Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 33

Be Fitiava Noho Hendry Sady Manam-pahareta Vatany Jehovah Lafa Dinihy ty Fameloma ty Maty

Be Fitiava Noho Hendry Sady Manam-pahareta Vatany Jehovah Lafa Dinihy ty Fameloma ty Maty

“Hisy fameloma ty marina noho ty tsy marina.”—ASA. 24:15.

HIRA 151 Hiantso i Jehovah

HO HITANAO ATO *

1. Nanino Jehovah ro namoro antsika?

FA NISY avao Jehovah bakany bakany zay. Fe tsy nahatiaro ho mangiky ie. Tsy voatery hana nama Jehovah zay vo ho falifaly. Be fitiava ie, ka zay ro nanosiky azy hamoro ani-raha iaby zao.​—Sal. 36:9; 1 Jaona 4:19.

2. Ino ty nitsapani-Jesosy noho anjely reo lafa namoro ty raha hafa iaby Jehovah?

2 Namoro ani-Jesosy tse Jehovah mba ho mpiaraky miasa aminy. Bakeo anakiny io ro nampiasany “tamy famorona ty raha hafa iaby”, anatini-zay ty anjely an-tapitrisany. (Kol. 1:16) Tena nahafalifaly ani-Jesosy ty niaraky niasa tamy Babany. (Ohab. 8:30) Azo antoky fa nifalifaly koa ty anjely. Nanatriky teo rozy lafa namoro ty lanitsy noho ty tany Jehovah noho Jesosy, azy mpiaraky miasa aminy iny. Nanao akory amy zay rozy? ‘Nifalifaly iaby’ rozy lafa namboary ty tany, le azo antoky fa nahafalifaly an-drozy ty kila raha namboarini-Jehovah, sirtò ty olombelo. (Joba 38:7; Ohab. 8:31) Hita hoe be fitiava noho hendry Jehovah lafa hentea ty raha iaby namboariny.​—Sal. 104:24; Rom. 1:20.

3. Laha hentea ty 1 Korintianina 15:21, 22, ino ty soa azontsika baka amy sorom-panavota nataoni-Jesosy?

3 Teani-Jehovah ho velo zisiky farany amy tany soasoa namboariny toy eto ty olombelo. Fe nizizo tamy Baban-drozy be fitiava iny Adama noho Eva, farany niparitaky an-tany etoy ty ota noho ty fahafatesa. (Rom. 5:12) Ino ty nataoni-Jehovah? Avy le nambarany ty fomba hanavota ty olombelo. (Gen. 3:15) Nanome vilim-panavota Jehovah soa ho afaky amy ota noho fahafatesa ty taranakini-Adama noho Eva. Bakeo nengany hifily hanompo azy ty olo kiraidraiky mba hahazo fiaina zisiky farany.​—Jaona 3:16; Rom. 6:23; vakio 1 Korintianina 15:21, 22.

4. Ino iaby ty fanontanea hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

4 Maromaro ty fanontanea teantsika hapetraky lafa mandiniky ty fampitamana-Ndranahary mikasiky fameloma ty maty. Ino, ohatsy, ty raha hiseho lafa hovelomy ty maty? Mbo ho haintsika va longontsika rey lafa hovelomy ndraiky? Manino ro hahafalifaly antsika ty fameloma ty maty? Le manino ty fametsevetsea mikasiky fameloma ty maty ro manampy antsika hankasitraky ty fitiavani-Jehovah, ty fahendreany noho ty faharetany? Ndao hodinihintsika kiraidraiky fanontanea reo.

INO TY RAHA HISEHO LAFA HOVELOMY TY MATY?

5. Manino tsika ro matoky fa hatao tsikelikely ty fameloma ty maty?

5 Lafa Jehovah hampiasa ty Anakilahiny mba hamelo ty olo an-tapitrisany, le azontsika atao ty mieritseritsy hoe tsy hiaraky hovelomy rozy iaby. Ino ty antony? Satria tsy hisy raha manjary ty an-tany etoy laha avy le misy olo maro tampoky. Sady tsy hanao raha mikoronta zao mihintsy Jehovah. Hainy fa tsy haharitsy ty fiadana laha tsy misy filamina. (1 Kor. 14:33) Hendry noho nanam-pahareta Jehovah lafa nanoma ani-tany toy niaraky amy Jesosy, mba ho afaky hipetrahan’olombelo. Mila ani-toetsy reo koa Jesosy anatini-Fanjakà Arivo Tao lafa hiaraky miasa amy ze olo ho tafaboaky velo amy Hara-magedona. Hanoma ani-tany toy rozy amy zay mba handrambesa ty olo hovelomy ndraiky.

