Skip to content

Skip to table of contents

29 EKOBEE UE ENƆ

“Sɔ̄ Loo Mɛ Ɔ, Lo Sɔ̄ Loo Mɛ Aga”

“Sɔ̄ Loo Mɛ Ɔ, Lo Sɔ̄ Loo Mɛ Aga”

“Nyɔnɛbee nyɔɔbee Kraist e’ɔaloo gbɔmɛɛ̄ loo, le gbee bee, le etɛɛrɛloo, le tɛ̄ŋaloo, le ekiɛnu.”—2 KƆR 12:10.

YƆƆ 38 Jɛhova Edoo Kɔ o Agaloo

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee yiga akiiloo aba ɛɛ a?

NƐƐ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ a ɛrɛ sɔ̄ a wee ɛrɛ e’ɔaloo. A bee kɔ kere ye namloo gaa “lege aa,” a piigae lo edoo nu a lee, e Jɛhova naa wee bialoo agara ye kara dookɛ̄ a ɛmadɛɛ̄ doo. (2 Kɔr 4:16; 12:7-9; Rom 7:21-23) Pɔɔl bee kɔnage kɔ pya a ye gbānasī bee ye ɛp kɔ a ɔeloo. * Mɛ a naa bee lɛɛbaloo kɔ kɛ̄ pya dɔɔ̄na ye ɛp doo ale alɛɛ e’ɔaloo a ɛrɛ ye pah nyɔɔ sa bee kɔ a naa lenae dɛɛ̄ lɔgɔ nu.—2 Kɔr 10:10-12, 17, 18.

2. Dookɛ̄ 2 Pya Kɔrint 12:9, 10 kɔ doo, amunu nu alu gbɛnɛ na Pɔɔl bee nɔ a?

2 Pɔɔl bee nɔ ziī nu alu gbɛnɛ lo a le kɔ, nɛɛ dap ɛrɛ e’agaloo kere sɔ̄ loo ye ɔ. (Buū 2 Pya Kɔrint 12:9, 10.) Jɛhova bee kɔ nɛ Pɔɔl kɔ Ye “ekpo ebee era bu e’ɔaloo,” lo a kura kɔ Jɛhova enɛ ye ekpo a ye bɛɛ̄. Tuatua, i naa ɛp nu anua ii le enɛ taāŋa aba ii sɔ̄ pya a i gbānasī i kɔ gbee.

‘ƐRƐ ƐƐBU . . . SƆ̄ BA A GBƐ’

3. E na anua i ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ ba i kɔ gbɛ a?

3 Naa wee i nia kɔ alu egbɛ i. Kerewo, lo a le pya i baa kɔ i gbɛ sa bu i biira yeekɛ̄ nyɔɔbee nu ba kɔ, i dap ɛrɛ e’ɔaloo. (Kam 24:10) Nyɔɔwo, i ɛp sɔ̄ pya i baa i kɔ gbɛ doodoo wa? Doodoo Pɔɔl, i ‘ɛrɛ ɛɛbu . . . sɔ̄ ba i gbɛ.’ (2 Kɔr 12:10) E na anua a? Nyɔnɛbee kɔ gbee le gbanasī tɔgɛ kɔ i lu pya a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. (1 Pit 4:14) Jizɔs bee kɔ elu etɛ̄ŋaloo pya a ye nyɔɔnɛ dumɛ. (Jɔn 15:18-20) Lo ama bee sira loo pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a. Taɛ lo sɔ̄ ama, pya a wee doo doonu kɛnɛkɛ̄ pya Grik bee ɛp pya Nɛɛ Kraist nua pya a naa suā nu le pya a naa le dɛɛ̄ lɔgɔ nu. E pya Juu wee ɛp pya Nɛɛ Kraist nua “pya a naa suā kpa gbɛnɛ, pya a naa suā nu,” doodoo nɛɛ lɛɛratam Pita le Jɔn. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 4:13) Bee kɔ pya Nɛɛ Kraist naa ɛrɛ kpega nyɔɔbee ba naa le bu lɔgɔ pati sa naa ɛrɛ egā bu bira bɛbɛɛ. Ba naa yiga nage eyii bu nɔ̄, sa ba naale edap bebe lo ekpɛ̄na aba aba, nyɔɔwo pya nɛɛ ɛp wa kɔ ba naale dɛɛ̄ lɔgɔ nu.

