Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 29

“Etena kemi wɔdu, mbemi la wolo”

“Etena kemi wɔdu, mbemi la wolo”

“Dimi ngɛnangɛnaka lo wɛɔdu, lo ntɛngɔ, lo tena diongami lo dihombo, lo ɛhɛnyɔhɛnyɔ ndo lo ekakatanu lo dikambo dia Kristo.”​—2 KƆR. 12:10.

OSAMBO 38 Nde ayokokeketsha

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Kakɔna kakeyaka ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ dimɛna lo dikambo diande?

ƆPƆSTƆLƆ Pɔɔlɔ akeyaka dimɛna dia lo tena dimɔtshi nde akayaokaka dia nde aki wɔdu. Nde akate dia demba diande diaki “lo talana,” dia nde akahombaka ndɔsha dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, ndo aha tena tshɛ mbakakadimolaka Jehowa alɔmbɛlɔ ande lo yoho yakandalongamɛka. (2 Kɔr. 4:16; 12:7-9; Rɔmɔ 7:21-23) Pɔɔlɔ akeyaka nto di’atunyi ande wakawɔsaka oko onto lele wɔdu. * Koko nde kombetawɔ dia tokanyi ta kɔlɔ t’anto akina ndo wɛɔdu ande mbokonya dia ndjaɔsa oko onto l’anyanya.​—2 Kɔr. 10:10-12, 17, 18.

2. Lo ndjela 2 Kɔrɛtɔ 12:9, 10, wetshelo akɔna w’ohomba wakakondja Pɔɔlɔ?

2 Pɔɔlɔ akakondja wetshelo w’ohomba ɔnɛ onto koka monga la wolo kaanga etena kayaokande dia nde ekɔ wɔdu. (Adia 2 Kɔrɛtɔ 12:9, 10.) Jehowa akatɛ Pɔɔlɔ ɔnɛ wolo Ande “wekɔ lo nkoma kokele lo wɔdu,” mbuta ate wolo wa Jehowa wakahombe mbisha Pɔɔlɔ lokalo lakinde l’ohomba. Ntondotondo, nyɛsɔ tɔsɛdingole lande na kahatahombe momala etena katɔtɛnga atunyi aso.

“NGƐNANGƐNAKA . . . LO NTƐNGƆ”

3. Lande na kakokaso ngɛnangɛna lo ntɛngɔ?

3 Ndooko onto l’atei aso lalanga dia vɔ mbɔtɛnga. Koko, naka atunyi aso wambotɔtɛnga ko sho ndjakiyanya amboleka l’ɔtɛ wa kɛnɛ katawɔ, kete sho koka nkɔmɔ. (Tok. 24:10) Ko ngande wakokaso mbɔsa ntɛngɔ y’atunyi aso? L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, sho koka “ngɛnangɛnaka . . . lo ntɛngɔ.” (2 Kɔr. 12:10) Lande na? Nɛ dia ntɛngɔ ndo ɔlɔshamelo ekɔ tolembetelo tɛnya ɔnɛ tekɔ ambeki wa mɛtɛ wa Yeso. (1 Pe. 4:14) Yeso akate ɔnɛ ambeki ande wayɔhɛnyahɛnyama. (Jni. 15:18-20) Mɛtɛ ka dui sɔ kakɛnama lo ntambe ka ntondo. L’etena kɛsɔ, anto wakasɛngiyamaka la mbekelo y’ase Ngirika wakɔsaka Akristo oko anto wele bu la timba ndo anto w’anyanya. Nɛ dia l’atei w’ase Juda, Akristo wakɔsamaka oko anto ‘waheye mukanda ndo anto k’anto,’ ɛnyɛlɔ ɔpɔstɔlɔ Petero la Joani. (Ets. 4:13) Akristo wakɛnamaka oko anto w’anyanya; vɔ komonga la shɛngiya l’awui wa pɔlitikɛ kana l’awui w’asɔlayi ndo anto wakawaɔsaka oko anto wahahombe monga l’atshunda w’anto.

