Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 32

Fò ou ni imilité é fò ou rèkonnèt limit a-w

Fò ou ni imilité é fò ou rèkonnèt limit a-w

« É rèkonnèt limit a-w lè ou ka maché èvè Bondyé a-w » (MICH. 6:8).

KANTIK 31 Marche avec Dieu !

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ka David di anrapò èvè imilité a Jéova ?

ÈS NOU pé di kè Jéova ni imilité ? Nou pé di sa ! Mi sa David ni lokazyon di : « Ou ban-mwen boukliyé a-w pou i pé sa pwotéjé-mwen, é imilité a-w ka ban-mwen grad » (2 Sam. 22:36 ; Sòm 18:35). Lè David di sé pawòl-lasa, pétèt i té ka sonjé jou-la Samiyèl vin aka pap’a-y pou i té chwazi on wa pou Izrayèl. Jéova aji èvè imilité lèwvwè i chwazi David pou ranplasé Sayil antankè wa pas David té ni 8 frè é sé-y ki té dènyé gason (1 Sam. 16:1, 10-13).

2. Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

2 Sèten David té’é tonbé dakò èvè nonm-la ki maké Sòm 113 la. I té ka palé dè Jéova é mi sa i di : « I ka bésé-y pou i gadé syèl-la é tè-la, é i ka woté toupiti-la an pousyè-la. [...] I ka mèt maléré-la doubout pou mété-y sizé pawmi granjan dè moun » (Sòm 113:6-8). Jéova ni lokazyon aji èvè imilité adan plizyè sitiyasyon diféran. Adan awtik-lasa, nou ké vwè ka ègzanp a-y ka aprann-nou. É aprésa, nou ké vwè ka ègzanp a wa Sayil, a pwofèt Danyèl é ègzanp a Jézi ka aprann-nou asi imilité osi.

SA ÈGZANP A JÉOVA KA APRANN-NOU

3. Kijan Jéova ka aji épi nou é ka sa ka aprann-nou ?

3 Jan-la Jéova ka aji èvè sèwvitè a-y ki enpawfè, ka montré kè i ni imilité. Magré nou péchè, i ka aprésyé mannyè nou ka adoré-y, men anplisdisa, i ka konsidéré-nou kon zanmi a-y (Sòm 25:14). É pou nou pé sa vin zanmi èvè-y, i désidé sakrifyé Gason a-y pou péché an nou. Nou pé di kè Jéova plen mizérikòd é plen konpasyon !

4. Kijan Jéova kréyé-nou é poukwa ?

4 Ni ondòt biten ankò ki ka montré kè Jéova plen imilité. Lè nou ka gadé jan Jéova kréyé-nou, nou ka konstaté kè chakmoun lib dè chwazi jan i vé viv. I pa té oblijé ban-nou lèchwa. Men i kréyé-nou pòtré a-y é i lésé-nou lib dè chwazi sa nou vé fè. Lè nou ka konparé-nou èvè Jéova, nou ka rann-nou kont kè nou pa ayen, men magrésa, chwa an nou ni onlo enpòwtans pou-y. I vé nou adoré-y pas nou enmé-y é pas nou dakò pou di kè lè nou ka obéyi-y sa toujou bon pou nou (Dét. 10:12 ; Iz. 48:17, 18). Jéova ni onlo imilité é nou ni onlo rèkonésans pousa !

Jézi an syèl-la é i èvè sèwten moun ki kay gouvèné èvè-y. Ni onpakèt zanj douvan yo. Yo ka voyé-yo asi latè pou yo fè misyon-la yo ba-yo la. Jéova ba toutmoun ki asi imaj-lasa on travay a fè (gadé paragraf 5 la).

5. Jéova ka montré-nou ka ki imilité. Kijansa ? (gadé imaj-la ki anlè po a jounal-la).

5 Lè nou ka gadé jan Jéova ka aji èvè nou, sa ka édé-nou konprann ka ki imilité. Adan linivè, pa ni ponmoun ki ni plis sajès ki Jéova. Magrésa, i paré a kouté lidé a dòt moun. Pa ègzanp, i lésé Jézi édé-y lèwvwè i té ka kréyé toutbiten (Pwov. 8:27-30 ; Kol. 1:15, 16). Menmsi i toupuisan, i ka ba dòt moun rèsponsabilité. Pa ègzanp, i mèt Jézi Wa a Wayòm-la é plita Jéova ké ba sé 144 000 moun-la ki ké gouvèné èvè Jézi an syèl-la on sèwten pouvwa osi (Lik 12:32). Nou ka tou konprann kè i fòwmé Jézi pou i pé sa vin on bon Wa é on Gran Prèt ki ka fè travay a-y byen konm i fo (Ébr. 5:8, 9). I ka fòwmé sé 144 000 la osi pou yo pé sa fè travay a yo byen. Men i pé’é la ka véyé chak ti détay a sa yo ka fè. Poukwa nou ka di sa ? Pas i ka fè-yo konfyans é pas i sèten kè yo ké fè volonté a-y (Rév. 5:10).

