Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Obheasacho Lekh 29

‘Jitlo Hanv Osokt Titlo Hanv Xoktivont’

‘Jitlo Hanv Osokt Titlo Hanv Xoktivont’

“Mhonnttoch hanv osokt mhonn, mhaka beman kelo mhonn, veg-vegllea gorzank sampoddlom mhonn, dhumallo bhoglo vo tore-torechea oddchonnimnim cheplom mhonn, porvach na: Krista pasot . . . hanv murgott’tam.”—2 KOR. 12:10.

GIT 38 Dev Tuka Thir Ghott Kortolo

KITEM XIKTOLIM *

1. Apostl Paulun apnna vixim kitem manun ghetlem?

THODDE pavtti apunn oskot zalo mhunn Paulun manun ghetlem. Apli kudd “bigddun veta,” mhunnche kitem sarkem tem korunk apnnank zhuzchem poddlem ani aplea magnneancho zobab Jehovan apnnank zai toso diunk na mhunn tannem sanglem. (2 Kor. 4:16; 12:7-9; Rom. 7:21-23) Aplea virodheamnim apnnank osokt lekhlo mhunn pasun Paulun sanglem. * Punn tanchea hea chukichea chintpak lagon vo apnnachea oskotkaiek lagon apunn kiteakuch upkarona mhunn tannem chintunk na.—2 Kor. 10:10-12, 17, 18.

2. 2 Korintkarank 12:9, 10-a pormonnem, Paulu koslem moladik lisanv xiklo?

2 Paulu hem moladik lisanv xiklo: Ek munxak apunn osokt asa oxem dislear pasun, to xoktivont zaunk xokta. (2 Korintkarank 12:9, 10 vachat.) Jehovan Pauluk sanglem: “Osoktaient Mhojem boll sopurnnaien porzollta.” Hacho orth, Jehovachi xokti Pauluchim unneponnam bhorun kaddunk modot korunk xokta. Poilim ami, amchea virodheamnim amkam opman kelo zalear pasun ami kiteak bejar zaunk zaina tem polloum-ia.

“BEMAN KELO MHONN . . . HANV MURGOTT’TAM”

3. Amcho opman zata tednam ami khuxal kiteak zaunk zata?

3 Amcho opman kelolo amkam konnankuch naka. Punn amchem dusman amcho opman kortat tednam ami tem gheun bostat zalear ami nirax zaunk xoktat. (Mho. 24:10) Tor virodhi amcho opman kortat tednam ami kitem korunk zai? Paulun mhunnttlem ‘beman kelo mhunn . . . hanv murgott’ttam vo khuxal zata.’ Tor ami pasun oxench korunk zata. (2 Kor. 12:10) Kiteak? Karonn amcho beman vo opman zata tednam ani amcher virodh ieta tednam ami Jezuche khore xis mhunn kollon ieta. (1 Ped. 4:14) Aplea xisancher dhumallo ietolo mhunn Jezun poilinch sanglolem. (Juanv 15:18-20) Ani poilea xekddeachea Kristanvank toxench ghoddlem. Tea vellar, Grek sonskrutaie pormonnem jietale te lok, Kristanvank ginean naslole ani osokt mhunn somzotale. Apostl Pedru ani Juanva bhaxen Kristanvank Judev lok “oxikxit ani chalte” mhunn somzotale. (Itihas 4:13) Zaitea lokank Kristanv osokt distale. Te rajkaronnant bhag ghenasle dekhun te sorkaracher probhav ghalunk xokonasle, ani te zhuzant bhag ghenasle dekhun te tanchea dusmana sangata zhuzonk xokonasle. Tor lok tankam resped dinasle.

