Skip to content

Skip to table of contents

39 EKOBEE UE ENƆ

Yerebah Nɛ Pya Wuga Nɛɛwa

Yerebah Nɛ Pya Wuga Nɛɛwa

“Pya [nɛɛwa] a su le yereue nua . . . kuīkpo.”—YƆƆ 68:11.

YƆƆ 137 Pya Wuga Nɛɛwa a Yira Agɛrɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

Pya i wuga nɛɛwa ba ɛrɛ gbɛnɛ-edo tam gaa agara ebip bie enɔānu, sudɔ bu tam zue ue, yerebah lo ekwaloo Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ, sa gaa tɔgɛ nia bu pya wuga bu yira (Ɛp 1 barakpaɛ̄)

1. Pya wuga nɛɛwa yerebah nɛ bɔŋanaloo doodoo wa, e amunu nu finiabah na gbɛnɛ-edo aba kpesī a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

ƐP KƐ̄ a i ɛɛrɛbu kɔ i ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya wuga nɛɛwa ba gaa si e’aga tam bu bɔŋanaloo doo a! Bu edoba, ba su dɔ bu i enɔānu le tam zue ue. Pio aba ɛrɛ epoo bu kwakwa loo pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ, sa ba kuūnage dɛɛ̄loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu yira. Lu kaka kɔ ba gaa kpesī pio nu finiabah. Pio aba gaa kuūdɛɛ̄loo pya wa tɛ le ka e’ana. Pya dɔɔ̄na gaa kpesī gbānasī a aabah pya wa butɔ. E pio aba aba gaa kuūdɛɛ̄loo butɔ piiga lo e’ɛp pya wa miɔŋɔ.

2. E na anua alu ebɛɛ̄ kɔ i yerebah nɛ pya wuga nɛɛwa a?

2 E na anua i kɛɛrɛbu kɛ̄ eyerebah nɛ pya wuga nɛɛwa doo a? Nyɔnɛbee pya nɛɛ naa wee yere ka loo ale nɛ enwadɛɛ̄ pya nɛɛwa. Gbaāloo wo, Baibol yere i mɛm loo kɔ i yerebah wa nɛ. Bu edoba, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nɛ pya wuga bu bɔŋanaloo li Rom kɔ ba a su baɛ bah suā wuga nɛɛwa Fiibi sa “ye yerebah nɛ bu ɛrɛgeba sīdee a gbī yerebah.” (Rom 16:1, 2) Doodoo nɛɛ Farisii, Pɔɔl ebee dap suā kaāna kɔ a wee lu e’ɛp pya nɛɛwa kumakɛ̄ bu doonu wa barasī. Mɛ aba sɔ̄ alu Nɛɛ Kraist, a bee nɔ Jizɔs bu eyere ka loo pya nɛɛwa sa wa lu fɛgɛ loo.—1 Kɔr 11:1.

3. Mɛ sīdee na Jizɔs bee aara pya nɛɛwa a, e a wee ɛp pya nɛɛwa ba doo nu Bari gbī doodoo wa?

3 Jizɔs wee yere ka loo pya nɛɛwa. (Jɔn 4:27) A naa bee ɛp pya nɛɛwa dookɛ̄ pya zaāsī yigabari pya Juu bu ye sɔ̄ bee wa ɛp doo. Ziī e’ɛma nu nyɔɔ Baibol kɔ: “Jizɔs naa wee kɔ lɔgɔ ue a tɔgɛ egbɛa sa lɛɛ faa loo pya nɛɛwa.” Mɛ a wee nɛ enwadɛɛ̄ pya nɛɛwa ba doo nu ye Tɛ gbī. Lo a eetɔɔ̄ na bee, a bee wa ɛp doodoo pya ye wuga nɛɛwa sa wa kue bee yere yɛɛ pya nɛɛdam a su nua pya ye butɔ bu edɔɔ̄.—Mat 12:50.

4. E na i gaa le kɔnia bu lo ekobee ue ama a?

4 Jizɔs wee kpɛ̄naloo eyerebah nɛ pya nɛɛwa ba si tam nɛ Bari dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. A bee wa tɔgɛ nia loo sa wa kɔ ue bee. Doraa i ɛp kɛ̄ i dap nɔ Jizɔs doo tɛ̄maloo ekɛɛrɛbu pya i wuga nɛɛwa.

