Paulo wie lɛ, esa akɛ ‘wɔná miishɛɛ yɛ jɛmɔi amli.’ (2 Kor. 12:10) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ mɛi te shi amɛwo wɔ ni amɛjɛ wɔ lɛ, no moŋ tsɔɔ akɛ Yesu anɔkwa kaselɔi ji wɔ. (1 Pet. 4:14) Yesu wie akɛ, mɛi baawa esɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi. (Yoh. 15:18-20) Nakai pɛpɛɛpɛ eba lɛ yɛ blema Kristofoi lɛ agbɛfaŋ. Mɛi ni Greekbii lɛ asusumɔi kɛ amɛtsɔɔmɔi ená amɛnɔ hewalɛ lɛ nu he akɛ Kristofoi lɛ ajwɛŋmɔ mli gbeleko, ni amɛbuuu amɛ amɛhãaa nɔ ko kwraa. Yudafoi lɛ hu na amɛ akɛ “mɛi ni leee woloŋ kɛ mɛi foji kɛkɛ.” Kɛ́ obaakai lɛ, nakai amɛwie yɛ bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane he. (Bɔf. 4:13) Yɛ adesai ahiɛ lɛ, efee tamɔ nɔ ni susumɔi ni mɛi nɛɛ hiɛ yɛ Kristofoi lɛ ahe lɛ ja, ejaakɛ Kristofoi lɛ kɛ amɛhe wooo pɔlitis mli, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ nɔyeli lɛ wie nɔ ko lɛ, amɛbɛ mɔ ko ni baawie eko ehã amɛ. Agbɛnɛ hu, amɛbɛ mɛi ni baafã amɛhe, ejaakɛ amɛkɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ lɛ mli. Kɛfata he lɛ, mɛi ebuuu amɛ kwraa yɛ amɛkutsei lɛ amli.

4. Mɛni blema Kristofoi lɛ fee be ni mɛi wie nibii gbohii yɛ amɛhe lɛ?

4 Ani nibii gbohii ni mɛi wie yɛ blema Kristofoi lɛ ahe lɛ gba amɛnaa? Ani ehã amɛkpa Yehowa sɔɔmɔ? Dabi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni awa bɔfo Petro kɛ bɔfo Yohane yi yɛ Yesu sɛɛ ni amɛnyiɛ kɛ ehe sane ni amɛtsɔɔ mɛi lɛ hewɔ lɛ, amɛhiɛ gboiii, moŋ lɛ amɛbu lɛ akɛ eji hegbɛ kpele. (Bɔf. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Mɛni hewɔ po esa akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ahiɛ agboi? Susumɔ nibii kpakpai pii ni amɛtsu amɛhã adesai lɛ ahe okwɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, woji ni Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ amɛteŋ mɛi komɛi ni amɛŋmala lɛ miiye eebua mɛi akpekpei abɔ ni eehã amɛ hiɛnɔkamɔ kɛbashi ŋmɛnɛ. Mɛɛ nɔ kpakpa po amɛhenyɛlɔi lɛ nyɛ amɛtsu kɛ́ akɛ amɛ to amɛhe? Agbɛnɛ hu, Maŋtsɛyeli lɛ ni Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ shiɛ amɛhã mɛi lɛ miiye nɔ yɛ ŋwɛi bianɛ, ni etsɛŋ ebaaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. (Mat. 24:14) Shi ŋmɛnɛ lɛ, nɛgbɛ nɔyeli lɛ ni wa amɛ yi lɛ yɔɔ? Ehiɛ ekpãtã jeeŋmɔ. Kristofoi anɔkwafoi nɛɛ miiye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi amrɔ nɛɛ, shi amɛhenyɛlɔi lɛ yɛ sũ lɛ mli. Kɛ́ wɔsɛɛ lɛ abaatee amɛ shi jiŋŋ, wɔleee; shi kɛ́ atee amɛ shi po lɛ, amɛbaatsɔmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ni no mli lɛ Kristofoi lɛ, mɛi ni amɛwa amɛ yi lɛ shiɛɔ lɛ shishi bii.​—Kpo. 5:10.