Hampianarini-ze tafaboaky velo amy Hara-magedona mikasiky ty Fanjakà-Ndranahary noho ty raha takini-Jehovah azy hovelomy ndraiky rey (Fehintsoratsy 6) *

6. Ia iaby ro hovelomini-Jehovah laha hentea ty Asan’ny Apostoly 24:15?

6 Mila ampianarini-ze olo ho tafaboaky velo amy Hara-magedona mikasiky ty Fanjakà-Ndranahary noho ty raha takini-Jehovah, ze olo hovelomy ndraiky. Tena vatan-draha raha zay. Ino ty antony? Satria ty ankamaroani-azy hovelomy reo, le anatini-antokon’olo kaihini-Baiboly hoe “tsy marina.” (Vakio Asan’ny Apostoly 24:15.) Mila manao fanovà maro rozy laha ta handramby soa baka amy sorom-panavota nataoni-Kristy. Mba eritsereto tse moa ty asa bevata hataontsika, lafa hampianatsy ty marina mikasiky ani-Jehovah amin’olo an-tapitrisany tsy mahay azy rey tsika. Samby hana ty mpampianatsy azy va ty olo kiraidraiky, manahaky ty fomba itarihantsika fampianara Baiboly amy henanizao? Hahazo andraikitsy amy fiangona eo koa va azy vaovao reo? Hampianary hampiofana ani-ze nivelomy tafaran-drozy koa va rozy? Lafa any tsika vo mahay ani-zay. Fa ty haintsika avao le hoe amy farani-Fanjakà Arivo Taoni-Kristy, le “ho atsiky ty fahaiza ani-Jehovah ty tany.” (Isa. 11:9) Asa maro mahafalifaly ro hataontsika anatini-arivo tao!

7. Ino ty tokony hataoni-vahoaki-Ndranahary lafa hampianatsy olo nivelomy ndraiky, le ino ty antony?

7 Anatini-Arivo Tao Andaisani-Kristy, le mbo mila manao fiovà avao ty anakini-Jehovah iaby an-tany etoy mba hampifalifalea azy. Ka azo antoky fa ho tsapan-drozy koa hoe tsy mora ty manohitsy ty faniria hanota noho miezaky hiay mifanaraky amy fitsipikini-Jehovah, lafa rozy manampy olo nivelomy ndraiky. (1 Pet. 3:8) ‘Miezaky marè hahazo fanavota’ koa ndre ty vahoakini-Jehovah. (Fil. 2:12) Azo antoky fa ta hiaraky amin-drozy azy nivelomy rey lafa mahita hoe miambany rozy.

MBO HO HAINTSIKA VA LONGONTSIKA REY LAFA HOVELOMY NDRAIKY?

8. Manino tsika ro matoky fa mbo ho tiaron’olo nivelomy rey ty fianakaviany noho ty namany?

8 Maro ty antony ahafahantsika matoky fa mbo ho tiaron’olo nivelomy rey ty fianakaviany noho ty namany. Laha hentea ty fomba namelomani-Jehovah ty olo taloha tany, le mino tsika fa hoforoniny ndraiky olo iny ka hataony mahita noho mivola sady mahatiaro ty raha nataony taloha kelikelini-nahafaty azy. Tiarovo fa nampitovizini-Jesosy tamin’olo miroro ty maty, le sahala mamoha olo miroro ty mamelo ty maty. (Mat. 9:18, 24; Jaona 11:11-13) Lafa mifoha amy torimaso ty olo raiky, le afaky mahita noho maharè ie sady tiarony ty raha iaby niseho talohani-niroroany. Nanahaky ani-zay mihintsy Lazarosy. Fa nimaty tanatini-efatsy andro ie, ka fa nanomboky nisimba ty nofotsiny. Fe lafa nivelomini-Jesosy ie, le avy le nahay azy anabaviny rey, sady mazava ho azy fa nitiaroni-Lazarosy koa rozy.​—Jaona 11:38-44; 12:1, 2.