KƐƐRƐBU PYA WUGA NƐƐWA A I KUĪ LOO

5. E na a wee kpaɛ̄ pio pya wuga nɛɛwa lɛɛloo esu loo gbaloo pya wuga a?

5 Alu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii wuga nɛɛdam le nɛɛwa i ɛrɛ kaāna gbanialoo yɛɛ i. Kerewo, a wee agabah pya wuga nɛɛwa esu loo i gbaloo pio sɔ̄. E na anua a? Yere nukuādɛɛ̄ loo pya ue ama. Ziī wuga nɛɛwa a kura Jordan * bee kɔ, “Nyɔɔbee m sii iya dam a, m wee kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nu m dap doo bu bɔŋanaloo naale, nyɔɔbee mm bɔloo.” Nɛɛ sɛmdee a kura Kristen lo a bee kii dɔɔ̄na barasī lokwa a nyimɛ ye esiatam bee kɔ, “Sɔ̄ o yii bu ziī bɔŋanaloo aā, loo a naale esukɛ̄.” Dap nage tɔɔ̄loo pio pya wuga nɛɛdam doo wo. Wee le doodoo bee alu ekpoora ɛrɛgeba pya a aa butɔ dɛ̄dɛɛ̄ aba naa gaa taāŋabah Jɛhova sa bee nage kɔ alu ekpoora wa lɛɛloo pya wa wuga bu yira. Dap nage tɔɔ̄loo pya wuga ba le aba tɔ kɔ ba le e aba aba gbaāloo pya a gaa kuūdɛɛ̄loo pya loo dumɛ a le bu wa tɔ. Annette bee kɔ: “Mm wee dap si kɛ̄ pya wuga mɛ kue nyɔnɛbee mda na m wee kuūdɛɛ̄loo na ka a.”

Doodoo Jizɔs, i dap tɔgɛ wereloo loo pya i wuga nɛɛwa ba bɔloo eture nyiɛ loo (Ɛp 6-9 barakpaɛ̄) *

6. Dookɛ̄ ue a le bu kpa Luk 10:38-42 kɔ doo, Jizɔs bee yerebah nɛ Meri le Mata doodoo wa?

6 Jizɔs wee su sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ pya ye wuga nɛɛwa bu yira, e a bee le wa kaāna gbo. Naa ɛp kɛ̄ Jizɔs bee yɔ Meri le Mata lo ba bee lege aba aba yinia gbo doo. (Buū Luk 10:38-42.) Tɛ̄maloo ye ekɔaue le ye dogo, Jizɔs wee doo kɔ loo wa a sukɛ̄. Wee nia Meri e’ɛŋɛ ye tɛ̄ kpaɛ̄ ekpotɔ doodoo ziī yɛɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ. * Sɔ̄ bu Mata bee biira nyɔɔbee Meri naa bee ye yerebah nɛ lo ebui nu, a bee ye waɛbah ekɔ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo nɛ Jizɔs. Bu kɛ̄tɔɔ̄ ama, Jizɔs bee yerebah nɛ baɛ wa ama kɔ ba a nɔ kpog-bee kaka ue. E a bee tɔgɛ kɔ a kuūe dɛɛ̄ loo baɛ wa a tɛ̄maloo esikɛ̄ wa ina loo gbaāloo wa wuga Lazarɔs dɔɔ̄na sɔ̄. (Jɔn 12:1-3) Nu anua Meri le Mata bee suā kɔ ba edabe bara kɔ Jizɔs a yereebah wa nɛ sɔ̄ Lazarɔs bee dɔ bu gbɛnɛ dumɛloo lo.—Jɔn 11:3, 5.

