Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 39

Kpedo nyɔnu Kristotɔwo nu

Kpedo nyɔnu Kristotɔwo nu

“Nyɔnu ciwo yí dranɔ eŋɛnywi nyi ahwakɔn gangan ɖeka.”—EHA. 68:11, NWT.

EHAJIJI 137 Nyɔnu Nuteƒewɔlawo, Nɔvinyɔnu Kristotɔwo

SUSU VEVI LƆ *

Mìwo nɔvinyɔnu edɔsɛnsinwatɔwo wanɔ akpa ɖe le bɔbɔwo mɛ yí wanɔ kunuɖeɖedɔ lɔ; gbenanɔ kpekpedonu le ebulele nɔ Fyɔɖuxuxɔ mɛ yí gbedanasɛ mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔ yewo kpena xɔsetɔwo (Kpɔ mamamɛ 1)

1. Lé nɔvinyɔnuwo kpenɔdo habɔbɔ lɔ nu doɔ, vɔ cukaɖa ciwo yí sugbɔtɔ donɔ goɔ? (Kpɔ foto ci yí le akpa lɔ ji.)

JIJƆ gangan enyi nɔ mì mɔ, mìɖo nɔvinyɔnu sugbɔ ciwo yí wakɔ dɔ sɛnsinɖe le hamɛ lɔ mɛ! Le kpɔwɛ mɛ, wowanɔ akpa ɖe le bɔbɔwo mɛ yí gbewanɔ kunuɖeɖedɔ lɔ. Ðewo nanɔ kpekpedonu le ebulele nɔ Fyɔɖuxuxɔ mɛ yí gbedanasɛ mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔ yewo kpena xɔsetɔwo. Vɔ, wodonɔ go cukaɖawo. Ðewo lekɔ bu nɔ wowo jila shinshinwo. Xomumɛtɔwo cikɔ yumɛ nɔ buwo. Ðewo wakɔ edɔ sɛnsinɖe yí akpɔ wowo viwo ji wowoɖekɛ.

2. Nyi yí taɖo mìɖo aje agbla akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nuɔ?

2 Nyi yí taɖo mìɖo akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nuɔ? Ðo xexe lɔ dewanɔ nu do nyɔnuwo nu le bubu mɛ gashiagamɛ shigbe lé eje do nɛ o. Gbesɔ kpe niɔ, Bibla do ŋsɛn mì mɔ mìwo le kpedo wo nu. Le kpɔwɛ mɛ, apotru Pɔlu nu nɔ hamɛ ci yí le Rɔma mɔ wo le xɔ Febe yí ‘ado alɔ̀ yi koɖo enu ci yí ӡin.’ (Rɔm. 16:1, 2) Ci Pɔlu nyi Farizitɔ saɔ, énɔ gbɛbɔbɔ ɖeka ci yí dekpɔnɔ nyɔnuwo do ŋɖe ji mɛ yí wodewanɔ nu do wo nu nywiɖe o. Vɔ ci evatrɔ Kristotɔɔ, ésran Yesu yí wanɔ nu do nyɔnuwo nu koɖo bubu koɖo xomɛvu.—1 Kor. 11:1.

3. Lé Yesu wanɔ nu do nyɔnuwo nu doɔ, yí lé ekpɔnɔ nyɔnu ciwo yí wanɔ Mawu dro doɔ?

3 Yesu wa nu do nyɔnuwo pleŋ nu koɖo bubu. (Ӡan 4:27) Dekpɔnɔ nyɔnuwo shigbe lé Ӡuifu sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo wɛni hwenɔnu nɛ o. Bibla mɛ nyɔsoxu ɖeka nu mɔ: “Yesu denu nyɔ ɖekɛ yí sɔ ɖe nyɔnuwo kpɔtɔ alo gbali wo gbeɖe o.” Vɔ Yesu donɔ bubu gangan nyɔnu ciwo yí wanɔ Dalɔ dro nu. Eyi taɖo ekpɔnɔ wo mɔ wonyi ye nɔviye nyɔnuwo yí yɔ wo bɔdo ŋsu ciwo yí emɔ wole ye xomu mɛ nu.—Mt. 12:50.

