Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 30

Gakuwáánʼ má xúʼko̱ náa rí gajkhun

Gakuwáánʼ má xúʼko̱ náa rí gajkhun

“Nda̱a̱ imbo̱o̱ʼ dí naʼni maʼdxuʼ wéñuʼ, rí madxawun rí e̱ji̱nʼ jngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa dí gajkhun” (3 JUAN 4).

AJMÚÚ 54 “Rígi̱ nindxu̱u̱ kamba̱a̱”

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1. Xó má naʼthí náa 3 Juan 3, 4, ndiéjunʼ rí naʼni maʼdxulú rá.

LÁ NUNDXAʼWAMÍJNÁ xú káʼnii nikumu̱u̱ apóstol Juan índo̱ niʼdxaun rí cristianos bi̱ niʼsngúún guájun má xúʼko̱ jmbu náa Jeobá ráʼ. Juan ndiʼyoo rí ikhiin ni̱ndxu̱ún xóo e̱ji̱i̱n. Numuu rí niguaʼdáá wéñuʼ xkujndu, apóstol niʼni xó má eʼngo̱o̱ mu mambáñún maguaʼdáá má xúʼko̱ mbá fe gujkhuʼ. Ikháanʼlu ma̱ngaa nadxulú índo̱ e̱jñu̱luʼ o bi̱ nuʼsngúún, nuxnaximi̱jna̱ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ nuni má xúʼko̱ ñajuunʼ (atraxnuu 3  Juan 3, 4). *

2. Náá numuu rí niʼnirámáʼ Juan ajtsú carta rá.

2 Nákha tsiguʼ 98, mbáa Juan nixtáa náa xuajen Éfeso o mijngii ikhí. Mbáa ni̱jkha̱ gaxtáa ikhí nda̱wa̱á rí nigájna̱a̱ guʼwá e̱jua̱nʼ dí rígá náa mbaaʼ rí gíwanʼ náa tapo̱o̱ iyaʼ rí mbiʼyuu Patmos. Nákha ikhú Jeobá nijmuu xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo mu maxkajxi̱i̱ maʼnirámáʼ ajtsú carta. Niʼnirámáʼ carta rígi̱ mu maxnún tsiakii a̱ngiu̱lú bi̱ guájun jmbu mu makumún kuyáá má xúʼko̱ Jesús ma̱ngaa majngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa rí gajkhun.

3. Xú káʼnii graxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.

3 Nákha ikhú, Juan nindxu̱u̱ apóstol bi̱ iwáá kayuʼ xóó xtáa, nixmiéjuunʼ numuu rí kúwá bi̱ nisngáa dí ragájkhun náa congregación (1 Juan 2:18, 19, 26). * Apóstata buʼko̱ nithi rí niniʼniiʼ Dios, mú na̱nguá ninimbánii rí niʼtáñajunʼ. Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá consejo rí nixná Juan ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá xóo extiʼña̱a̱ ajtsú graxe̱ rígi̱: 1) Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n majngruiga̱a̱ʼ náa rí gajkhun rá. 2) Xú káʼnii tsáʼkhá nuraʼníí rá. 3) Xú káʼnii gándoo gumbáyumijná mu majngruigulú má xúʼko̱ náa rí gajkhun rá.

NDIÉJUNʼ EYOO GÁʼTHÚU̱N MAJNGRUIGA̱A̱ʼ NÁA RÍ GAJKHUN RÁ.

4. Xó má naʼthí 1 Juan 2:3-6 ga̱jma̱a̱ 2 Juan 4, 6, ndiéjunʼ gáʼyóoʼ muʼni mu majngruigulú má xúʼko̱ náa gajkhun rá.

4 Mu majngruigulú náa rí gajkhun, ginii ndayóoʼ muniʼnúnʼ dí gajkhun dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Ajngá rawuunʼ Dios. Ma̱ngaa gíʼmaa muʼnimbulúʼ rí naʼtáñajunʼ Jeobá (atraxnuu 1 Juan 2:3-6 * ga̱jma̱a̱ 2 Juan 4, 6). * Jesús nigíʼ májánʼ xkri̱da ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱. Mbá rí xóo gíʼmaa muʼnimbulúʼ kuʼyáá Jeobá nindxu̱u̱ rí mbuʼyaridáá Jesús xó má eʼngo̱o̱ (Juan 8:29; 1 Ped. 2:21).