5. Yɛ nɔ ni awie yɛ Yohane 15:19 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ mɛi ebuuu wɔ lɛ?

5 Ŋmɛnɛ hu lɛ, mɛi komɛi yeɔ wɔhe fɛo ni amɛbuuu wɔ amɛhãaa nɔ ko kwraa, ejaakɛ amɛnaa wɔ akɛ wɔjwɛŋmɔ mli gbeleko. Ani ole nɔ hewɔ? Ejaakɛ wɔbaaa wɔjeŋ tamɔ mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii ni yɔɔ je lɛ mli lɛ wóɔ amɛhe nɔ, amɛbuuu sã, ni amɛtsɔmɔ amɛhe atuatselɔi, ni mɛi nyaa amɛhe yɛ sui gbohii nɛɛ ni amɛjieɔ lɛ kpo lɛ ahewɔ. Shi wɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaaba wɔhe shi, wɔhi shi kpoo, ni wɔbo mɛi ni yɔɔ hegbɛ yɛ wɔnɔ lɛ toi. Agbɛnɛ hu, wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis mli, ni ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni wɔyɔɔ lɛ, wɔkɛ wɔhe wooo asraafoi anitsumɔ lɛ mli. Akɛni wɔyaaa lɛ bɔ ni je lɛ yaa lɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛbuuu wɔ.​—Kanemɔ Yohane 15:19; Rom. 12:2.

6. Mɛɛ nibii wuji Yehowa kɛ wɔ miitsu?

6 Eyɛ mli akɛ je lɛ ebuuu wɔ moŋ, shi Yehowa kɛ wɔ miitsu nibii wuji. Wɔmiishiɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ, ni ashiɛko nakai pɛŋ yɛ adesai ayinɔsane fɛɛ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, magazin ni wɔkalaa lɛ ji magazin ni atsɔɔ shishi fe fɛɛ yɛ je lɛ mli, ni kɛ́ akɛ abɔ ni wɔkalaa daa nyɔɔŋ nɔ lɛ to magazin krokomɛi ahe lɛ, eko kwraa bɛ ni baa he. Agbɛnɛ hu, wɔkɛ mɛi akpekpei abɔ kaseɔ Biblia lɛ, ni enɛ yeɔ ebuaa amɛ koni amɛshihilɛ ahi. Wɔkɛ nibii wuji nɛɛ ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ lɛ ahe yijiemɔ lɛ fɛɛ hãa Yehowa, ejaakɛ lɛ ji mɔ ni kɛ wɔ, mɛi ni je lɛ ebuuu amɛhãaa nɔ ko lɛ, miitsu nibii wuji nɛɛ. Ni bo hu? Ani Yehowa baanyɛ aye abua bo ni ohe awa? Ni kɛ́ ebaanyɛ efee nakai lɛ, mɛni esa akɛ ofee koni oná eyelikɛbuamɔ lɛ he sɛɛ? Hã wɔsusu bɔfo Paulo sane lɛ he koni ona nibii etɛ komɛi ni obaanyɛ ofee.

OKƐ OHE AKAFƆ̃ BO DIƐŊTSƐ OHE NƆ

7. Mɛni ji nɔ kome ni wɔkaseɔ yɛ Paulo sane lɛ mli?

7 Nɔ kome ni wɔkaseɔ yɛ Paulo sane lɛ mli ji akɛ, yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhewalɛ, wɔnilee, loo wɔhesai anɔ. He ni Paulo jɛ, kɛ hesai ni eyɔɔ lɛ hewɔ lɛ, mɛi bu lɛ waa, ni kulɛ ewaaa akɛ ebaawó ehe nɔ ni ekɛ ehe afɔ̃ lɛ diɛŋtsɛ ehe nɔ. Paulo jɛ Tarso, ni Tarso ji Roma kpokpai lɛ ateŋ ekome maŋtiase. Mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ yɛ nii waa, ni no mli lɛ, yunivɛsiti ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ehe gbɛ́i. Agbɛnɛ hu, Paulo le woloŋ waa; atsɔse lɛ yɛ Yudafoi lɛ ahiɛnyiɛlɔi ni abuɔ amɛ waa lɛ ateŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ Gamaliel lɛ naji anaa. (Bɔf. 5:34; 22:3) Be ko lɛ, Paulo wie yɛ eblema lɛ he akɛ: “No mli lɛ miiya mihiɛ waa yɛ Yudafoi ajamɔ lɛ mli fe mitipɛŋfoi babaoo yɛ mimaŋbii lɛ ateŋ.” Enɛ hãa wɔnaa akɛ, enanemɛi Yudafoi lɛ bu lɛ waa. (Gal. 1:13, 14; Bɔf. 26:4) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo kɛ ehe efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe nɔ.

