Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 31

¿Ñahaʼarõpa hína “pe siuda oguerekóva simiénto teete”?

¿Ñahaʼarõpa hína “pe siuda oguerekóva simiénto teete”?

“Abrahán ojapo upéva pórke ohaʼarõ pe siuda oguerekóva simiénto teete. Upe siuda ningo Ñandejára omopuʼã ha ojapo vaʼekue” (HEB. 11:10).

PURAHÉI 22 Pe Rréino ogovernáma. ¡Tou katu!

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼeichagua sakrifísiopa ojapo koʼág̃arupi Jehová siervokuéra, ha mbaʼérepa ojapo upéva?

KOʼÁG̃ARUPI heta Jehová siervokuéra ojapo hína sakrifísio. Por ehémplo, oĩ heta ermáno ha ermána odesidíva nomendamoʼãiha. Heta omendáva odesidi naifamiliamoʼãiha koʼág̃a. Ha oĩ avei heta família odesidíva oiko sensillove. ¿Mbaʼérepa ojapo hikuái koʼã mbaʼe? Pórke haʼekuéra ojapose ikatúva entéro oservi porãve hag̃ua Jehovápe. Oñekontenta hikuái umi mbaʼe orekomívare, ha ojerovia Jehová omeʼẽtaha chupekuéra umi mbaʼe añetehápe oikotevẽva. Ha ñande jaikuaa porã Jehová katuete okumplitaha hendivekuéra. ¿Mbaʼérepa ikatu ñaime segúro? Pórke yma Jehová omeʼẽma vaʼekue voi isiervokuérape opa mbaʼe oikotevẽva, por ehémplo ovendesi Abrahánpe, haʼéva hína “entéro umi ojeroviáva túa” (Rom. 4:11).

2. a) Heʼiháicha Hebreos 11:8-10, 16, ¿mbaʼérepa Abrahán vyʼápe osẽ vaʼekue Úrgui? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Abrahán oiko porã vaʼekue siuda de Úrpe, péro vyʼápe oheja vaʼekue entéro umi komodida. Haʼe ojapo upéva pórke ohaʼarõ “pe siuda oguerekóva simiénto teete” (elee Hebreos 11:8-10, 16). ¿Mbaʼépa hína upe “siuda”? ¿Mbaʼe provlémapa ombohovái vaʼekue Abrahán ohaʼarõ aja oñemopuʼã upe siuda? ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi Abrahán ehémplo? ¿Ha mbaʼépa ikatu ñaaprende umi ermáno ñane tiempopegua osegi vaʼekuégui Abrahán ehémplo? Ko artíkulo ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua koʼã porandu.

¿MBAʼÉPA HÍNA “PE SIUDA OGUEREKÓVA SIMIÉNTO TEETE”?

3. ¿Mbaʼépa hína pe siuda Abrahán ohaʼarõ vaʼekue?

Pe siuda Abrahán ohaʼarõ vaʼekue haʼe hína Ñandejára Rréino. Jesucristo hína pe rréi ogovernáva ko Rréinope, ha umi 144.000 unhído ogovernáta hendive. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue pe Rréino haʼeha ‘Ñandejára oikovéva siuda, haʼéva hína Jerusalén yvagapegua’ (Heb. 12:22; Apoc. 5:8-10; 14:1). Jesús omboʼe vaʼekue idisipulokuérape ojerure hag̃ua ko Rréinore oñemboʼe jave, ikatu hag̃uáicha ojejapo Ñandejára volunta ko yvy ape ári, ojejapoháicha yvágape (Mat. 6:10).

4. Heʼiháicha Génesis 17:1, 2, 6, ¿mbaʼépa Abrahán oikuaa vaʼekue pe siuda, térã pe Rréino Ñandejára opromete vaʼekuégui?