4. Virodheamnim tanchea vixim vaitt uloile tednam adlea Kristanvamnim kitem kelem?

4 Virodheanchea hea chukichea chintpak lagon poilea xekddeantle Kristanv fatti sorle kai? Na. Udharonnak, apostl Pedru ani Juanv Jezucho pattlav korun tachea vixim dusreank xikoitale tednam tankam dhumallo ailo. Punn tannim to ek man koso lekhlo. (Itihas 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Tor Jezuchea xisank loz disonk koslench karonn naslem. Te jea lokam modem jietale, te lok tankam resped dinasle. Tori astana, Kristanvamnim tankam modot korunk zaitem kelem. Udharonnak, tea Kristanvamnim boroilolim Bible-antlim pustokam aiz pasun lak’khamnim lokank modot ani buzvonn di-it asa. Ani tannim jea Rajea vixim porgott kel’lem, tem Raj atam sorgar raz choloita ani beginuch munxakullacher raj choloitolem. (Mt. 24:14) Punn Kristanvank dhumallo dil’lo ti sonvsarantli bollixtt razvottki Romi sorkar, zaitea vorsam thaun ostitvantuch na. Tea bhair, te visvaxi Kristanv atam sorgar raza zaleat. Tanche virodhi moron geleat ani zor te kednam-i punorjivontponn zale zalear, he Kristanv razvottki choiloitolea sorkara khala te jietole.—Prok. 5:10.

5. Juanv 15:19-a pormonnem, sonvsarantle thodde lok Jehovachea lokank kiteak resped dinant?

5 Aiz pasun thodde lok Jehovachea Sakxeank resped dinant. Ami ginean naslole ani osokt mhunn chintun te amcho opman kortat. Kiteak? Karonn ami tancho sobhav apnnainant. Ami Devachem Utor pallttat ani khaltikaien jieunk proitn kortat. Punn sonvsarache lok, gorvixtt, ragixtt ani odhikara add voitat tosleank vakhanntt’ttat. Tea bhair, ami rajkaronnant ani khoincheach desachea zhuzant bhag ghenant. Ami sonvsarachea lokam thaun vegllim asat dekhun te amkam valor dinant.— Juanv 15:19 vachat; Rom. 12:2.

6. Jehova aplea lokank uzar korun khoinchem ek vhodd kam purnn korta?

6 Sonvsarantle lok amchea vixim kitem-i chintum, Jehova vhodd kamam korunk amkam uzar korta. Munxachea itihasant poilem kednanch zaunk na titlea vhoddlea promannan porgottnnechem kam aiz chalu asa. Aiz, tache sevok sonvsarbhor soglea-von chodd bhasamnim bhaxantor korun masikam vannttat. Ani te Bible uzar korun lak’khamnim lokank tanchem jivit sudharunk modot kortat. Hacho soglo man Jehovak favo, karonn sonvsar zankam osokt mhunn lekhta, tankam uzar korun Jehova hem soglem korta. Punn, amchea dor eklea vixim kitem? Jehova amkam dor ekleak xoktivont zaunk modot korunk xokta kai? To toxem korta zalear, tachi modot gheunk ami kitem korunk zai? Apostl Pauluchea udharonnantlean ami xikonk zata tea tin mud’deancher atam ami dhean dium-ia.

APLEACHECH XOKTECHER PATIEUM NAKAT

7. Pauluchea udharonnantlean ami khoinche lisanv xiktat?

7 Pauluchea udharonnantlean ami hem lisanv xiktat: Jehovachi seva kortana, tumi apleach xoktecher vo tankecher patieum nakat. Munxachea nodren Pauluchi poristhiti bori asli ani taka bori tank asli. Tor to ek gorvixtt vo apnnancheruch patieta toslo munis zaunk xoktalo. Tarsus hi Romachi eka prantachi rajdhani asli. Tem ek girest xar aslem ani thoim melltta tem xikxonn famad aslem. Paulu khub xikololo munis aslo. Tea tempar lok khub mantale tea Judev xikxok Gamaliel-a thaun taka xikxonn mell’llolem. (Itihas 5:34; 22:3) Eka vellar Pauluk Judevam modem ek mhotvachi podvi asli. Tannem mhunnttlem: “Judevanchem xastr pallunk . . . mhoje piraiechea boraborchea Judevam poros ekdom odik hanv hurben bhorlolom.” (Gal. 1:13, 14; Itihas 26:4) Punn Paulu apnnacheruch patieunk na.

Paulun, Kristacho pattlav korcho sueog sonvsarant melltta tea faideank sor kelo tednam, sonvsarant mellttat te faide taka “xenn” koxe disle (Peregraf 8 polloiat) *

8. Filipkarank 3:8-a pormonnem, Paulun jem kitem soddun dilem tachea vixim taka koxem dislem, ani to ‘osokt mhunn murgott’ttalo vo khuxal’ kiteak zatalo?

