Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 29

“Saa Meyɛ Bɛtɛɛ A Ɛnee Me Nwo Ɛyɛ Se Kpalɛ”

“Saa Meyɛ Bɛtɛɛ A Ɛnee Me Nwo Ɛyɛ Se Kpalɛ”

“Kelaese ati, medi fɛlɛko wɔ bɛtɛɛyɛlɛ, aholobabɔlɛ, anwongyelelɛ, kpɔdekpɔdeyɛlɛ nee ngyegyelɛ nu.”​—2 KƆL. 12:10.

EDWƐNE 38 Ɔbamaa Wɔayɛ Se

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo liele dole nu a?

ƐZOANVOLƐ Pɔɔlo liele dole nu kɛ, ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔ nwo yɛ ye bɛtɛɛ. Ɔhanle kɛ, ɛnee ye nwonane ne “ɛlɛsɛkye,” ɔnla aze kɛ ɔbayɛ mɔɔ tenrɛ la yɛɛ tɛ mekɛ ne amuala a Gyihova buale ye asɔneyɛlɛ kɛ mɔɔ ɔkpondɛ la a. (2 Kɔl. 4:16; 12:7-9; Wlo. 7:21-23) Eza Pɔɔlo liele dole nu kɛ ye agbɔvolɛ nwunle ye kɛ ɔle bɛtɛɛ. * Noko yeammaa adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ ye wɔ ɔ nwo nee ye sinlidɔlɛ ammaa yeande nganeɛ kɛ nvasoɛ ɛnle ɔ nwo zo.​—2 Kɔl. 10:10-12, 17, 18.

2. Kɛ mɔɔ 2 Kɔlentema 12:9, 10 kile la, ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ hyia la boni a Pɔɔlo nyianle ye a?

2 Pɔɔlo zukoale debie mɔɔ anwo hyia​—awie anwo bahola ayɛ se, ɔnva nwo kɛ ɔte nganeɛ kɛ yeyɛ bɛtɛɛ la. (Kenga 2 Kɔlentema 12:9, 10.) Gyihova zele Pɔɔlo kɛ, Ye tumi ne “di munli wɔ bɛtɛɛyɛlɛ nu,” kile kɛ Gyihova tumi ne bamaa Pɔɔlo anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔkɛyɛ bɛtɛɛ la. Mɔɔ limoa, bɛmaa yɛnlea deɛmɔti yɛ agbɔvolɛ bɔ yɛ aholoba a, ɔnle kɛ yɛmaa ɔgyegye yɛ la.

‘DI FƐLƐKO WƆ AHOLOBABƆLƐ NU’

3. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdi fɛlɛko wɔ aholobabɔlɛ nu ɛ?

3 Yɛ nuhua ko biala ɛngulo kɛ bɛbɔ ye aholoba. Noko, saa yɛ agbɔvolɛ bɔ yɛ aholoba na yɛmaa ɔgyegye yɛ a, ɔbamaa yɛ sa nu ado. (Mrɛ. 24:10) Kɛzi ɔwɔ kɛ yɛbu yɛ agbɔvolɛ aholobabɔlɛ ne ɛ? Yɛbahola ‘yɛali fɛlɛko wɔ aholobabɔlɛ nu,’ kɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la. (2 Kɔl. 12:10) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ aholobabɔlɛ nee kpɔdekpɔdeyɛlɛ maa yɛnwu kɛ yɛle Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛma. (1 Pita 4:14) Gyisɛse hanle kɛ bɛbayɛ ye ɛdoavolɛma kpɔdekpɔde. (Dwɔn 15:18-20) Kɛ bɛyɛle alimoa Kilisienema la ɛne. Mekɛ zɔhane, ɛnee Gilikima bu Kilisienema kɛ bɛnze nwoma yɛɛ bɛ nye ɛnyɛ se. Ɛnee Dwuuma bie mɔ bu Kilisienema le kɛ ɛzoanvolɛ Pita nee Dwɔn kɛ “bɛnze nwoma yɛɛ bɛnlɛ dibilɛ.” (Gyi. 4:13) Ɛnee bɛbu Kilisienema kɛ bɛ nye ɛnyɛ se, ɔluakɛ bɛnva bɛ nwo bɛnwula maanyɛlɛ nee sogyalilɛ nu yɛɛ ɛnee menli bu bɛ kɛ bɛle koahweabanema.