Paulo bu nibii ni kulɛ ebaanyɛ ená yɛ je lɛ mli lɛ akɛ “bɔɔla babaoo,” ni ehiɛ sɔ hegbɛ ni ená akɛ ebaatsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ lɛ waa (Kwɛmɔ kuku 8) *

8. Mɛɛ gbɛ nɔ Filipibii 3:8 lɛ kɛ eshishigbɛ niŋmaa lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Paulo bu nibii ni ekɛshã afɔle lɛ ehã? Ni mɛni hewɔ ewie akɛ ‘enáa miishɛɛ yɛ egbɔjɔmɔi lɛ amli’ lɛ?

8 Paulo ŋmɛɛ nibii ni hã mɛi na lɛ akɛ gbɔmɔ wulu lɛ fɛɛ ahe eshwie shi ní egbaaa enaa kwraa. Anɔkwa, ebu amɛ akɛ “bɔɔla babaoo.” (Kanemɔ Filipibii 3:8 kɛ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Be ni Paulo batsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ lɛ, enáaa nibii mlɛo kwraa. Yudafoi lɛ nyɛ lɛ. (Bɔf. 23:12-14) Agbɛnɛ hu, Romabii lɛ yi lɛ ni amɛwo lɛ tsuŋ, tsɛ Romanyo ji lɛ. (Bɔf. 16:19-24, 37) Kɛfata he lɛ, ebayɔse akɛ, kɛ́ eetao efee nɔ ni ja lɛ, etɔɔ lɛ waa, ejaakɛ eyeee emuu. (Rom. 7:21-25) Shi ehãaa mɛi ni waa lɛ yi lɛ loo emuu ni eyeee lɛ aje enijiaŋ wui ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ. Moŋ lɛ, ewie akɛ ‘enáa miishɛɛ yɛ egbɔjɔmɔi lɛ amli.’ Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ egbɔjɔ lɛ, no moŋ hãa enaa Nyɔŋmɔ nine yɛ eshihilɛ mli.​—2 Kor. 4:7; 12:10.

9. Kɛ́ obɛ nibii ni mɛi naa lɛ akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ je lɛ mli lɛ, ani esa akɛ ohã no aje onijiaŋ wui? Tsɔɔmɔ mli.

9 Kɛ́ wɔmiisumɔ ni Yehowa adro wɔ hewalɛ lɛ, no lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he kɔkɔɔkɔ akɛ wɔgbɔmɔtsoŋ hewalɛ, skul abɔ ni wɔtee, he ni wɔjɛ, loo shika abɔ ni wɔyɔɔ lɛ ni hãa Yehowa naa wɔ akɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ. Yehowa lɛ, jeee nomɛi kwraa ekwɛɔ. Anɔkwa, Yehowa webii pii yɛ ni ‘yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ, amɛjeee hiɛshikalɔi, mɛi ni he wa, loo abladei.’ Mɛi ni je lɛ buɔ amɛ akɛ ‘amɛhe waaa lɛ,’ amɛ Yehowa ehala akɛ ekɛbaatsu nii. (1 Kor. 1:26, 27) No hewɔ lɛ, kɛ́ obɛ hewalɛ, oskulyaa faaa, ohiafo ji bo, loo mɛi ebuuu bo yɛ he ni ojɛ lɛ hewɔ lɛ, kaahã egba onaa. Moŋ lɛ, yaa nɔ osɔmɔ Yehowa, ni ohã ehi ojwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, kɛ́ mɔ ko bɛ nibii ni mɛi naa lɛ akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ, no moŋ yeɔ ebuaa lɛ ni enaa Yehowa nine jogbaŋŋ yɛ eshihilɛ mli. No hewɔ lɛ, ani osheɔ gbeyei kɛ́ mɛi wie amɛshi bo yɛ ohemɔkɛyeli lɛ hewɔ? Belɛ, sɔlemɔ okpa Yehowa fai ni edro bo ekãa koni onyɛ ofã ohemɔkɛyeli lɛ he. (Efe. 6:19, 20) Ani hela ko ni ehiii tsamɔ kɛ bo miiwuwua shi? Belɛ, kpa Yehowa fai ni ewaje bo koni onyɛ otsu nɔ fɛɛ nɔ ni ohewalɛ baaŋmɛ bo gbɛ ni otsu yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Yehowa baabo bo toi, ni be fɛɛ be ni obaana enine yɛ oshihilɛ mli lɛ, ohemɔkɛyeli lɛ mli baawa, ni onuŋ he akɛ ohe bɛ sɛɛnamɔ.