5. Ndiéjunʼ rí gíʼmaa mbuʼyáá rá.

5 Mu majngruigulú má xúʼko̱ náa gajkhun, gíʼmaa mbuʼyáá rí Jeobá nindxu̱u̱ Dios bi̱ naʼthí rí gajkhun, xúgíʼ dí naʼthí náa Ajngá rawuunʼ nindxu̱u̱ gajkhun. Ma̱ngaa gíʼmaa mbuʼyáá gajkhun rí Jesús nindxu̱u̱ Mesías bi̱ nijuiʼthá ma̱ʼkha̱. Rí mbiʼi xúgi̱ mbaʼin xa̱bu̱ nakumu̱ún rí Jesús na̱nguá nindxu̱u̱ bi̱ Dios niríyaaʼ mu mani̱ndxu̱u̱ Rey náa Reino ndrígóo Dios. Juan niʼthí rí makuwá “mbaʼin bi̱ nuninduwaʼ”, bi̱ ma̱ndoo muninduwiinʼ bi̱ na̱nguá eyáá rí gajkhun numuu Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús (2 Juan 7-11). Juan niʼnirámáʼ: “Tsáa lá nindxu̱u̱ bi̱ naʼni nduwaʼ rá. Lá raʼkháa ikhaa nindxu̱u̱ bi̱ naʼni gaʼduunʼ rí Jesús nindxu̱u̱ Cristo ráʼ.” (1 Juan 2:22.) Mbá rí ma̱ndoo muʼni mu xúninduwáanʼlu nindxu̱u̱ rí muʼnigajmaa Ajngá rawuunʼ Dios. I̱ndó xúʼko̱ ma̱ndoo muniʼnííʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús (Juan 17:3). I̱ndó xúʼko̱ ma̱ndoo mbuʼyáá rí kuwáanʼ náa dí gajkhun.

XÚ KÁʼNII TSÁʼKHÁ NURAʼNÍÍ RÁ.

6. Ndiéjunʼ tsáʼkhá nuraʼníí jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ rá.

6 Xúgiáanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos gíʼmaa muñeumíjna̱ mu xáʼni nduwáanʼlu rí nusngáa xa̱bu̱ (1 Juan 2:26). Mú bi̱ gíʼmaa muñeumíjna̱ itháan ni̱ndxu̱ún jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ náa tsáʼkhá rígi̱. Alexia, * mbáa ndxájulú bi̱ na̱ʼkha̱ náa Francia bi̱ gíʼdoo 25 tsiguuʼ, naʼthí: Nákhá kaʼnííʼ xóó xtáá ranigajmaa, ninigajmaa numuu náa niguwa̱ʼ ma̱ngaa i̱ʼwáʼ ku̱ma̱ ndrígu̱ún xa̱bu̱. Rí nijmañuʼ ikhí niʼniuu rí xánimbo̱ʼ náa rí gajkhun. Nguáná ndi̱yo̱o̱ rí mitsaanʼ majmañuʼ ikhaa. Nindxaʼwamínaʼ rí xándoo madxawun rí nuthu̱nʼ náa escuela rí asndu xániʼñúʼ rí Jeobá maʼthúnʼ. Alexia niʼnigajmaa libro rí mbiʼyuu La vida... ¿cómo se presentó aquí? ¿Por evolución, o por creación? Mbá nguáthá xmáná nda̱wa̱á, ndiʼyoo ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí gajkhun. Ikhaa narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n: “Ikhúúnʼ má ni̱jkha̱nú ndi̱yo̱o̱ dí Biblia naʼsngáa rí gajkhun. Ma̱ngaa ni̱jkha̱nú ndi̱yo̱o̱ rí á mu nanimbánuu ikha ndrígóo Jeobá maʼni rí maxtáá gagi ga̱jma̱a̱ tsímáá”.