4. Kɛzi alimoa Kilisienema yɛle bɛ nyɛleɛ wɔ adwenle mɔɔ bɛ agbɔvolɛ nyianle ye wɔ bɛ nwo la anwo a?

4 Asoo alimoa Kilisienema maanle kɛzi bɛ agbɔvolɛ bule bɛ la zile bɛ adenle? Kyɛkyɛ. Kɛ neazo la, ɛzoanvolɛ Pita nee Dwɔn bule ye kɛ ɔle enililɛ kpole kɛ bɛlɛkpɔ bɛ ɔluakɛ bɛdoa Gyisɛse na bɛlɛkilehile ɔ nwo edwɛkɛ la ati. (Gyi. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Yeanyɛ ɛdoavolɛma ne nyiane. Ɔnva nwo kɛ bɛambu alimoa Kilisienema ne la, bɛyɛle dɔɔnwo bɛboale awie mɔ bɛdɛlale bɛ agbɔvolɛ. Kɛ neazo la, mbuluku mɔɔ sunsum ne hanle alimoa Kilisienema bie mɔ maanle bɛhɛlɛle la ɛlɛkɔ zo aboa menli mgbe dɔɔnwo yeamaa bɛanyia anyelazo. Yɛɛ Belemgbunlililɛ ne mɔɔ bɛhanle nwolɛ edwɛkɛ la ɛlɛdi tumi wɔ anwuma, na ɔnrɛhyɛ ɔbali alesama kɔsɔɔti anwo zo. (Mat. 24:14) Arane ngakyile mɔɔ kpɔle Kilisienema ne la ɛgu dɛbadɛba, noko ɛdoavolɛma zɔhane mɔ mɔɔ lile nɔhalɛ la ɛlɛdi tumi wɔ anwuma. Noko bɛ agbɔvolɛ ɛwu; saa bɛ ti yɛ boɛ na bɛdwazo bɛ bɔbɔ a, bɛbayɛ maanlema wɔ Kilisienema mɔɔ bɛkpɔle bɛ la tumililɛ bo.​—Yek. 5:10.

5. Kɛ mɔɔ Dwɔn 15:19 kile la, duzu ati a bɛmbu Gyihova menli a?

5 Kɛ Gyihova menli la, ɔyɛ a, menli ɛmbu yɛ yɛɛ bɛgolo yɛ nwo ɔluakɛ bɛnea yɛ a, yɛnze nwoma yɛɛ yɛle bɛtɛɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yɛnlie bɛ subane yɛndo nu. Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbabɛlɛ yɛ nwo aze, yɛayɛ bɛtɛɛ na yɛayɛ tieyɛ. Noko, ewiade ne bu menli mɔɔ bɛle anwomemaazo na bɛte atua la. Bieko, yɛnva yɛ nwo yɛnwula maanyɛlɛ nu yɛɛ yɛngɔ sogya. Yɛnyɛ mɔɔ bɛyɛ la bie, ɔti bɛbu yɛ kɛ nvasoɛ ɛnle yɛ nwo zo.​—Kenga Dwɔn 15:19; Wlo. 12:2.

6. Duzu a Gyihova ɛlɛdua ye menli nwo zo ayɛ a?

6 Ɔnva nwo kɛzi ewiade ne bu yɛ la, Gyihova ɛlɛdua yɛ nwo zo ayɛ ninyɛne mgbole. Ɔlɛmaa yɛayɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne kpole yɛadɛla mekɛ biala. Ye azonvolɛ a ɛlɛyɛ magazine mɔɔ ɛlie duma wɔ ewiade amuala a, eza bɛlɛdua Baebolo ne azo bɛaboa menli mgbe dɔɔnwo bɛamaa bɛahakyi bɛ ɛbɛlabɔlɛ. Nwolɛ nganvolɛ ne amuala le Gyihova mɔɔ ɛlɛdua menli mɔɔ le bɛtɛɛ anwo zo ayɛ ninyɛne mgbole la ɛdeɛ. Noko, asoo Gyihova bahola aboa yɛ nuhua ko biala yeamaa yeayɛ ninyɛne mgbole ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ na yeaboa yɛ a? Bɛmaa yɛzuzu ninyɛne titili nsa mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anu la anwo.

