Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 36

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛbahye Menli Kɛ Mɔɔ Bɛkye Fɛlɛ La Ɔ?

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛbahye Menli Kɛ Mɔɔ Bɛkye Fɛlɛ La Ɔ?

“Mmasulo. Ɔvi ɛnɛ mɔɔ kɔ la ɛbahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la.”—LUKU 5:10.

EDWƐNE 73 Maa Yɛ Akɛnrasesebɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a Gyisɛse dole ɛsalɛ vɛlɛle fɛlɛkyevoma nna bie kɛ bɛyɛ a? Na kɛzi bɛyɛle bɛ nyɛleɛ ɛ?

ƐNEE ɛdoavolɛ Pita, Andelu, Gyemise yɛɛ Dwɔn le fɛlɛkyevoma. Mɔɔ Gyisɛse dole ɛsalɛ vɛlɛle bɛ kɛ: “Bɛdoa me, na mebamaa bɛahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la,” ɔzinle bɛ nwo. * Kɛzi bɛyɛle bɛ nyɛleɛ ɛ? Baebolo ne ka kɛ: “Ɛkɛ ne ala bɛgyakyile bɛ asawu ne ɛkɛ na bɛdoale ye.” (Mat. 4:18-22) Ɛnee kpɔkɛzilɛ zɔhane bahakyi bɛ ɛbɛlabɔlɛ bɔkɔɔ. Ɛnee bɛnrɛhye fɛlɛ bieko, emomu ‘bɛbahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la.’ (Luku 5:10) Ɛnɛ, Gyisɛse ɛlɛto ɛsalɛ avɛlɛ ahonle kpalɛma mɔɔ bɛkulo nɔhalɛ ne la kɔsɔɔti kɛ bɛyɛ gyima ɛhye bie. (Mat. 28:19, 20) Asoo wɔlie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne azo ɔ?

2. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛfa menli mɔɔ yɛkye bɛ kɛ bɛkye fɛlɛ la anyebolo zo a, na duzu a baboa yɛ wɔ kpɔkɛzilɛ ɛhye anu a?

2 Bie a wɔnyia anyuhɔlɛ wɔ wɔ Baebolo ɛzukoalɛ ne anu na ɛkulo kɛ ɛbayɛ edwɛkpa ne anwo nolobɔlɛnli. Saa ɛngola ɛnnwu ye kɛ ɛlie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne azo a, mmamaa ɛ sa nu to. Yemɔ kile kɛ ɛze kɛzi kpɔkɛzilɛ zɔhane anwo hyia la. Ɔle nɔhalɛ kɛ Baebolo ne ka kɛ “ɛkɛ ne ala,” Pita nee ɔ gɔnwo mɔ gyakyile bɛ asawu ne ɛkɛ. Noko Pita nee ɔ diema ne ampele bɛ nwo anzi zɔhane kpɔkɛ ne. Ɛnee bɛnwu Gyisɛse na bɛlie bɛli kɛ ɔle Mɛzaya ne wɔ siane nsia mɔɔ ɛpɛ nu la anu. (Dwɔn 1:35-42) Bie a ɛdawɔ noko wɔzukoa Gyihova nee Gyisɛse anwo ninyɛne dɔɔnwo na ɛkulo kɛ ɛnyi wɔ sunsum nu. Noko ɔwɔ kɛ ɛdwenle nwo kolaa na wɔazi kpɔkɛ ɛhye. Duzu a boale Pita, Andelu yɛɛ awie mɔ gyɛne wɔ bɛ kpɔkɛzilɛ ne anu a?

3. Subane boni mɔ a bamaa wɔanyia ɛhulolɛ kpole kɛ ɛbalie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne azo a?

3 Ɛnee Gyisɛse alimoa ɛdoavolɛ ne mɔ lɛ ɛhulolɛ ne, bɛze bɛ gyima ne anye zo, bɛlɛ akɛnrasesebɛ yɛɛ ɛnee ɔnla aze noko bɛbɔle mɔdenle. Ɔda ali kɛ, subane ɛhye mɔ eza boale bɛ maanle bɛhyele menli kɛ bɛkye fɛlɛ la. Edwɛkɛ ɛhye bamaa yɛanwu kɛzi yɛbanyia subane ɛhye mɔ na yɛayɛ Kelaese ɛdoavolɛma kpalɛ la.

