Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 36

Fa Parè Hanjary Mpihaza Olo va Iha?

Fa Parè Hanjary Mpihaza Olo va Iha?

“Ka matahotsy. Manomboky henanizao, le olo velo ro ho azonao.”​—LIOKA 5:10.

HIRA 73 Omeo Fahasahiana Izahay

HO HITANAO ATO *

1. Nasàni-Jesosy hanao ino mpihaza fia efatsy rey, le ino ty nataon-drozy?

MPIHAZA fia ty asa fiveloma nataoni-Petera, Andrea, Jakoba noho Jaona. Azo antoky fa nitseriky rozy lafa naharè ani-Jesosy nanasa an-drozy hoe: “Ndao hanaraky ahy, fa hataoko mpihaza olo * nareo.” Ino ty nataon-drozy? Hoy ty Baiboly: “Avy le nengan-drozy haraton-drozy rey, le nanaraky azy rozy.” (Mat. 4:18-22) Nanova tanteraky ty fiainan-drozy fanapahan-kevitsy zay. ‘Olo velo ro ho azon-drozy’, fa tsy fia ara-bakiteny sasy. (Lioka 5:10) Mbo asàni-Jesosy hanao ani-zay koa henanizao ze olo tea ty fahamarina. (Mat. 28:19, 20) Fa nekenao va ty fanasani-Jesosy anao mba hanjary mpihaza olo?

2. Ia ty tena mila mahatsapa hoe vatan-draha ty fanapahan-kevitsy hanjary mpihaza olo, le ino ty mila ataony alohani-hanaova ani-zay?

2 Mety fa mihamandroso ty fianaranao Baiboly, ka mila manapa-kevitsy amy zay iha hoe hanjary mpitory ty vaovao soa. Laha misalasala haneky ani-fanasani-Jesosy io iha, le ka kivy. Hita baka amy zay fa hainao hoe tena fanapahan-kevitsy bevata raha io. Marina fa mivola ty Baiboly hoe “avy le” nengani-Petera miaraky amy namany rey ty haraton-drozy. Fe tsy midika raha zay hoe nalisalisa hanapa-kevitsy rozy. Fa nahay ani-Jesosy rozy enim-bola mahery talohani-zay, sady naneky hoe ie ro Mesia. (Jaona 1:35-42) Mety fa maro koa ty raha hainao mikasiky ani-Jehovah noho Jesosy ka teanao ty handroso ara-panahy. Fe mila mandiniky soa iha alohani-hanapahanao hevitsy hoe hanjary mpitory. Ino ty nanampy ani-Petera noho Andrea voho ty olo hafa handramby ani-fanapahan-kevitsy io?

3. Ino iaby ty toetsy afaky mampitombo ty fanirianao haneky ani-fanasani-Jesosy iny?

3 Tena nazoto mpianatsini-Jesosy rey, sady nahay soa ty asan-drozy, nibe herim-po, le nahay namola-bata. Azo antoky fa nanampy an-drozy hanjary mpihaza mahay toetsy reo. Horesahy amy lahatsoratsy toy ato hoe akory ty hanananao ani-toetsy reo. Hanampy anao raha reo mba hanjary mpitory mahay.

AMPITOMBÒ TY FANIRIANAO HITORY

Nanjary mpihaza olo ry Petera noho ty namany. Mbo mitohy avao asa mitavan’ay io henanizao (Fehintsoratsy 4-5)

4. Ino ty nandrisiky ani-Petera handeha hihaza?

4 Nihaza Petera mba hameloma ty fianakaviany, fe mbo mandilatsy ani-zay ty fahitany ani-raha io. Tea nihaza Petera. (Jaona 21:3, 9-15) Niezaky ho tea mihaza olo koa ie. Nanampy azy Jehovah ka nanjary nahay soa ani-asa io ie.—Asa. 2:14, 41.