4. Nyi mɛ mìagbeje le nyɔta cɛ mɛɔ?

4 Yesu nɔnɔ gbesɔsɔ gashiagamɛ yí akpedo nyɔnu ciwo yí sɛnnɔ Mawu nu. Édanasɛ nɔ wo mɔ wole veviɖe yí gbehwlɛnnɔ ta nɔ wo. Mína mìakpɔ lé mìatɛnŋ asran Yesu do nɔ mìwakɔ nu do mìwo nɔvinyɔnuwo nu.

BU MÌWO NƆVINYƆNU VEVIWO TƆ KPƆ

5. Nyi yí taɖo atɛnŋ agbɔnnu nɔ nɔvinyɔnu ɖewo mɔ woakpɔ exlɔ ciwo yí ado ŋsɛn woɔ?

5 Mìwo domɛtɔ ɖeshiaɖe, nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo ӡan exlɔ ciwo yí ado ŋsɛn mì. Vɔ hweɖewonuɔ, etɛnŋ gbɔnnu nɔ nɔvinyɔnuwo mɔ woakpɔ exlɔ ci woӡan. Nyi yí taɖoɔ? Do jeshi nyɔ ciwo yí nyɔnuwo ɖewo nu. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Jordan * nu mɔ: “Ci ŋdeɖe asuɔ, ŋkpɔɛni mɔ ŋdeɖo texwe ɖe le hamɛ lɔ mɛ o yí ŋdenya edɔ ci teŋ ŋwakɔ o.” Kristen nyi emɔɖetɔ ci yí vayi ci fibu keŋ akeke yi sumɔsumɔdɔ lɔ doji, énu mɔ: “Nɔ ènyi amɛ yoyu le hamɛ ɖe mɛɔ, àtɛnŋ ase le eoɖeki mɛ mɔ yeci akogo.” Nɔviŋsu ɖewo tɛnŋ se le wowoɖekiwo mɛ ahan. Nɔ mɛɖe dele Kunuɖetɔwo xomu mɛɔ, atɛnŋ agbɔnnu ni mɔ ado gbɛ koɖo yi xomu yí agbekpɔɛ mɔ yele azɔge nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí le hamɛ lɔ mɛ. Nɔvinyɔnu ɖewo tɛnŋ kpɔɛ mɔ yewoci akogo, ɖo wolé dɔ̀ yí ci xɔmɛ alo wolekɔ bu nɔ wowo xomumɛtɔ ɖewo ciwo yí lé dɔ̀. Annette nu mɔ: “Ŋdekpɔ gamɛ yí anɔnɔ ju koɖo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo o, ɖo nyɛɖekɛ yí lekɔ bu nɔ nɔnyɛ.”

Shigbe Yesu nɛɔ, mìatɛnŋ adasɛ mɔ mìlɔn mìwo nɔvinyɔnu egbejinɔtɔwo veviɖe (Kpɔ mamamɛ 6-9) *

6. Lé Yesu kpedo Marta koɖo Mari nu shigbe lé woŋwli do Luiki 10:38-42 mɛ do nɛɔ?

6 Yesu zan gamɛ do nɔviɛ nyɔnu gbɔngbɔnmɛtɔwo nu yí nyi exlɔ adodwi nɔ wo. Kpɔ ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ yɛ koɖo Mari koɖo Marta ɖa. Ewa shigbe mɔ nyɔnu cɛwo koɖo ve nyi trɛnnɔwo hannɛ. (Hlɛn Luiki 10:38-42.) Eze petii mɔ, Yesu to yi nuxuxoxo koɖo yi nuwana ji yí na wovo le wowoɖekiwo mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, Mari vo le yiɖeki mɛ keke yí nɔ nyinɔnɔ do afɔ gbɔ ni shigbe nukplavi nɛ. * Yí ci Mari devakpedo Marta nu yí eve nuɔ, Marta voŋ yí nu enyɔ ciwo yí le susumɛ ni nɔ Yesu. Le junɔnɔ ŋtɔ́ mɛɔ, Yesu kpedo nyɔnu amɛve cɛwo nu le gbɔngbɔnmɛ. Édasɛ mɔ yesɔ ɖe le ji nɔ wo koɖo wowo nɔvi Lazar, ci egbeyi wo gbɔ gabuwomɛ. (Ӡan 12:1-3) Eyi taɖo ci Lazar lé dɔ̀ sɛnsinɖeɔ, Mari koɖo Marta nya mɔ yewoatɛnŋ axɔ kpekpedonu so Yesu gbɔ.—Ӡan 11:3, 5.