MAA ƐHULOLƐ MƆƆ ƐLƐ LA ƐYƐ KPOLE

Pita nee awie mɔ hyele menli kɛ bɛkye fɛlɛ la. Bɛlɛkɔ zo bɛayɛ gyima ɛhye mɔɔ anwo hyia la ɛnɛ (Nea ɛdendɛkpunli 4-5)

4. Duzu a maanle Pita yɛle fɛlɛhyelɛ gyima ne a?

4 Ɛnee Pita kye fɛlɛ fa nea ye abusua ne, noko ɛnee ɔnle ye gyima ala, emomu ɔ nye die nwo. (Dwɔn 21:3, 9-15) Eza ɛnee ɔ nye die nwo kɛ ɔbahye menli kɛ mɔɔ bɛkye fɛlɛ la. Na ɔlua Gyihova moalɛ zo, Pita holale yɛle gyima zɔhane kpalɛ.​—Gyi. 2:14, 41.

5. Kɛ mɔɔ Luku 5:8-11 ka la, duzu ati a ɛnee Pita sulo a, na duzu a baboa yɛ amaa yɛali ɛzulolɛ zɛhae azo a?

5 Yɛkulo Gyihova la ati a yɛka edwɛkɛ ne a; zɔhane ɛlɔlɛ ne a ka yɛ titili maa yɛyɛ gyima ɛhye a. Ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la bamaa yɛali ɛzulolɛ biala mɔɔ yɛlɛ la azo. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse zele Pita kɛ ɔrahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la, ɔhanle kɛ: “Mmasulo.” (Kenga Luku 5:8-11.) Ɛnee Pita ɛnzulo mɔɔ ɔbado ye wɔ mekɛ mɔɔ ɔbayɛ ɛdoavolɛ la. Emomu, mɔɔ Gyisɛse luale nwanwane adenle zo maanle bɛhyele fɛlɛ dɔɔnwo ne la, ɔzinle Pita anwo, na ɔdele nganeɛ kɛ ɔnfɛta kɛ ɔ nee Gyisɛse bayɛ gyima. Le kɛ Pita la, saa ɛdwenle mɔɔ Kelaese ɛdoavolɛ mɔɔ ɛbayɛ kile la anwo a, bie a ɛzulolɛ baha wɔ. Saa ɔle zɔ a, ɛnee maa ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova, Gyisɛse nee ɛ gɔnwo mɔ la ɛyɛ kpole, na ɔbamaa wɔanyia ɛhulolɛ kɛ ɛlie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne azo na ɛhye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la.​—Mat. 22:37, 39; Dwɔn 14:15.

6. Duzu bieko a ka yɛ maa yɛka edwɛkɛ ne a?

6 Suzu ndelebɛbo bieko mɔɔ ɔti yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛka edwɛkɛ ne la anwo. Yɛkulo kɛ yɛdi Gyisɛse mɛla mɔɔ se: “Bɛhɔ, bɛyɛ . . . menli me ɛdoavolɛma” la azo. (Mat. 28:19, 20) Eza yɛbɔ edwɛkɛ ne nolo ɔluakɛ menli ne le kɛ ‘mboane mɔɔ bɛbodɛboda bɛ na bɛgyakyi bɛ ɛkɛ ne la’ yɛɛ ɔhyia kɛ bɛnwu Belemgbunlililɛ ne anwo nɔhalɛ ne. (Mat. 9:36) Gyihova kulo kɛ menli kɔsɔɔti nyia nɔhalɛ ne anwo nɔhalɛ ndelebɛbo na bɛnyia ngoane.​—1 Tim. 2:4.