5. Laha hentea ty Lioka 5:8-11, manino Petera ro natahotsy, le ino ty hanampy antsika laha zay koa ty raha tsapantsika?

5 Mitory tsika satria tea ani-Jehovah, le zay ty antony bevata marè mandrisiky antsika hanao ani-asa io. Lafa tea ani-Jehovah tsika, le hanao ani-asa io avao ndre mahatsapa tena hoe tsy mahay aza. Lafa nanasa ani-Petera hanjary mpihaza olo Jesosy, le nivola taminy hoe: “Ka matahotsy.” (Vakio Lioka 5:8-11.) Tsy natahotsy Petera hoe ino ty raha hiseho lafa mpianatsini-Kristy ie. Nanao fahagagà Jesosy mba hanomeza fia an-drozy, ka zay ro tena nahatofotsy azy. Nahatsapa tena ho tsy maeva hiaraky miasa amy Jesosy amy zay ie. Mety hatahotsy koa iha lafa mahay hoe ino iaby ty raha mila ataonao mba hanjary mpianatsini-Kristy. Laha zay ty tsapanao, le ampitombò ty fitiavanao ani-Jehovah noho Jesosy voho ty olo tanà raiky aminao. Ho voatosiky haneky ani-fanasani-Jesosy iny iha amy zay, ka hanjary mpihaza olo.​—Mat. 22:37, 39; Jaona 14:15.

6. Ino koa ty antony hafa mandrisiky antsika hitory?

6 Toy misy antony hafa manosiky antsika hitory. Teantsika ty hanoriky ani-didini-Jesosy iny hoe: “Mandehana ... anovo mpianatsy ty olo.” (Mat. 28:19, 20) Mitory koa tsika satria “nampangeny noho naparitaky” ty olo ka mila ampianary ty marina mikasiky ani-Fanjakà iny. (Mat. 9:36) Teani-Jehovah laha mana fahaiza marina soa ty fahamarina ty karazan’olo iaby sady ho avotsy.​—1 Tim. 2:4.

7. Akory ty ampisehoani-​Romanina 10:13-15 hoe vatan-draha ty asa fitoria?

7 Lafa mandiniky ty vokatsini-asa fitoria ataontsika tsika, le vomaiky ta handramby anjara amy asa mitavan’ay io. Ty mpihaza fia zao, mamarotsy na mihina ze fia azony. Fa ty ahintsika, lafa tsika mihaza olo le manavotsy ty ain-drozy.​—Vakio Romanina 10:13-15; 1 Tim. 4:16.

AMPITOMBÒ TY FAHAIZANAO

8-9. Ino ty tokony ho haini-mpihaza, le ino ty antony?

8 Haini-mpihaza israelita tamy androni-Jesosy hoe karazam-pia manao akory ro azony hazà. (Lev. 11:9-12) Hainy koa hoe aia ty pilasy hahitàny fia. Teani-fia reo matetiky ty mijano amy ze pilasy metimety aminy na misy hany maro. Tsy manahy va ze fotoa ihazani-mpihaza iny? Henteo moa ty raha nivolanini-rahalahy amy nosy Pasifiky any toy lafa nitaominy hiaraky hihaza aminy misionera raiky zay. Hoy misionera iny: “Aleo ataontsika hamaray, amy sivy maraindray.” Le nivola rahalahy iny hoe: “Ka tsy azonao. Tsy ze fotoa mety amintsika ro andehanantsika fa ze fotoa mety mba hahazoa fia.”

9 Nanahaky ani-zay koa mpihaza olo tamy taonjato voalohany rey. Niavy amy ze pilasy mety hahità ani-“fia” rey any rozy, amy ze fotoa mety hahatratsira ani-“fia” reo. Nitory tamy tempoly noho tamy synagoga, ohatsy, mpanori-dia ani-Jesosy rey, nandeha santrano noho tam-bazary eny. (Asa. 5:42; 17:17; 18:4) Mila haintsika koa ty fahazaran’olo mipetraky amy faritany anendrea antsika. Mila manao raha mifanaraky amy ze misy eo zany tsika le mitory amy ze fotoa noho pilasy ahitantsika olo.​—1 Kor. 9:19-23.