4 ¿Oikuaa porãpa rakaʼe Abrahán mbaʼéichapa oñeorganisáta Ñandejára Rréino? Nahániri. Hetaiterei tiémpore umi mbaʼe haʼe vaʼekue peteĩ “sekréto sagrádo” (Efes. 1:8-10; Col. 1:26, 27). Péro Abrahán oikuaa vaʼekue algúno ifamiliarégui oikotaha rréi, pórke Jehová opromete vaʼekue chupe upéva (elee Génesis 17:1, 2, 6). Abrahán ojerovia mbarete vaʼekue Ñandejára promesakuérare, haʼete vaʼekue voi ohechapáva upe ojeporavo vaʼekuépe, térã pe Mesíaspe, upe oikótavagui rréi Ñandejára Rréinope. Upévare Jesús heʼi vaʼekue umi judío itiempopeguápe: “Pende ru Abrahán ovyʼaiterei pórke ohaʼarõ kuri ohecha pe día che ajutaha, ha oñeimahina upe día ha ovyʼa” (Juan 8:56). Jahechaháicha, Abrahán oikuaa vaʼekue ifamiliare ogovernataha pe Rréino Jehová omoĩtavape, ha haʼe vyʼápe ohaʼarõ vaʼekue Jehová okumpli upe promésa.

¿Mbaʼéichapa Abrahán ohechauka vaʼekue ojeroviaha Jehová promesakuérare? (Ehecha párrafo 5)

5. ¿Mbaʼéichapa ñande jaikuaa Abrahán ohaʼarõ hague pe siuda Ñandejára omopuʼã vaʼekue?

5 ¿Mbaʼéichapa Abrahán ohechauka vaʼekue ohaʼarõha pe Rréino, térã pe siuda Ñandejára omopuʼã vaʼekue? Primero, ndoikói vaʼekue chugui ni peteĩ goviérno umáno siudadáno. Haʼe ova ha ova vaʼekue oikóvo ha ndopytái ojogapo peteĩ lugárpe, ha ndoapojái vaʼekue ni peteĩ rréi umánope. Avei Abrahán noñehaʼãi vaʼekue omoĩ peteĩ goviérno imbaʼerãva. Upéva rangue osegi iñeʼẽrendu Jehovápe, ha ohaʼarõ haʼe okumpli ipromésa. Ojapóvo upéicha, Abrahán ohechauka ojeroviaha ipyʼaite guive Jehováre. Jahechamína koʼág̃a mbaʼe mbaʼe ijetuʼúvapa haʼe ombohovái vaʼekue, ha mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui.

¿MBAʼE PROVLÉMAPA OMBOHOVÁI VAʼEKUE ABRAHÁN?

6. ¿Mbaʼeichagua siudápa rakaʼe Ur?

Pe siuda de Ur Abrahán oheja vaʼekue ningo isegúro porã vaʼekue, ha oreko heta komodida. Umi hénte upepegua ipláta vaʼekue ha ijestúdio porã. Pe siuda oreko vaʼekue peteĩ murálla ijyvatéva, ha 3 ládo pe siuda jerére oreko peteĩ kanál ipypukúva. Umi hénte oĩva Úrpe ivale vaʼekue olee ha oskrivi hag̃ua, ha avei matemátikape. Ha amalisia upe siudápe ojejapo vaʼekue voi heta negósio, pórke upépe ojetopa vaʼekue heta dokuménto ojepurúva ojejapo hag̃ua negósio. Ha umi óga oĩva upépe ojejapo vaʼekue ladríllogui, ojerrevoka ha oñevlankeapaite. Oĩ vaʼekue umi óga orekóva 13 térã 14 koty, ha umíva ojere peteĩ korapy oñembopíso vaʼekuére itágui.

7. ¿Mbaʼérepa Abrahán ojerovia vaʼerã kuri Jehová oprotehetaha chupe ha ifamíliape?