7. Kɛzi Wulomuma 10:13-15 maa yɛnwu kɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anwo hyia ɛ?

7 Saa yɛnwu kɛzi yɛ edwɛkɛ ne nyia menli nwo zo tumi la a, ɔbamaa yɛanyia ɛhulolɛ kɛ yɛyɛ ngoanelielɛ gyima ɛhye bie. Fɛlɛkyevoma tɔne fɛlɛ mɔɔ bɛbanyia la na bɛdi bie, noko yɛmɛ ‘yɛkye’ menli amaa bɛanyia ngoane.​—Kenga Wulomuma 10:13-15; 1 Tim. 4:16.

NWU GYIMA NE ANYE ZO KPALƐ

8-9. Duzu a ɔwɔ kɛ fɛlɛkyevo nwu ye a, na duzu ati ɔ?

8 Wɔ Gyisɛse mekɛ zo, ɛnee ɔwɔ kɛ Yizilayɛnli mɔɔ kye fɛlɛ la nwu fɛlɛ holɛ ko mɔɔ ɔbahola yeahye ye la. (Lɛv. 11:9-12) Ɛnee eza ɔwɔ kɛ ɔnwu ɛleka mɔɔ fɛlɛ ne mɔ wɔ la. Fɛlɛ ta kɔ ɛleka mɔɔ aleɛ dɔɔnwo wɔ na ɛkɛ ne tɛnlabelɛ ne boa bɛ la. Asoo mekɛ mɔɔ fɛlɛkyevo fa yɛ ye gyima la anwo hyia? Mɔɔ fale mekɛ kpalɛ mɔɔ bɛfa bɛkye fɛlɛ anwo la, nea mɔɔ Dasevolɛ bie mɔɔ wɔ Pacific bɔra bie azo hanle wɔ mekɛ mɔɔ ɔdole ɛsalɛ ɔvɛlɛle edwɛkpatɛlɛvolɛ bie kɛ ɔmaa bɛhɔhye fɛlɛ la. Edwɛkpatɛlɛvolɛ ne zele ye kɛ, “Mebayia wɔ ɛhyema nwonlomɔ dɔne ngɔnla.” Adiema ne hanle kɛ, “Kyɛkyɛ, tɛ mekɛ mɔɔ yɛkulo la yɛɛ ɔwɔ kɛ yɛkɔ a, emomu mekɛ mɔɔ yɛbanyia fɛlɛ ne mɔ la.”

9 Zɔhane ala yɛɛ ɛvoya mɔɔ limoa ɛdoavolɛma hɔle menli ne ɛkɛ wɔ mekɛ nee ɛleka mɔɔ bɛbanwu bɛ la. Kɛ neazo la, Gyisɛse ɛdoavolɛma hanle edwɛkɛ ne wɔ ɛzonlenlɛ sua, nyianu azua nu, awuke nu yɛɛ gua nu. (Gyi. 5:42; 17:17; 18:4) Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛnwu menli mɔɔ bɛwɔ yɛ azɛlɛsinli ne anu la subane. Ɔwɔ kɛ yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbayɛ nzenzaleɛ, na yɛkɔ menli ne ɛkɛ wɔ mekɛ nee ɛleka mɔɔ yɛbanwu bɛ la.​—1 Kɔl. 9:19-23.

FƐLƐKYEVOMA MƆƆ ƐBE LA . . . 1. yɛ gyima wɔ mekɛ nee ɛleka mɔɔ bɛbanyia fɛlɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 8-9)