7. Ziī amunu sīdee na i dap yere mɛm loo pya i wuga nɛɛwa a?

7 Kiikɛ̄ pio pya i wuga nɛɛwa le, aba bie enɔānu na ba dap gbaaloo pya wuga bu yira a. Nyɔɔwo, pya sɔ̄ ama na i su baɛ bah wa suā nyima a, wa nyɔɔnɛ kɔnia ue, sa wa tɔgɛ kɔ i kuūe wa dɛɛ̄ loo. Jordan i bee kɔ ue kumaloo tua sɔ̄ a bee kɔ, “Pio nu a wee mɛ nia gbɛnɛ na sɔ̄ pya wuga yere nukuādɛɛ̄ loo kɛ̄ m agara ebip doo, sɔ̄ ba nɔɔ lo enyɔɔnɛ mɛ si tam zue ue, le sɔ̄ ba mɛ yere yɛɛ pya dɔɔ̄na nu ba gaa doo.” I ɛrɛ edoo kɔ pya i wuga nɛɛwa a suā kɔ ba kuīe i loo. Kia bee kɔ: “Lo a ɛrɛ dee mm si enɔānu, m suā kɔ pya wuga ekue mɛ lo esuā kɛ̄ loo mɛ le doo. Wo bee doo kɔ m suā kɔ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa kuū mɛ dɛɛ̄loo kaāna.”

8. Dɔɔ̄na amunu sīdee na i dap nɔ Jizɔs a?

8 Doodoo Jizɔs, i dap su sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ pya i wuga nɛɛwa. Pio sɔ̄ i dap wa kue loo nuede, ale ɛrɛ ekpeloo. Sɔ̄ i doo wo, elee kɔ pya ue i kɔ alu lo a wu nɛɛ. (Rom 1:11, 12) Bɔloo kɔ pya kanɛɛ a ɛrɛ aba ekɛɛrɛ Jizɔs bee ɛrɛ. A bee suā kɔ kiikɛ̄ pio nɛɛ le, alu nu finiabah lo etɔɔ̄ aba aba, kerewo, a bee doo kɔ pya nɛɛ a dābeeloo kɔ a naale i’ii le iꞌiya ale ɛrɛ nwiī na edoo kɔ pya nɛɛ a ɛrɛ kaāna ɛɛbu a. (Luk 11:27, 28) Taāwo, su tam Jɛhova nua tuatua na edoo kɔ i ɛrɛ biakɛ̄ ɛɛbu a.—Mat 19:12.

9. E na pya kanɛɛ dap doo lo eyerebah nɛ pya wuga nɛɛwa a?

9 Alu ebɛɛ̄ kɔ pya kanɛɛ a aara pya wuga nɛɛwa doodoo wa wuga nɛɛwa le wa ka. (1 Tim 5:1, 2) Lee kɔ pya kanɛɛ a nyɔɔnɛ pya wuga nɛɛwa kɔnia ue lɛɛ enɔānu gae bɔātɛ̄ le sɔ̄ enɔānu ekpāna. Kristen bee kɔ: “Ziī nɛɛ kanɛɛ bee yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ tam ee mɛ loo bah sa bee gbī edābeeloo kɛ̄ m nɔɔ nu doo. Kɛ̄ a mɛ kɛɛrɛbu loo doo bee mɛ nia gbɛnɛ.” Pya kanɛɛ tɔgɛ kɔ ba kuūe dɛɛ̄loo pya wa wuga nɛɛwa bu yira sɔ̄ ba wa nyɔɔnɛ kɔnia ue gbɛnɛ-edo sɔ̄. * Annette i bee kɔ ue kumaloo tua sɔ̄ a bee kɔ biī a le bu nyɔɔnɛ pya kanɛɛ kɔniaue dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. A bee kɔ: “Bee doo kɔ m suā wa loo leere, sa doo nage kɔ ba a suā loo mda. Lɛɛ sɔ̄ m kpesī e’agabah taāŋa, a waɛ mɛ bah ekɔ wa nɛ sa gbī wa yerebah.”

TƆGƐ NIA LOO PYA WUGA NƐƐWA

10. E na edap yere mɛm loo pya i wuga nɛɛwa a?

10 Wee nia dɛ̄dɛɛ̄ ii nɛɛdam le nɛɛwa sɔ̄ pya dɔɔ̄na kɔ nu akiiloo nu i doo sa tɔgɛ nia loo. Mɛ bu dɔɔ̄na sīdee, a wee i ɔɛloo sɔ̄ pya dɔɔ̄na naa tɔgɛ nia loo pya nu i doo. Ziī wuga nɛɛwa alu nɛɛ sɛmdee a kura Abigail bee kɔ pio sɔ̄ a wee kɛɛrɛe kɔ a naa le e dɛɛ̄ lɔgɔ nu sɔ̄ a kɔ: “Aba kɛ̄ ba mɛ suāloo doo na bee mm wuga nuni le kɔ mm nwiī nuni. Pio sɔ̄, ba aadee mɛ ɛp tɛrɛ.” Kerewo, yere nukuādɛɛ̄ loo ue wuga nɛɛwa a kura Pam kɔ ama. Sɔ̄ a sii bee iya dam, a bee si tam zue ue aa ziī edo yii ziī. Mɛ a bee obia kii be wee kuūdɛɛ̄loo ye tɛ le ka sɔ̄ a esaa. E nyaaawo kere elua 70, a gaa sige tam sɛmdee. Pam bee kɔ: “Pya nu a wee mɛ yerebah nɛ na sɔ̄ pya dɔɔ̄na tɔgɛ nia loo tam m si.”