4. Kakɔna kakasale Akristo wa lo ntambe ka ntondo lo tokanyi ta kɔlɔ taki l’atunyi awɔ lo dikambo diawɔ?

4 Onde Akristo wa lo ntambe ka ntondo asɔ waketawɔ dia tokanyi ta kɔlɔ taki l’atunyi awɔ mbashimba dia kambɛ Jehowa? Ndooko. Ɛnyɛlɔ ɔpɔstɔlɔ Petero la Joani wakɔshi dia aki nɛmɔ pɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wakawayelaka Yeso ndo wakawetshaka anto akina akambo wendana la nde. (Ets. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Ambeki asɔ komonga ndooko l’ɔkɔkɔ wa mboka nsɔnyi. Kaanga mbele anto wa lo tshunda kɔnɛmiyaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo asɔ, vɔ wakasale akambo efula dia nkimanyiya anto akina. Ɛnyɛlɔ, abuku amɔtshi wa lo Bible wakafundama oma le Akristo amɔtshi l’atei awɔ wekɔ lo ntetemala nkimanyiya ndo mbisha miliyɔ y’anto elongamelo. Ndo Diolelo diakawasambishaka diekɔ lo mbolɛ kakianɛ l’olongo ndo keema edja diayolɛ lo nkɛtɛ k’otondo. (Mat. 24:14) Lo mbɛdika la diɔ, lowandji la woke la pɔlitikɛ laki la wolo lakahɛnyahɛnyaka Akristo lakakite tatala, koko ambeki wa kɔlamelo asɔ wekɔ kakianɛ nkumi ya dikanga l’olongo. Koko, atunyi awɔ wakavu; ndo naka vɔ wayolɔ, kete vɔ wayɔlɔmbɔma oma le Diolelo diele Akristo wakawahetshaka mbakatatɛ disambisha.​—Ɛny. 5:10.

5. Lo ndjela Joani 15:19, lande na kahɔsama ekambi wa Jehowa la nɛmɔ?

5 Ɛlɔ kɛnɛ, oko weso ekambi wa Jehowa, lo tena dimɔtshi anto hawotɔshi la nɛmɔ ndo tɔnyɔlaka ɔnɛ sho bu la timba ndo ɔnɛ tekɔ anto w’anyanya. Lande na? Nɛ dia sho hatetawɔ nkɛwɔ y’anto wotodingi. Sho salaka la wolo dia monga l’okitshakitsha, la memakana ndo l’okitanyiya. Andja ɔnɛ lo wedi awɔ, vɔ mandolaka anto w’etako, wa lotamanya ndo wele atɔmbɔki. Laadiko dia laasɔ, sho hatoyatambiya l’awui wa pɔlitikɛ ndo hatokambe olimu w’ɔsɔlayi lo wodja akɔna tshɛ. Sho ntshikitana l’anto wa l’andja ɔnɛ, diakɔ diele vɔ fɔnyaka di’anto akina toleka.​—Adia Joani 15:19; Rɔmɔ 12:2.

6. Kakɔna kakimanyiya Jehowa ekambi ande dia nsala?

6 Oyadi awui akɔna wakanyiya andja ɔnɛ lo dikambo diaso, Jehowa ekɔ lo tokimanyiya dia nsala akambo wa diambo. Nde ekɔ lo tokimanyiya di’olimu w’esambishelo woleki woke l’ɔkɔndɔ w’anto salema. Ɛlɔ kɛnɛ ekambi ande wekɔ lo ntondja periodikɛ yamboleka kadimɔma ndo kahanyema l’andja w’otondo, ndo wekɔ lo nkamba la Bible dia nkimanyiya miliyɔ y’anto dia ndowanya nsɛnɔ yawɔ. Jehowa mbahomba nongola lotombo l’ɔtɛ w’akambo wa diambo asɔ, nɛ dia nde ekɔ lo nkamba l’anto wele andja ɔnɛ mbaɔsaka oko anto w’anyanya dia nkamba elimu wa diambo ɛsɔ. Ko kayotota dikambo di’onto tshɛ la l’atei aso? Onde Jehowa koka tokimanyiya dia monga la wolo? Naka ngasɔ, kakɔna kahombaso nsala dia nkondja ekimanyielo kande? Nyɛsɔ tɔsɛdingole kakianɛ awui asato shikaa wakokaso mbeka oma l’ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ.