10. Adwinli ninyɛne boni mɔ a Gyihova ahyehyɛdeɛ ne fa maa yɛ a?

10 Ɔwɔ kɛ fɛlɛkyevo nyia adwinli ninyɛne mɔɔ fɛta na ɔnwu kɛzi bɛfa bɛdi gyima la. Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛnyia adwinli ninyɛne mɔɔ yɛbava yɛayɛ gyima la. Na yɛnwu kɛzi bɛfa bɛdi gyima kpalɛ la. Gyisɛse maanle ye ɛdoavolɛma adehilelɛ fɔɔnwo wɔ kɛzi bɛbahye menli kɛ fɛlɛ la anwo. Ɔhilele bɛ ninyɛne mɔɔ bɛhyia, ɛleka mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛka edwɛkɛ ne yɛɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛka la. (Mat. 10:5-7; Luku 10:1-11) Ɛnɛ, Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛmaa yɛ Ninyɛne Titili Mɔɔ Yɛfa Yɛkilehile la, na bɛboa kpalɛ. * Na bɛkile yɛ kɛzi bɛfa bɛdi gyima la. Ndetelɛ zɔhane maa yɛnyia akɛnrasesebɛ na yɛnwu kɛzi yɛbayɛ yɛ gyima ne kpalɛ la.​—2 Tim. 2:15.

FƐLƐKYEVOMA MƆƆ ƐBE LA . . . 2. ze kɛzi bɛfa adwinli ninyɛne mɔɔ fɛta la bɛdi gyima la (Nea ɛdendɛkpunli 10)

NYIA AKƐNRASESEBƐ

11. Duzu ati a ɔhyia akɛnrasesebɛ na yɛahola yɛahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la ɛ?

11 Ɔwɔ kɛ fɛlɛkyevoma nyia akɛnrasesebɛ. Ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ bɛ nye ɛnla la sisi wɔ nyevile zo. Bɛta bɛyɛ gyima nɔɔzo, na ahumu kola tu arɛlevilɛ nu. Ɔhyia kɛ yɛnyia akɛnrasesebɛ na yɛahola yɛahye menli. Saa yɛbɔ ɔ bo kɛ yɛka edwɛkɛ ne bie na yɛda yɛ nwo ali kɛ Gyihova Alasevolɛ a, bie a yɛ mbusuafoɔ bakpɔ yɛ, yɛ gɔnwo mɔ bagolo yɛ nwo na bɛadwazo bɛatia yɛ edwɛkɛ ne. Ɛhye mɔ bahola ayɛ kɛ “ahumu” la. Noko ɛhye ɛnyɛ yɛ ɛzulolɛ. Gyisɛse bɔle yɛ kɔkɔ kɛ, ɔbazoa yɛ wɔ menli mɔɔ dwazo tia yɛ la avinli.​—Mat. 10:16.

12. Kɛ mɔɔ Dwɔhyua 1:7-9 kile la, duzu a bahola aboa wɔ yeamaa wɔanyia akɛnrasesebɛ a?

12 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia akɛnrasesebɛ kpole ɛ? Mɔɔ limoa, nyia anwodozo kɛ, Gyisɛse wɔ anwuma na ɔlɛkɔ zo yeahile gyima ne adenle. (Dwɔn 16:33; Yek. 14:14-16) Bieko, nyia diedi kpole kɛ, Gyihova bali ɛwɔkɛ mɔɔ yebɔ kɛ ɔbanlea wɔ la azo. (Mat. 6:32-34) Saa ɛnyia diedi kpole a, ɔbamaa wɔanyia akɛnrasesebɛ kpole. Pita nee ɔ gɔnwo mɔ lale ye ali kɛ bɛlɛ diedi kpole wɔ mekɛ mɔɔ bɛgyakyile bɛ fɛlɛhyelɛ gyima ne bɛdoale Gyisɛse la. Ɛdawɔ noko ɛlale diedi kpole ali wɔ mekɛ mɔɔ ɛbɔle ɛ gɔnwo mɔ nee wɔ mbusuafoɔ amaneɛ kɛ wɔbɔ ɔ bo ɛ nee Gyihova Alasevolɛ ɛlɛsukoa Baebolo ne na ɛkɔ bɛ ayia ne mɔ bie la! Ɔda ali wienyi kɛ wɔyɛ nzenzaleɛ kpole wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa wɔava Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ wɔabɔ wɔ ɛbɛla. Ɛnee ɛhye noko hyia diedi nee akɛnrasesebɛ. Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔanyia akɛnrasesebɛ kpole la, ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, “Gyihova wɔ Nyamenle ne nee wɔ lua wɔ ɛleka biala mɔɔ ɛkɛhɔ la.”​—Kenga Dwɔhyua 1:7-9.