Lè nou ka fòwmé lézòt é lè nou ka ba-yo rèsponsabilité, sé Jéova nou ka imité * (gadé sé paragraf 6 é 7 la).

6-7. Pap’an nou ki an syèl-la ka ba dòt moun okipé dè sèwten biten ba-y. Kijan nou pé imité-y ?

6 Si Jéova, Pap’an nou ki an syèl-la, ki pa bizwen ponmoun édé-y ka ba dòt moun okipé dè sèwten biten ba-y, nou osi fò-nou imité-y. Si ou ni on fanmi anba rèsponsabilité a-w oben si ou sé on ansyen, imité Jéova kivédi lésé lézòt okipé dè sèwten biten ba-w é fè on éfò pou ou pa mèt grennsèl a-w adan tousa yo ka fè. Lè ou ka imité Jéova, non sèlman travay-la ka fèt, men anplisdisa, ou ka fòwmé lézòt é ou ka édé-yo vin pli sèten dè yo (Iz. 41:10). Si ou ni on sèwten otorité, ki dòt biten ègzanp a Jéova pé aprann-vou ?

7 Labib ka montré kè Jéova ka ba sa zanj a-y ka pansé onlo valè (1 Wa 22:19-22). Si zò ni timoun, kijan zò pé imité Jéova an domenn-lasa ? Lè sa posib, mandé timoun a zòt kijan yo té’é fè tèl ou tèl biten. É si yo ba-zòt on bon lidé, kouté-yo.

8. Jéova aji èvè onlo pasyans èvè Abraam é Sara. Kijansa ?

8 Pasyans a Jéova osi ka montré kè i plen imilité. Pa ègzanp, si on sèwvitè a-y pa’a konprann poukwa i pran tèl ou tèl désizyon, Jéova ka pran pasyans èvè-y. Pa ègzanp, Abraam té ni dimal a konprann poukwa Jéova té bizwen détwi Sodòm é Gomò. Men Jéova lésé-y di-y sa ki té ka trakasé-y (Jén. 18:22-33). Sonjé jan i aji èvè Sara, madanm a Abraam. Sara té ja ni on bèl laj é ni on zanj ki vin di Abraam kè madanm a-y té’é fè on timoun. Lè Sara tann sa i mété-y ka ri. Men Jéova pa mal pran sa é i pa fè kòlè nonplis (Jén. 18:10-14). I aji èvè Sara épi onlo rèspé.

9. Ka ègzanp a Jéova pé aprann sé paran-la é sé ansyen-la ?

9 Si ou ni timoun oben si ou sé on ansyen, ka ègzanp a Jéova pé aprann-vou ? Mi déotwa kèsyon ou pé pozé-w : « Lèwvwè on moun ki anba rèsponsabilité an mwen pa dakò èvè on désizyon an pran, kijan an ka réyaji ? Ès an ka chèché a défann désizyon an mwen ? Oben ès an ka éséyé tchenn kont dè sa i di ? » Lè sa ki ni otorité ka imité Jéova, sa ka pwokiré sé fanmi-la é sé lasanblé-la onlo byenfé. Dépi awtik-lasa koumansé, nou ka palé dè sa imilité a Jéova ka aprann-nou. Konnyéla, an-nou vwè ka déotwa ègzanp ki an Bib-la ka aprann-nou asi imilité.

SA ÈGZANP A SÈWTEN MOUN KI AN BIB-LA PÉ APRANN-NOU

10. Kijan Jéova, « Gran Pwofésè » an nou, ka enstwi-nou ?

10 Jéova sé « Gran Pwofésè » an nou, é pou i enstwi-nou i fè-yo mèt onlo ègzanp an Bib-la. Ni sa pou nou suiv é ni sa pou nou pa suiv (Iz. 30:20, 21). Lè nou ka li Labib, nou ka rann-nou kont kè ni onlo moun ki té ni enpé bèl kalité. Pawmi yo, ni onlo ki té ka rèkonnèt limit a yo é si nou ka pran tan réfléchi asi istwa a yo, nou ké aprann onlo biten entérésan. Pawkont, ni dòt ki pa té ka rèkonnèt limit a yo men ègzanp a yo entérésan pou nou osi (Sòm 37:37 ; 1 Kor. 10:11).