7. Emɔ ɖeka ci ji mìatɛnŋ ado sɛnŋ nɔvinyɔnuwo leɔ?

7 Bɔbɔwo nyi emɔ vevi ɖeka ci ji nɔvinyɔnu ɖewo to yí nɔnɔ ju koɖo wowo kpena Mawu sɛntɔwo. Eyi taɖo mìji mɔ mìazan mɔnu cɛwo yí ado ozɔn nɔ wo, akan seŋ koɖo wo yí adasɛ lé mìsɔ ɖe le ji nɔ wo sugbɔ do. Jordan ci nyɔ mìnu vayi nu mɔ: “Ejɔnɔ ji nɔŋ sugbɔ nɔ nɔviwo kanfuŋ nɔ ɖoŋci ci ŋna le bɔbɔwo, alo nɔ wowa toto koɖoŋ nɔ kunuɖegbe yiyi alo nɔ woto emɔ buwo ji keŋ dasɛ mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔŋ.” Mìɖo ana mìwo nɔvinyɔnuwo anya mɔ yewole veviɖe nɔ mì. Kia nu mɔ: “Nɔ ŋgɔn bɔbɔ ɖeɔ, ŋnyanɔ mɔ woaŋwlɛ nu ɖaɖaŋ keŋ akpɔ mɔ nyɛŋle nywiɖe ma. Ecɛ na ŋnya mɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo lɔnŋ sugbɔ.”

8. Emɔ bu ciwo ji mìatɛnŋ asran Yesu leɔ?

8 Shigbe Yesu nɛɔ, mìatɛnŋ aji gamɛ keŋ anɔnɔ koɖo mìwo nɔvinyɔnuwo. Taŋfuin mìatɛnŋ ayɔ wo, nɔ woava ɖu enu nyɛkuin ɖewo koɖo mì le axomɛ alo amu munu koɖo mì. Nɔ mìwɛkɔɔ, mìɖo atekpɔ nɔ seŋ ci mìakan anyi ŋɛndoamunyɔwo. (Rɔm. 1:11, 12) Hamɛmɛshinshinwo ɖo akpɔtɔ aɖo Yesu susu hanci. Yesu nya mɔ etrɛnnɔnɔ atɛnŋ gbɔnnu nɔ mɛ ɖewo, vɔ éna yi mɛ kɔ mɔ denyi alɔlele alo evijiji yí ana amɛ akpɔ jijɔ mavɔ o. (Luiki 11:27, 28) Ewaɖeɔ, nɔ Yehowa sumɔsumɔ nyi enuvevitɔ nɔ amɛ le agbemɛ gbɔxwe akpɔ jijɔ mavɔ.—Mt. 19:12.

9. Nyi hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa keŋ asɔ kpedo nɔvinyɔnuwo nuɔ?

9 Vevitɔ hamɛmɛshinshinwo ɖo awa nu do nyɔnu Kristotɔwo nu shigbe wowo nɔviwo koɖo wowo nɔwo hannɛ le gbɔngbɔnmɛ. (1 Tim. 5:1, 2) Hamɛmɛshinshinwo awɛ nywiɖe nɔ wozan gamɛ yí kannɔ seŋ koɖo nɔvinyɔnuwo, gbɔxwe woatɔ bɔbɔwo koɖo nɔ wokpa. Kristen nu mɔ: “Hamɛmɛshinshin ɖeka do jeshi mɔ nyɛŋdevonɔ ɖeeɖe o, eyi taɖo eji mɔ yeanya lé anyi totowo le do. Ejɔ ji nɔŋ sugbɔ, ɖo ésɔ ɖe le ji nɔŋ.” Nɔ hamɛmɛshinshinwo ji gamɛ yí kannɔ seŋ koɖo wowo nɔvinyɔnu gbɔngbɔnmɛtɔwo blaŋblaŋ ɔ, wodadasɛ mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔ wo. * Annette ci nu mìxo nuxu so vayi tɛ gbe do enu ci yí taɖo enyɔ mɔ woakannɔ seŋ koɖo hamɛmɛshinshinwo blaŋblaŋ ji. Énu mɔ: “Ŋvajeshi wo ɖɛ nywiɖe doji yí wowo can vajeshi nyɛ ɖɛ. Eyi, nɔ ŋle cukaɖa ɖe mɛɔ, ŋvo yí biɔnɔ kpekpedonu fafɛɖe.”