4. E na pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee doo sɔ̄ pya a wa gbanasī bee wa kɔ pɔrɔ nu kumaloo a?

4 Ekɔ pya Nɛɛ Kraist a bee le bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee lɛɛbaloo kɔ kɛ̄ pya gbanasī wa ɛp doo a kpaɛ̄ wa ni? Eeye. Bu edoba, nɛɛ lɛɛratam Pita le Jɔn bee ɛp nua nu ka sɔ̄ ba wa tɛ̄ŋaloo nyɔɔbee Jizɔs le tɔgɛ nu a ye kiiloo nɛ pya dɔɔ̄na. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Naa bɔloo kɔ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a ɛrɛ kɛɛ. Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee doo gbɛnɛ-edo lenu lo eyerebah nɛ pya nɛɛ ee kɛ̄ pya a bee wa tɛ̄ŋaloo bee doo. Bu edoba, pya kpa ba bee ɛm a le bu Baibol kiisī lo eyerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ kɔ ba a ɛrɛ bɛābu. E Buɛ̄-mɛnɛ ba gaa bee kɔ nu akiiloo le gaa bɛɛ li bunyɔɔ, e sɔ̄ sɔ̄ naa binia a gaa le bɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ. (Mat 24:14) Bɛbɛɛ pya Rom a dee kere lo a gaa bee tɛ̄ŋaloo pya Nɛɛ Kraist a edɔa, e pya Nɛɛ Kraist a tɔɔ̄ agara ama e’ina gaa bɛɛ li bunyɔɔ. Kerewo, pya a bee wa gbanasī e’ua; e lo alu elɛɛ wa kɛ̄ bu luh, ba elu pya ele kɛɛ̄ bɛbɛɛ lo Buɛ̄-mɛnɛ lo pya Nɛɛ Kraist ba bee gbanasī bee kɔ nu akiiloo a.—Mum 5:10.

5. Dookɛ̄ kpa Jɔn 15:19 kɔ doo, e na anua alu e’ɛp pya nɛɛ Jɛhova kumakɛ̄ a?

5 Nii’ee, alu e’ɛp pya nɛɛ Jɛhova kumakɛ̄ sa wa gbɛ nyɔnɛbee ba kɛɛrɛ kɔ ii suā gbɛnɛ kpa sa i ɔloo. E na anua a? Nyɔnɛbee ii doo dogo dookɛ̄ pya a i tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ gaa doo. I piiga lo ekumalookɛ̄, kuma nyiɛ kɛ̄, sa gbaɛ̄tɔ̄loo. Kerewo, pya nyɔuwe yere kaloo pya a kaaga, pya a eeloo nɛ nyɔɔ, le pya a lɛɛbeekɛɛ̄. Gbaāloo wo, ii wee bira bɛbɛɛ, e ii wee yii bu nɔ̄ bie lɔgɔ naɛsī. I lu kee loo pya a le bu nyɔuwe anii’ee, nyɔɔwo ba ɛp kɔ ii le dɛɛ̄ lɔgɔ nu.—Buū Jɔn 15:19; Rom 12:2.

6. Amunu tam na Jɛhova gaa yerebah nɛ pya ye nɛɛ kɔ ba a si a?

6 Kaɛlɛɛ kɛ̄ pya nyɔuwe i ɛp doo, Jɛhova gaa i su siā gbɛnɛ gbɛnɛ tam. A gaa doo gbɔmɛɛ̄ esiatam zue ue ee kɛ̄ a bee le doo tua sɔ̄. Pya ye zooro gaa tap gbɛnɛ-edo kpa sa dɔɔ̄ yaari bu dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe, e ba su Baibol yeābah nɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ kɔ ba a nyaana wa sīdee tɔɔ̄dum. Dɛ̄dɛɛ̄ ka a aaloo kuu Jɛhova, nɛɛ a su pya nɛɛ ba ɛp kɔ ba ɔloo siā pya tam a kuī ama. E kiiloo ziī ziī ii ni a? Jɛhova dapge i yerebah nɛ kɔ i ɛrɛ ekpo ni? Lo a le wo, e na i doo lo e’ɛrɛ yerebah ye aābah ani? Nyaawo, doraa i kɔ ue nyɔɔ taa nu i dap nɔ aāloo edoba nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl.

