1. Akú prácu vykonávajú pre zbor sestry, ale s akými problémami sa mnohé z nich stretávajú? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

SME veľmi radi, že máme medzi sebou toľko sestier, ktoré vykonávajú pre zbor veľa užitočnej práce. Napríklad podávajú komentáre a majú úlohy na zhromaždeniach a chodia do služby. Zaujímajú sa aj o bratov a sestry a pomáhajú im. Niektoré pomáhajú pri údržbe sály Kráľovstva. Samozrejme, sestry sa stretávajú aj s problémami. Niektoré sa starajú o svojich zostarnutých rodičov, iné prekonávajú odpor v rodine. Ďalšie vychovávajú svoje deti samy a musia tvrdo pracovať, aby sa o ne postarali.

2. Prečo by sme mali pamätať na to, že sestry potrebujú našu podporu?

² Prečo by sme mali podporovať naše sestry? Lebo tento svet sa k ženám často nespráva s úctou, akú si zaslúžia. Aj Biblia nás povzbudzuje, aby sme boli pre sestry oporou. Napríklad apoštol Pavol prosil kresťanov zo zboru v Ríme, aby privítali Foibu a pomohli jej „vo všetkom, čo bude potrebovať“. (Rim. 16:1, 2) Pavol bol kedysi farizejom, a tak sa pohyboval v spoločnosti ľudí, ktorí považovali ženy za menejcenné. To ho mohlo ovplyvniť. Ale teraz ako kresťan napodobňoval Ježiša a správal sa k ženám láskavo a s úctou. (1. Kor. 11:1)

3. Ako sa Ježiš správal k ženám a ako sa pozeral na tie, ktoré konali Božiu vôľu?

³ Ježiš sa ku všetkým ženám správal s úctou. (Ján 4:27) Nepozeral sa na ženy tak ako židovskí náboženskí vodcovia. Jedna biblická encyklopédia hovorí: „Ježiš  nikdy nepovedal nič, čo by ženy znevážilo alebo ponížilo.“ Zvlášť si vážil ženy, ktoré konali vôľu jeho Otca. Tak ako mužov, aj ich považoval za súčasť svojej duchovnej rodiny a hovoril o nich ako o svojich sestrách. (Mat. 12:50)

4. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

⁴ Ježiš bol vždy ochotný pomôcť svojim duchovným sestrám. Vážil si ich a zastával sa ich. Rozoberme si, ako v tom môžeme Ježiša napodobňovať.

5. Prečo sa niektoré sestry cítia osamelé?

⁵ Každý z nás, či sme bratia, alebo sestry, potrebuje mať v zbore blízke vzťahy. Potrebujeme cítiť, že druhí nás medzi seba prijímajú. Ale sestrám sa niekedy v tomto ohľade nedostáva to, čo potrebujú. Prečo je to tak? Vyplýva to z nasledujúcich vyjadrení. Sestra, ktorá sa volá Jordan, * hovorí: „Som slobodná, a tak mám často pocit, že do zboru nezapadám. Akoby som tam nemala svoje miesto.“ Priekopníčka Kristen, ktorá sa presťahovala, aby mohla slúžiť viac, hovorí: „Keď je človek v zbore nový, môže si pripadať osamelý.“ Takto sa môžu cítiť aj bratia. Ten, kto žije v nábožensky rozdelenej domácnosti, sa môže cítiť tak trochu osamelý aj vo svojej telesnej rodine, aj v tej duchovnej. Niektoré sestry sú osamelé, lebo sú choré a nemôžu vychádzať z domu alebo sa starajú o chorého člena rodiny. Annette hovorí: „Keď ma bratia a sestry niekam pozvali, nemohla som tam ísť, lebo o mamu by sa nemal kto postarať.“

6. Čo Ježiš podľa Lukáša 10:38–42 urobil pre Martu a Máriu?