Abrahán ojerovia vaʼerã kuri Jehová oprotehetaha chupe ha ifamíliape. ¿Mbaʼérepa? Ñanemanduʼa vaʼerã Abrahán ha Sara oheja hague hóga Úrpe, peteĩ siuda isegúro porãva ha ikomodida hetáva, ha oho oiko óga kárpape umi ñúre Canaánpe. Upépe chupe ni ifamíliape ndoprotehevéima umi murálla ijyvatéva ha umi kanál ipypukuetéva. Koʼág̃a oimeraẽ enemígontema ikatúta oataka chupekuéra.

8. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Abrahán rehe peteĩ jey?

Abrahán ojapóramo jepe Ñandejára volunta, peteĩ jey ijetuʼu vaʼekue chupe omongaru hag̃ua ifamíliape, pórke saʼipaitéma la hiʼupy. Upérõ oĩ kuri peteĩ ñembyahýi guasu Canaánpe, pe lugár Jehová heʼi haguépe chupe oho hag̃ua. Pe situasión ningo ivaieterei, upéicha rupi Abrahán odesidi ova Egíptope peteĩ tiémpore ifamília reheve. Péro oĩ aja Egíptope, faraón, upe ogovernáva pe país, ogueraha Sárape hógape omenda hag̃ua hese. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne Abrahán oñekevranta rakaʼe upe aja! Péro upéi Jehová okastiga faraónpe ha haʼe omeʼẽ jey Abrahánpe hembireko (Gén. 12:10-19).

9. ¿Mbaʼeichagua provlémapa oreko vaʼekue Abrahán hogapýpe?

Abrahán oreko vaʼekue heta provléma hogapýpe. Sara, pe hembireko ohayhuetéva ningo ndaikatúi vaʼekue imemby, ha upe haguére haʼekuéra heta tiémpo oñembyasy ha ndovyʼavéi. Tiémpo rire, Sara omeʼẽ Abrahánpe isiérva Agar ikatu hag̃uáicha haʼe rupive ifamília hikuái. Péro Agar hyeguasúrõ guare oreko hag̃ua Ismaélpe, oñepyrũ oapoʼi Sárape. Upéi ivaietereíma pe situasión ha Sara ombohasa asy ha omotĩ Agárpe, upémarõ Agar osẽ oho hógagui (Gén. 16:1-6).

10. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Ismael ha Isaac rehe, ha upévare ikatu vaʼekue ijetuʼu Abrahánpe ojerovia Jehováre?

10 Upéi Sara hyeguasu ha imemby Abrahángui peteĩ mitãkuimbaʼe, ha Abrahán ombohéra itaʼýrape Isaac. Abrahán ohayhu vaʼekue mokõive itaʼýrape, Ismael ha Isaácpe. Péro Ismael otrata vaieterei rupi Isaácpe, Jehová heʼi Abrahánpe omosẽ hag̃ua Ismael ha Agárpe (Gén. 21:9-14). Heta áño rire, Jehová ojerure Abrahánpe oofrese hag̃ua Isaácpe sakrifísioramo (Gén. 22:1, 2; Heb. 11:17-19). Umi mokõi situasiónpe, Abrahán ojerovia vaʼerã kuri Jehová okumplitaha pe promésa ojapo vaʼekue ifamiliarépe g̃uarã.

11. ¿Mbaʼérepa Abrahán ipasiénsia ha ohaʼarõ vaʼerã kuri Jehová okumpli ipromésa?

11 Oikove aja pukukue, Abrahán ipasiénsia ha ohaʼarõ vaʼerã Jehová okumpli ipromésa. Haʼe oiméne orekóma raʼe mas de 70 áño osẽrõ guare Úrgui ifamíliandi (Gén. 11:31–12:4). Ha amo 100 áñorupi haʼe oiko vaʼekue óga kárpape ha ova ova Canaán tuichakuére. Abrahán ningo omano vaʼekue orekórõ guare 175 áño (Gén. 25:7). Péro haʼe ndohechajepéi vaʼekue Jehová okumplírõ guare ipromésa omeʼẽtaha ifamiliarépe pe yvy haʼe okorre hague oikóvo. Ha haʼe ndoikoʼaréi vaʼekue avei ohecha hag̃ua “pe siuda” térã Ñandejára Rréino oñemoĩmaha. Upéicharõ jepe, Abrahán rehe ojeʼe ‘ovyʼa hague oikove puku haguére’ ha upéi omano (Gén. 25:8). Abrahán ohasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva, ijerovia mbarete ha vyʼápe ohaʼarõ vaʼekue Jehová okumpli ipromésa. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue chupe oaguanta hag̃ua? Oikove aja pukukue, Jehová oprotehe ha otrata vaʼekue chupe iñamígoramo (Gén. 15:1; Is. 41:8; Sant. 2:22, 23).