7. Ndiéjunʼ dí gíʼmaa muʼnimijnalu xúgiáanʼ, ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

7 Xúgiáanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristiano, tséʼniuu á mu ni̱ndxu̱lú jiáma, wa̱ʼxa̱ʼ o xabuanii, xúgiáanʼ gíʼmaa muʼnimijna mu xáʼni a̱jma̱ inulu. Juan nindoo gáʼthi rígi̱ índo̱ niʼthí rí xándoo majngruigulú náa rí gajkhun ga̱jma̱a̱ muxuʼdámíjná aʼkhá gajmiúlú mbáa (1 Juan 1:6). Á mu nandulú rí Dios ma̱ndoo kaʼyulú xúgi̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á, gíʼmaa mbuʼyáá rí xúgínʼ nduyáá rí eʼnilu. Rí phú gajkhun nda̱a̱ mbá aʼkhá dí tsékujmaa numuu rí Jeobá ndaʼyoo xúgíʼ (Heb. 4:13).

8. Ndiéjunʼ rí gíʼmaa muʼni gaʼduunʼ rá.

8 Gíʼmaa muʼni gaʼduunʼ rí xóo eyáá aʼkhá xa̱bu̱ numbaaʼ. Apóstol Juan niʼnirámáʼ: “Á mu nuʼthá: ‹Na̱nguá kuaʼdááxu aʼkhá›, kuwáanʼ ruʼni nduwamijná má ikháanʼ ga̱jma̱a̱ rí gajkhun nda̱a̱ náa ikháanʼ” (1 Juan 1:8). Nákha nixtáa Juan, bi̱ ni̱ndxu̱ún apóstata nindxaʼwami̱jna̱ rí xa̱bu̱ ma̱ndoo muxudami̱jna̱ aʼkhá maski ajndu nduyáá dí raʼkhí nindxu̱u̱ xóo ma̱ndoo mambájxuun gajmiún má xóó Dios. Rí mbiʼi xúgi̱ mbaʼin nundxaʼwamijna ikháá kayuuʼ. Nuthi rí nunimbu̱ún kuyáá Dios, mú na̱nguá enimbánii dí naʼthí ikhaa ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá, itháan má ga̱jma̱a̱ numuu rí mata̱ba̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ mbáa. Rí Jeobá naʼthí rí nindxu̱u̱ aʼkhá, xa̱bu̱ nuthi rí matraʼwíí má ikháán matani rí eyaaʼ.

Jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ, gu̱ya̱a̱ náá numuu rí Jeobá naʼthí rí tikhu nindxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ dí ramajánʼ. Ikhú ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ xóo gatriʼña̱a̱ ndíjkha dí ikháán tsítani dí ramajánʼ. (Atayáá kutriga̱ 9). *

9. Ndiéjunʼ embáñuun jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ índo̱ nunimbánii rí naʼsngáa náa Biblia rá.

9 Xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ ni̱ndxu̱ún jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ, migamíi muni xó má bi̱ nuñajunʼ o bi̱ nunigajmaa gajmiún. Xúʼko̱ nigíʼnuu ndxájulú dxámá mbiʼyuu Aleksandar. Ikhaa naʼthí: “Tikhun wa̱ʼxa̱ʼ bi̱ ninigajmaa gajmíi̱nʼ nitsudún rí mabo̱ʼ gajmíi̱nʼ. Nithu̱nʼ dí nanigiu̱ʼ dxámá ikha jngó dí ragúʼdaa novia”. Ikháán rí nindxa̱a̱ʼ dxámá o dxáʼgú mbáa natraʼníí ikháá má tsáʼkhá xóo rígi̱. Á mu rí xúʼko̱, garmáʼáan a̱jkia̱nʼ rí matanimbánii rí naʼthí náa Biblia, nambáyaʼ mu matieumínaʼ, rí xáʼniaʼ nandii, rí maraʼdáá mbá ku̱ma̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ rí mambaxáʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ Jeobá. Á mu mbaʼa tsáʼkhá naʼngaaʼ natraʼníí, xáʼniaaʼ mingíjyúuʼ matani rí májánʼ. Xámbumaaʼ rí Gixa̱a̱ naʼni rí xa̱bu̱ mundxa̱ʼwa̱a̱ edxu̱ún dí raʼkhí kayuuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nubúnʼ xa̱bu̱. Ikha jngó índo̱ natani gaʼduunʼ matatsaʼwa̱a̱ edxa̱a̱ xóo xa̱bu̱ numbaaʼ, naʼngaaʼ natani gaʼduunʼ rí nandoo bi̱ Xkawiiʼ (1 Juan 2:14).