FƐLƐKYEVOMA MƆƆ ƐBE LA . . . 3. fa akɛnrasesebɛ yɛ gyima wɔ mekɛ mɔɔ maanle nu tɛnlabelɛ ne bahakyi la (Nea ɛdendɛkpunli 11-12)

13. Kɛzi ninyɛne nwo ɛdwenledwenlenlɛ nee asɔneyɛlɛ bahola amaa wɔanyia akɛnrasesebɛ ɛ?

13 Adenle boni bieko a ɛbahola wɔalua zo wɔanyia akɛnrasesebɛ a? Yɛ asɔne sɛlɛ akɛnrasesebɛ. (Gyi. 4:29, 31) Gyihova babua wɔ asɔneyɛlɛ na ɔnrɛkpo wɔ ɛlɛ. Yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbaboa wɔ dahuu. Bieko, ɛbahola wɔadwenledwenle kɛzi Gyihova liele awie mɔ wɔ tete ne la anwo. Eza dwenle kɛzi yeboa wɔ yemaa wɔli ngyegyelɛ nwo gyima yɛɛ kɛzi ɔlɛboa wɔ yeamaa wɔayɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo. Ahenle mɔɔ lile ye menli ne anyunlu ɔmaanle bɛpɛle Nyevile Kɔkɔlɛ ne la bahola aboa wɔ yeamaa wɔayɛ Kelaese ɛdoavolɛ wɔ adenle biala azo. (Ɛzɛ. 14:13) Nyia anwodozo mɔɔ edwɛndolɛnli ne mɔɔ hanle edwɛkɛ ɛhye nyianle la bie. Ɔhanle kɛ: “Gyihova wɔ me afoa; menrɛzulo. Duzu a sonla kɛhola kɛyɛ me a?”​—Edw. 118:6.

14. Duzu a ɛsukoa ɛfi Masae nee Tomoyo edwɛkɛ ne anu a?

14 Adenle bieko mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔanyia akɛnrasesebɛ la a le kɛ, ɛbazukoa kɛzi Gyihova ɛboa menli mɔɔ bɛse nyiane ɛmaa bɛnyia akɛnrasesebɛ la anwo debie. Suzu adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Masae la anwubielɛ ne anwo. Ɛnee ɔse nyiane na ɔdele nganeɛ kɛ ɔnrɛhola ɔnrɛha ye diedi ne anwo edwɛkɛ wɔ bagua nu ɛlɛ. Ɛnee nyɛvolɛ mɔɔ ɔbadendɛ yeahile bɛ la yɛ ye se kpalɛ, na ɔdele nganeɛ kɛ ɔle kɛ bane tendenle bie mɔɔ ɔnrɛhola ye fo ɛlɛ la. Yemɔti ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔbanyia ɛlɔlɛ kpole yeamaa Nyamenle nee ɔ gɔnwo mɔ. Ɔdwenlenle kɛzi edwɛkɛ ne hyia ndɛndɛ la anwo, na ɔyɛle asɔne kɛ Gyihova ɛboa ye ɛmaa ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbaha edwɛkɛ ne bie la ɛyɛ kpole. Ɔlile ye ɛzulolɛ ne azo konim na ɔzonlenle kɛ dahuu adekpakyelɛnli. Gyihova bahola aboa nolobɔlɛma fofolɛ noko yeamaa ‘bɛanyia akɛnrasesebɛ.’ Dwenle adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Tomoyo la anwubielɛ ne anwo nea. Mɔɔ ɔbɔle azua nu daselɛlilɛ gyima ne abo la, suamenle mɔɔ ɔlimoale ɔyiale ye la deanle ye nu kɛ: “Mengulo kɛ me nee Gyihova Alasevolɛ yɛ debie biala!” na ɔdole anlenkɛ ne anu kpole bie. Tomoyo vale akɛnrasesebɛ zele ahenle mɔɔ ɔ nee ye ɛlɛkɔ daselɛlilɛ la kɛ: “Ɛdele mɔɔ ɔhanle la ɔ? Meanga edwɛkɛkpɔkɛ ko bɔbɔ, noko ɔnwunle kɛ mele Gyihova Dasevolɛ. Ɔyɛ me fɛ kpole!” Kɛkala, Tomoyo ɛlɛsonle kɛ dahuu adekpakyelɛnli.