O AA DƐƐA NYƆƆ O MƐM

7. Ziī e na i dap nɔ aāloo edoba Pɔɔl a?

7 Ziī nu i nɔ aāloo edoba Pɔɔl na ama: O aa dɛɛa nyɔɔ o mɛm ale kɛ̄ o dap doo nu doo sɔ̄ o gaa taāŋabah Jɛhova. Aāloo kɛ̄ nɛɛ ɛp nu doo, Pɔɔl ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu anua ebee eeloo nɛ nyɔɔ sa dɛɛa nyɔɔ aba ɛɛ. A bee lu ekpɔā ye bie Tarsus, kɛ̄ a bee le beekɛ̄ loo buɛ̄ Rom. Tarsus bee le buɛ̄ a ɛrɛ zɔ sa bee ɛrɛ ziī gbɛnɛ tɔkpa a siābee. Pɔɔl bee nɔ gbɛnɛ kpa, e a bee lu etɔgɛ ye nu tɛ̄mabah ziī nɛɛ zaāsī yigabari pya Juu ba wee nɛ enwadɛɛ̄ kaāna bu lo sɔ̄, ye bee bee kura Gamaliel. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:34; 22:3) A ɛrɛ sɔ̄ Pɔɔl bee ɛrɛ gbɛnɛ dɔ yɛɛ pya Juu. A bee kɔ: “E m bee kiā kii sī bu dee pya Juu eenyɔɔ gbɛnɛ-edo pya mdaa eku yɛɛ pya na buɛ̄.” (Gal 1:13, 14; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 26:4) Mɛ Pɔɔl naa bee dɛɛa nyɔɔ ye loo.

Pɔɔl bee ɛp pya nu nyɔuwe “nua ekpaɛkɛ̄” sɔ̄ a su dooreloo dee a ye kpaānɛ doodoo nɛɛ a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs (Ɛp 8 barakpaɛ̄) *

8. Dookɛ̄ Pya Filipai 3:8 kɔ doo, Pɔɔl bee ɛp pya nu a bee lɛɛbaloo doodoo wa, e e na anua a bee “ɛrɛ ɛɛbu bu e’ɔaloo” ani?

8 Pɔɔl bee su ɛɛbu lɛābaloo pya nu a bee doo kɔ alu gbɛnɛ bu nyɔuwe. Bu kaka, a bee ɛp pya nu a bee ɛrɛ ama “nua ekpaɛkɛ̄.” (Buū Pya Filipai 3:8.) Pɔɔl bee tɛɛ̄ bu gbɛnɛ-edo e’aga kɛ̄tɔɔ̄ doodoo nɛɛ a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. Bee lu ebaa ye loo tɛ̄mabah pya ye buɛ̄. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 23:12-14) E a bee lu ezip ye sa ye yere kpɔgɔrɔ tɛ̄mabah pya Rom. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 16:19-24, 37) Gbaāloo wo, Pɔɔl bee suā kɔ alue nɛɛ a naa mmana. (Rom 7:21-25) Taā a lɛɛbaloo gbanasī ale ye tɛɛ̄ ekwɔ kɔ a ɔɛ ye loo, ye “e’ɔaloo egbɔmɛɛ̄ [ye] loo.” E na anua a? Nyɔnɛbee bee le sɔ̄ loo ye bee ɔ na a bee muɛ̄ kɛ̄ Bari ye nɛ ekpo doo a.—2 Kɔr 4:7; 12:10.

9. I ɛp pya kɛ̄tɔɔ̄ a i ɔɛloo doodoo wa?

9 Lo i gbī e’ɛrɛ ekpo aābah Jɛhova, ii ɛrɛ ekɛɛrɛ kɔ mɛm, tɔkpa, i sīdee doonu, ale zɔ na a tɔgɛ kɛ̄ i kuī doo a. Naale pya nu ama na a doo kɔ i lu nɛɛ Jɛhova dap su siātam a. Bu kaka, “naale gbɛnɛ-edo pya a suānu dookɛ̄ nyɔuwe le doo, naale gbɛnɛ-edo pya a ɛrɛ ekpo, naale gbɛnɛ-edo pya a ɛrɛ gbɛnɛ bee” na ba lu pya nɛɛ Bari a. Taāwo, e sagɛ lo esu “nu e’ɔaloo bu nyɔuwe.” (1 Kɔr 1:26, 27) Nyɔɔwo, waa yiga kɔ lɔgɔ nu oo para a ɔbɛ a lɛɛloo esitam nɛ Jɛhova. Taāwo, ɛp o kɛ̄tɔɔ̄ bu sīdee a bɔloo, nua dee a a kpaānɛ lo emuɛ̄ kɛ̄ Jɛhova a nɛ ekpo doo. Bu edoba, lo a le bɔɔ aa a loo pya nɛɛ a be o yira, yere kara bara kɔ Jɛhova a nɛ a e’agaloo lokwa o dap kɔ ue bee o yira. (Ɛfɛs 6:19, 20) Lo a le o ɛrɛ ziī eyɔloo lo a naa tah, bara Jɛhova kɔ a nɛ a e’agaloo lo edap tɔɔ̄ bia bu ye esiatam. Ziī ziī sɔ̄ o muɛ̄ yerebah Jɛhova, o yira e agaloo.