10. Xú káʼnii embáyuluʼ 1 Juan 1:9 mu muʼni ñajuunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ mbá ku̱ma̱ kaʼwu rá.

10 Nduʼyáá rí Jeobá kaʼyoo maʼthí ndiéjunʼ nindxu̱u̱ aʼkhá. Ikha jngó rí gíʼmaa muʼnimijna muʼni gaʼduunʼ. Mú á mu nuxuʼdámijna aʼkhá nuʼtháán índo̱ nuʼtákáñii (atraxnuu 1 Juan 1:9). * Á mu nindxu̱u̱ mbá aʼkhá mbiiʼ, nduʼñíinʼ bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ mu mumbayulúʼ, numuu rí Jeobá nigruigi̱i̱n ikhiin mu muñewunlú (Sant. 5:14-16). Xuniʼñááʼ dí raʼkhí dí niʼni nákha ginii maʼni makawabáanʼlu. Náá numuu rá. Numuu rí Anu̱lú bi̱ ra̱ʼkhá tháán nandoo kaʼyulú nikunguaanʼ A̱ʼdióo mu makhañúu mu maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo aʼkhá ndrígúlú. Jeobá naʼnimbánuu ajngóo índo̱ naʼthí rí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Ikha jngó ma̱ndoo muʼni ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ mbá ku̱ma̱ kaʼwu (1 Juan 2:1, 2, 12; 3:19, 20).

11. Xú káʼnii gándoo guʼni gaʼduunʼ rí nuthi apóstata mu xáʼni gachúu fe ndrígúlú rá.

11 Rígá imbo̱ʼ rí ndayóoʼ muʼni gaʼduunʼ ikhaa nindxu̱u̱ rí nuthi apóstata. Asndu nákha nigi̱ʼdu̱u̱ nirígá congregación cristiana, Gixa̱a̱ najmiuu mbaʼin xa̱bu̱ mu munijnga̱wi̱i̱n xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ guájun jmbu. Ikha jngó ndayóoʼ mbuʼyáá ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí gajkhun ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí mindu̱wa̱ʼ. * Xa̱bu̱ sia̱nʼ najmún Internet ga̱jma̱a̱ náa nuʼtámíjná gajmiúlú eʼwíinʼ mu muniulúʼ rí xaguaʼdáá mbóó a̱jkiu̱lú náa Jeobá ga̱jma̱a̱ rí xáʼndulú kuñúún a̱ngiu̱lú. Guʼni gaʼduunʼ mindu̱wa̱ʼ rúʼko̱ rí na̱ʼkha̱ náa Gixa̱a̱ (1 Juan 4:1, 6; Apoc. 12:9).

12. Náá numuu rí gíʼmaa muʼni gujkhuʼ fe ndrígúlú ga̱jma̱a̱ xúgíʼ rí gajkhun dí nijmañulúʼ rá.

12 Á mu nandulú muʼnigaʼduunʼ tsáʼkhá ndrígóo Gixa̱a̱, gíʼmaa makumulúʼ kuʼyáá Jesús ga̱jma̱a̱ ñajunʼ dí gíʼdoo mu maʼnimbánuu dí nandoo Dios. Ma̱ngaa gíʼmaa makumulúʼ kuʼyáá yumbáá bi̱ jmbii ga̱jma̱a̱ nandxa̱ʼwáminaʼ májánʼ, bi̱ i̱ndó Jeobá najmiuu mu maxná ikha náa xuajñuu (Mat. 24:45-47). Á mu nuʼnigajmaa xúgíʼ mbiʼi Ajngá rawuunʼ Dios, xúʼko̱ makumulúʼ kuʼyáá itháan ga̱jma̱a̱ fe ndrígúlú maʼgánú mani̱ndxu̱u̱ xóo mboʼ ixi̱ rí gíʼdoo mi̱jnu̱ʼ ajmu̱u̱. Pablo niʼthí rígi̱ índo̱ niʼnirámáʼ náa a̱ngiu̱lú colosenses: “Ikha jngó, xó má nindríguíi Cristo Jesús, bi̱ nindxu̱u̱ Señor, gajngruigala má xúʼko̱ gajmiála ga̱jma̱a̱ majuiʼsngála numuu ikhaa ga̱jma̱a̱ magajáanʼ ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa ga̱jma̱a̱ rí maguaʼdáá fe gújkhuʼ, xó má nijuiʼsngála, ga̱jma̱a̱ muxna̱a̱ núma̱aʼ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numuu fe” (Col. 2:6, 7). Á mu fe ndrígúlú nindxu̱u̱ gujkhuʼ, nimbá rí gáʼni Gixa̱a̱ ni má bi̱ nuniñami̱jna̱ muni xó má eyoo ikhaa, xáʼni rí majngutiguáanʼ (2 Juan 8, 9).