TOYAƐKƐKE LO WOLO AYƐ HITA

7. Naa wetshelo ɔmɔtshi wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ?

7 Wetshelo ɔmɔtshi wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ ele: Hatokoke ndjaɛkɛ lo wolo kana l’akoka aso hita etena kakambɛso Jehowa. Le anto, Pɔɔlɔ aki l’ɛkɔkɔ wa monga l’otako ndo ndjaɛkɛ le nde ndamɛ. Nde akole la Taraso, kapitalɛ ka prɔvɛsɛ kɛmɔtshi ka la Rɔmɔ. Taraso aki osomba w’ɔngɔnyi ndo waki l’inivɛrsite ɔmɔtshi wa lokumu. Pɔɔlɔ akɔtɔ kalasa y’amɛna ndo nde aketshama oma le owandji ɔmɔtshi w’ase Juda wakalɛmiyamaka efula lo nshi yande, mbuta ate Ngamaliyɛlɛ. (Ets. 5:34; 22:3) Lo yoho mɔtshi, Pɔɔlɔ aki la shɛngiya lo tshunda di’ase Juda. Nde akate ate: “Dimi lakatatetemalaka mpama l’ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda oleki anto efula wa lo lɔlɔnga lami waki lo wodja aso.” (Ngal. 1:13, 14; Ets. 26:4) Koko Pɔɔlɔ kondjaɛkɛ le nde ndamɛ.

Pɔɔlɔ akɔshi diangɔ diakɛnamaka oko la wahɔ l’andja ɔnɛ oko “tota dia mindo” lo mbɛdika la diɛsɛ dia monga ombeki wa Kristo (Enda odingɔ 8) *

8. Lo ndjela Filipɛ 3:8, ngande wakɔsaka Pɔɔlɔ akambo wakandatshike l’ɔkɔngɔ, ndo lande na ‘kakandangɛnangɛnaka lo wɔdu’?

8 Pɔɔlɔ akangɛnangɛna dia ntshika awui wakawetɛka oko onto l’ohomba l’andja ɔnɛ. Nde akayɔsa awui asɔ wakɛnamaka ntondo oko la wahɔ oko “tota dia mindo.” (Adia Filipɛ 3:8.) Pɔɔlɔ akahomana l’ekakatanu efula l’ɔtɛ wakandetawɔ ndjala ombeki wa Kristo. Ase wodja ande hita wakoohetsha. (Ets. 23:12-14) Nde akakɔmama ndo akadjama lo lokanu oma le asekande ase Rɔmɔ. (Ets. 16:19-24, 37) La lonyangu tshɛ, Pɔɔlɔ akɛnyi dia nde aki l’elelo ɛmɔtshi. (Rɔmɔ 7:21-25) Koko lo dihole dia nde mbetawɔ di’atunyi ande kana wɛɔdu ande mboshimba dia kambɛ Jehowa, nde ‘akangɛnangɛna lo wɛɔdu.’ Lande na? Nɛ dia etena kakinde wɔdu mbakandɛnaka woho wakookimanyiyaka Nzambi.​—2 Kɔr. 4:7; 12:10.

9. Ngande wahombaso mbɔsa awui wɛnya oko tekɔ anto w’anyanya?

9 Naka sho nangaka nkondja wolo oma le Jehowa, kete tatɔfɔnyake ɔnɛ wolo wa lo demba, kalasa yakatɔtɔ, dihole diakatole, kana ɔngɔnyi mbayotokonya dia monga anto w’ohomba. Aha awui asɔ mbatetɛ anto w’ohomba le Jehowa. Lo mɛtɛ, l’atei w’ekambi wa Nzambi, “anto wele la lomba lo yoho ya lo demba bu efula, anto wele la wolo bu efula ndo anto wele la eotwelo ka nɛmɔ bu efula.” Koko, Jehowa ekɔ lo nsɔna “diangɔ dia wɔdu dia l’andja ɔnɛ.” (1 Kɔr. 1:26, 27) Diakɔ diele, oyadi wɛ bu l’awui wakatatɛkɛtshi l’etatelo k’odingɔ ɔnɛ, wɛ koka ntetemala kambɛ Jehowa. Dui sɔ dionge diaaso ndo diɛsɛ dia mɛna woho wakamba wolo wa Jehowa le yɛ. Ɛnyɛlɔ, naka anto wadja taamu lo dietawɔ diayɛ wekɔ lo kotsha wɔma, kete lɔmba Jehowa dia kosha dihonga etena kamɛyɛ mbetawɔ kayɛ. (Ɛf. 6:19, 20) Naka wɛ ekɔ lo diɛnɛ la paa kɛmɔtshi kahashile, kete lɔmba Jehowa dia kosha wolo wele la yɛ ohomba dia monga l’akambo efula wa nsala l’olimu ande lo ndjela akoka ayɛ. Etena tshɛ kɛnayɛ ekimanyielo ka Jehowa, mbetawɔ kayɛ keketalaka ndo wɛ ndekaka monga la wolo.