BƆ MƆDENLE KPALƐ

15. Kɛ awie komo ɔ nwo zo yeayɛ debie la kile duzu, na duzu ati a Kilisienema hyia subane zɛhae anwo a?

15 Ɔhyia kɛ fɛlɛkyevoma bɔ mɔdenle kpalɛ na bɛahola bɛahye fɛlɛ. Saa debie bie ɛyɛlɛ yɛ se na ɛmia ɛ nye ɛyɛ a, ɔkile kɛ ɛbɔ mɔdenle. Ɔhyia mɔdenlebɔlɛ nee bɛnwozohomonlɛ na fɛlɛkyevoma adwazo ndɛ na bɛahɔ zo bɛayɛ gyima ne bahɔ awieleɛ ɔnva nwo kɛ bie a maanle nu tɛnlabelɛ ɛnle kpalɛ la. Saa yɛdayɛ noko yɛbahola yɛagyinla kpundii na yɛawie gyima ne a, yɛhyia subane ɛhye.​—Mat. 10:22.

16. Duzu a bahola aboa yɛ amaa yɛayɛ ninyɛne mɔɔ bɛ ɛyɛlɛ yɛ se la ɛ?

16 Bɛnva bɛnwozohomonlɛ bɛnwo. Saa debie bie ɛyɛlɛ yɛ se a, yɛ nye ɛnlie nwo kɛ yɛbayɛ, na kɛ yɛde la ɛne. Ɔhyia bɛnwozohomonlɛ na yɛahola yɛamia yɛ nye yɛayɛ debie mɔɔ le kpalɛ la. Yemɔti, kyesɛ Gyihova boa yɛ na yɛahola yɛatete yɛ nwo amaa yɛayɛ debie mɔɔ ye ɛyɛlɛ yɛ se la. Gyihova dua ye sunsum nwuanzanwuanza ne azo fa moalɛ ɛhye maa yɛ.​—Gal. 5:22, 23.

17. Kɛ mɔɔ 1 Kɔlentema 9:25-27 kile la, kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle mɔdenle mɔɔ ɔbɔle amaa yeayɛ ninyɛne mɔɔ bɛ ɛyɛlɛ yɛ se la anwo edwɛkɛ ɛ?

17 Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kola komo ɔ nwo zo yɛ ninyɛne mɔɔ bɛ ɛyɛlɛ yɛ se la. Noko ɔhanle kɛ, ɛnee ɔwɔ kɛ ‘ɔkile ɔ nwonane ne nyane’ amaa yeayɛ mɔɔ le kpalɛ la. (Kenga 1 Kɔlentema 9:25-27.) Ɔmaanle awie mɔ anwosesebɛ kɛ, bɛyele bɛ nwo bɛmaa “debie biala ɛhɔ zo kɛnlɛma mɔɔ ngyehyɛleɛ wɔ nwo a.” (1 Kɔl. 14:40) Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kpalɛ amaa yɛahɔ zo yɛayɛ ninyɛne mɔɔ yɛyɛ yɛfa yɛsonle Gyihova mɔɔ edwɛkpa ne ɛhanlɛ nee ye ngilehilelɛ boka nwo la.​—Gyi. 2:46.