¿Mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra ohechauka ojerovia ha ipasiensiaha, ojapo haguéicha Abrahán ha Sara? (Ehecha párrafo 12) *

12. a) ¿Mbaʼépa ñande ñahaʼarõ? b) ¿Mbaʼépa jahecháta koʼág̃a?

12 Abrahán ojapo haguéicha, ñande ñahaʼarõ avei “pe siuda oguerekóva simiénto teete”. Péro ñande nañahaʼarõi hína oñemopuʼã upe siuda, pórke Ñandejára Rréino oñemoĩma 1914-pe ha ogovernáma hína pe yvága kompletoite (Apoc. 12:7-10). Upéva rangue, ñande ñahaʼarõ hína ogoverna ko yvy kompletoite. Ñahaʼarõ aja oiko upéva, ikatu hína ñambohovái heta situasión ijetuʼúva ojoguáva umi mbaʼe Abrahán ha Sara ohasa vaʼekuépe. Ha oĩma heta Jehová siérvo koʼag̃agua osegíva Abrahán ehémplo. Umi tembiasakue osẽva rrevísta Ñemañaháme ohechauka koʼág̃arupi oĩha heta ojerovia ha ipasiénsiava Abrahán ha Sara ojapo haguéicha. Ñañeʼẽmína koʼág̃a unos kuánto ermánore, ha jahecha mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra.

UMI OSEGI VAʼEKUE ABRAHÁN EHÉMPLO

Bill Walden vyʼápe ojapo vaʼekue heta sakrifísio ha ohupyty heta vendisión Jehovágui

13. ¿Mbaʼépa ñaaprende ermáno Walden ehémplogui?

13 Vyʼápekena jajesakrifika Ñandejára rehehápe. Ñande ñamotenondeséramo ñande rekovépe Ñandejára siuda, térã pe Rréino, jasegi vaʼerã Abrahán ehémplo. Haʼe ningo vyʼápe ojapo vaʼekue sakrifísio Ñandejára oguerohory hag̃ua chupe (Mat. 6:33; Mar. 10:28-30). Jahechamína peteĩ ermáno hérava Bill Walden ehémplo. * Áño 1942-pe haʼe oñepyrũ ostudia testígo de Jehovándi. Upérõ haʼe otermina potaitéma kuri ijestúdio universidápe, oiko hag̃ua chugui inheniéro arkitektóniko. Peteĩva umi iprofesór ohecháma kuri chupe itravahorã ojerresivi vove g̃uarã, péro Bill ndoaseptái upéva. Haʼe oexplika chupe odesidíma hague oservi porãvetaha Ñandejárape, oasepta rangue peteĩ traváho ogana porãtahápe. Upe riremi ojeʼe chupe ojapo vaʼerãha pe servísio militár, péro haʼe heʼi porãnte ndohomoʼãiha. Upévare oñemulta chupe 10.000 dólar ha osẽ chupe 5 áño de kársel. Upéi haʼe osẽ pe kárselgui 3 áño haguépe, ha tiémpo rire oñeinvita chupe oho hag̃ua Eskuéla de Galaádpe, ha oho Áfricape oservi misionéroramo. Upe rire Bill omenda Évare ha oservi oñondive Áfricape, ha upéva heʼise heta ojesakrifika vaʼerãha hikuái. Heta áño rire haʼekuéra oho jey Estados Unídospe oñatende hag̃ua Bill sýre. Bill opensávo umi mbaʼe ohasa vaʼekuére hekovépe heʼi: “Cheresay pororopa ningo apensávo 70 áño rasáma aserviha Jehovápe. Pyʼỹinte aagradese chupe chepytyvõ haguére adesidi porã hag̃ua. Avyʼaiterei aipurupaite haguére che tiémpo iservísiope”. ¿Ndépa ikatu avei eipurupaite nde rekove reservi hag̃ua Jehovápe de tiémpo kompléto?