KONDJA WETSHELO OMA LO BƐNYƐLƆ DIA LO BIBLE

10. Lande na kahombaso mbeka bɛnyɛlɔ di’anto wa kɔlamelo watɛkɛtama lo Bible, ɛnyɛlɔ wanɛ watɛkɛtama lo Hɛbɛru 11:32-34?

10 Pɔɔlɔ aki ombeki w’oshika w’Afundelo. Nde akeke awui efula, koko nde akakondja nto wetshelo oma lo bɛnyɛlɔ di’anto wele awui wakaakomɛ fundama l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Etena kakandafundɛ Akristo wa la Hɛbɛru, Pɔɔlɔ akaalɔmbɛ dia nkanyiya lo kɛnɛ kendana la bɛnyɛlɔ diakatotshikɛ ekambi wa Jehowa wa kɔlamelo. (Adia Hɛbɛru 11:32-34.) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi l’atei w’ekambi ɛsɔ, nkumekanga Davidɛ. Nde akalɔshana l’ɔlɔshamelo aha tsho oma le atunyi ande, koko ndo oma le onto ɔmɔtshi laki ɔngɛnyi ande l’etena kɛmɔtshi. Etena kasɛdingolaso ɛnyɛlɔ ka Davidɛ, tayɛna woho wele nkana yimba la ɛnyɛlɔ ka Davidɛ akakoke nkimanyiya Pɔɔlɔ ndo woho wakokaso mbokoya Pɔɔlɔ.

Etena kaki Davidɛ la ntondo ka Ngɔliyatɛ ɔndɔshi w’ata wa wolo, nde akakadimola kɛnɛ kakɛnamaka oko wɔdu otsha lo diaaso dia mɛna woho wakamba wolo wa Nzambi olimu (Enda odingɔ 11)

11. Lande na kakɛnamaka Davidɛ oko onto lele wɔdu? (Enda osato wele lo lohoso.)

11 Davidɛ akɛnamaka oko onto lele wɔdu la ntondo ka Ngɔliyatɛ ɔndɔshi w’ata wa wolo. Etena kakɛnyi Ngɔliyatɛ Davidɛ, “nde akawɔnyɔla.” Laadiko dia laasɔ, Ngɔliyatɛ aki dikongote, aki la dihomɔ efula, ndo akalongola elowanyelo wendana l’awui wa ta mboleka. Davidɛ lo wedi ande, aki dikɛnda diaki komonga la diewo ndo diakɛnamaka oko nde bu la dihomɔ dia ta. Koko Davidɛ akakadimola kɛnɛ kakɛnamaka oko wɔdu otsha lo wolo. Nde akayaɛkɛ le Jehowa dia mbosha wolo ndo akalɛndja otunyi ande.​—1 Sa. 17:41-45, 50.

12. Naa okakatanu okina wakahomana la Davidɛ?

12 Davidɛ akahomana l’okakatanu okina wakakoke mbokonya dia ndjaoka dia nde ekɔ wɔdu ndo bu la wolo. La kɔlamelo tshɛ, Davidɛ akakambɛ Saolo, ɔnɛ lakasɔnɛ Jehowa dia monga nkumekanga k’Isariyɛlɛ. Oma l’etatelo nkumekanga Saolo akalɛmiyaka Davidɛ. L’ɔkɔngɔ diko, otako akayokonya Saolo dia mboka Davidɛ kandjema. Saolo akasalɛ Davidɛ akambo wa kɔlɔ ndo akayange kaanga dia mbodiaka.​—1 Sa. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Kakɔna kakasale Davidɛ etena kakosalɛ nkumekanga Saolo akambo aha la losembwe?