MMAFA Ɛ NWO ƐTO Ɛ NWO ZO

7. Duzu a yɛsukoa yɛfi Pɔɔlo neazo ne anu a?

7 Debie ko mɔɔ yɛsukoa yɛfi Pɔɔlo neazo ne anu la a le ɛhye: Mmafa ɛ nwo ɛto wɔ anwosesebɛ anzɛɛ wɔ mɔdenlebɔlɛ zo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. Wɔ sonla nye zo, anrɛɛ Pɔɔlo bahola ayɛ anwomemaazo na yeava ɔ nwo yeado ɔ nwo zo. Bɛtetele ye wɔ Wulomu suakpole Taasɛse azo. Ɛnee Taasɛse ɛlie duma wɔ nwomazukoalɛ nu. Ɛnee Pɔɔlo ze nwoma kpalɛ​—Dwuunli Gameeleɛle mɔɔ ɛnee yelie duma na bɛbu ye kpalɛ la a hilele ye debie a. (Gyi. 5:34; 22:3) Ɛnee Pɔɔlo lɛ dibilɛ kpole wɔ ɔ gɔnwo mɔ Dwuuma avinli. Ɔhanle kɛ: “Menyianle anyuhɔlɛ wɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ ne anu mendɛlale me tipɛnema dɔɔnwo wɔ me maanle ne anu.” (Gal. 1:13, 14; Gyi. 26:4) Noko Pɔɔlo anva ɔ nwo ando ɔ nwo zo.

Mɔɔ Pɔɔlo vale ninyɛne mɔɔ maanle ɔliele duma wɔ ewiade ne anu totole Kelaese ɛdoavolɛ mɔɔ ɔrayɛle anwo la, ɔnwunle kɛ ɔle “bɔla” (Nea ɛdendɛkpunli 8) *

8. Kɛ mɔɔ Felepaema 3:8 yɛɛ ɔbodwɛkɛ ne kile la, kɛzi Pɔɔlo bule ninyɛne mɔɔ ɔvale ɔbɔle afɔle la ɛ, na duzu ati a ɔlile “fɛlɛko wɔ bɛtɛɛyɛlɛ” nu ɛ?

8 Pɔɔlo vile ye ɛhulolɛ nu gyakyile ninyɛne mɔɔ maanle ɔliele duma wɔ ewiade ne anu la anzi ɛlilɛ. Nɔhalɛ nu, ɔbule nwolɛ adenle ɛhye mɔ mɔɔ ɛnee ɔlɛ la kɛ “bɔla.” (Kenga Felepaema 3:8 yɛɛ ɔbodwɛkɛ.) Pɔɔlo vale ninyɛne bɔle afɔle kolaa na yeayɛ Kelaese ɛdoavolɛ. Ye maanlema kpɔle ye. (Gyi. 23:12-14) Yɛɛ ɔ gɔnwo mɔ Wulomuma bole ye na bɛdole ye efiade. (Gyi. 16:19-24, 37) Bieko, ɛnee ɔwɔ kɛ Pɔɔlo gyinla ye sinlidɔlɛ nloa. (Wlo. 7:21-25) Noko yeammaa ye agbɔvolɛ anzɛɛ ye sinlidɔlɛ ando ɔ sa nu, emomu ɔlile “fɛlɛko wɔ bɛtɛɛyɛlɛ” nu. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɔnwunle kɛ saa ɔyɛ bɛtɛɛ a, Nyamenle tumi ne boa ye.​—2 Kɔl. 4:7; 12:10.

9. Adwenle boni a ɔwɔ kɛ yɛnyia ye wɔ ninyɛne bie mɔ mɔɔ yɛnlɛ ye mɔɔ maa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo ɛngyia la anwo a?

9 Saa yɛkulo kɛ Gyihova fa ye tumi ne boa yɛ a, ɔnle kɛ yɛte nganeɛ kɛ yɛ anwosesebɛ, yɛ nwomazukoalɛ, ɛleka mɔɔ bɛtetele yɛ anzɛɛ yɛ anwonyia ti, yɛ nwo hyia. Tɛ ninyɛne ɛhye mɔ a maa yɛsonle bolɛ wɔ Gyihova anye zo a. Nɔhalɛ nu, ‘wɔ sonla nye zo nrɛlɛbɛvolɛma dɔɔnwo, tumivolɛma dɔɔnwo nee alehelɛ dɔɔnwo’ ɛnle Gyihova sua nu. Noko, Gyihova ɛlɛfa “ewiade ninyɛne mɔɔ le bɛtɛɛ la” ayɛ gyima. (1 Kɔl. 1:26, 27) Yemɔti, saa ɛnlɛ ninyɛne bie mɔ bɔbɔ a, ɛbahola wɔazonle Gyihova. Bu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle mɔɔ bamaa wɔanwu Gyihova tumi ne wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a. Kɛ neazo la, saa awie mɔ maa wɔ adwenle yɛ wɔ kesee a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa wɔ anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛkilehile wɔ diedi ne anu la. (Ɛfɛ. 6:19, 20) Saa ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛdi ngyegyelɛ bie azo a, sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛyɛ dɔɔnwo wɔ ye ɛzonlenlɛ nu. Mekɛ biala mɔɔ ɛbanwu kɛ Gyihova ɛlɛboa wɔ la, ɔbamaa wɔ diedi nu amia na ɛ nwo ayɛ se.