Eleni ha Aristotelis Apostolidis oñandu vaʼekue Jehová omombareteha chupekuéra

14, 15. ¿Mbaʼépa ñaaprende ermáno ha ermána Apostolidis ehémplogui?

14 Ani ñaimoʼã ndajaguerekomoʼãiha provléma. Abrahán ehémplo ñanemboʼe jaservímaramo Jehovápe ñande rekove pukukue, lomímonte jarekotaha provléma (Sant. 1:2; 1 Ped. 5:9). Upéva oiko vaʼekue ermáno Aristotelis Apostolidis rehe. * Haʼe ojevautisa vaʼekue Gréciape áño 1946-pe, ha 1952-pe oñekompromete omenda hag̃ua ermána Eleni rehe, ha mokõive oservise vaʼekue Jehovápe ipyʼaite guive. Péro upéi Eleni ou hasyete ha ojetopa orekoha peteĩ tumór iñakãme. Ojepeʼa rire chugui upe tumór haʼekuéra omenda. Péro unos kuánto áño riremínte pe tumór okakuaa jey. Upémarõ umi doktór oopera jey chupe, péro Eleni opyta paralítika lénto, ha avei noñeʼẽporãvéi. Haʼe osegi vaʼekue opredika, jepe hasykatu ha pe goviérno opersegi ermanokuérape upe tiémpope.

15 Aristotelis oñangareko vaʼekue hembirekóre 30 áño pukukue. Upe tiémpo aja haʼe oservi vaʼekue ansiánoramo, ombaʼapo umi komite de asambléape ha oipytyvõ oñemopuʼã hag̃ua peteĩ Salón de Asambléa. Upéi, áño 1987-pe Eleni opredika aja oñemboty hese peteĩ puérta de iérro ipohyietereíva, ha ogolpea vaieterei chupe. Haʼe opyta en kóma 3 áñore ha upéi omano. Aristotelis omombeʼu mbaʼéichapa oñeñandu ohasa rire entéro koʼã mbaʼe. Haʼe heʼi: “Umi áño ohasa vaʼekuépe areko kuri hetaiterei provléma, ha sapyʼánte umíva og̃uahẽ derrepentete ahaʼarõʼỹre. Upévare ajedesidi vaʼerã kuri aaguantataha ha ndahejamoʼãiha mbaʼeve chedesanima. Jehová ningo siémpre chemombaretéva aikotevẽ jave agueropuʼaka hag̃ua umi provléma” (Sal. 94:18, 19). Jehová ohayhueterei voi isiervokuéra ojesakrifikávape hesehápe ohasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva.

Audrey Hyde osegi vaʼekue opensa pe esperánsa orekóvare

16. ¿Mbaʼe konsého iporãvapa omeʼẽ vaʼekue ermáno Knorr hembirekópe?