9. Manino ty olo hovelomy ndraiky ro tsy avy le hana vata noho say lavorary?

9 Nampitamà Jehovah fa lafa manday Kristy, le tsy hisy olo hivola hoe: “Marary aho.” (Isa. 33:24; Rom. 6:7) Hamboary mba hana vata salama soa ndraiky ze olo hovelomy ndraiky. Fe tsy midika zay hoe avy le ho lavorary rozy. Laha nizay ie, le mety tsy ho nahay an-drozy longon-drozy noho naman-drozy rey. Hanjary lavorary tsikelikely ty olombelo iaby lafa amy Fanjakà Arivo Taoni-Kristy. Lafa tampitsy arivo tao io vo hampolini-Jesosy amy Babany ty Fanjakà. Fa ho vitani-Fanjakà iny amy zay ty raha iaby teani-Jehovah hatao, anatini-zay ty fanaova ty olombelo ho lavorary.​—1 Kor. 15:24-28; Apok. 20:1-3.

MANINO RO HAHAFALIFALY ANTSIKA TY FAMELOMA TY MATY?

10. Ino ty vokatsini-fameloma ty maty aminao?

10 Vetsevetseo hoe hanao akory iha lafa hifankahita ndraiky amy longonao rey. Hahavy anao hihehy va ty fifaleanao sa hahavy anao hitany? Ho falifaly biby va iha ka hidera ani-Jehovah amy hira? Ty raha raiky azo antoky le hoe manjary ho teanao marè Babanao soa fanahy iny noho Anakilahiny tsy tea tena iny satria rozy ro nampisy ty fameloma ty maty.

11. Hanao akory ty olo miay mifanaraky amy fitsipiky marina napetraki-Ndranahary, laha hentea ty safàni-Jesosy amy Jaona 5:28, 29?

11 Eritsereto moa ty hafalea ho tsapan’olo hovelomy ndraiky rey lafa miala amy toetsin-drozy taloha rozy, le miay mifanaraky amy fitsipiky marina napetraki-Ndranahary. Ze manao fiovà avao ro afaky ho velo zisiky farany amy Paradisa ao. Fa ze manohitsy a Ndranahary, le halàny baka amy Paradisa ao mba tsy hanimba ty fiadana ao.​—Isa. 65:20; vakio Jaona 5:28, 29.

12. Amy fomba akory ty hitahiani-Jehovah ty olo iaby an-tany etoy?

12 Ho hitani-vahoaki-Ndranahary iaby ambany fandaisani-Fanjakà iny amy zay fa marina ty raha volanini-​Ohabolana 10:22 hoe: “Ty fitahiani-Jehovah ro mampanan-kanana sady tsy tovonany fijalea raha zay.” Hiasa amy vahoaki-Ndranahary reo ty fanahini-Jehovah ka hanjary hanan-kanana ara-panahy rozy, zany hoe vomaiky hihamanahaky ani-Kristy sady handroso ho amy fahalavoraria. (Jaona 13:15-17; Efes. 4:23, 24) Hihamatanjaky avao ty vatan-drozy sanandro sady hihasoa ty toetsin-drozy. Hahafalifaly vatany ty miay amy fotoa zay! (Joba 33:25) Fe manino ty fametsevetsea mikasiky fameloma ty maty ro manampy anao henanizao?

ANKASITRAHO TY FITIAVANI-JEHOVAH

13. Laha hentea ty Salamo 139:1-4, manino ty fameloma ty maty ro mampiseho hoe haini-Jehovah soa ty mikasiky antsika?

13 Nihitantsika taloha tany hoe lafa hamelo ty maty Jehovah, le hampoliny amin’olo iny iaby ty raha tiarony noho ty maha ie azy. Mba eritsereto tse hoe ino ty tafilitsy amy zay. Tena tea anao Jehovah ka ambiny noho tiarony ze raha iaby eritseretinao, tsapanao, volaninao noho ataonao. Ka lafa hamelo anao Jehovah, le ho mora aminy ty hampimpoly ndraiky ty raha tiaronao, ty toe-tsainao, noho ty maha ie anao. Nihaini-Davida Mpanjaka hoe tena mahay antsika kiraidraiky Jehovah. (Vakio Salamo 139:1-4.) Manino ro misy vokany amintsika ty fahaizantsika hoe mahay soa antsika Jehovah?