SUKOA BAEBOLO NU NEAZO BIE MƆ

10. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsukoa Baebolo nu menli mɔɔ wɔ Hibuluma 11:32-34 la neazo ne anwo debie ɛ?

10 Ɛnee Pɔɔlo sukoa Ngɛlɛlera ne kpalɛ. Ɛnee ɔta ɔsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne yɛɛ ɔzukoale dɔɔnwo ɔvile menli mɔɔ dɛnlanle aze wɔ tete ne la neazo ne anu. Mɔɔ Pɔɔlo kɛlɛ Hibulu Kilisienema ne la, ɔzele bɛ kɛ bɛdwenle neazo mɔɔ Gyihova nɔhalɛ azonvolɛ mɔɔ bɛdɛnlanle aze tete ne yɛle la anwo. (Kenga Hibuluma 11:32-34.) Suzu bɛ nuhua ko mɔɔ le Belemgbunli Devidi la anwo. Ɛnee ɔwɔ kɛ ɔgyinla dwazotia mɔɔ ye agbɔvolɛ nee ɔ gɔnwo mɔ bie mɔ vale rale ɔ nwo zo la anloa. Mekɛ mɔɔ yɛlɛsuzu Devidi neazo ne anwo la, yɛbanwu kɛzi ye neazo mɔɔ Pɔɔlo dwenlenle nwolɛ la maanle ye anwosesebɛ nee mɔɔ yɛbahola yɛazukoa yɛavi Pɔɔlo ɛkɛ la.

Mɔɔ Devidi yiale Golayate la, ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ Gyihova bamaa ye tumi mɔɔ ɔbava yeali ɔ nwo zo konim ɔnva nwo kɛ ɛnee ɔle kakula la (Nea ɛdendɛkpunli 11)

11. Duzu ati a ɛnee ɔzɔho kɛ Devidi anwo ɛnyɛ se ɛ? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

11 Ɛnee Golayate mɔɔ ɛbe wɔ konle nu la bu Devidi kɛ ɔ nwo ɛnyɛ se. Mɔɔ Golayate nwunle Devidi la, “yeambu ye bie.” Ɛnee Golayate le kpole, ɔlɛ konle ninyɛne yɛɛ ɔze konle nye zo. Noko, ɛnee Devidi le kakula mɔɔ ɔnlɛ anwubielɛ yɛɛ ɔnlɛ konle ninyɛne. Noko Devidi luale debie mɔɔ menli ɛmbu ye bie la azo ɔlile konim. Ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo na ɔlile ye kpɔvolɛ ne anwo zo konim.​—1 Sa. 17:41-45, 50.

12. Ngyegyelɛ boni bieko a ɛnee ɔwɔ kɛ Devidi gyinla ɔ nloa a?

12 Ɛnee eza ɔwɔ kɛ Devidi di ngyegyelɛ bieko mɔɔ anrɛɛ bahola amaa yeade nganeɛ kɛ ɔle bɛtɛɛ la azo. Devidi vale nɔhalɛlilɛ zonlenle Yizilayɛ Belemgbunli Sɔɔlo mɔɔ Gyihova kpale ye la. Alimoa ne, ɛnee Belemgbunli Sɔɔlo bu Devidi. Nzinlii, anwomemaazo maanle Sɔɔlo anye bolole Devidi. Sɔɔlo nee Devidi anli ye boɛ, ɔbɔle mɔdenle bɔbɔ kɛ ɔku ye.​—1 Sa. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Kɛzi Devidi yɛle ye nyɛleɛ wɔ mɔɔ Belemgbunli Sɔɔlo yɛle ye la anwo ɛ?

13 Ɔnva nwo kɛ Belemgbunli Sɔɔlo nee Devidi anli ye boɛ la, ɔhɔle zo ɔbule ye kɛ belemgbunli mɔɔ Gyihova ɛkpa ye. (1 Sa. 24:6) Devidi ambɔ Gyihova somolɛ wɔ mɔɔ Sɔɔlo yɛle la anwo. Emomu, ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔgyinla sɔnea ɛhye mɔɔ anloa yɛ se la anloa.​—Edw. 18:1, ɔtidwɛkɛ.