MMAKENDƐ

18. Duzu a bamaa Gyihova anwu kɛ yɛlɛbɔ mɔdenle wɔ edwɛkpa ne ɛhanlɛ nu a?

18 Saa fɛlɛkyevoma kye fɛlɛ dɔɔnwo a, bɛse ninyɛne hɔle boɛ. Noko wɔ yɛ afoa nu, anyuhɔlɛ mɔɔ yɛbanyia la ɛngyi menli dodo mɔɔ yɛbahwe bɛ yɛara Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne anu la azo. (Luku 8:11-15) Mekɛ tendenle ala mɔɔ yɛlɛbɔ mɔdenle yɛabɔ edwɛkpa ne nolo na yɛahilehile awie mɔ la, Gyihova bu yɛ kɛ yɛlɛnyia anyuhɔlɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ yɛlɛtie Gyihova nee ɔ Ra ne.​—Maake 13:10; Gyi. 5:28, 29.

19-20. Debie titili mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛka edwɛkɛ ne kɛkala la a le boni?

19 Wɔ maanle bie mɔ anu, ɔyɛ a bɛtua fɛlɛhyelɛ. Saa ɔba ye zɔhane a, fɛlɛkyevoma anye bolo yɛ gyima ɛsesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔka ekyi bɛtua fɛlɛhyelɛ la. Kɛ azonvolɛ mɔɔ yɛlɛkye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la, debie fofolɛ wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛbɔ edwɛkpa ne nolo ndɛndɛ a: Ewiade ɛhye awieleɛ ne ɛlɛbikye ndɛndɛ! Mekɛ ekyi bie ala a ɛha mɔɔ yɛbava yɛayɛ ngoanelielɛ gyima ɛhye bie a. Yemɔti mmakendɛ anzɛɛ ɛte nganeɛ kɛ kyesɛ ɛnyia tɛnlabelɛ kpalɛ na wɔahola wɔayɛ gyima ɛhye mɔɔ anwo hyia la bie.​—Nol. 11:4.

20 Bɔ mɔdenle kɛkala nyia ɛhulolɛ ne, nyia Baebolo ne anu nrɛlɛbɛ kpole nee akɛnrasesebɛ na yele ɛ nwo. Boka menli mɔɔ bo mgbe mɔtwɛ mɔɔ bɛlɛkye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la anwo na Gyihova bamaa ɛ nye alie. (Nih. 8:10) Bɔ kpɔkɛ kɛ ɛbava ɛ nwo wɔawula gyima ɛhye anu kpalɛ wɔahɔdwu awieleɛ. Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bamaa yɛanwu ndenle nsa mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛamia kpɔkɛ mɔɔ yɛbɔ kɛ yɛkɔ zo yɛaha edwɛkɛ ne na yɛahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la anu.

EDWƐNE 66 Bɔ Edwɛkpa Ne Nolo

^ ɛden. 5 Gyisɛse dole ɛsalɛ vɛlɛle fɛlɛkyevoma bie mɔɔ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze na bɛ nwo yɛ se la kɛ bɛrayɛ ye ɛdoavolɛma. Ɛnɛ noko, Gyisɛse ɛlɛto ɛsalɛ avɛlɛ menli mɔɔ lɛ subane zɔhane bie la amaa bɛahye menli kɛ mɔɔ bɛkye fɛlɛ la. Edwɛkɛ ɛhye bahile mɔɔ ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavoma mɔɔ twenlehwenle bɛ bo aze kɛ bɛbalie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne azo la yɛ la.

^ ɛden. 1 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Edwɛkɛ ‘bɛbahye menli kɛ bɛkye fɛlɛ la’ fale menli kɔsɔɔti mɔɔ ka edwɛkpa ne na bɛkilehile menli bɛmaa bɛbayɛ Kelaese ɛdoavolɛma la anwo.

^ ɛden. 10 Nea edwɛkɛ “Kilehile Nɔhalɛ Ne” mɔɔ wɔ October 2018 Ɛzinzalɛ Arane ne, m. 11-16 la.