11. Mɛ sīdee na Jizɔs bee doo kɔ pya nɛɛ a suā kɔ a tɔgɛe nia loo tam pya nɛɛwa a bɔloo eture nyiɛ loo ba ye le loo bee si a?

11 Sɔ̄ pya nɛɛwa a ɛrɛ bɔɔ loo Bari a dee kere bee “su nu ba ɛrɛ” siātam nɛ Jizɔs, a bee ye kuī loo gbɛnɛ. (Luk 8:1-3) Naa bee le aba bee Jizɔs bee wa nɛ dee kɔ ba a si tam ye nɛ, mɛ a bee wa tɔgɛ nage togatoga kaka ue akiiloo Bari le nu a gbī. Bu edoba, a bee wa kɔ nɛ kɔ a gaa le u e sa alu elɛɛe ye kɛ̄ bu luh. (Luk 24:5-8) A bee tɔgɛnu pya nɛɛwa ama sɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa ba gaa le kpesī dookɛ̄ a bee tɔgɛ nage nu pya ye nɛɛ lɛɛratam doo. (Maak 9:30-32; 10:32-34) Kaɛlɛɛ kɔ pya nɛɛ lɛɛratam bee teera sɔ̄ a bee lu e’aa Jizɔs, pio pya nɛɛwa a bee ye yerebah nɛ bee ye le barakpaɛ̄ sɔ̄ a gaa u nyɔɔ te tɔga.—Mat 26:56; Maak 15:40, 41.

12. Amunu tam na Jizɔs bee nɛ pya nɛɛwa a?

12 Jizɔs bee su tam a kuī gbɛnɛ nɛ pya nɛɛwa. Bu edoba, bee le pya nɛɛwa a ɛrɛ bɔɔ loo Bari na a bee dasī muɛ̄ sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh a. A bee yere pya lo nɛɛwa kɔ ba a kɔ nɛ pya nɛɛ lɛɛratam kɔ elua elɛɛe ye kɛ̄ bu luh. (Mat 28:5, 9, 10) E nyɔɔ dee Pɛntikɔs 33 C.E a, pya nɛɛwa bee dap le kɛ̄ sɔ̄ a bee lu e’egara kaɛ edɔɔ̄ nyɔɔ pya nɛɛ. Lo a le wo, pya lo wuga nɛɛwa a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee aā ebee dap su keebee ekpo lo ekɔ pya dɔɔ̄na muɛ̄ ue sa kɔ nu akiiloo pya “gbɛnɛ booboo tam Bari.”—Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 1:14; 2:2-4, 11.

13. E na pya wuga nɛɛwa bu yira gaa doo aniī’ee a, e mɛ sīdee na i dap tɔgɛ nia loo nu ba doo a?

13 A bɔloo kɔ i kaɛgɛ pya i wuga nɛɛwa nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ le tam ba gaa si bu bɔŋanaloo Jɛhova. Pio lo tam na wuwu sa kwaloo pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ, nyɔɔnɛ eku pya a kɔ dɔɔ̄na muɛ̄ ue si uwe zue ue, le su loo nɛ esiatam Bɛtɛl. Ba yerebah nɛ pya nu bugia siraloo, yerebah lo etap pya i kpa, ba sinage tam sɛmdee sa zue ue aa ziī edo yii ziī. Dookɛ̄ pya wuga nɛɛdam wee doo, pya wuga nɛɛwa si tɔkpa pya sɛmdee, Tɔkpa Pya Zue Ue Buɛ̄-mɛnɛ, le Tɔkpa Gilead. Gbaāloo wo, pya wa gaa yerebah nɛ wa dam kɔ ba a dap toora pya toh bɔŋanaloo. Lo a naale wa wa a wa yerebah nɛ, pya wuga nɛɛdam a si e’aga tam ama naale ebee dap si tam doodoo pya ‘dɔɔ̄nu bu nɛɛ.’ (Ɛfɛs 4:8) O dapge gbī pio sīdee o yeābah nɛ pya i wuga nɛɛwa ama ni?