14. Ino ty tokony ho vokany amintsika lafa mieritseritsy tsika hoe mahay soa antsika Jehovah?

14 Tsy tokony hatahotsy tsika lafa mieritseritsy hoe mahay soa antsika Jehovah. Ino ty antony? Tiarovo hoe tena mikarakara antsika Jehovah. Teany ty toetsy mampiavaky antsika kiraidraiky. Voamarikiny soa ty raha niainantsika ka nahavy antsika hanahaky ani-zao. Tena mampahery ty mieritseritsy ani-zay! Tsy tokony hahatiaro ho raiky mihintsy tsika. Anilantsika eo avao Jehovah sanandro, mila fomba hanampea antsika.​—2 Tan. 16:9.

ANKASITRAHO TY FAHENDREANI-JEHOVAH

15. Manino ty fameloma ty maty ro mampiseho hoe hendry Jehovah?

15 Fitaovam-pialia mahery ty fangorohoroa ho maty. Ampiasan’olo ambany fahefàni-Satana reo raha io mba hiforoseva olo hivaliky amy ty namany na handà ty finoany. Fe tsy mampatahotsy antsika fangorohoroa io. Haintsika fa laha mamono antsika ty fahavalontsika, le hamelo antsika ndraiky Jehovah. (Apok. 2:10) Matoky tsika fa ndre ino ndre ino ataon-drozy, le tsy afaky hanapaky ty fifandrambesantsika amy Jehovah. (Rom. 8:35-39) Hendry vatany Jehovah lafa nanome antsika fampitamana mikasiky fameloma ty maty! Lasa tsy atahorantsika amy zay ze raha ampiasani-Satana hampitahora antsika sady manjary mana herim-po koa tsika.

Hita amy ty fanapahan-kevitsy ataontsika va fa atokisantsika ty fampitamanani-Jehovah hoe hanome ze raha ilàntsika ie?(Fehintsoratsy 16) *

16. Ino iaby ty fanontanea tokony hoeritseretinao, le manino ty valiny ro afaky manampy anao hahay hoe zisiky aia ty fatokisanao ani-Jehovah?

16 Mbo parè hatòky ani-Jehovah avao va iha laha horohoroeni-fahavaloni-Jehovah reo hoe hovonoe? Akory ty hahaizanao ani-zay? Soa ty mieritseritsy hoe: ‘Hita amy ty fanapahan-kevitsy kelikely ataoko sanandro va hoe matoky ani-Jehovah aho?’ (Lioka 16:10) Toy koa misy fanontanea hafa: ‘Hita amy ty fomba fiainako va fa atokisako ty fampitamanani-Jehovah hoe hikarakara ze raha ilàko ie laha ataoko voaloha lista ty Fanjakàny?’ (Mat. 6:31-33) Laha eka ty valini-fanontanea reo, le atoronao hoe atokisanao Jehovah sady parè iha hiatriky ani-ze fitsapà ho avy eo.​—Ohab. 3:5, 6.

ANKASITRAHO TY FAHARETANI-JEHOVAH

17. a) Manino ty fameloma ty maty ro mampiseho hoe mahaliny raha Jehovah? b) Akory ty fomba ankasitrahantsika ty faharetani-Jehovah?

17 Fa nanondro andro noho lera Jehovah mba hanamperany ani-tontolo raty toy. (Mat. 24:36) Tsy hoe nanjary tsy nahaliny ie ka nanao raha alohani-fotoa io. Fa tsy lininy ty hamelo ndraiky ty maty, fe mahaliny ie. (Joba 14:14, 15) Mandiny avao ie zisiky iaviani-fotoa hameloma an-drozy. (Jaona 5:28) Maro ty antony tokony hankasitrahantsika ty faharetani-Jehovah. Mba eritsereto avao moa: Satria manam-pahareta Jehovah, le manam-potoa ‘hibebaha’ ty olo maro, anatini-zay tsika. (2 Pet. 3:9) Teani-Jehovah laha misy olo farani-ze maro afaky mitamà hiay zisiky farany. Loniky lahy tsika mba hampiseho hoe mankasitraky ty faharetany. Amy fomba akory? Anovo ze azonao atao mba hilà ani-ze olo mana “fo soa mba hahazoa fiaina zisiky farany”, le ampeo rozy mba ho tea ani-Jehovah noho hanompo azy. (Asa. 13:48) Handramby soa baka amy faharetani-Jehovah mitovy amintsika rozy amy zay.