13 Kaanga mbakosalɛ nkumekanga Saolo akambo aha la losembwe, Davidɛ akatetemala nɛmiya nkumekanga kakasɔnɛ Jehowa kɛsɔ. (1 Sa. 24:6) Davidɛ kɔmɛndja Jehowa onongo l’ɔtɛ w’akambo wa kɔlɔ wakasale Saolo. Koko, Davidɛ akayaɛkɛ le Jehowa dia mbosha wolo wakinde l’ohomba dia mbikikɛ ohemba wa wolo ɔsɔ.​—Os. 18:1, Efundelo wa la diko ka tshapita.

14. Dui diakɔna diakahomana l’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ diafɔna la nɛ diaki la Davidɛ?

14 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akahomana la dui dimɔtshi diafɔna la nɛ diaki la Davidɛ. Atunyi wa Pɔɔlɔ waki la wolo efula mboleka. Ewandji efula wa lokumu wa lo nshi yande wakohetshaka. Mbala efula, vɔ wakɔkɔmɔlaka ndo wakawodjaka lo lokanu. L’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ, anto wakahombe monga angɛnyi wa Pɔɔlɔ wakosalɛ akambo wa kɔlɔ. Anto amɔtshi wa l’etshumanelo k’Akristo wakɔlɔsha. (2 Kɔr. 12:11; Flpɛ. 3:18) Koko Pɔɔlɔ akalɛndja anto tshɛ wakalɔshanaka la nde. Lo ngande? Nde akatetemala nsambisha kaanga mbakawɔlɔshaka. Nde akatetemala ntshikala la kɔlamelo le anangɛso l’akadiyɛso kaanga lo tena diakawonyangiyaka. Kɛnɛ koleki tshɛ ele, nde akatshikala la kɔlamelo le Nzambi polo l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande. (2 Tim. 4:8) Nde akatondoya ekakatanu wa wolo, aha l’ɔtɛ wakinde la wolo wa lo demba, koko nɛ dia nde akayaɛkɛ le Jehowa.

Onga la dilɛmiɛlɔ ndo ɔlɔlɔ etena kasalayɛ la wolo dia nkana yimba la wanɛ wakɔlɔsha l’ɔtɛ wa dietawɔ diayɛ di’Okristo (Enda odingɔ 15) *

15. Oyango akɔna wele la yɛ, ndo ngande wakokayɛ mbokotsha?

15 Onde wɛ ekɔ lo diɛnɛ la ntɛngɔ kana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ oma le asekayɛ wa la kalasa, wa l’olimu kana ase nkumbo kayɛ wele bu Ɛmɛnyi wa Jehowa? Onde ose etshumanelo ɔmɔtshi akakosalɛ akambo wa kɔlɔ? Naka ngasɔ, kete ohɔ ɛnyɛlɔ ka Davidɛ ndo ka Pɔɔlɔ. Wɛ koka ntetemala “nɛndja akambo wa kɔlɔ oma lo akambo w’ɛlɔlɔ.” (Rɔmɔ 12:21) Etena katɔlɔsha anto, sho hatɔlɔ la wɔ ta oko wakalɔsha Davidɛ Ngɔliyatɛ, koko sho nɛndjaka akambo wa kɔlɔ lo nkimanyiya anto dia mbeka akambo wendana la Jehowa ndo Bible. Wɛ koka nkotsha oyango ɔsɔ lo ndjaɛkɛ lo Bible dia nkadimola anto ambola awɔ, lo monga la dilɛmiɛlɔ, lo salɛ wanɛ wakosalɛ akambo wa kɔlɔ ɔlɔlɔ ndo lo monga ɔlɔlɔ le anto tshɛ, oyadi atunyi ayɛ.​—Mat. 5:44; 1 Pe. 3:15-17.

ETAWƆ EKIMANYIELO K’OMA LE ANTO AKINA

16-17. Kakɔna kaki Pɔɔlɔ kombohɛ?

16 Ntondo k’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ nkoma ombeki wa Kristo, nde aki ɔlɔngɔ a pami w’ɔsɛndji wakahɛnyahɛnyaka ambeki wa Yeso. (Ets. 7:58; 1 Tim. 1:13) Yeso akemadia Pɔɔlɔ lakelamɛka Saolo, diaha mpɛnyahɛnya etshumanelo k’Akristo. Oma l’olongo Yeso akatɛkɛta la Pɔɔlɔ ndo akawetɛ tshungu. Dia nde mɛna, Pɔɔlɔ akahombe nyanga ekimanyielo oma le anto wakinde oma la mpɛnyahɛnya. L’okitshakitsha tshɛ nde aketawɔ ekimanyielo k’oma le ombeki Ananiya ko washo wa Pɔɔlɔ wakadihɔ.​—Ets. 9:3-9, 17, 18.