14. Tɛnlabelɛ boni a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɔle nu mɔɔ le kɛ Devidi ɛdeɛ ne a?

14 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɔle tɛnlabelɛ mɔɔ le kɛ Devidi ɛdeɛ ne la bie anu. Ɛnee ye agbɔvolɛ anwo yɛ se kpalɛ. Ɛnee ye mekɛ zo tumivolɛma dɔɔnwo kpɔ ye. Bɛbole ye na bɛdole ye efiade fane dɔɔnwo. Le kɛ Devidi la, menli mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛyɛ agɔnwolɛ kpalɛ bɛmaa Pɔɔlo la nee ye anli ye boɛ. Asafo ne anu amra bie mɔ bɔbɔ dwazole tiale ye. (2 Kɔl. 12:11; Fel. 3:18) Noko Pɔɔlo lile bɛ muala bɛ nwo zo konim. Kɛzi? Ɔhɔle zo ɔhanle edwɛkɛ ne ɔnva nwo dwazotia. Ɔlile nɔhalɛ ɔmaanle ɔ mediema ne mɔ ɔnva nwo kɛ bɛyele ɔ rɛle bɛdole ɔ sa nu la. Na mɔɔ tɛla biala la, ɔlile nɔhalɛ ɔmaanle Nyamenle ɔhɔle ewule nu. (2 Tim. 4:8) Ɔlile ngyegyelɛ mgbole nwo zo konim, ɔluakɛ ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwo zo, tɛ kɛ ɛnee ɔ nwo yɛ se la ati ɔ.

Da ɛbulɛ ali wɔ mekɛ mɔɔ ɛ nee menli mɔɔ tendɛ tia wɔ diedi ne ɛlɛsuzu ninyɛne nwo la (Nea ɛdendɛkpunli 15) *

15. Yɛ bodane a le boni, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛadwu nwo ɛ?

15 Asoo ɔwɔ kɛ ɛgyinla aholobabɔlɛ anzɛɛ ɛkpɔlɛ mɔɔ ɛ gɔnwo mɔ sukuluma, gyimayɛvoma anzɛɛ wɔ mbusuafoɔ mɔɔ bɛnle Alasevolɛ fa ba ɛ nwo zo la anloa ɔ? Awie nee wɔ anli ye boɛ wɔ asafo ne anu ɔ? Saa ɔle zɔ a, kakye Devidi nee Pɔɔlo neazo ne. Ɛbahola wɔahɔ zo wɔava “kpalɛ [wɔali] ɛtane nwo zo konim.” (Wlo. 12:21) Saa menli dwazo tia yɛ a, yɛ nee bɛ ɛngo kɛ mɔɔ Devidi nee Golayate honle la, emomu yɛbɔ mɔdenle yɛdi ɛtane nwo zo konim ɔlua Baebolo ne mɔɔ yɛ nee bɛ sukoa yɛmaa bɛnwu Gyihova la azo. Yɛbahola yɛayɛ ɛhye, saa yɛgyinla Baebolo ne azo yɛbua kpuya mɔɔ bɛkɛbiza yɛ na yɛ nee menli mɔɔ dwazo tia yɛ, bɔbɔ yɛ agbɔvolɛ di ye boɛ a.​—Mat. 5:44; 1 Pita 3:15-17.

MAA AWIE MƆ ƐBOA WƆ

16-17. Duzu a Pɔɔlo arɛle anvi a?

16 Kolaa na ɛzoanvolɛ Pɔɔlo arayɛ Kelaese ɛdoavolɛ la, ɛnee ɔmbu debie yɛɛ ɔkpɔle Gyisɛse ɛdoavolɛma. (Gyi. 7:58; 1 Tim. 1:13) Gyisɛse mumua ne zile Pɔɔlo mɔɔ ɛnee bɛfɛlɛ ye Sɔɔlo la adenle amaa yeambɔ Kilisiene asafo ne abo zo. Gyisɛse vile anwuma nee Pɔɔlo dendɛle na ɔmaanle ɔ nye zinle. Amaa yeanwu debie bieko la, ɛnee ɔwɔ kɛ Pɔɔlo die moalɛ fi menli mɔɔ ɔlɛkpɔ bɛ la ɛkɛ. Ɔvile mɛlɛbɛnwoaze nu ɔliele moalɛ ɔvile ɛdoavolɛ Ananayase ɛkɛ, na ɔmaanle ɔnwunle debie bieko.​—Gyi. 9:3-9, 17, 18.