18. Manino tsika ro tokony hanam-pahareta amin’olo hafa?

18 Handiny avao Jehovah zisiky itamperani-arivo tao, alohani-hahalavorary antsika. Fe zisiky iaviani-fotoa zay, le parè hanenga ty hadisoantsika avao Jehovah. Ka tokony hifantoky amy ty toetsy soani-hafa koa tsika sady hanam-pahareta amin-drozy. Diniho ty raha nahazo ani-ranabavy raiky toy. Nitratsini-fiasan-doha marè valiny le nijano tsy nivory. Hoy ty asany: “Tena nisarotsy tamiko raha zay. Niova tampoky ty fiainanay, sady tsy afaky nanao ani-raha iaby teanay ho natao rey zahay.” Fe ndre teo rezay, le nanam-pahareta tamy valiny avao ranabavy be fitiava io. Niantehitsy tamy Jehovah ie sady tsy nikivy mihintsy. Nanahaky ani-Jehovah ie ka tsy nieritseritsy marè ani-raha manahira rey, fa nifantoky tamy toetsy soani-valiny avao. Hoy ty asany: “Mana toetsy soa maro valiko, sady fa miezaky ie mba tsy hiasa loha marè sasy.” Tena ilà vatany aloha ty manam-pahareta lafa miezaky handresy raha sarotsy ty longontsika na olo amy fiangona eo!

19. Tapa-kevitsy hanao ino iha?

19 Nifalifaly biby Jesosy noho ty anjely laha vo niforony ty tany. Fe eritsereto moa hoe hanao akory ty hafalean-drozy lafa atsiky olo lavorary tea noho manompo ani-Jehovah tany toy. Vetsevetseo koa ty hafaleani-ze olo hiaraky manjaka amy Jesosy an-danitsy any rey, lafa hahita hoe handramby soa baka amy asa nataon-drozy ty olombelo. (Apok. 4:4, 9-11; 5:9, 10) Le alao sary an’eritseritsy hoe hanao akory ty fiaina lafa hosoloa ranomasom-pifalea ty ranomasom-pijalea, sady tsy hisy sasy zisiky farany ty arety, ty alahelo, noho ty fahafatesa. (Apok. 21:4) Zisiky hiaviani-raha zay, le miezaha marè mba hanahaky ani-Babanao be fitiava noho hendry sady manam-pahareta iny. Laha zay ty ataonao, le ho falifaly avao iha, ndre ino ndre ino ty fitsapà atrehinao. (Jak. 1:2-4) Manao mahavelo bevata ani-Jehovah tsika satria nampitamà ie fa ‘hisy fameloma ty maty’!​—Asa. 24:15.

HIRA 141 Sarobidy ny Fiainana

^ feh. 5 Baba be fitiava Jehovah sady hendry noho manam-pahareta. Ahitantsika ani-toetsiny reo ty fomba namoronany ty kila raha iaby zao noho ty fikasàny hamelo ndraiky ty olo fa nimaty. Handiniky fanontanea vitsivitsy mety hapetrakintsika mikasiky ty fameloma ty maty tsika amy lahatsoratsy toy ato. Ho hitantsika hoe nanino raha io ro mampianatsy antsika mikasiky ty fitiavani-Jehovah, ty fahendreany noho ty faharetany, le ino ty tokony ho vokatsini-zay amintsika.

^ feh. 59 SARY: Lahilahy raiky nimaty fa zato tao lasa zay. Nivelomy ndraiky ie amy Paradisa ao. Misy rahalahy raiky tafaboaky velo tamy Hara-magedona mampianatsy azy ty raha tokony hataony mba hahasoa azy ty soro nataoni-Kristy.

^ feh. 61 SARY: Miresaky amy mpampiasa azy rahalahy iny hoe tsy afaky miasa amy lera tsy fiasà ie amy andro andavanandro sisany. Manazava ie fa atokany hanaova raha mifandramby amy fanompoany ani-Jehovah ty takariva amy andro reo. Fe parè hanao asa fanampiny ie laha misy raha malisa ilà azy amy fotoa hafa ankoatsini-reo.