KANFU NƆVINYƆNUWO DO ENU CIWO WOWANƆ ŊCI

10. Nyi yí atɛnŋ akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nu yí woakpɔ jijɔɔ?

10 Nɔ mìnyi ŋsu alo nyɔnu can ɔ, mìwo domɛtɔ ɖeshiaɖe jenɔ agbla doji, nɔ mɛbuwo do jeshi edɔ ciwo mìwa yí kanfu mì. Vɔ nɔ mìzankɔ mìwo nujikpekpewo yí sɔ wakɔ edɔ yí mɛɖe dekanfu mìɔ, mìgbɔnɔjɔ. Nɔvinyɔnu emɔɖetɔ trɛnnɔ ɖeka ci yí tɔ mɔ Abigail senɔ le yiɖeki mɛ hweɖewonu mɔ woŋlɔbe ye; énu mɔ: “Wokpɔnɔŋ kpoŋ mɔ nyɛŋnyi mɛleli vi alo mɔmui nɔjiɛ. Hweɖewonuɔ, ŋkpɔɛni mɔ mɛɖe dekekeɛ nu do mɛ nɔŋ o.” Vɔ do jeshi nyɔ ci nɔvinyɔnu Pam ci yí nyi trɛnnɔ nu. Éwa ejugodu ŋɛnywidradradɔ lɔ na nɔ exwe sugbɔ. Le yi goduɔ, étrɔ yi axwe keŋ ale bu nɔ yi jilawo. Éɖo exwe 70 koɖo ŋɖe ɖɛyɛ, vɔ ékpɔtɔ wakɔ mɔɖeɖedɔ lɔ. Pam nu mɔ: “Enu ci yí kpedo ŋnu sɔwu yí nyi mɔ nɔ mɛbuwo nu nɔŋ mɔ, yewokpɔ jijɔ do edɔ ci ŋwa nu.”

11. Lé Yesu dasɛ mɔ edɔ ciwo nyɔnu egbejinɔtɔwo wa le ye sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ jeŋ nɔ yeɔ?

11 Nyɔnu egbejinɔtɔwo sɔ “wowo nuwo sɔ kpɔnɔ Yesu” ji, yí wowo kpekpedonu lɔ jeŋ ni. (Luiki 8:1-3) Denyi mɔnukpɔkpɔ lɔ ɖekɛ ena wo o, vɔ égbedasɛ nyɔnɔnwi vevi ciwo yí kudo Mawu dro nu nɔ wo. Le kpɔwɛ mɛ, énu nɔ wo mɔ yeaku yí agbefɔn so ku. (Luiki 24:5-8) Shigbe lé Yesu wɛ nɔ apotru lɔwo nɛɔ, édra nyɔnu cɛwo do nɔ cukaɖa ciwo yí woavado go. (Maki 9:30-32; 10:32-34) Ci apotru lɔwo shi hwecinu wole Yesu can ɔ, nyɔnu ciwo yí kpenɔdo nu sa domɛtɔ ɖewo le axa ni hwenu ejikɔ aku le efuntrenamɛci lɔ nu.—Mt. 26:56; Maki 15:40, 41.