KASEMƆ NII KƐJƐ MƐI NI AWIE AMƐHE YƐ BIBLIA LƐ MLI LƐ ADƐŊ

10. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema, tamɔ mɛi ni awie amɛhe yɛ Hebribii 11:32-34 lɛ ahe sane?

10 Paulo kɛ hiɛdɔɔ kase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ, ni ekase nibii pii yɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni aŋmala amɛhe saji yɛ mli lɛ fee lɛ mli. Be ni Paulo ŋmaa wolo eyahã Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem lɛ, etsĩ Yehowa tsuji anɔkwafoi babaoo atã, ni ekɛɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ akɛ amɛsusu nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni anɔkwafoi nɛɛ fee lɛ he. (Kanemɔ Hebribii 11:32-34.) Anɔkwafoi nɛɛ ateŋ mɔ kome ji Maŋtsɛ David. David henyɛlɔi kɛ mɛi komɛi ni be ko ni eho lɛ amɛji enanemɛi lɛ fɛɛ te shi amɛwo lɛ. Mɛni eeenyɛ efee akɛ Paulo kase be ni ejwɛŋ David sane lɛ he? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase Paulo?

Kɛ́ akɛ oblanyo fioo David to Goliat he lɛ, David he waaa. Kɛ̃lɛ, efee ekãa ni ekɛ Goliat yawu. Ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni ehe eye akɛ ebaadro lɛ hewalɛ lɛ ni ekɛ Goliat awu ni eye enɔ kunim. Ni nakai pɛpɛɛpɛ Yehowa fee (Kwɛmɔ kuku 11)

11. Yɛ adesai ahiɛ lɛ, mɛni hewɔ efee tamɔ nɔ ni David jeee mɔ ko kwraa lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

11 Yɛ adesai ahiɛ lɛ, kɛ́ akɛ David to Goliat he lɛ, David jeee mɔ ko kwraa. Goliat lɛ, oblaŋ ni. Shi David lɛ, gbekɛ nuu fioo ji lɛ. No mli lɛ, Goliat hiɛ tawuu nibii kpakpai, ni etee ta aahu. Shi David lɛ, ehiɛɛɛ tawuu nii kpakpa ko, ni ehe esako kɛ tawuu. Anɔkwa, be ni Goliat na lɛ lɛ, Biblia lɛ kɛɛ “ebuuu lɛ kwraa.” Shi asomoaŋ, David he wa kwraa fe Goliat. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ. Yehowa ye ebua David ni eye Goliat nɔ kunim.​—1 Sam. 17:41-45, 50.

12. Mɛɛ naagba kroko David kɛkpe yɛ eshihilɛ mli?

12 Nɔ kroko yɛ ni David kɛkpe yɛ shihilɛ mli ni kulɛ ebaanyɛ eje enijiaŋ wui waa. No mli lɛ, Yehowa ehala Saul akɛ Israel maŋtsɛ, ni David sɔmɔ Saul jogbaŋŋ ni eye lɛ anɔkwa. Maŋtsɛ Saul hu bu David. Shi sɛɛ mli lɛ, Saul bɔi ehenɔwomɔ, ni no hã eye David he awuŋa ni ebɔi enaagbamɔ. Saul ka po akɛ ebaagbe David.​—1 Sam. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Yɛ bɔ ni Maŋtsɛ Saul kɛ David yeee jogbaŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni David fee?

13 Yɛ bɔ ni Maŋtsɛ Saul kɛ David yeee jogbaŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, David bu lɛ, ejaakɛ ele akɛ lɛ ji mɔ ni Yehowa ehala akɛ maŋtsɛ. (1 Sam. 24:6) Eshwaaa Yehowa yɛ nibii gbohii ni Saul fee lɛ ahe. Moŋ lɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaawaje lɛ koni enyɛ efi shi yɛ shihilɛ ni wa nɛɛ mli.​—Lala 18:1, yiteŋgbɛ niŋmaa.