8 Paulu lagim thoddeo vostu asleo, jeo vostu aslolean sonvsarachea nodren to dusream poros chodd mhotvacho distalo. Punn teo vostu soddun diunk Paulu khuxal aslo. Khorem mhunnttlear, tosleo vostu tannem “xenn” koxem lekhlem. (Filipkarank 3:8 vachat.) Jezucho pattlavdar zalolean Pauluk khub tras bhogche poddle. Tachea raxttrachea lokamnich tacho dves kelo. (Itihas 23:12-14) Tacheach raxttrachea nagrikamnim, mhunnche Romi lokamnim taka marlo ani bondkhonnint ghatlo. (Itihas 16:19-24, 37) Tea bhair, to opurnn aslolean taka borem tem korunk khub zhuzchem poddlem. (Rom. 7:21-25) Punn dusrim tacho dves kortalim taka lagon vo aplea osoktaiek lagon Jezucho pattlav korunk tannem soddun diunk na. Tachea bodlek to ‘osokt mhunn murgott’ttalo vo khuxal’ zatalo. Kiteak? Karonn osokt aslo tednam, Devan taka koxi modot keli tem to pollounk xoklo.—2 Kor. 4:7; 12:10.

9. Amchea lagim thoddeo vostu na zalear amkam koxem disonk zai?

9 Amkam kitlem boll ani xikxonn asa, ami khoinchea desantlim, amchea lagim kitli girestkai asa, tachea pormonnem Jehova amkam moladik lekhtolo mhunn ami chintunk favo na. Hea vostu udexim ami tachea thaun xokti mellon gheunk pavtolim mhunn chintunk zaina. Khorem mhunnttlear, Devachea lokam modem ‘monxanche nodren, vhodd xikxonnachim chodd-xim nant, podvi aslolim chodd-kai nant, ani unch kulliechim-i chodd-xim nant.’ Tachea bodlek “jea konnank sonvsar osokt mhonn lekhta” tankam Jehovan vinchun kaddleant. (1 Kor. 1:26, 27) Tor, hea peregrafachea survatek sangloleo vostu tumchea lagim na zalear pasun tumi Jehovachi seva korunk xoktat. Karonn, teo vostu tumchea lagim na tednam Jehova tumkam koso modot korta tem tumi pollounk pavtolim. Udharonnak, tumi kitem patietat tacher tumcho bhavarth halouncho proitn kortat, tosleam lagim ulounk tumkam bhirant dista zalear dhirak lagon Jehova lagim magat. (Ef. 6:19, 20) Vo tumkam khub tras korta toslem duens asa zalear Jehovachea sevent tumchean zata tem korunk xokti di mhunn tachea lagim magat. Ani dor ek pavtti Jehova tumkam koso adar dita tem tumi polloitat tednam tumcho bhavarth ghott zatolo ani tumi xoktivont zatolim.

BIBLE-ANTLEA UDHARONNAM THAUN XIKAT

10. Hebrevank 11:32-34-ant sanglolea visvaxi sevokanchea udharonnancher ami kiteak obheas korunk zai?

10 Paulu Devachea utracho ek boro videarthi aslo. Ani tacher to obheas kortana, Jehovachea visvaxi sevokanchea udharonnantlean to zaitem xiklo. Paulu Hebrev Kristanvam pasot boroitalo tednam tannem tankam Jehovachea visvaxi sevokanchea udharonnancher niall korunk sanglem. (Hebrevank 11:32-34 vachat.) Udharonnak, visvaxi sevokam modlea David Razachem udharonn gheum-ia. Taka tachea dusmanam koddleanuch nhoi, punn tachea ixttam koddlean pasun ailolea virodhacho fuddo korcho poddlo. Davidachea jivitacher niall kelolean Pauluk zaiti ghottai koxi mell’lli astoli, ani ami Pauluchi dekh koxi gheunk zata, tea vixim Davidachea udharonnacher bhasabhas kortana amkam kollon ietolem.