11. Sayil mal aji. Ka sa ka aprann-nou ?

11 Sonjé sa ki rivé wa Sayil. Lè i té jenn, i té ka rèkonnèt limit a-y. Konm i té sav kè ni sèwten biten kè i té ni dimal a fè, i té on ti jan pè ni plis rèsponsabilité (1 Sam. 9:21 ; 10:20-22). Apenn i koumansé gouvèné, i pran si-y pou fè on biten i pa té andwa fè. On jou, i té ka atann pwofèt Samiyèl men konm i pa té ka vwè-y ka vin, i pa té pé atann ankò. Olyé i té fè fon si Jéova pou Jéova té fè on biten pou édé pèp a-y, Sayil ay fè on sakrifis i pa té andwa fè. Kifè, i fin pa pèd favè a Jéova é Jéova pa té vé-y konm wa ankò (1 Sam. 13:8-14). Si nou vé aji èvè sajès, nou ké pran tan ègzaminé ègzanp-lasa é nou ké rèfizé fè biten kè nou pa andwa fè.

12. Poukwa Danyèl sé on bon ègzanp pou nou ?

12 Sayil mal aji men li pwofèt Danyèl, ban-nou on bèl ègzanp. Danyèl toujou aji èvè imilité é i toujou té ka mandé Jéova gidé-y. Pa ègzanp, lè Jéova sèvi èvè-y pou èspliké Naboukodonozò rèv-la i té fè la, i pa jen di kè sé èvè pwòp kapasité a-y kè i rivé ba-y èsplikasyon-lasa. Olyé dè sa, i ba Jéova tout lonnè-la (Dan. 2:26-28). Ka sa ka aprann-nou ? Si frè é sè an nou ka touvé kè nou ka fè bèl diskou oben kè prédikasyon-la ka maché pou nou, nou ké fè-yo sonjé kè tousa nou ka fè sé grasa Jéova. Fò-nou rèkonnèt kè si a pa té Jéova, nou pa té’é jen rivé fè sé biten-lasa (Filip. 4:13). Si nou aji konsa, nou ké imité Jézi. Kijansa ?

13. Dapré Jan 5:19, 30, ka ègzanp a Jézi ka aprann-nou ?

13 Jézi sé té gason a Bondyé é i té pawfè. Men magrésa i té ka konté asi Pap’a-y toutlè (li Jan 5:19, 30). I pa jen chèché a gouvèné anplas a Pap’a-y. Mi sa Filipyen 2:6 ka di : « I pa jen sonjé a pran plas a-y, kivédi pou i té ni menm grad ki Bondyé ». Jézi té ka rèkonnèt kè té ni dé biten i pa té andwa fè é i té ka rèspèkté otorité a Pap’a-y.

Jézi té sav kè i té ni on sèwten otorité men i té ka rété an kad a-y (gadé paragraf 14 la).

14. On jou yo mandé Jézi fè on biten i pa té andwa fè. Kijan i réyaji ?

14 Sonjé sa Jézi fè lèwvwè Jak, Jan é manman-yo mandé-y fè on biten kè i pa té andwa fè. Tousuit, i di-yo kè sé Pap’a-y ki andwa désidé kimoun ki ké adwat a-y é kimoun ki ké agòch a-y an Wayòm-la. Limenm pa ni ayen a vwè adan sa (Mat. 20:20-23). Konsa, i montré i té ka rèsté an kad a-y. I té ka rèkonnèt limit a-y. I pa jen fè pon biten kè Jéova pa té ba-y dwa fè (Jan 12:49). Kijan nou pé imité-y ?

Jézi té ka rèkonnèt limit a-y. Kijan nou pé imité ègzanp a-y * ? (gadé sé paragraf 15 é 16 la).

15-16. Kijan nou pé apliké konsèy-la nou ka touvé an 1 Korentyen 4:6 ?

15 Pou nou imité ègzanp a Jézi, fò-nou suiv on konsèy ki maké adan 1 Korentyen 4:6. Mi sa i ka di : « Pa ay pli lwen ki sa ki maké. » Sé pousa, lè yo ka mandé-nou kijan nou ka vwè tèl ou tèl biten, fò nou pran on tan pou nou réfléchi é fò pa nou mèt pwòp lidé an nou prèmyé douvan. Men, nou ké plito chèché a vwè ka Labib ka di asi sa é ki konsèy nou pé touvé adan piblikasyon an nou. Si nou aji konsa, nou ké montré kè a pa toutbiten nou konnèt é nou ké montré osi kè nou ni imilité pas nou ka rèkonnèt kè konsèy a Jéova pibon ki tan nou (Rév. 15:3, 4).