14. Dɛɛa nyɔɔ ue a le bu kpa Le-yɔɔ 68:11, e na pya kanɛɛ a suānu wee doo a?

14 Pya kanɛɛ a suā nu dābeeloo kɔ pya wuga nɛɛwa lu ‘gbo nɔ̄ a kuīkpo’ ba su loo nɛ esiatam sa lu pya a para ezue leyere ue kaāna. (Buū Le-yɔɔ 68:11.) Nyɔɔwo pya kanɛɛ wee gbī kɛ̄ ba edoo nɔ nu aāloo wa suānu. Wee nia Abigail i bee kɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a sɔ̄ pya wuga ye bip sīdee a muɛ̄ kɔ a waɛ enyɔɔnɛ pya nɛɛ bɔātɛ̄ kɔnia ue bie uwe zue ue. A bee kɔ, “Lo ama doo kɔ m suā kɔ a ɛrɛ kɛ̄ Jɛhova mɛ sere nɛ bu ye bɔŋanaloo.” Gbaāloo wo, pya kanɛɛ suā kɔ pya wuga nɛɛwa a bɔloo ture nyiɛ loo sa nyim tura wee suā sīdee eyerebah nɛ pya wuga nɛɛwa ba le zege sɔ̄ ba le bu taāŋa. (Taitɔs 2:3-5) Bu kaka, a bɔloo kɔ i tɔgɛ nia loo tam pya i wuga nɛɛwa gaa si!

KƆ UE BEE PYA WUGA NƐƐWA SA WA YEREBAH NƐ

15. Mɛ sɔ̄ na pya wuga nɛɛwa dap gbī nɛɛ ekɔ wa ue bee a?

15 Pio sɔ̄, ɛrɛ dua taāŋa pya wuga nɛɛwa wee kpesī sa ba gbī nɛɛ eyerebah wa kɔ ue bee. (Ais 1:17) Bu edoba, wa ua dam ale wuga nɛɛwa dam ye lɛaba dap ɛrɛ ebɛɛ̄ loo nɛɛ ekɔ ye ue bee sa yerebah lo edoo pio nu ye dam wee ye doo nɛ. Wuga nɛɛwa e’ana dap gbī nɛɛ eyerebah ye kɔ ue bee nɛ dɔktɔ. Ale nɛɛ sɛmdee a gaa si dɔɔ̄na tam bu bɔŋanaloo dap gbī nɛɛ ekɔ ye ue bee lo pya dɔɔ̄na kɔgara ye ue kɔ a naa sina uwe zue ue dookɛ̄ pya lo dɔɔ̄na gaa doo. Amunu sīdee na i dap nage yerebah nɛ pya i wuga nɛɛwa ani? Dɔɔ̄na sɔ̄, doraa i sikɛ̄ ɛp edoba Jizɔs.

16. Dookɛ̄ alu e’ɛm bu kpa Maak 14:3-9 doo, mɛ sīdee na Jizɔs bee kɔ ue bee Meri a?

16 Jizɔs naa wee pee sɔ̄ lo ekɔ ue bee pya ye wuga bu yira sɔ̄ pya nɛɛ wa begee ue. Bu edoba, a bee kɔ ue bee Meri sɔ̄ Mata bee ye si saŋ nɛ. (Luk 10:38-42) A bee kɔnage ue bee Meri lo dɔɔ̄na sɔ̄ nyɔɔbee pya nɛɛ bee ye kɔ ue kɔ nu a gaa doo bee piya. (Buū Maak 14:3-9.) Nyɔɔbee Jizɔs dābeeloo nu anua Meri doo nu a gaa bee doo a, a bee ye leera kɔ: “E sia le tam mɛ nɛ. . . . E doora nu a dap doo.” A bee kɔnage nu a gaa le sira kiiloo nu Meri doo ama kɔ elu ekɔ siā “ɛrɛgeba kɛ̄ a elu ezue le yereue ama bu dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe” e taɛ nu ekobee ue ama gaa kɔnage lo. Ɛp kɛ̄ a bɔloo eyere nukuādɛɛ̄ loo kɔ Jizɔs su dogo wiibu naale loo wa ama ɛrɛ kɔāue kumaloo tam zue le yereue tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ nyɔuwe doo a! Naa kɛɛrɛ kɛ̄ pya ue Jizɔs bee dap nɛ e’agaloo Meri sɔ̄ pya nɛɛ bee ye begee ue doo a!