16 Jasegíkena ñapensa umi mbaʼe ñaneraʼarõvare. Abrahán opensa meme vaʼekue umi mbaʼe porã Jehová oprometévare, ha upéva oipytyvõ chupe ogueropuʼaka hag̃ua umi provléma. Ermána Audrey Hyde osegi vaʼekue opensa pe esperánsa orekóvare, iména ypykue Nathan Knorr omanóramo jepe kánsergui, ha pe segundo iména Glenn Hýdepe ojagarráramo jepe Alzheimer. * Haʼe omombeʼu tuichaiterei oipytyvõ hague chupe peteĩ mbaʼe heʼi vaʼekue chupe ermáno Knorr, unas kuánta semána omano mboyve. Haʼe heʼi: “Nathan chemomanduʼa: ‘Ág̃a ñamano rire jareko peteĩ esperánsa isegúrova, ha núnka mas ndajasufrimoʼãvéima’. Upéi chemokyreʼỹ heʼívo: ‘Emañákena tenonde gotyo pórke upe gotyo oĩ hína pe prémio rehupytýtava’. Ha heʼive: ‘Esegíkena nerembiapo heta. Eipuru nde rekove eipytyvõ hag̃ua ótrope, ha upéva nepytyvõta revyʼa hag̃ua’”. Ko konsého iporãiterei avei ñandéve g̃uarã, jasegi hag̃ua ñanerembiapo heta ñaipytyvõvo ótrope, ha javyʼa pe esperánsa jarekóvare (Rom. 12:12).

17. a) ¿Mbaʼérepa ñande koʼytevéntema tekotevẽ jasegi ñapensa umi mbaʼe ñaneraʼarõvare? b) ¿Mbaʼéichapa jajapóramo Miqueas 7:7 heʼíva ñanepytyvõta jahupyty hag̃ua umi mbaʼe porã ñaneraʼarõva?

17 Koʼág̃arupi ningo koʼytevéntema tekotevẽ jasegi ñapensa umi mbaʼe ñaneraʼarõvare. Umi mbaʼe oikóva ko múndope ohechauka porãiterei oñemohuʼã mbotaitemaha umi ára paha. Koʼẽrõitéma natekotevẽmoʼãvéima jaiko ñahaʼarõ Ñandejára Rréino ogoverna ko yvy kompletoite. Upe tiémpope jahupytýta hetaiterei vendisión, umíva apytépe javyʼaitereíta jahecha vove umi jahayhúva oikove jeyha. Upe tiémpope Jehová opremiáta Abrahánpe ojerovia ha ipasiénsia haguére, ha ojapóta upéva omoingove jeývo chupe ha ifamíliape ko yvy ape ári. ¿Ndépa reiméta upépe rerresivi hag̃ua chupekuéra? Ikatúta rejapo upéva resegíramo Abrahán ehémplo ha vyʼápe rejesakrifika Ñandejára Rréino rehehápe, esegíramo ejerovia neprovléma hetáramo jepe, ha nepasiénsiaramo ehaʼarõvo Jehová okumpli ipromesakuéra (elee Miqueas 7:7).

PURAHÉI 74 ¡Japurahéi Jehovápe Irréinore!

^ párr. 5 Ñahaʼarõ aja oñekumpli Ñandejára promesakuéra, ikatu nañanepasiensiavéi ha ndajajeroviavéi. ¿Mbaʼéichapa Abrahán ehémplo ikatu ñanepytyvõ ñanepasiénsia hag̃ua, ñahaʼarõvo oñekumpli Jehová promesakuéra? ¿Mbaʼeichagua ehémplo iporãvapa omoĩ ñandéve heta Jehová siervokuéra koʼag̃agua?

^ párr. 13 Ermáno Walden rembiasakue osẽ vaʼekue ko rrevístape: Ñemañaha 1 de diciembre de 2013, páhina 8 al 10.

^ párr. 14 Ermáno Apostolidis rembiasakue osẽ vaʼekue ko rrevístape: La Atalaya 1 de febrero de 2002, páhina 24 al 28.

^ párr. 16 Ermána Hyde rembiasakue osẽ vaʼekue ko rrevístape: La Atalaya 1 de julio de 2004, páhina 23 al 29.

^ párr. 56 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ matrimónio ijedáva osegi ifiél ha oservi Ñandejárape ombohováiramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva. Haʼekuéra osegi ojerovia mbarete opensa meme rupi umi mbaʼe Jehová oprometévare tenonderã.