16 Lè nou ka rèkonnèt limit an nou, sa ka onoré Jéova. Men nou ka fè sa pou dòt rézon ankò. Jistèman, nou k’ay vwè kè lè nou ni imilité sa ka édé-nou ni tchè-kontan é sa ka édé-nou antann-nou byen èvè lézòt.

IMILITÉ, KA SA KA PÒTÉ DÈ BON ?

17. Poukwa moun ki ni imilité é moun ki ka rèkonnèt limit a yo ni tchè-kontan ?

17 Pli souvan ki rarman, on moun ki ni imilité é ki ka rèkonnèt limit a-y ni plis jwa an tchè a-y ki lézòt. Poukisa ? Pas lè on moun ka rèkonnèt kè ni dé biten i pé pa fè, i ni rèkonésans lè ondòt moun ka édé-y. Sonjé sé 10 lépré-la Jézi té géri la. Maladi-la yo té ni la té rèd toubònman. Men lè Jézi géri-yo, sé yenki onsèl ki viré di-y mèsi. Misyé-lasa té ni imilité é i té sav kè si a pa té Jézi, i pa té’é jen géri. Kifè, i té ni onlo rèkonésans pou Jézi é sa pousé-y ba Jéova glwa (Lik 17:11-19).

18. Poukwa on moun ki ni imilité é ki ka rèkonnèt limit a-y ka antann-li byen èvè lézòt ? (Women 12:10).

18 Souvantfwa, on moun ki ni imilité é ki ka rèkonnèt limit a-y ka antann-li byen èvè lézòt é i ni enpé zanmi-frè. Poukwa ? Pas i ka aprésyé bèl kalité a lézòt é i ka fè-yo konfyans. Lè ondòt moun ni rèsponsabilité an lasanblé-la é kè i ka fè on bèl travay, on moun ki ni imilité ka kontan pou-y é i ka félisité-y (li Women 12:10).

19. Poukwa fò pa nou ni òwgèy an tchè an nou ?

19 Men pawkont, on moun ki ni òwgèy ni dimal a félisité lézòt ; i préféré sé li yo félisité. Souvantfwa, i ka chèché a konparé-y èvè lézòt é i toujou bizwen rantré anripaj èvè lézòt. I pa jen ka fòwmé ponmoun é i pa’a ba-yo pon rèsponsabilité nonplis. I préféré fè biten a-y tousèl a-y, pas pou-y, ponmoun pé’é sav fè travay-la byen kon-y. Byensouvan, on moun ki ni òwgèy, sé on moun ki jalou é ki ka kwè kè i ni plis valè ki lézòt (Gal. 5:26). Anplisdisa, i pa’a rivé konstwi pon lanmityé ki solid. Si nou konstaté kè nou ni òwgèy an tchè an nou, fò-nou wouvè tchè an nou ba Jéova pou i édé-nou ‘chanjé mantalité an nou’. Si nou fè sa, nou pé’é lésé défo-lasa fè rasin an tchè an nou (Wom. 12:2).

20. Fò-nou sé dé moun ki ni imilité é ki ka rèkonnèt limit a yo. Poukwa sa ?

20 Jéova ka ban-nou on bèl ègzanp toubònman ! Lè nou ka gadé jan i ka aji èvè nou, nou ka rann-nou kont kè i plen imilité toubònman, é nou vé imité-y. Anplis, nou vé kontinyé imité sèwvitè a Bondyé ki ‘maché èvè-y’ épi imilité. Fò nou kontinyé ba Jéova glwa-la é lonnè-la i mérité la (Rév. 4:11). Si sé konsa nou ka aji, nou ké pé kontinyé maché èvè Pap’an nou ki an syèl-la pas i enmé moun ki ni imilité é i enmé moun ki ka rèkonnèt limit a yo.

KANTIK 123 Fidèlement soumis à l’ordre théocratique

^ par. 5 On moun ki ni imilité sé on moun ki ni mizérikòd é ki ni konpasyon. Kifè, nou pé di kè Jéova sé on moun ki ni imilité. Adan awtik-lasa, nou kay ègzaminé ègzanp a Jéova é sa ké édé-nou ni plis imilité. É èvè ègzanp a wa Sayil, a pwofèt Danyèl é èvè ègzanp a Jézi nou ké konprann pibyen ka ki imilité.

^ par. 58 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On ansyen ka pran on ti tan pou montré on jenn frè kijan pou i okipé-y dè sé kat a téritwa-la. Aprésa, ansyen-la ka lésé-y fè travay-la é i pa’a véyé tousa i ka fè.

^ par. 62 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On sè ka mandé on ansyen si i pé ay adan on mayé ki ké fèt légliz. Ansyen-la pa’a di-y kijan i ka vwè sa limenm a-y, men i ka montré-y déotwa prensip ki an Bib-la.