12. Edɔ ciwo Yesu ɖo nɔ nyɔnuwoɔ?

12 Yesu ɖo edɔ veviwo nɔ nyɔnuwo hwenɔnu. Le kpɔwɛ mɛ, nyɔnu ciwo yí vɔnnɔ Mawu yí nyi amɛ ŋkɔtɔ ciwo yí kpɔɛ hwenu efɔn so ku. Énu nɔ nyɔnu lɔwo mɔ wo le nu nɔ apotru lɔwo mɔ, yefɔn so mɛkukuwo mɛ. (Mt. 28:5, 9, 10) Yí le Pantekoti ji le exwe 33 K.H. ɔ, nyɔnuwo tɛnŋ le nukplaviwo mɛ hwecinu wokɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ kɔ ɖo wo ji. Nɔ ahan yɔ nɛɔ, anyi nyɔnu ciwo yí woshi ami nɔ yoyu lɔwo tɛnŋ xɔ enujikpekpe yí atɔ egbe buwo dodo yí anukɔ ‘enyɔ ganganwo so Mawu nu’ nɔ mɛbuwo.—Edɔ. 1:14; 2:2-4, 11.

13. Nyi yí nyɔnu Kristotɔwo wakɔ le egbɛmɛɔ, yí lé mìatɛnŋ adasɛ mɔ edɔ ci wowakɔ jeŋ nɔ mì doɔ?

13 Edɔ ciwo pleŋ mìwo nɔvinyɔnuwo wakɔ le Yehowa sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ na woje nɔ kanfukanfu. Edɔ ɖewo yí nyi exɔ cucu koɖo ebulele nɔ wo, kunuɖeɖe koɖo gbɛbɔbɔ ciwo yí donɔ egbe buwo koɖo lɔnlɔn faa dɔwawa le Betɛli dɔwaxuwo mɛ. Wogbedonɔ alɔ nɔviwo le jɔjɔmɛfɔkuwo mɛ, wonanɔ kpekpedonu le egbegɔnmɛɖexuwo yí gbenyi emɔɖetɔ koɖo eŋɛnywidratɔ ejugodutɔwo. Shigbe nɔviŋsuwo nɛɔ, nɔvinyɔnuwo can yinɔ mɔɖetɔwo suklu, Fyɔɖuxu Ŋɛnywidratɔwo Suklu koɖo Gilead Suklu. Gbesɔ kpe niɔ, nɔvinyɔnuwo kpenɔdo wowo suwo nu yí wotɛnŋ sɔnɔ wowo gbanleamɛjiwo le hamɛ lɔ koɖo habɔbɔ lɔ mɛ. Nɔviŋsu cɛ ciwo yí le agbanleamɛji tɔxuwo dasun ji anyi “enunana [ciwo yí nyi] amɛwo” nɔ wowo shiwo dekpedo wowo nu o. (Efe. 4:8) Àtɛnŋ abu tamɛ kpɔ so emɔ ciwo ji àkpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nu le le edɔ ciwo wowanɔ mɛa?

14. Shigbe lé Ehajiji Wema 68:11 nui nɛ ɖe, nyi hamɛmɛshinshin nyaŋɖɛwo wanɔɔ?

14 Hamɛmɛshinshin nyaŋɖɛwo donɔ jeshi mɔ nɔvinyɔnuwo nyi “ahwakɔn gangan ɖeka” ciwo yí lɔn faa yí wanɔ dɔ yí gbedranɔ eŋɛnywi lɔ nywiɖe. (Hlɛn Ehajiji Wema 68:11, NWT.) Eyi taɖo hamɛmɛshinshinwo tenɔkpɔ mɔ yewoakpla nu so nɔvinyɔnuwo gbɔ. Abigail ci nu mìxo nuxu so vayi nu mɔ, nɔ nɔviŋsuwo biɔ ye se mɔ emɔ nywi ciwo ji yekpɔ mɔ woato keŋ atɔ seŋkankan koɖo amɛwo le nyigbanmama lɔ mɛ maɔ, yɛjɔnɔ ji nɔ ye. Énu mɔ: “Ecɛ kpenɔdo ŋnu yí ŋkpɔɛni mɔ Yehowa ɖo edɔ vevi ɖeka nɔŋ le yi habɔbɔ lɔ mɛ.” Gbesɔ kpe niɔ, hamɛmɛshinshinwo donɔ jeshi mɔ nɔvinyɔnu shinshin egbejinɔtɔwo kpenɔdo nɔvinyɔnu jajɛ ciwo yí tokɔ cukaɖawo mɛ nu nywiɖe. (Titu 2:3-5) Kankandojitɔɔ, mìwo nɔvinyɔnuwo je nɔ kanfukanfu koɖo lɔnlɔn!