13. Ndiéjunʼ rí nduʼyáá má bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos, ga̱jma̱a̱ náa numuu rá.

13 Nduʼyáá má rí xa̱bu̱ numbaaʼ maguiñu̱u̱n kuyulúʼ (1 Juan 3:13). Juan naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí “náa xúgíʼ numbaaʼ rígá tsiakii ndrígóo bi̱ Xkawiiʼ” (1 Juan 5:19). Inu mambáa dí raʼkhí náa numbaaʼ rígi̱, ikha jngó Gixa̱a̱ najmanguu itháan (Apoc. 12:12). Raʼkháa i̱ndó najmuu tsáʼkhá rí nakujmaa rí xájngutíguaanʼ, xóo rí mataxuʼdáminaʼ aʼkhá ga̱jma̱a̱ mbáa o mindu̱wa̱ʼ rí nuthi apóstata ma̱ngaa najmuu tsiakii ndrígóo. Ikhaa ndaʼyoo rí nánguá xtáa mbayuuʼ mbiʼi, ikha jngó naʼni xó má eʼngo̱o̱ mu ní xúʼtaraʼa o nagíiʼ maʼni gámbáa fe ndrígúlú. Ikha jngó tséʼniulú tsiánguá dí náa tikhu xuajen tséniñu̱u̱n mutaraʼa. Maski ajndu xúʼko̱, a̱ngiu̱lú bi̱ kúwá ikhí naʼngu̱u̱n. Nusngajmá rí ma̱ndoo muguajún jmbu, tséʼniuu má asndu ndiéjunʼ gaʼniulúʼ Gixa̱a̱.

GUMBÁʼYUMIJNÁ MAJNGRUIGULÚ MÁ XÚʼKO̱ NÁA RÍ GAJKHUN

14. Xú káʼnii gándoo gumbáñuun a̱ngiu̱lú mu majngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa rí gajkhun rá.

14 Á mu nagáwiinʼ a̱jkiu̱lú kuʼñúún a̱ngiu̱lú, ma̱ndoo mumbáñuun majngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa rí gajkhun (1 Juan 3:10, 11, 16-18). Gíʼmaa maʼndulú kuʼyamijná tséʼniuu á mu kuwáanʼ májánʼ o kuwáanʼ náa gamiéjunʼ. Mbá xkri̱da, lá nuniʼni̱i̱ mbáa ndxájulú bi̱ nikháñuu mbáa bi̱ kaʼyoo ga̱jma̱a̱ ndayóoʼ rí maʼnii a̱jkiu̱u̱n o rígá i̱mba̱ rí ndayóoʼ xáʼ. Lá niʼdxawíín rí ga̱jma̱a̱ numuu mbá gamiéjunʼ ndayóoʼ maguma májáanʼ Guʼwá náa nagimbáanʼ o guʼwún a̱ngiu̱lú rá. Á mu gajkhun nandulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ nagáwiinʼ a̱jkiu̱lú, raʼkháa i̱ndó ndayóoʼ muʼthá, gíʼmaa rí muʼni.