David tornnatto aslo ani osokt distalo. Tori astana, to Goliat-a add zhuzonk bhieunk na. Goliat-ak harounk Jehova apleak xokti ditolo mhunn taka khobor asli dekhun to tacher patielo ani Jehovan tachi modot keli (peregraf 11 polloiat)

11. David Goliata mukhar osokt kiteak dislo? (Masikachem fuddlem chitr polloiat.)

11 Bollixtt zhuzari Goliata mukhar, David osokt koso distalo. Goliatan Davidak polloilo tednam tannem “tachi beporva keli.” Karonn, Goliat tachea poros vhodd aslo, tachea lagim zhuzachi soglim hot’tiaram aslim, ani zhuzant to onnbhovi aslo. Punn David tachea fuddem osokt distalo. Karonn to ek lhan bhurgo aslo ani taka zhuzant kainch onnbhov naslo. Punn khorem mhunnttlear, to bollixtt aslo karonn to Jehovacher patielo. Ani Jehovan Goliatacher zoit vhoronk taka xokti dili.—1 Sam. 17:41-45, 50.

12. Davidak anik koslea oddchonnecho fuddo korcho poddlo?

12 Davidak anik eka oddchonnecho fuddo korcho poddlo, zaka lagon apunn osokt mhunn to chintunk xoktalo. Jehovan Sauluk Israelacho raza mhunn nemlolo ani Davidan tachi seva visvasan kel’li. Saulu raza survatek Davidak man ditalo. Punn uprant, gorvak lagon Sauluk Davidachi nattkai zali. Saulu Davida sangata borea bhaxen vagonk na ani tannem tacho jiv pasun kaddcho proitn kelo.—1 Sam. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Saulu raza Davida sangata vaitt toren vaglo tednam tannem kitem kelem?

13 Saulu Raza Davida lagim vaitt toren vaglo. Tori astana, Jehovan vinchun kaddlolea razak David resped dakhoit ravlo. (1 Sam. 24:7) Saulchea hea vagnnukek lagon Davidan Jehovacher arop ghalunk na. Bodlek, hea kotthin oddchonnecho fuddo korunk Jehova apleak xokti ditolo mhunn to tacher patieun ravlo.—St. 18:1, superscription, NW.

14. Davida bhaxen Pauluk koslea poristhitincho fuddo korcho poddlo?

14 Apostl Pauluchi poristhiti pasun Davida sarki asli. Pauluche dusman tachea poros ekdom bollixtt asle. Tachea tempa voile mukhel fuddari tacho dves kortale. Zaite pavtti tannim taka marlo ani bondkhonnint ghatlo. Davida bhaxen Pauluche ixtt asonk zai asle tech lok tachea sangata vaitt toren vagle. Sobhentlea thoddea bhav-bhoinnamnim pasun tacho virodh kelo. (2 Kor. 12:11; Filp. 3:18) Punn tachea add ailolea sogleancher Paulun zoit vhelem. Koxem? Virodh astana pasun tannem thambonastana porgottnni keli. Bhav-bhoinnamnim taka nirax kelo toriastana to tankam visvaxi ravlo. Ani chodd mhotvachem mhunnttlear, to moro porian Devak visvaxi ravlo. (2 Tim. 4:8) Hem soglem to aplea svotachea xoktecher patieun ravlo mhunn nhoi, punn Jehovacher patieun ravlo dekhun korunk pavlo.

Tumchea patienne vixim lokamnim vicharlolea prosnank tumi zobab ditana respedan ani doiallaien uloiat (Peregraf 15 polloiat) *

15. Amcho dhei kitem, ani ami to koso melloun gheunk zata?

15 Tumchea klasintlim bhurgim, kamache vangddi, vo sotant naslole familintle sodox tumcho opman kortat vo tumkam dhumallo ditat kai? Sobhentlo ek bhav vo bhoinn tumchea sangata vaitt toren vaglea kai? Toxem zalear, David ani Pauluchem udharonn ugddas dovrat. Tumi ‘borem tem korun vaittak harounk’ xoktat. (Rom. 12:21) Davidan Goliat-achea kopalar fator romblo. Ami toxem konnank jivexim marchimnant, punn Devachem Utor lokanchea monant ani kallzant rombouncho proitn korop ho amcho dhei zaun asa. Lokanchea prosnank tumi Bible-antlean zobab ditat tednam, tumchea sangata vaitt toren vagtat tanchea sangata tumi respedan ani doiallaien vagtat tednam, ani tumchea dusmanank pasun borem tem korunk voitat tednam, tumi ho dhei melloun gheunk pavtolim.—Mt. 5:44; 1 Ped. 3:15-17.