17 Nzinlii, Pɔɔlo liele duma wɔ Kilisiene asafo ne anu, noko ɔ rɛle anvi folɛ mɔɔ Gyisɛse dule ye wɔ Damasekɛse adenle ne azo la. Pɔɔlo bɛlɛle ɔ nwo aze na ɔmaanle ɔ mediema boale ye. Ɔliele ɔdole nu kɛ ‘bɛboale ye bɛmaanle ye anwosesebɛ.’​—Kɔl. 4:10, 11, ɔbdw.

18. Kɛmɔti a ɔyɛ a yɛtwenlehwenle yɛ bo aze kɛ yɛbamaa yɛ mediema aboa yɛ ɛ?

18 Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Pɔɔlo ɛkɛ a? Mɔɔ yɛbɔle ɔ bo kɛ yɛ nee Gyihova menli tu la, bie a yɛmaanle bɛboale yɛ ɔluakɛ yɛnwunle kɛ yɛtɛnyinle wɔ sunsum nu. (1 Kɔl. 3:1, 2) Noko kɛkala ɛ? Saa yɛva ɛvolɛ dɔɔnwo yɛzonle Gyihova na yɛnyia anwubielɛ dɔɔnwo a, bie a yɛnrɛlie folɛdulɛ yɛnrɛdo nu ndɛndɛ, titili saa awie mɔɔ le fofolɛ wɔ asafo ne anu la tu yɛ folɛ a. Noko, yɛ mediema a Gyihova ta dua bɛ nwo zo maa yɛ anwosesebɛ a. (Wlo. 1:11, 12) Ɔwɔ kɛ yɛdie nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye yɛto nu, amaa yɛanyia tumi ne mɔɔ Gyihova fa maa la.

19. Duzu a maanle Pɔɔlo holale yɛle ninyɛne mgbole a?

19 Mɔɔ Pɔɔlo rayɛle Kilisienenli la, ɔyɛle ninyɛne mgbole dɔɔnwo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɔnwunle kɛ, amaa yeahola yeayɛ dɔɔnwo la, ɔngyi ye anwosesebɛ, ye nwomazukoalɛ, anwonyia anzɛɛ ɛleka mɔɔ ɔvi la azo, emomu ɔwɔ kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze na ɔmaa Gyihova boa ye. Bɛmaa yɛ muala yɛzukoa Pɔɔlo; (1) yɛva yɛ nwo yɛdo Gyihova anwo zo, (2) yɛzukoa Baebolo nu menli na (3) yɛmaa yɛ mediema diedima ɛboa yɛ. Saa yɛyɛ ɛhye mɔ a, ɔnva nwo kɛ yɛte nganeɛ kɛ yɛle bɛtɛɛ la, Gyihova bamaa yɛ nwo ayɛ se!

EDWƐNE 71 Yɛle Gyihova Ɛlɔnema!

^ ɛden. 5 Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne anwo. Yɛbanwu ye kɛ saa yɛbɛlɛ yɛ nwo aze a, Gyihova bamaa yɛ anwosesebɛ mɔɔ yɛhyia la amaa yɛagyinla agolobɛnwo nee yɛ sinlidɔlɛ nloa.

^ ɛden. 1 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Ɔlua ninyɛne bie mɔ ati, bie a yɛbade nganeɛ kɛ yɛyɛ bɛtɛɛ​—kɛ neazo la, yɛnli munli, yɛdi ehyia, yɛ nwo to yɛ anzɛɛ bie a yɛangɔ sukulu yɛandwu moa. Bieko, bie a yɛ agbɔvolɛ babɔ mɔdenle kɛ bɛmaa yɛ sa nu ado ɔlua aholoba mɔɔ bɛbɔ yɛ la azo.

^ ɛden. 57 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Kolaa na Pɔɔlo aha Kelaese anwo edwɛkɛ la, ɔgyakyile ninyɛne mɔɔ ɛnee ɔyɛ kɛ Falasiinli la. Bie a ninyɛne ɛhye mɔ bie a le nwomamobɔleɛ mɔɔ ɛnee bɛsukoa ye wɔ sukulu yɛɛ ɛlɛka ekyi bie mɔɔ ngɛlɛlera ne foa bie wɔ nu la.

^ ɛden. 61 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema bie agɔnwo gyimayɛvo ɛlɛtinlitinli ye kɛ ɔva ɔ nwo ɔwula awolɛkenle ɛlilɛ nu.