AKORY TY ATAONI-MPIHAZA MAHAY? 1. Miasa amy fotoa noho pilasy mora ahità fia (Fehintsoratsy 8-9)

10. Ino iaby ty fitaova ameani-fandaminani-Jehovah antsika?

10 Mila mana fitaova mety soa ty mpihaza sady tokony ho hainy ty mampiasa azy. Mila mana fitaova mety soa amy asa fitoria ataontsika koa tsika, sady mila mahay mampiasa ani-fitaova rey. Nameani-Jesosy toromariky mazava soa ty mpianatsiny hoe akory ty tokony hitoria ty vaovao soa. Nambarany an-drozy hoe ino ty tokony handesy, aia ty hitoria, le ino ty horesahy. (Mat. 10:5-7; Lioka 10:1-11) Manome Fitaova Fampianara ty fandaminani-Jehovah henanizao, le misy fitaova sankarazany ty ao mba hanampea antsika hanao soa ani-asa io. * Ampianary antsika koa hoe akory ty fampiasà ani-fitaova reo. Manampy antsika hatòky tena fampiofana zay, sady manampy antsika hana ty fahaiza ilà mba hahafaha mahita vokatsy amy asa ataontsika io.​—2 Tim. 2:15.

AKORY TY ATAONI-MPIHAZA MAHAY? 2. Mianatsy mampiasa ani-ze fitaova tokony hampiasà (Fehintsoratsy 10)

MANÀNA HERIM-PO

11. Manino ty mpihaza olo ro mila mana herim-po?

11 Mila mana herim-po ty mpihaza fia. Mety hisy raha hiseho tampoky ty an-driaky eny kindraiky. Miasa haly rozy matetiky, sady mety hisy oram-be tampoky amy rano andehanan-drozy eny. Mila herim-po koa ty mpihaza olo. Laha vo manomboky mitory tsika ka manambara amin’olo hoe Vavolombeloni-Jehovah, le mety hanjeky ty fanoherani-fianakavia, ty kizakizakin’olo mahay antsika, le eo koa ty olo tsy maneky hijanjy antsika. Fe tsy mahatseriky antsika raha zay. Fa nivola sandrany Jesosy hoe hirahiny anivon’olo raty fanahy eo ty mpanori-dia azy.​—Mat. 10:16.

12. Ino ty hanampy antsika ho be herim-po, laha hentea ty Josoa 1:7-9?

12 Akory ty hanananao herim-po? Tokony ho resy lahatsy tse iha hoe mbo manohy mitariky ty asa fitoria baka an-danitsy any Jesosy. (Jaona 16:33; Apok. 14:14-16) Bakeo, hatanjaho ty finoanao ani-raha ampitamanini-Jehovah iny hoe hikarakara anao ie. (Mat. 6:32-34) Vomaiky ho be herim-po iha lafa mitombo ty finoanao. Nampiseho finoa bevata Petera miaraky amy namany rey lafa nanenga ty velomam-pon-drozy mba hanoriha ani-Jesosy. Fa nampiseho finoa bevata manahaky ani-zay koa iha. Nambaranao amy ty namanao noho ty fianakavianao hoe nanomboky nianatsy Baiboly miaraky amy Vavolombeloni-Jehovah iha sady manatriky ty fivorian-drozy! Azo antoky fa novànao ty fandaisam-batanao noho ty fomba fiainanao mba hifanaraky amy ty fitsipiky marina namea-Ndranahary. Mila finoa noho herim-po koa ty fanaova ani-zay. Laha mbo miezaky ho be herim-po avao iha, le afaky matoky fa “miaraky aminao Jehovah Ndranaharinao ndre aia ndre aia ty andehananao.”​—Vakio Josoa 1:7-9.