15. Xó má naʼthí náa 1 Juan 4:7, 8, ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni rá.

15 Índo̱ nusngajmá rí gajkhun nandulú kuʼyamijná, nduʼyaridáá Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí (atraxnuu 1 Juan 4:7, 8). * Mbá rí xóo gíʼdoo wéñuʼ numuu musngajmá ngajua nindxu̱u̱ rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼyamijná. Mbá xkri̱da, numuu rí guaʼdáá ngajua maʼni rí muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼyáá mbáa bi̱ niʼni gawúnlú ga̱jma̱a̱ mambumulúʼ rí niʼniulúʼ (Col. 3:13). Guʼyáá rí nigíʼnuu mbáa ndxájulú mbiʼyuu Aldo. Ra̱ʼkhá tháán nigawúunʼ índo̱ niʼdxaun rí niʼthí mbáa ndxájulú bi̱ ndayamajkhuu índo̱ niʼthí dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ xuajen náa xtáa. Aldo naʼthí: “Na̱ndo̱ʼo̱o̱ Jeobá tsejtsí mbiʼi rí mambáyuʼ mu xakiʼnún ka̱yo̱o̱ ndxájulú”. Mú rígá rí niʼni itháan ga̱jma̱a̱ ikhaa, niʼthúu̱n rí maʼga̱ gáʼtaraʼa ga̱jma̱a̱. Ikhú niʼthúu̱n xóo eku̱mu̱u̱. Naʼthí: “Índo̱ nikro̱ʼo̱o̱ xú kaʼnii niʼni gawúnʼ ajngáa rí niʼthí, ikhú niʼthúnʼ rí mani mba̱a̱ a̱jkiu̱nʼ ka̱yo̱o̱. Ga̱jma̱a̱ ajngáa gua̱ba̱ʼ rí xóo niʼthúnʼ ndi̱yo̱o̱ rí gajkhun nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n. Nimbaximijnáxu ga̱jma̱a̱ nimbumuxu dí nirígá”.

16, 17. Ndiéjunʼ rí gíʼmaa muʼni rá.

16 Apóstol Juan nindoo kaʼñún wéñuʼ a̱ngui̱i̱n ga̱jma̱a̱ nixmiéjuunʼ rí mambájxuun májánʼ gajmiún Dios. Nakujmaa kaʼwu rí xúʼko̱ nindxu̱u̱ náa ajtsú carta rí niʼnirámáʼ. Ra̱ʼkhá tháán naxnúlú tsiakii índo̱ nduʼyáá rí xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ bi̱ magu̱ún mekhuíí bi̱ mutañajunʼ gajmíi̱n Cristo makumún ikháá xó má Juan (1 Juan 2:27).

17 Guʼgíʼ muʼnimbánii consejo rí ndiʼyáá gi̱jyooʼ. Gakuwáánʼ má xúʼko̱ náa rí gajkhun ga̱jma̱a̱ náa xúgíʼ rí guʼni guʼnimbulúʼ kuʼyáá Jeobá. Guʼnigajmaa Ajngá rawuunʼ ga̱jma̱a̱ guʼyáá rí gajkhun naʼthí ikhí. Gakumulúʼ kuʼyáá Jesús. Guʼni gaʼduunʼ ku̱ma̱ ndrígu̱ún xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ dí nuthi apóstata. Xúʼni a̱jma̱ inulú ga̱jma̱a̱ xuxuʼdámijna aʼkhá. Guniʼñamijná rí ikha ndrígóo Jeobá maxná ikhulú. Ma̱ngaa gumbáñuun a̱ngiu̱lú mu xakaguabiinʼ índo̱ nuʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún ga̱jma̱a̱ rí mumbaʼñúún bi̱ ndañúu̱nʼ. I̱ndó xúʼko̱ ma̱ndoo makuwáánʼ náa rí gajkhun, tséʼniuu má asndu ndiéjunʼ kuwáánʼ ruʼnimijna ga̱jma̱a̱.

AJMÚÚ 49 Guʼni rí maxtáa gagi Jeobá

^ párr. 5 Náa numbaaʼ rí kuwáanʼlu naʼtáñajunʼ Gixa̱a̱, anu̱ún bi̱ nuninduwaʼ. Ikha jngó naʼni mingíjyúuʼ majngruigulú náa rí gajkhun. Xúʼko̱ má kayuuʼ niguaʼnii a̱ngiu̱lú bi̱ nikúwá índo̱ na̱jkha̱ rámbá siglo timbá. Mu mambáñún ikhiin ga̱jma̱a̱ ikháanʼlu rí mbiʼi xúgi̱. Jeobá nijmuu xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo mu apóstol Juan maʼnirámáʼ ajtsú carta. Rígi̱ gambáyulú mbuʼyáá xú káʼnii tsáʼkhá gúraʼníí ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá xú káʼnii guʼni gaʼduunʼ.