HWLƐN TA NƆ NƆVINYƆNUWO

15. Hwenu yí nɔvinyɔnuwo tɛnŋ ӡan mɛ ci yí ahwlɛn ta nɔ woɔ?

15 Hweɖewonuɔ, nɔvinyɔnuwo tɛnŋ ӡan mɛ ci yí ahwlɛn ta nɔ wo yí akpedo wo nu nɔ wodo go cukaɖa ɖe koŋ. (Ezai 1:17) Le kpɔwɛ mɛ, kposhu alo nɔvinyɔnu ɖe ci yí degbele asu xwe tɛnŋ ӡan mɛ ci yí axo nuxu do nu ni yí akpedo nu nɔ awa edɔ ɖewo ciwo asuɔ wanɔ sa. Nɔvinyɔnu shinshin ɖe tɛnŋ ӡan mɛ ci yí axo nuxu nɔ dotowo do nu ni. Alo nɔvinyɔnu mɔɖetɔ ɖe ci yí wakɔ teokrasi dɔ buwo tɛnŋ ӡan mɛ ci yí ahwlɛn ta ni, nɔ mɛbuwo dokɔ ɖyika yi mɔ, yidegbeyinɔ kunuɖegbe sugbɔ shigbe mɔɖetɔ kpɛtɛwo nɛ o. Lé mìatɛnŋ agbekpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nu doɔ? Mína mìagbekpɔ Yesu kpɔwɛ lɔ.

16. Shigbe lé wonui le Maki 14:3-9 mɛ nɛ ɖe, lé Yesu hwlɛn ta nɔ Mari doɔ?

16 Nɔ amɛwo dese nu gɔnmɛ nɔ Yesu nɔviɛ nyɔnu gbɔngbɔnmɛtɔwoɔ, éɖe blɛ hwlɛnnɔ ta nɔ wo. Le kpɔwɛ mɛ, éhwlɛn ta nɔ Mari hwecinu Marta dokɔ ɖyika yi. (Luiki 10:38-42) Égbehwlɛn ta nɔ Mari zevetɔ, hwecinu mɛbuwo kpɔɛ mɔ enu ci yɛwa denyɔ o yí tɔ nyɔ toto ni. (Hlɛn Maki 14:3-9.) Yesu mɔŋje enu ci yí cucu Mari yí ewa enu lɔ mɛ yí kanfui mɔ: “Enunywi e wa nɔ Ŋ . . . Enu ci nyɔnu cɛ a tɛnŋ wa nɔ Ŋ ɔ, e yí e wa.” Égbenu ɖɛ mɔ woanu xomɛvunu ci ewa “le afi ɖekpokpwi ci wo a nu Mawu Ŋɛnywi lɔ le,” shigbe lé nyɔta cɛ wɛkɔ yɛ nɛ. Ci Yesu mɔ woadra eŋɛnywi lɔ koɖo amɛɖekitɔmajimaji nu ci Mari wa lɔ le xexeɛ pleŋ mɛɔ, ewa dɔ do amɛ ji sugbɔ! Kpɔ lé yi nyɔ lɔwo ana kankandoji Mari, ci amɛwo dokɔ ɖyika yi sa ɖa!