AKORY TY ATAONI-MPIHAZA MAHAY? 3. Be herim-po ka miasa avao ndre miova aza ty raha atrehiny (Fehintsoratsy 11-12)

13. Manino iha ro ho be herim-po lafa mametsivetsy noho mivavaky?

13 Ino koa ty hanampy anao hana herim-po? Mivavaha le mangataha herim-po noho fahasakia. (Asa. 4:29, 31) Hamaly ty vavaky ataonao Jehovah sady tsy hanenga anao mihintsy. Eo avao ie hanoha anao. Azonao atao koa ty mametsivetsy ty fomba nanavotani-Jehovah ty mpanompony taloha tany. Le ankoatsini-zay, eritsereto ty fomba nanampeany anao handresy raha sarotsy noho ty nanomezany hery anao nahavitanao nanova ty fomba fiainanao. Nitariky ty vahoakiny namakivaky ani-Riaky Mena iny Ie, ka azo antoky fa afaky manampy anao koa mba hanjary mpianatsini-Kristy. (Eks. 14:13) Miezaha hatòky ani-Jehovah avao, le hivola manahaky ani-mpanao salamo iny hoe: “Jehovah ro miaraky amiko ka tsy hatahotsy aho. Ino ty azon’olombelo atao amiko?”​—Sal. 118:6.

14. Ino ty ianaranao baka amy ty raha niainani-Masae noho Tomoyo?

14 Ho be herim-po koa iha lafa mianatsy mikasiky ty tantaran’olo sisany. Nimenamenatsy rozy, fe nampeani-Jehovah mba hana fahasakia. Diniho ty raha niainani-ranabavy raiky atao hoe Masae. Nimenamenatsy ie taloha, ka nieritseritsy hoe tsy ho vitany mihintsy ty hiresaky mikasiky ty finoany. Ndre ty miresaky amin’olo tsy zatsy azy avao, le fa sahala manganiky lakoro abo biby ty fahitany azy, ka atao raha tsy ho vitany mihintsy. Farany niezaky ie mba hampitombo ty fitiavany a Ndranahary noho ty tanà raiky aminy. Nidinihiny soa hoe manino ro meky ty asa fitoria henanizao, ka nivavaky ie mba hanampy azy hampitombo ty faniriany hitory. Tsy natahotsy sasy ie. Nanao mpisava lala maharitsy mihintsy aza ie. Azoni-Jehovah ampea koa ty mpitory vaovao mba hana “herim-po.” Henteo moa ty raha nahazo ani-ranabavy Tomoyo. Laha vo nanomboky nitory santrano ie, le nivolambola azy tompon-trano iny hoe: “Tsy ta hiresaky amy Vavolombeloni-Jehovah aho!” sady nahiliny varavara iny. Nibe herim-po Tomoyo ka niresaky amy namany iny hoe: “Renao va iny? Mbo tsy nivola iaby aho, le fa nihainy hoe Vavolombeloni-Jehovah. Falifaly biby aho!” Manao ty fanompoani-mpisava lala maharitsy Tomoyo henanizao.

MIEZAHA HAMOLA-BATA

15. Akory ty hanahafantsika ani-mpihaza rey lafa misy raha sarotsy amy fitoria eny, le manino raha zay ro tena ilà?

15 Miezaky manao ze tokony hataony ty mpihaza mahay mba hahazoa fia. Tsy maintsy mifoha maray, ohatsy, rozy, mijano eny zisiky ivitani-asa iny, le miaritsy avao ndre raty aza ty andro. Mila mamola-bata koa tsika laha ta hiaritsy noho hahavita ty asantsika.​—Mat. 10:22.

16. Akory ty hahavitantsika mamola-bata?

16 Tsy avy le mahay mamola-bata tsika laha vo teraky. Ze moramora amintsika matetiky ro teantsika hatao. Kanefa tsy mora ty manao ze vatan-draha marè, ka mila mana fifehezam-bata tsika. Mila fanampea tsika mba hahafahantsika mampiofana ty vatantsika hanao ze raha mety ho sarotsy amintsika. Manome antsika ani-fanampea zay Jehovah, amy alalani-fanahiny masy.​—Gal. 5:22, 23.