DUSREAM THAUN MODOT GHEIAT

16-17. Paulu kednanch kitem visronk na?

16 Apostl Paulu okman korta toslo ek tornatto aslo, zaka Saulu mhunn vollkhotale. (Itihas 7:58; 1 Tim. 1:13) To Jezucho xis zaunchea poilim Jezuchea pattlavdarank dhumallo ditalo. To Kristi sobhentlea bhav-bhoinnank dhumallo ditalo tednam Jezun taka addailo. Jezu sorgar thaun Paulu lagim uloilo ani taka kudd’ddo kelo. Apli dixtt porot melloun gheunk, Paulu zankam dhumallo ditalo tanchea koddlean taka modot gheunchi poddli. Tannem Ananias nanvachea eka xisa thaun khaltikaien modot ghetli, zannem taka tachi dixtt porot melloun gheunk modot keli.—Itihas 9:3-9, 17, 18.

17 Uprant, Kristi sobhent Pauluk zaitim zannam vollkhotalim, punn Damaskachea rostear Jezun xikoilolem lisanv to kednanch visronk na. Paulu sodanch khalto ravlo ani aplea bhav-bhoinnam thaun tannem ap-khuxen modot ghetli. Tannim apleak “khub adar dila” mhunn tannem manun ghetlem.—Kol. 4:10, 11.

18. Ami thodde pavtti dusream koddlean modot gheunk kiteak fatti soronk xoktat?

18 Paulu thaun ami kitem xikonk xoktat? Ami sotant novim aslim tednam amkam zaitem xikonk zai aslem dekhun, amkam dusreanchi modot zai asli ani ami ti modot ghetalim. (1 Kor. 3:1, 2) Punn atam, amkam Jehovachi seva korun zaitim vorsam zaleant, ani amkam sevent zaito onnbhov mell’lla. Tor ami dusream thaun, chodd korun, sotant novim aileant tanchea koddlean modot gheunk toiar asat kai? Amkam adar diunk Jehova choddxe pavtti amchea bhav-bhoinnank uzar korta mhunn ami ugddas dovrunk zai. (Rom. 1:11, 12) Tor, amkam Jehova koddlean xokti zai zalear ami amchea bhav-bhoinnanchi modot gheunk zai.

19. Paulun apnnem kelolim soglim ojapachim kamam koxi korunk pavlo?

19 Paulu Kristanv zalea uprant, tannem thoddim ojapachim kamam kelim. Hem to kiteak korunk pavlo? Karonn, xokten, xikxonnan, girestkaien, vo eklo khoinchea zagea voilo tachea adarit ekleak ies mellona, punn khaltikai aslolean ani Jehovacher patielolean melltta mhunn to vollkholo. Tor ami soglim, (1)  Jehovacher patieun, ( 2) Bible-antlea udharonnantlean xikoun, ani ( 3) amchea bhav-bhoinnanchi modot gheun Pauluchi dekh gheum-ia. Tednam, ami kitlim-i osokt disum Jehova amkam xoktivont kortolo!

GIT 71 Fauz Ami Jehovachi!

^ per. 5 Hea lekhant ami apostl Pauluchea udharonnacher bhasabhas kortolim. Dusream thaun amkam opman sosunk poddot ani amchea oskotkaiencho amkam fuddo korcho poddot. Tea vellar, ami khalti asat zalear Jehova tem sosunk amkam koso xokti ditolo tea vixim ami xiktolim.

^ per. 1 UTRACHI SOMZONNI: Zaitea karonnank lagon thodde pavtti ami osokt asat oxem amkam disonk puro. Udharonnak, ami oporipurnn, vo duent, vo amkam titlem xikxonn na dekhun amkam toxem disonk puro. Tea bhair, amche dusman amchea vixim vaitt uloitat tednam ani amcher akromonn kortat tednam ami osokt asat oxem amkam disonk xokta.

^ per. 57 CHITRANCHI MAHITI: Paulu ek Farizev aslo. Punn tannem Jezu vixim sangonk suru kelem tednam tachea adlea jivitak sombondit asleo teo vostu, ghoddie, tednam lok vachtale te kovlle ani versam asloleo pettio tannem soddun dileo.

^ per. 61 CHITRANCHI MAHITI: Kamanchea zagear tache vangddi eka bhavak birthday party-nt bhag gheunk dobhav ghaltat.