17. Naa nɛ ziī edoba loo sɔ̄ a dap lu ebɛɛ̄ kɔ i kɔ ue bee i wuga nɛɛwa.

17 O wee kɔge ue bee pya o wuga nɛɛwa bu yira sɔ̄ alu ebɛɛ̄ ni? Bu edoba, naa kɛɛrɛbu pya kɛ̄tɔɔ̄ ama. Pio pya wuga yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ ziī wa ye dam naale Nɛɛ Ekeebee kiisī lo ebia dumɛ loo enɔānu sa a nwaabah kii aba sɔ̄ alu ekpaɛ̄. Ba muɛ̄ kɔ a naa wee su pya ye miɔŋɔ nua enɔānu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Nyɔɔwo ba bɔātɛ̄ ye kɔgara ue kɔ ebee su bah ekpo aā pya ye miɔŋɔ nua enɔānu. Kerewo, ba naa yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ a gaa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu a dap doo. A naa ɛrɛ ekpo bee ye nɔɔnɔɔnu, e a naale aba alɛ na ebiaɛfii nu pya ye miɔŋɔ edoo a. Lo a bee le olo, e na o bee doo a? Lo o leera lo wuga nɛɛwa sa kɔ pya lele tam a gaa si nɛ pya dɔɔ̄na, o dap ɔbɛ pya pɔrɔ pɔrɔ ue ama.

18. Bu pya amunu sīdee na i dap nage yerebah nɛ pya i wuga nɛɛwa a?

18 I dap tɔgɛ kɔ i kuūe dɛɛ̄loo pya i wuga nɛɛwa tɛ̄maloo eyerebah wa nɛ doo pio nu. (1 Jɔn 3:18) Annette, wuga nɛɛwa a wee kuūdɛɛ̄loo ye tɛ le ka loo naa nwaɛ̄ bee kɔ: “Pio pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa wee lu lo eyerebah wa kuūdɛɛ̄loo, ale ba esu ziā mɛ ma. Wo wee doo kɔ m suā kɔ ba were mɛ loo le kɔ m nuūna lo bɔŋanaloo.” Bee lunage eyerebah nɛ Jordan. Ziī wuga nɛɛdam bee kɔ kɛ̄ edap kuūdɛɛ̄loo ye fah doo ye nɛ. Jordan bee kɔ: “A ɛɛrɛ mɛ bu lo esuā kɔ pya na wuga nɛɛdam le nɛɛwa kuū mɛ dɛɛ̄loo sa gbī kɔ m ɛrɛ kpoogaloo sɔ̄ m gaa teera fah.”

19. Dɔɔ̄na amunu sīdee na pya kanɛɛ dap yerebah nɛ pya wuga nɛɛwa a?

19 Pya kanɛɛ piiga nage lo ekuūdɛɛ̄loo ebɛɛ̄ pya wuga nɛɛwa. Ba suā kɔ kɛ̄ alu e’aara wa doo kuī loo Jɛhova. (Jem 1:27) Bu dodoo wo, ba kɛɛrɛ nu dookɛ̄ Jizɔs bee doo, sa naa tɔ̄ lok sɔ̄ a bɔloo kɔ ba ebee dap tɔgɛ toesaɛ̄. (Mat 15:22-28) Sɔ̄ pya kanɛɛ kiisī lo eyerebah nɛ pya wuga nɛɛwa wee doo kɔ ba a muɛ̄ kɔ alu ekuūe wa dɛɛ̄loo. Sɔ̄ nɛɛ a gaa kuūdɛɛ̄loo eku tam zue ue wuga Kia le bu bee muɛ̄ kɔ Kia gaa kii ye aā tɔ, a bee nɔɔ aba sɔ̄ lo eyerebah ye nɛ. Kia bee kɔ; “A bee doo kɔ m aa tɛɛ gbɛnɛ.” A kɔnage kɔ, “Bu dɛ̄dɛɛ̄ ue yere mɛm loo le epiaga pya kanɛɛ doo lo eyerebah mɛ nɛ, ba bee mɛ tɔgɛ kɔ m lu ziī gbɛnɛ gah loo bɔŋanaloo le kɔ mm le aba mm sɔ̄ m le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄.”