17. Na kpɔwɛ ci yí dasɛ hwenu atɛnŋ aӡan mɔ mìahwlɛn ta nɔ nɔvinyɔnu ɖe.

17 Èhwlɛnnɔ ta nɔ nɔvio nyɔnu gbɔngbɔnmɛtɔwo hwenu eӡan woa? Le kpɔwɛ mɛ, kpɔ enujɔjɔ cɛ. Eŋɛnywidratɔ ɖewo kpɔɛ mɔ nɔvinyɔnu ɖeka ci asuɔ denyi Kunuɖetɔ devanɔ bɔbɔwo do gamɛ ji o yí nɔ bɔbɔ lɔwo vɔ kaka yí egbesonɔ. Wodo jeshi mɔ dekplɔnɔ eviɛwo va bɔbɔwo ahan o. Eyi taɖo wotɔ nunu mɔ nyi yí taɖo danu nɔ asuɔ nɔ atashi eviɛwo yí akplɔnɔ va bɔbɔ ma. Vɔ enu ci wodenya yí nyi mɔ nɔvinyɔnu lɔ wakɔ ci ji ekpe. Deɖo acɛ do yi totowo ji pleŋ o, yí denyi eyi yí sɔnɔ gbeta kpɛtɛkpɛtɛ so eviɛwo nu o. Nyi àtɛnŋ awa nɔ èse amɛwo dokɔ ɖyika nɔvinyɔnu ɖe ahan ɔ? Nɔ èkanfu nɔvinyɔnu lɔ yí nu enu ciwo yí ewakɔ nywiɖeɔ, ana mɛbuwo atɛnŋ ami ɖyika duidui.

18. Emɔ bu ciwo ji mìatɛnŋ akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nu leɔ?

18 Nɔ mìwanɔ enu ŋtɔŋtɔ ɖewo yí sɔ kpenɔdo mìwo nɔvinyɔnuwo nuɔ, mìatɛnŋ adasɛ lé mìlɔn wo sugbɔ do. (1 Ӡan 3:18) Annette ci yí lekɔ bu nɔ nɔlɔ ci yí ble nu mɔ: “Nɔvinyɔnu koɖo nɔviŋsu ɖewo va xɔnɔ alɔ nɔŋ, nɔ matɛnŋ awa edɔ bu alo wohɛnnɔ ŋɖuɖu vɛ nɔŋ. Ecɛ na ŋkpɔɛ mɔ wolɔnŋ yí ŋɖo texwe le hamɛ lɔ mɛ.” Jordan can xɔ kpekpedonu hɛnnɛ. Nɔviŋsu ɖeka kpedo nu yí ekpla lé ale bu nɔ yi hun do. Énu mɔ: “Ejɔ ji nɔŋ ci ŋkpɔɛ mɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo ji mɔ nyɛŋ le nɔ vofamɛ nɔ ŋkukɔ hun.”

19. Emɔ bu ciwo ji hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpedo nɔvinyɔnuwo nu leɔ?

19 Hamɛmɛshinshinwo can tekpɔ yí kpɔnɔ nɔvinyɔnuwo ӡanwo gbɔ. Ðo wonya mɔ Yehowa ji mɔ wo le wa nu do nɔvinyɔnuwo nu nywiɖe. (Ӡaki 1:27) Eyi taɖo hamɛmɛshinshinwo srannɔ Yesu yí senɔ nu gɔnmɛ, yí nɔnɔmɛ ciwo mɛ anyɔ leɔ, wowanɔ xomɛvu yí wodezannɔ ese lɔ kplikpɛɛ o. (Mt. 15:22-28) Nɔ hamɛmɛshinshinwo je agbla yí na kpekpedonu nɔvinyɔnuwoɔ, woakpɔɛ mɔ, Yehowa koɖo yi habɔbɔ lɔ lɔn yewo sugbɔ. Ci Kia gbɛbɔbɔ jikpɔtɔ se mɔ yɛjikɔ ayi ci axwe bu mɛɔ, éwa toto zeɖeka mɔ yeayi kpedo nu. Kia nu mɔ: “Eɖe anyi nulolokpɔwo kpɔtɔ sugbɔ. Ci hamɛmɛshinshinwo do ŋsɛnŋ yí na kpekpedonu ci yí ӡkpɔ ɔ, wodasɛ nɔŋ petii mɔ ŋwakɔ akpaxwe vevi ɖeka le hamɛ lɔ mɛ yí nɔ cukaɖa ɖe vaŋ ji can ɔ, ŋdaci akogo o.”