17. Akory ty nivolanani-apostoly Paoly ty ezaky nataony mba hahavitany mamola-bata, laha hentea ty 1 Korintianina 9:25-27?

17 Nahavita namola-bata apostoly Paoly. Fe nieky ie hoe tsy maintsy ‘nasiany marè’ ty vatany mba hanaova raha soa. (Vakio 1 Korintianina 9:25-27.) Nampirisiky ty hafa koa ie mba hahay hamola-bata sady hanao raha ‘maeva noho milamy’ avao. (1 Kor. 14:40) Mila mamola-bata tsika laha ta hana fahazara soa ara-panahy avao, anatini-zay ty fandrambesa anjara tsy tampaky amy fihazà an’ohatsy iny.​—Asa. 2:46.

KA MANGATAKY ANDRO

18. Ino ty amaritani-Jehovah hoe nahavano tsika?

18 Nahavano ty mpihaza raiky laha maro ty fia niazony. Fa tsika tsy manahaky ani-zay. Tsy ze nanampy olo maro hilitsy amy fandaminani-Jehovah avao ro nahavano. (Lioka 8:11-15) Fa laha mbo miezaky marè avao tsika mba hitory ty vaovao soa noho hampianatsy, le fa nahavano ty fahitani-Jehovah antsika. Ino ty antony? Satria tsika manoriky ty safàny noho ty safàni-Anakiny iny.​—Mar. 13:10; Asa. 5:28, 29.

19-20. Ino koa ty antony manoka mahavy antsika hitory henanizao?

19 Misy tany mandrara hoe tsy azo atao ty mandeha mihaza amy vola sisany. Amy tany manahaky ani-zay, le tsapani-mpihaza fa mila manao raha malaky ie lafa mihamarìny fotoa io. Mbo misy antony raiky koa mahavy antsika hahatsapa fa tena malisa ty fitoria henanizao: Fa mihamarìny marè ty faharavàni-tontolo toy! Tena fa kelikely sisa ty fotoa ahafahantsika manao ani-asa manavotsy ain’olo io. Ka mangataky andro, sady ka mandiny hoe milamy soa ty fiainanao zay vo hanao ani-asa io.​—Mpito. 11:4.

20 Manomboky henanizao, le ampitombò ty fahazotoanao, ianaro soa ty Baiboly, manàna herim-po, le miezaha hahay hamola-bata. Misy mpihaza olo valo tapitrisa henanizao amy tany toy iaby. Miaraha mihaza amin-drozy, fa ho tsapanao ty fifalea baka amy Jehovah. (Neh. 8:10) Miezaha avao mba ho tapa-kevitsy hanao ze farany vitanao zisiky hitampearani-asa io. Ino ty hanampy antsika ho tapa-kevitsy marè mba hanohy ty asa fitoria mikasiky ani-Fanjakà iny? Handiniky fomba telo tsika amy lahatsoratsy manaraky.

HIRA 66 Torio ny Vaovao Tsara

^ feh. 5 Nisy mpihaza miambany sady miasa mafy nasàni-Jesosy mba hanjary mpianatsiny. Mbo manasa ani-ze olo mana ani-toetsy reo avao Jesosy henanizao mba ho mpihaza olo. Misalasala haneky ani-fanasà zay ty mpianatsy Baiboly sisany. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe ino ty azon-drozy atao.

^ feh. 1 FANAZAVÀ: Kaihy hoe “mpihaza olo” ze olo iaby mitory ty vaovao soa noho mampianatsy ty hafa mba hanjary mpianatsini-Kristy.

^ feh. 10 Henteo ty lahatsoratsy hoe “Ampianaro ny Marina ny Olona” amy Tilikambo Fiambena Oktobra 2018, pejy 11-16.