NƆ NU AĀLOO PYA EDOBA A LE BU BAIBOL

10. E na anua i nɔ edoba pya a bee bɔloo ture nyiɛ loo a le bu Baibol doodoo pya alu ekɔ nu kumaloo bu Pya Hibru 11:32-34 a?

10 Pɔɔl bee le nɛɛ a wee nɔ Kpa Kaɛ kaāna. A bee nɔ gbɛnɛ-edo nu alu kaka, mɛ a bee nɔnage nu aāloo edoba pya zooro Bari ba bɔloo eture nyiɛ loo. Sɔ̄ Pɔɔl bee ɛm kpa ma pya Nɛɛ Kraist ba bee le Hibru, a bee kɔ ba a kɛɛrɛbu edoba pya nɛɛ ba bee si tam nɛ Jɛhova bu bɔloo ture nyiɛ loo sɔ̄ akii adumɛ. (Buū Pya Hibru 11:32-34.) Naa kɛɛrɛbu ziī pya lo zooro lo a le Mɛnɛ Devid. A bee kpesī gbanasī aābah pya ye nɛɛ baa, le aābah pya a bee lu ye gbo pio sɔ̄ akii adumɛ. Sɔ̄ i kɛɛrɛbu edoba Devid, i dābeeloo kɛ̄ Pɔɔl bee dap ɛrɛ mɛm aāloo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ edoba Devid doo, le kɛ̄ i dap nɔ Pɔɔl doo.

Sɔ̄ Devid bee muɛ̄ kɛ̄ Goliat gaa gbɛ pya nɛɛ Bari doo, a bee su kɛ̄tɔɔ̄ a bee kɔ a aga nua sīdee etɔgɛ ekpo Bari siā (Ɛp 11 barakpaɛ̄)

11. E na anua a bee bee kɔ Devid ɔloo a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

11 Gbɛnɛ nɛɛ nɔ̄ a ɛrɛ ekpo a kura Goliat bee ɛp Devid nua nɛɛ a ɔloo. Sɔ̄ Goliat bee muɛ̄ Devid “a bee ye ɛp kuma kɛ̄.” Kɛ̄adoo, Goliat bee kuī ka, ɛrɛ nu beā nɔ̄, sa para benɔ̄. Bu dɔɔ̄na sīdee, Devid bee le nwīgbagbara nwiī nɛɛdam a sii suā lɔgɔ nu sa naa ɛrɛ nu nɔ̄. Mɛ Devid bee kiira nu a bee bee e’ɔaloo nua e’agaloo. A bee dɛɛa nyɔɔ ekpo a aabah Jɛhova, sa bee be eeba ye nɛɛ baa.—1 Sam 17:41-45, 50.

12. Pya dɔɔ̄na amunu nu finiabah na Devid bee egerebu loo a?

12 Devid bee kpe nage sī dɔɔ̄na nu finiabah lo ebee ye dap ɔɛloo. Devid bee si tam nɛ Sɔɔl bu kumalookɛ̄, nɛɛ Jɛhova ebee tɔ̄ nɔɔ̄ bee nua mɛnɛ-buɛ̄ Izrɛl. Tua sɔ̄ mɛnɛ Sɔɔl bee tɔgɛ enwadɛɛ̄ kumaloo Devid. Sɔ̄ esaa, eeloo nɛ nyɔɔ bee doo kɔ Sɔɔl a manyiɛ Devid. Sɔɔl bee aara Devid bu pɔrɔ sīdee, sa a bee gbī efɛ ye.—1 Sam 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Devid bee doo dogo doodoo wa sɔ̄ Mɛnɛ Sɔɔl bee ye aara bu pɔrɔ sīdee ni?