NƆVINYƆNUWO PLEŊ ӠAN MÌWO KPEKPEDONU

20-21. Lé mìatɛnŋ adasɛ do mɔ mìlɔn mìwo nɔvinyɔnu Kristotɔwo pleŋ ɔ?

20 Nɔ mìkpɔ mìwo hamɛwo mɛ trɔdo le egbɛmɛɔ, mìakpɔ nɔvinyɔnu Kristotɔ edɔsɛnsinwatɔ sugbɔ ciwo je nɔ mìwo kpekpedonu. Shigbe lé mìkplɛ so Yesu kpɔwɛ lɔ mɛ nɛɔ, mìatɛnŋ azan gamɛ do wo nu yí aje agbla ajeshi wo ɖɛ nywiɖe. Mìatɛnŋ adasɛ nɔ wo mɔ edɔ ci wowakɔ le Mawu sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ jeŋ nɔ mì. Yí nɔ eӡan ɔ, mìatɛnŋ ahwlɛn ta nɔ wo.

21 Le vɔvɔnu nɔ lɛta ci apotru Pɔlu ŋwlɛ ɖaɖa Rɔmatɔwoɔ, éyɔ nyɔnu Kristotɔ amashiɖekɛ ŋkɔwo tiin. (Rɔm. 16:1, 3, 6, 12, 13, 15) Kankandojitɔɔ, ci nyɔnu cɛwo se mɔ wodo gbe ɖaɖa yewo yí kanfu yewoɔ, ado ŋsɛn wo sugbɔ. Mína mìwo can, mìakpedo nɔvinyɔnu ciwo pleŋ yí le mìwo hamɛ lɔ mɛ nu. Nɔ mìwɛni ahan ɔ, mìadasɛ mɔ mìlɔn wo shigbe mìwo xomumɛtɔwo le gbɔngbɔnmɛ nɛ.

EHAJIJI 136 “Fetu Blibo” Tso Yehowa Gbɔ

^ par. 5 Nyɔnu Kristotɔwo dokɔ go cukaɖa sugbɔ. Nyɔta cɛ adre lé mìawɛ asran Yesu kpɔwɛ keŋ akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nu. Mìatɛnŋ akpla lé Yesu nɔ ju koɖo nyɔnuwo yí dasɛ mɔ wole veviɖe keŋ yí hwlɛn ta nɔ wo.

^ par. 5 Mìtrɔ ŋkɔ ɖewo.

^ par. 6 Enyɔsoxu ɖeka nu mɔ: “Nukplaviwo nɔnɔ nyinɔnɔ do afɔ gbɔ nɔ wowo nukplamɛtɔwo. Nukplaviwo wɛni ahan nɔ woji mɔ yewoanyi enukplamɛtɔ. Vɔ wodeɖe mɔ nɔ nyɔnuwo mɔ woanyi enukplamɛtɔwo o. . . . Eyi taɖo akpaca Ӡuifu ŋsu sugbɔtɔ ciwo yí akpɔ Mari yí anɔ nyinɔnɔ do afɔ gbɔ nɔ Yesu yí ajikɔ veviɖe mɔ yeakpla nu so gbɔ.”

^ par. 9 Hamɛmɛshinshinwo kpɔnɔ wowoɖekiwo ji nywiɖe nɔ wokpekɔdo nɔvinyɔnuwo nu. Le kpɔwɛ mɛ, hamɛmɛshinshin ɖe deɖo ayi ji nɔvinyɔnu ɖe kpɔ yiɖekɛ o.

^ par. 65 FOTO MƐ ÐEÐE: Shigbe lé Yesu sɔ ɖe le ji nɔ nyɔnu egbejinɔtɔwo nɛɔ, nɔviŋsu ɖeka kpekɔdo nɔvinyɔnu amɛve ɖekawo nu nɔ woaɖɔli hunku, nɔviŋsu bu vayi ji nɔvinyɔnu ci yí lé dɔ̀ kpɔ yí nɔviŋsu amɛtɔntɔ koɖo ashiɛ yi nɔvinyɔnu ɖeka koɖo eviɛ gbɔ keŋ awa sɛnsɛn xomumɛtɔ koɖo wo.