⁶ Ježiš trávil čas so svojimi duchovnými sestrami a bol im pravým priateľom. Priatelil sa napríklad s Máriou a Martou, ktoré boli obe zjavne slobodné. (Prečítajte Lukáša 10:38–42.) Vďaka tomu, čo hovoril a ako sa správal, sa v jeho spoločnosti cítili príjemne. Mária vedela, že si môže sadnúť k jeho nohám, tak ako to robili učeníci. * A Marta, ktorej sa nepáčilo, že jej Mária nepomáha, vedela, že môže Ježišovi povedať, čo si myslí. Na tejto návšteve im Ježiš obom odovzdal dôležité poučenie. To, že mu na týchto ženách a na ich bratovi Lazarovi záležalo, vidno z toho, že ich navštevoval opakovane. (Ján 12:1–3) Preto nás neprekvapuje, že keď Lazar vážne ochorel, Mária a Marta vedeli, že môžu Ježiša poprosiť o pomoc. (Ján 11:3, 5)

7. Napríklad ako môžeme sestry povzbudzovať?

⁷ Pre niektoré sestry sú zhromaždenia jednou z mála príležitostí, keď môžu byť so svojimi bratmi a sestrami. Preto ich chceme srdečne privítať, porozprávať sa s nimi a dať im najavo, že nám na nich záleží. Jordan, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Keď ma druhí pochvália za komentár, dohodnú sa so mnou do služby alebo o mňa nejako inak prejavia záujem, veľa to pre mňa znamená.“ Dávajme našim sestrám najavo, že sú pre nás dôležité. „Keď nie som na  zhromaždení,“ hovorí Kia, „viem, že mi hneď niekto napíše, či som v poriadku. Vďaka tomu cítim, že bratom a sestrám na mne záleží.“

8. Ako ešte môžeme Ježiša napodobňovať?

⁸ Tak ako Ježiš môžeme so sestrami tráviť čas. Môžeme ich napríklad pozvať na jednoduché jedlo alebo sa spolu venovať nejakej oddychovej činnosti. Aj v takýchto chvíľach hovorme o tom, čo ich povzbudí. (Rim. 1:11, 12) Ježišov postoj by mali napodobňovať aj zboroví starší. Ježiš vedel, že pre niekoho môže byť ťažké byť slobodný. Ale jasne ukázal, že vstúpiť do manželstva alebo mať deti nie je kľúčom k trvalému šťastiu. (Luk. 11:27, 28) Také šťastie dosiahneme vtedy, keď dávame na prvé miesto službu Jehovovi. (Mat. 19:12)

9. Ako môžu starší pomáhať sestrám?

⁹ Hoci všetci by sa mali správať ku kresťankám v zbore ako k svojim duchovným sestrám a matkám, mali by sa o to usilovať najmä starší. (1. Tim. 5:1, 2) Môžu využiť čas pred zhromaždením alebo po ňom a porozprávať sa s nimi. Kristen hovorí: „Jeden starší si všimol, že mám toho veľa, a zaujímal sa,  ako to zvládam. Dobre mi to padlo.“ Keď si starší pravidelne nachádzajú čas, aby sa so sestrami porozprávali, dávajú tým najavo, že im na nich záleží. * Annette vysvetľuje, prečo je dobré pravidelne sa rozprávať so staršími: „Lepšie ich spoznám a oni spoznajú mňa. Vďaka tomu nemám problém za nimi zájsť, keď ma niečo trápi.“

10. Čo našim sestrám dobre padne?

¹⁰ Či už sme muži, alebo ženy, všetkým nám dobre padne, keď si niekto všimne, že sa nám niečo podarilo, a povie nám, že si cení našu prácu. Ale ak niekto naše schopnosti a úsilie považuje za samozrejmosť, je nám to ľúto. Slobodná priekopníčka Abigail má niekedy pocit, že ju druhí prehliadajú. Hovorí: „Berú ma iba ako sestru toho a toho alebo dcéru toho a toho. Niekedy si pripadám neviditeľná.“ Všimnime si, čo hovorí Pam. Je slobodná a roky slúžila ako misionárka. Potom sa vrátila domov, aby sa postarala o svojich rodičov. Teraz má už vyše 70 rokov a stále slúži ako priekopníčka. Hovorí: „Keď mi niekto povie, že si ma váži, veľmi ma to povzbudí.“