13 Kaɛlɛɛ kɛ̄ Mɛnɛ Sɔɔl bee aara Devid bu pɔrɔ sīdee doo, a bee kiisī lo etɔgɛ enwadɛɛ̄ loo mɛnɛ Jɛhova ebee tɔ̄ nɔɔ̄ bee. (1 Sam 24:6) Devid naa bee bege ue Jɛhova loo pya pɔrɔ nu Sɔɔl bee ye doo loo. Taāwo, Devid bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova lo enɛ ye e’agaloo alu ebɛɛ̄ lokwa a dap tāma doā-ɛp a ye lu sī.—Yɔɔ 18:1, ue a le bee.

14. Amunu kɛ̄tɔɔ̄ na Pɔɔl bee tɛɛ̄ bu a bee lo Devid a?

14 Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kpe nage sī dua kɛ̄tɔɔ̄ a bee lo Devid. Pya nɛɛ baa Pɔɔl bee ye ɛrɛ ekpo ee. Gbɛnɛ-edo pya zaāsī yigabari lo sɔ̄ bee ye baaloo. Gbɛnɛkpo sɔ̄ ba wee ye zip sa ye yere kpɔgɔrɔ. Doodoo Devid, bee lu e’aara Pɔɔl bu pɔrɔ sīdee tɛ̄mabah pya ebee lu ye gbo. Pio pya Nɛɛ Kraist a bee le bu bɔŋanaloo bee ye gbana nage sī. (2 Kɔr 12:11; Fil 3:18) Kerewo, Pɔɔl bee be eeba dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee ye gbanasī. Bu mɛ sīdee? A bee kiisī lo ezue ue kaɛlɛɛ gbanasī. A bee tɔɔ̄ agara nɛ pya ye wuga nɛɛdam le nɛɛwa kere sɔ̄ ba ye lɔgara. E lo a eetɔɔ̄ na bee, a bee yira agɛrɛ nɛ Bari mmɛ sɔ̄ a u. (2 Tim 4:8) A bee dap doo dɛ̄dɛɛ̄ nu ama nyɔnɛbee a naa bee dɛɛa nyɔɔ ye ekpo, mɛ a bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova.

Tɔgɛ enwadɛɛ̄ sa lu fɛgɛ sɔ̄ o gaa nyɔɔnɛ pya ba gbanasī o yira doodoo Nɛɛ Kraist ɛrɛ ekɛɛrɛ (Ɛp 15 barakpaɛ̄) *

15. E na i seea sī a, e e na i doo lo e’ɛrɛ a?

15 E kɔ o gaa kpesī egbɛa ale tɛ̄ŋaloo a aabah pya o gbo tɔkpa, bie kɛ̄tam, ale pya o nɛɛ a naa gaa taāŋabah Jɛhova ni? E kɔ ziī nɛɛ a le bu bɔŋanaloo edora a piya nu loo ni? Lo a le wo, nyɛŋiabu edoba Devid le Pɔɔl. O dap kiisī lo ebe eeba “pɔrɔ tɛ̄maloo doo le.” (Rom 12:21) Naale nu i seea sī na top ekpodɛm tube nyɔɔsī nɛɛ dookɛ̄ Devid bee doo, mɛ lo edoo kɔ Muɛ̄ Ue Bari a zii wa yii bu ekɛɛrɛ le bu beenyiɛ. O dap doowo tɛ̄maloo esu Baibol aŋana ebip pya nɛɛ wee bip, tɛ̄maloo etɔgɛ enwadɛɛ̄ le lu fɛgɛ loo pya a a aara bu pɔrɔ sīdee, le tɛ̄maloo edoo le loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ, kere pya a a baaloo.—Mat 5:44; 1 Pit 3:15-17.

GBĪ YEREBAH AĀBAH PYA DƆƆ̄NA

16-17. E na Pɔɔl naa bee ibere a?

16 Lɛɛ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl gae lu nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs, a bee le zege gbara a naa wee ɛrɛ enwadɛɛ̄ sa tɛ̄ŋaloo pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 7:58; 1 Tim 1:13) Jizɔs bee ɔbɛ Pɔɔl lo a wee lu ekue Sɔɔl lɛɛloo etɛ̄ŋaloo bɔŋanaloo Kraist. Jizɔs bee kɔ ue nɛ Pɔɔl aā bunyɔɔ sa doo kɔ aa muɛ̄na nu. Lokwa Pɔɔl dap sikɛ̄ muɛ̄ nu, a bee gbī yerebah aābah pya nɛɛ a gaa bee tɛ̄ŋaloo tua sɔ̄ a. A bee kumalookɛ̄ sa su yerebah aābah ziī nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs a kura Ananaias lo a bee doo kɔ Pɔɔl a sikɛ̄ muɛ̄ nu.—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 9:3-9, 17, 18.