14. Mɛɛ naagbai bɔfo Paulo kɛkpe ni tamɔ David nɔ lɛ?

14 Naagbai ni bɔfo Paulo kɛkpe lɛ tamɔ David nɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ lɛ lɛ ahe wa kwraa fe lɛ. Agbɛnɛ hu, mɛi pii ni abuɔ amɛ akɛ onukpai onukpai yɛ ebeiaŋ lɛ nyɛ lɛ. Amɛhã ayi lɛ ni awo lɛ tsuŋ shii abɔ. Kɛfata he lɛ, tamɔ eba lɛ yɛ David gbɛfaŋ lɛ, mɛi komɛi ni kulɛ esa akɛ amɛkɛ lɛ ahi shi akɛ nanemɛi lɛ kɛ lɛ yeee jogbaŋŋ. Mɛi komɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli po te shi amɛwo lɛ. (2 Kor. 12:11; Fip. 3:18) Shi Paulo ye ehenyɛlɔi lɛ fɛɛ anɔ kunim. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ eyi ni awa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ eshiɛ. Yɛ nibii gbohii ni enyɛmimɛi Kristofoi komɛi fee lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etseee ehe yɛ asafo lɛ he. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, eye Nyɔŋmɔ anɔkwa kɛtee gbele mli tɔ̃ɔ. (2 Tim. 4:8) Mɛni ye ebua Paulo yɛ shihilɛi ni mli wala ni ekɛkpe lɛ fɛɛ amli? Ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni ekɛ ehe efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe nɔ.

Kɛ́ oogbála nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ amli ootsɔɔ mɛi lɛ, feemɔ nakai kɛ bulɛ kɛ mlihilɛ (Kwɛmɔ kuku 15) *

15. Mɛni ji oti ni ma wɔhiɛ? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔshɛ he?

15 Ani mɛi ni okɛyaa skul, mɛi ni okɛtsuɔ nii, loo owekumɛi ni jeee odasefoi lɛ jɛɔ bo loo amɛteɔ shi amɛwoɔ bo? Ani onyɛmi Kristofonyo ko efee bo nɔ ko ni yɔɔ dɔlɛ? Kɛ́ nakai lɛ, kaimɔ David kɛ Paulo, ni oya nɔ “okɛ ekpakpa aye efɔŋ nɔ kunim.” (Rom. 12:21) David gbe Goliat, mɔ ni te shi ewo lɛ lɛ. Shi wɔ lɛ, oti ni ma wɔhiɛ lɛ jeee ni wɔgbe mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ. Moŋ lɛ, wɔmiitao wɔye wɔbua amɛ ni amɛnu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi ni eta amɛtsuiŋ. Kɛ́ wɔjɛ Biblia lɛ mli wɔhã mɛi ni biɔ wɔ saji lɛ hetoo, wɔjie bulɛ kɛ mlihilɛ kpo kɛ́ mɛi te shi amɛwo wɔ, ni wɔfee mɛi fɛɛ, ni wɔhenyɛlɔi po fata he lɛ, ekpakpa lɛ, wɔbaashɛ oti nɛɛ he.​—Mat. 5:44; 1 Pet. 3:15-17.

KPƐLƐMƆ NI ONYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ AYE ABUA BO

16-17. Mɛni Paulo hiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ?

16 Yɛ bɔfo Paulo, mɔ ni no mli lɛ atsɛɔ lɛ Saul lɛ blahiiaŋ be ni ebatsɔko Kristofonyo lɛ, ebuuu nɔ ko nɔ ko, ni ewa Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ayi. (Bɔf. 7:58; 1 Tim. 1:13) Yesu diɛŋtsɛ kɛ ehe wo sane lɛ mli dani Paulo kpa Kristofoi lɛ ayi waa. Ejɛ ŋwɛi ekɛ lɛ wie ni ehã eshwila. No sɛɛ lɛ, etsu esɛɛnyiɛlɔi lɛ, mɛi ni Paulo waa amɛ yi lɛ, ateŋ mɔ kome ni atsɛɔ lɛ Anania lɛ kɛtee Paulo ŋɔɔ koni eyaye ebua lɛ ni ena nii ekoŋŋ. Paulo ba ehe shi ni ekpɛlɛ yelikɛbuamɔ lɛ nɔ.​—Bɔf. 9:3-9, 17, 18.