17 L’ɔkɔngɔ diko Pɔɔlɔ akayokoma ose etshumanelo k’Akristo lakeyamaka efula, koko nde kombohɛ kaanga yema wetshelo wakawosha Yeso lo mboka k’otsha la Damasɛkɛ. Pɔɔlɔ akatetemala monga l’okitshakitsha, ndo nde aketawɔ la lolango tshɛ ekimanyielo k’oma le anango l’akadiyɛnde. Nde akeyaka dia vɔ waki “ekimanyielo kakeketsha” le nde.​—Kɔl. 4:10, 11, nɔtɛ.

18. Lande na kele lo tena dimɔtshi sho koka mengenga dia mbetawɔ ekimanyielo k’anto akina?

18 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le Pɔɔlɔ? Etena kakatatatɛ monga la diɔtɔnganelo l’ekambi wa Jehowa, ondo taki la nsaki k’efula ka mbetawɔ ekimanyielo k’oma le anto akina, teya dia teeke ana lo nyuma ndo tekɔ l’akambo efula wa mbeka. (1 Kɔr. 3:1, 2) Ko nshi nyɛ? Naka tambokambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula, ko tambokondja diewo di’efula, mbeyaka monga ko hatoyetawɔ ekimanyielo k’oma le anto akina, djekoleko naka tɔ ndja oma le onto ɔmɔtshi lahatayala l’akambo wa mɛtɛ edja oko sho. Koko, mbala efula Jehowa kambaka l’anangɛso l’akadiyɛso dia tokeketsha. (Rɔmɔ 1:11, 12) Sho pombaka nshihodia dui sɔ naka sho nangaka nkondja wolo washa Jehowa ekambi ande.

19. Lande na kakatondoya Pɔɔlɔ?

19 Pɔɔlɔ akasale awui amɔtshi wa diambo efula l’ɔkɔngɔ wa nde monga Okristo. Lande na? Nɛ dia Pɔɔlɔ akeke dia otondoyelo halemanɛ la wolo wa demba, kalasa yakandɔtɔ, ɔngɔnyi kana dihole diakandole, koko nemanɛka la okitshakitsha ndo la wɛkamu le Jehowa. Nyɛsɔ sho tshɛ tokoyake Pɔɔlɔ 1) lo ndjaɛkɛka le Jehowa, 2) lo mbekaka bɛnyɛlɔ dia lo Bible, ndo 3) lo mbetawɔka ekimanyielo k’oma le asekaso ambetawudi. Oma laasɔ, oyadi kaanga tayoyaoka dia tekɔ wɔdu, Jehowa ayotetɛ anto wele la wolo!

OSAMBO 71 Tekɔ alembe waki Jehowa!

^ od. 5 Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola ɛnyɛlɔ k’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Tayɛna ɔnɛ naka sho monga l’okitshakitsha, kete Jehowa ayotosha wolo weso l’ohomba dia mbikikɛ awui wa diɔnyɔ ndo ntondoya wɛɔdu aso

^ od. 1 ELEMBETSHIELO W’AWUI AMƆTSHI: Sho koka ndjaoka oko anto wele wɔdu l’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ efula, ɛnyɛlɔ l’ɔtɛ weso bu kokele, l’ɔtɛ weso wola, l’ɔtɛ weso la hemɔ kana l’ɔtɛ wakiso kɔmbɔtɔ kalasa efula. Laadiko dia laasɔ, atunyi aso salaka la wolo dia tokonya dia sho ndjaoka dia tekɔ wɔdu lo tɔlɔsha l’ɛtɛkɛta kana lo demba.

^ od. 57 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Etena kakatatshɔka Pɔɔlɔ dia tosambisha awui wendana la Kristo, nde akatshike diangɔ diakakambaka la nde etena kakinde Ofarisɛ. Diangɔ sɔ koka mendana la wɛɔmbɔ ndo diangɔ diaki l’efundelo.

^ od. 61 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Ɔnangɛso ɔmɔtshi ambɔsɛngiyama oma le asekande wa l’olimu dia nsala la wɔ fɛtɛ ka eotwelo k’osekawɔ la l’olimu.