17 Sɔ̄ esaa, Pɔɔl bee lu nɛɛ a bee lu esuāloo bu bɔŋanaloo pya Nɛɛ Kraist, mɛ a naa bee ibere nu Jizɔs bee ye tɔgɛ bie nyɔɔdee Damaskɔs. Pɔɔl bee kiisī lo ekumalookɛ̄, sa kpɛ̄naloo esu yerebah a aabah pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa. A bee yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ “ba lu pya a [ye] agɛrɛ nyiɛ.”—Kɔl 4:10, 11.

18. Pio sɔ̄, e na anua ii wee gbī esu yerebah aābah pya dɔɔ̄na a?

18 E na i dap nɔ aāloo Pɔɔl a? Sɔ̄ i bee bɔātɛ̄ enɔ kaka ue, a bee i taɛ lo egbī yerebah aābah pya dɔɔ̄na, nyɔnɛbee i bee muɛ̄ kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu i sii suā. (1 Kɔr 3:1, 2) E nyaawo ni a? Lo i esua gbɛnɛ-edo zua siātam nɛ Jɛhova sa suā gbɛnɛkpo nu, naa daba i le egbīna esu yerebah a aabah pya dɔɔ̄na, lo a eetɔɔ̄ na lo a aabah nɛɛ ii bee dasī yii bu kaka. Kerewo, Jɛhova wee su pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa i nɛā e’agaloo gbɛnɛkpo sɔ̄. (Rom 1:11, 12) I ɛrɛ esuā doowo lo i gbī e’ɛrɛ ekpo a aabah Jɛhova.

19. E na a bee doo kɔ Pɔɔl a kiisī leere a?

19 Pɔɔl bee doo gbɛnɛ-edo nu alu nyɛŋia sɔ̄ elua Nɛɛ Kraist. E na anua a? Nyɔnɛbee a bee suā kɔ kiisī leere naa dɛɛa nyɔɔ ekpo nɛɛ ɛrɛ, tɔkpa, zɔ, ale barasī nɛɛ aa, mɛ a dɛɛa nyɔɔ kumalookɛ̄ le dɛɛa nyɔɔ Jɛhova. Doraa dɛ̄dɛɛ̄ ii i nɔ edoba Pɔɔl (1) tɛ̄maloo edɛɛa nyɔɔ Jɛhova, (2) tɛ̄maloo enɔ pya edoba a le bu Baibol, le (3) tɛ̄maloo esu yerebah a aabah pya i wuga bu yira. Lo sɔ̄, kaɛlɛɛ kɛ̄ i ɔloo doo, Jɛhova edoo kɔ i ɛrɛ ekpo!

YƆƆ 71 I Lu Gbo Nɔ̄ Jɛhova!

^ bar. 5 Bu ekɔbee ue ama, i gaa le nɔ nu akiiloo edoba nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl. I gaa le muɛ̄ kɔ lo i kumalookɛ̄, Jɛhova enɛ i mɛm lo edap egerebu sɔ̄ alu ekɛgɛ i sa i yerebah nɛ kɔ i be eeba i e’aɔloo.

^ bar. 1 UE ALU EKƆ BAATƐ̄: Gbɛnɛ-edo nu dap doo kɔ i ɛrɛ e’ɔaloo, nyɔɔbee ii mmana, i lu kporo, ɛrɛ eyɔloo, ale ii si gbɛnɛ tɔkpa. Lo dɔɔ̄na na bee, pya i nɛɛ baa gbī edoo kɔ i ɛrɛ e’ɔaloo tɛ̄maloo ekɔ pɔrɔ pɔrɔ ue i kumaloo ale be i tɛ̄maloo etɛ̄ŋa i loo.

^ bar. 57 UE A BAATƐ̄ FOTO: Sɔ̄ Pɔɔl gaa bee zue ue akiiloo Kraist, a bee lɛɛbaloo pya nu a bee ɛrɛ doodoo nɛɛ Farisii, lo a le pya kpa a bee lu e’ɛm tɛ̄mabah pya suānu nyɔuwe le pya nu ba wee yere Kpa Kaɛ bu.

^ bar. 61 UE A BAATƐ̄ FOTO: Wuga nɛɛdam lo nɛɛ le ɛɛ wee gbaa siniatam gbī kɔ a sudɔ bu doonu sesere dee nɛɛ bee mɛā.