17 Sɛɛ mli lɛ, Paulo batsɔ mɔ ko ni mɛi le waa yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Shi ehiɛ kpaaa nɔ ni Yesu tsɔɔ lɛ be ni enyiɛ gbɛ kɛyaa Damasko lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. No hewɔ lɛ, eba ehe shi be fɛɛ be, ni ekɛ miishɛɛ kpɛlɛ ni enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ye amɛbua lɛ. Ewie yɛ amɛhe akɛ, ‘amɛwajeɔ lɛ.’​—Kol. 4:10, 11, shn.

18. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛlɛ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ aye abua wɔ lɛ?

18 Mɛni wɔkaseɔ yɛ Paulo sane lɛ mli? Be ni wɔkɛ asafo lɛ bɔi bɔɔ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ kpɛlɛ ni mɛi ye amɛbua wɔ, ejaakɛ wɔnu he akɛ wɔleee nɔ ko. (1 Kor. 3:1, 2) Shi bianɛ ni wɔkɛ afii pii esɔmɔ Yehowa ni wɔná niiashikpamɔ lɛ hu? Ani wɔkɛ miishɛɛ kpɛlɛɔ ni mɛi aye abua wɔ? Bei pii lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛlɛ ni wɔnyɛmimɛi lɛ aye abua wɔ, titri lɛ, kɛ́ wɔtsɛ yɛ asafo lɛ mli fe amɛ. Shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ, bei pii lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ nɔŋŋ anɔ Yehowa tsɔɔ ewajeɔ wɔ. (Rom. 1:11, 12) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao ni Yehowa adro wɔ hewalɛ lɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ ni amɛye amɛbua wɔ.

19. Mɛni Paulo bayɔse ni ye ebua lɛ ni enyɛ etsu nibii wuji yɛ Kristofoi asafo lɛ mli?

19 Paulo bayɔse akɛ, jeee gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, skul abɔ ni mɔ ko etee, shika abɔ ni mɔ lɛ yɔɔ, loo he ni atsɔse lɛ yɛ lɛ Yehowa kwɛɔ dani ekɛ lɛ atsu nii. Moŋ lɛ, kɛ́ mɔ lɛ baa ehe shi ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ lɛ, ekɛ lɛ baatsu nii. Enɛ ni ebayɔse lɛ ye ebua lɛ ni enyɛ etsu nibii wuji yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Kɛ́ wɔkase lɛ, ni wɔ hu (1) wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, (2) wɔkase mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ, ni (3) wɔkpɛlɛ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ aye abua wɔ lɛ, Yehowa baahã wɔhe awa, kɛ́ wɔnu he akɛ wɔgbɔjɔ po!

LALA 71 Yehowa Asraafoi Ji Wɔ!

^ kk. 5 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu bɔfo Paulo he. Esane lɛ baahã wɔna akɛ, kɛ́ wɔba wɔhe shi lɛ, Yehowa baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ kɛ́ mɛi ye wɔhe fɛo po, ni ebaawaje wɔ kɛ́ wɔnu he akɛ wɔgbɔjɔ.

^ kk. 1 WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Nibii pii baanyɛ ahã wɔgbɔjɔ loo wɔhao ni wɔnijiaŋ aje wui. Ekomɛi ji hela, ohia, kɛ emuu ni wɔyeee lɛ. Kɛ́ wɔskulyaa faaa lɛ, no hu baanyɛ ahã wɔnu he nakai. Bei komɛi hu lɛ, mɛi jɛɔ wɔ loo amɛfeɔ wɔ niseniianii koni no ahã wɔgbɔjɔ loo wɔnu he akɛ wɔbɛ nɔ ko mli.

^ kk. 57 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Paulo miiya shiɛmɔ, ni eshi nibii komɛi ni ekɛtsuɔ nii be ni eji Farisifonyo lɛ, tamɔ ekolɛ wolokpoi kɛ adeka bibioo ni akɛfiɔ hiɛnaa kɛ nine lɛ yɛ esɛɛ.

^ kk. 61 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Mɛi ni nyɛmi nuu ko kɛtsuɔ nii lɛ miinyɛ enɔ ni ebafata amɛhe ni aye amɛteŋ mɔ kome fɔmɔ gbi.