11. Ako dal Ježiš najavo, že si váži ženy, ktoré ho sprevádzali?

¹¹ Ježiš si vážil pomoc zbožných žien, ktoré ho „podporovali zo svojho majetku“. (Luk. 8:1–3) Nielenže ich poctil tým, že mu mohli slúžiť, ale oznámil im aj dôležité pravdy, aká je Božia vôľa. Napríklad im povedal, že zomrie a bude vzkriesený. (Luk. 24:5–8) Tak ako svojich apoštolov, aj ich pripravil na ťažké chvíle, ktoré boli pred nimi. (Mar. 9:30–32; 10:32–34) Stojí za zmienku, že zatiaľ čo apoštoli pri Ježišovom zatknutí utiekli, niektoré z týchto žien boli Ježišovi nablízku, keď zomieral na mučeníckom kole. (Mat. 26:56; Mar. 15:40, 41)

12. Aké úlohy zveril Ježiš ženám?

¹² Ježiš zveril ženám dôležité úlohy. Napríklad ženy boli prvé, ktoré ho videli po jeho vzkriesení. A práve ich požiadal, aby povedali apoštolom, že bol vzkriesený. (Mat. 28:5, 9, 10) Ženy boli pravdepodobne aj medzi učeníkmi, na ktorých bol na Letnice 33 n. l. vyliaty svätý duch. Ak to tak bolo, potom aj tieto sestry dostali zázračnú schopnosť hovoriť cudzími jazykmi a rozprávať iným „o veľkých Božích skutkoch“. (Sk. 1:14; 2:2–4, 11)

13. Čo všetko dnes sestry robia a ako môžeš dať najavo, že si to ceníš?

¹³ Naše sestry si zaslúžia pochvalu za všetko, čo robia pre Jehovu. Napríklad pomáhajú pri výstavbe a údržbe našich budov, slúžia v inojazyčných skupinách alebo v Bételi. Podieľajú sa na humanitárnej práci, prekladajú naše publikácie a slúžia ako priekopníčky a misionárky. Tak ako bratia, aj sestry môžu absolvovať priekopnícku školu, školu pre zvestovateľov Kráľovstva a školu Gileád. Okrem toho manželky podporujú svojich manželov, aby mohli vykonávať veľa užitočnej práce pre zbor a pre organizáciu. Títo bratia by nemohli v takej miere slúžiť „ako dary“, nebyť podpory ich manželiek. (Ef. 4:8) Čo by si mohol pre tieto sestry urobiť ty?

14. Čo robia múdri starší, keď berú do úvahy Žalm 68:11?

 ¹⁴ Múdri starší si uvedomujú, že sestry tvoria „veľký zástup“ ochotných dobrovoľníkov a že často patria k tým najlepším zvestovateľom dobrej správy. (Prečítajte Žalm 68:11.) Preto sa starší snažia vyťažiť z ich skúseností čo najviac. Abigail je rada, keď sa jej bratia spýtajú, aký úvod sa jej osvedčil v obvode. Hovorí: „Vďaka tomu vidím, že Jehova ma považuje za cennú súčasť svojej organizácie.“ Starší si tiež uvedomujú, že zrelé sestry môžu mladším sestrám veľmi pomôcť pri riešení rôznych životných situácií. (Tít. 2:3–5) Naše sestry si naozaj zaslúžia, aby sme si ich vážili.

15. V akých situáciách môžu sestry potrebovať, aby sa ich niekto zastal?

¹⁵ Niekedy sa sestry môžu dostať do ťažkých situácií a potrebujú, aby sa ich niekto zastal. (Iz. 1:17) Napríklad vdova alebo rozvedená sestra by možno ocenila, keby niekto hájil jej záujmy alebo jej pomohol s vecami, ktoré mával na starosti jej manžel. Staršia sestra možno uvíta, keď jej niekto pomôže porozprávať sa s lekárom. Alebo priekopníčka, ktorá pracuje aj na iných teokratických úlohách, možno potrebuje, aby sa jej niekto zastal, keď ju druhí kritizujú za to, že v službe netrávi toľko času ako ostatní priekopníci. Čo ešte môžeme pre sestry urobiť? Pozrime sa znovu na Ježišov príklad.