^ párr. 1 3 Juan 3, 4: “Nidxuʼ wéñuʼ índo̱ niguwáʼ a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ nithi rí ikháán nañajún jmbu má xúʼko̱ náa rí gajkhun, rí xtaa má xúʼko̱ náa rí gajkhun. Nda̱a̱ imbo̱o̱ʼ dí naʼni maʼdxuʼ wéñuʼ, rí madxawun rí e̱ji̱nʼ jngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa dí gajkhun.”

^ párr. 4 1 Juan 2:3-6: “Ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ nduʼyáá rí ni̱jkua̱nú niniʼniiʼlu, á mu nuʼnimbulúʼ má xúʼko̱ kiʼtañajunʼ ndrígóo. Bi̱ naʼthí: “Ikhúúnʼ ni̱jkhánú niniʼniiʼ”, mú na̱nguá eʼni mbánuu kiʼtáñajunʼ ndrígóo, nindxu̱u̱ mbáa bi̱ naʼni nduwaʼ, ga̱jma̱a̱ nda̱a̱ dí gajkhun náa xa̱bu̱ buʼko̱. Mú, á mu mbáa naʼnimbánuu ajngóo, xa̱bu̱ buʼko̱ gajkhun rí nandoo kaʼyoo Dios. Ikha jngó nduʼyáá rí kuwáánʼ mbóó gajmiúlú ikhaa. Bi̱ naʼthí dí nambáxu̱u̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ ikhaa, xa̱bu̱ buʼko̱ gíʼmaa mbaʼyáridoo xó má niʼni ikhaa.”

^ párr. 4 2 Juan 4, 6: “Nadxuʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí nixkamiin tikhuun ejña̱a̱nʼ najngrui̱gu̱u̱n náa dí gajkhun, xó má kiʼtáñajunʼ dí nindrígúlú náa Anu̱lú. Ga̱jma̱a̱ rígi̱ rí nandoo gáʼthúu̱n ngajua: Dí majngruigulú xó má nandoo kiʼtáñájuunʼ ndrígóo. Xó má nidxawíínla nákha ginii dí kiʼtáñájuunʼ nindxu̱u̱ rígi̱: Rí gajngruigala má xúʼko̱ náa ngajua.”

^ párr. 6 Nixtiʼkhu̱u̱ mbiʼñún tikhun.

^ párr. 10 1 Juan 1:9: “Á mu nuʼthá aʼkhá rí niʼni, ikhaa nindxu̱u̱ jmbii mu maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo aʼkhá ndrígúlú ga̱jma̱a̱ maʼni kaʼwáanʼlú náa xúgíʼ dí ra̱májánʼ.”

^ párr. 11 Atayáá artículo rí muʼnigajmaa náa Bi̱ Nayejngoo ñajunʼ gu̱nʼ agosto tsiguʼ 2018, náa kayá edxu̱u̱ “Lá nduʼyáá xóo phú nindxu̱u̱ ráʼ.

^ párr. 15 1 Juan 4:7, 8: “A̱ngui̱nʼ bi̱ nandoʼ ka̱ñu̱u̱n, gaʼndulúʼ kuʼyamijná má xúʼko̱, numuu rí ngajua, ndrígóo Dios, bi̱ nandoo kaʼyoo ndxájuu nindxu̱u̱ A̱ʼdióo Dios ga̱jma̱a̱ naniniiʼ Dios. Bi̱ na̱nguá eyoo kaʼyoo ndxájuu na̱nguá eʼninuwinʼ Dios numuu rí Dios nandoo kaʼñúún xúgínʼ.”

^ párr. 64 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa xa̱bi̱i̱ Jeobá naʼdxaun ga̱jma̱a̱ ndaʼyoo náa escuela rí májánʼ má nindxu̱u̱ rí manigu̱u̱nʼ kuyamijná kanikhiin gu̱ʼu̱ o kanikhiin xa̱bekha. (Náa tikhu xuajen najmún color ndrígóo dí nakujmaa náa xtukua̱ya̱ʼ mu muthi rí nanigu̱u̱nʼ kuyamijná kanikhiin.) Nda̱wa̱á naríyaʼ mbiʼi maʼnigajmaa itháan numuu rúʼko̱, mu maku̱mu̱u̱ rí gajkhun nindxu̱u̱ rí najmañuu náa Biblia. Rúʼko̱ nambáyúu maʼni gaʼduunʼ ku̱ma̱ rúʼko̱.