DƐ̄DƐƐ̄ PYA I WUGA NƐƐWA BU YIRA GBĪ KƆ I YEREE WA KPOTƐ̄

20-21. Mɛ sīdee na i dap tɔgɛ pya i wuga nɛɛwa bu yira kɔ i weree wa loo ani?

20 Sɔ̄ i ɛp bu dɛ̄dɛɛ̄ i bɔŋanaloo aniī’ee, i muɛ̄ gbɛnɛ-edo pya wuga nɛɛwa ba gaa si e’aga tam lo a doo kɔ a bɔloo eyerebah wa nɛ. Dookɛ̄ i enɔā aāloo edoba Jizɔs doo, i dap wa yerebah nɛ tɛ̄maloo enyɔɔnɛ wa kɔnia sɔh lo esuā wa loo leere. I dap tɔgɛ nia loo tam ba gaa si nɛ Bari. Sa i dap nage wa kɔ ue bee sɔ̄ alu ebɛɛ̄.

21 Sɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl gaa kɔ kpaɛ̄ bu ye kpa a bee ɛm ma pya Rom, a bee kue bee ɛrɛnia pya wuga nɛɛwa bu bɔŋanaloo Kraist. (Rom 16:1, 3, 6, 12, 13, 15) Lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ mɛm bee yiiloo pya lo nɛɛwa sɔ̄ ba dā lo kana muɛ̄ le kɛ̄ a wa leera doo. Doraa i yere nage kpotɛ̄ pya wuga nɛɛwa bu i bɔŋanaloo. Dodoo wo etɔgɛ wa kɔ ba kuī i loo sa nuūna i gā butɔ loo yira.

YƆƆ 136 “Jɛhova A Obara A Kpɛ”

^ bar. 5 Pya i wuga nɛɛwa bu bɔŋanaloo gaa kpesī gbɛnɛ-edo taāŋa. Ekobee ue ama ekɔ ue nyɔɔ kɛ̄ i dap yere mɛm loo wa yira tɛ̄maloo enɔ edoba Jizɔs doo. I dap nɔnu aāloo kɛ̄ Jizɔs bee wa tɔɔ̄ loo, tɔgɛ nia loo, sa wa kɔ ue bee doo.

^ bar. 5 Elua enyaana pio bee ama.

^ bar. 6 Ziī e’ɛma kɔ: “Pya a gaa nɔnu wee ɛŋɛtɛ̄ kpaɛ̄ ekpotɔ wa nɛɛ tɔgɛnu. Ba wee doo wo sɔ̄ ba gaa kpɛ̄naloo etɔgɛ nu pya dɔɔ̄na, tam a naa wee lu enɛ pya nɛɛwa. . . . Kɛ̄ a bee taɛ Meri edā nu Jizɔs gaa tɔgɛ doo taā a si tam pya nɛɛwa wee si . . bee dap ɔbɛ gbɛnɛ-edo pya Juu.”

^ bar. 9 Lee kɔ pya kanɛɛ a nwaɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ ba gaa si wee yerebah enɛ pya wuga nɛɛwa. Bu edoba, ba aa kiā aba aba sɔ̄ ba gaa siloo pya wuga nɛɛwa.

^ bar. 65 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nɔ Jizɔs bu etɔgɛ nia loo pya wuga nɛɛwa bu yira, wuga nɛɛdam a gaa yerebah nɛ baɛ wuga nɛɛwa lo enyaana ekaɛtɔ kɛɛ̄ wa fah, lo dɔɔ̄na a inaloo ziī wuga nɛɛwa loo naa nwaɛ̄, e lo eree taa aba gaa nyɔɔnɛ ye wa kii kɛ̄ ba enyɔɔnɛ dɔɔ̄na wuga nɛɛwa le ye nwiīnɛɛwa ɛrɛ enɔānu butɔ.