16. Ako sa Ježiš zastal Márie podľa správy v Markovi 14:3–9?

¹⁶ Ježiš sa neváhal zastať svojich duchovných sestier, keď sa stretli s nepochopením. Napríklad bránil Máriu, keď ju Marta kritizovala. (Luk. 10:38–42) Zastal sa jej aj druhýkrát, keď sa na ňu druhí hnevali, že podľa nich urobila zlé rozhodnutie. (Prečítajte Marka 14:3–9.) Ježiš videl jej pohnútku a pochválil ju: „Urobila pre mňa dobrý skutok... Urobila, čo mohla.“ Dokonca predpovedal, že o jej láskavom skutku sa bude hovoriť, „kdekoľvek na svete sa bude zvestovať dobrá správa“, napríklad aj v tomto článku. Je pozoruhodné, že Ježiš spojil celosvetový rozsah zvestovateľskej činnosti práve s jej nesebeckým skutkom. Ježišove slová Máriu určite potešili.

17. Uveď príklad, kedy je potrebné zastať sa nejakej sestry.

¹⁷ Zastávaš sa sestier, keď to potrebujú? Predstavme si nasledujúcu situáciu. Niektorí zvestovatelia si všimnú, že sestra, ktorej manžel nie je Jehovov svedok, často prichádza na zhromaždenia neskoro a odchádza hneď po skončení. Navyše málokedy so sebou berie svoje deti. Začnú ju kritizovať, že nemá pevnejší postoj a že si to u manžela nepresadí. Ale v skutočnosti sestra robí, čo môže. Nie je úplne paňou svojho času a nemá ani posledné slovo, čo sa týka jej detí. Čo môžeš robiť, keď počuješ, že ju druhí kritizujú? Keď ju pochváliš a povieš, že robí, čo môže, možno také negatívne reči zastavíš.

18. Akými ďalšími spôsobmi môžeme pomáhať sestrám?

¹⁸ To, že nám na našich sestrách záleží, im dáme najavo aj tak, že im ponúkneme praktickú pomoc. (1. Jána 3:18) Annette, ktorá sa starala o svoju chorú  mamu, hovorí: „Niektorí bratia a sestry ma občas prišli vystriedať alebo priniesli nejaké jedlo. Vďaka tomu som cítila, že ma majú radi a že som súčasťou zboru.“ Niečo podobné zažila aj Jordan. Jeden brat jej poradil, ako sa starať o auto. Hovorí: „Je príjemné vedieť, že bratia a sestry myslia na vašu bezpečnosť.“

19. Akými ďalšími spôsobmi môžu starší pomáhať sestrám?

¹⁹ Aj starší sa zaujímajú o to, čo sestry potrebujú. Vedia, že Jehovovi záleží na tom, ako sa k nim správajú. (Jak. 1:27) Preto sa snažia byť rozumní tak ako Ježiš a nevytvárajú pravidlá tam, kde by bolo lepšie urobiť výnimku. (Mat. 15:22–28) Vďaka starším, ktorí pohotovo poskytnú pomoc, sestry cítia, že sa o ne Jehova a jeho organizácia starajú. Keď sa dozorca skupiny, do ktorej patrí Kia, dozvedel, že sa bude sťahovať, okamžite zorganizoval pomoc. Kia rozpráva: „Ušetrilo mi to veľa starostí. Láskavými slovami a konkrétnou pomocou mi starší jasne ukázali, že som dôležitou súčasťou zboru a že na náročné situácie nie som sama.“

20., 21. Ako dáme najavo, že si ceníme všetky naše sestry?

²⁰ Keď sa dnes rozhliadneme po zboroch, nájdeme tam veľa pracovitých sestier, ktoré si zaslúžia našu podporu. Od Ježiša sme sa naučili, že by sme s nimi mali tráviť čas a lepšie ich spoznať. Mali by sme si ich vážiť za to, čo pre Jehovu robia. A keď je to potrebné, mali by sme sa ich zastať a pomôcť im.

²¹ Apoštol Pavol sa v závere svojho listu Rimanom konkrétne zmienil o deviatich kresťankách. (Rim. 16:1, 3, 6, 12, 13, 15) Určite ich veľmi potešilo, že im poslal pozdravy a pochválil ich. Aj my sa snažme byť oporou pre všetky sestry v našom zbore. Tak im dáme najavo, že ich máme radi a že patria do našej duchovnej rodiny.