Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 39

Tohano Noho Ampaherezo Ranabavy amy Fiangona eo Reo

Tohano Noho Ampaherezo Ranabavy amy Fiangona eo Reo

“Tafiky bevata ty ampela manambara ty vaovao soa.”​—SAL. 68:11.

HIRA 137 Vehivavy Manam-pinoana sy Tsy Mivadika

HO HITANAO ATO *

Mafana fo noho mazoto anabavintsika reo. Mandramby anjara amy fivoria noho fanompoa rozy, manampy amy fikojakojà Efitrano Fanjakà, sady midary ty mpiara-manompo aminy (Fehintsoratsy 1)

1. Akory ty anohanani-ranabavy reo ty fandamina, fe ino ty raha sarotsy atrehini-maro amin-drozy? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

SOA avao fa mana ranabavy maro miasa mafy tsika amy fiangona eo! Mandramby anjara amy fivoria, ohatsy rozy, sady mitory noho mampianatsy. Misy koa mikarakara Efitrano Fanjakà, sady mieritseritsy ani-ze hahasoa ty ranadahy noho rahavaviny. Mazava ho azy fa misy raha sarotsy atrehin-drozy. Mikarakara baba noho reny fa be ty sisany. Ty ilany miaritsy ty fanoherani-fianakaviany. Le mbo misy koa miteza raiky ty anakiny, sady miasa mafy mba hameloma an-drozy.

2. Manino tsika ro mila miezaky hanoha ani-anabavintsika reo?

2 Manino tsika ro tokony hanoha ani-ranabavy reo? Satria matetiky ty olo amy tontolo toy eto tsy manaja ampela araky ty tokony ho ie. Mampirisiky antsika koa ty Baiboly mba hanoha an-drozy. Nivolanini-apostoly Paoly, ohatsy, ty fiangona ta Roma tao mba handramby soa ani-Foiby sady ‘hanampy azy amy ze raha ilàny.’ (Rom. 16:1, 2) Fariseo Paoly taloha, ka azo antoky fa niaraky niay tamin’olo nanambanimbany ampela. Fe lafa niova ho Kristiana ie, le nanahaky ani-Jesosy ka nisoa fanahy noho nanaja ampela.​—1 Kor. 11:1.

3. Manao akory ty nandaisani-Jesosy ty ampela, le akory ty fahitany ani-ampela manao ty sitrapo-Ndranahary rey?

3 Nanaja ampela Jesosy. (Jaona 4:27) Tsy nitovy tamy fahitani-mpitariky fivavaha jiosy tamy androny rey ty fahitany an-drozy. Mivola ho zao mihintsy ty boky raiky mikasiky Baiboly: “Tsy nanao safà manambany ampela mihintsy Jesosy.” Nihajàni-Jesosy avao rozy, sirtò laha nanao ty sitraponi-Babany. Nirambesiny ho anabaviny rozy, manahaky ani-azy nirambesiny ho rahalahiny ara-panahy rey koa.​—Mat. 12:50.

4. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

4 Parè hanampy ani-anabaviny ara-panahy reo avao Jesosy. Nasehony hoe lafovily aminy rozy. Narovany koa rozy. Ndao hodinihintsika hoe akory ty hidareantsika ani-anabavintsika reo manahaky ty nataoni-Jesosy.

TIAROVO ANABAVINTSIKA LAFOVILY REO

5. Manino ro mety ho sarotsy amy ranabavy sisany ty mahazo fampahereza baka amy nama?

5 Samby mila nama soa hifandrambesa tsika iaby, ndre rahalahy ndre ranabavy. Fe mety ho sarotsy amy ranabavy reo raha zay kindraiky. Ino ty antony? Ho zao ty nivolanini-ranabavy raiky kaihy hoe Jordan *: “Tsy manambaly aho, ka tsy hitako matetiky ze tena ilà ahy amy fiangona eo. Atao raha tsy amy pilasiko zay aho.” Nivola ho zao Kristen, ranabavy raiky nanitatsy faritany: “Mahatiaro mangiky iha laha vo nifindra amy fiangona vaovao.” Mety hanahaky ani-zay koa ty rahalahy sisany. Tsy Vavolombeloni-Jehovah ty fianakavian-drozy, ka mety hahatsapa rozy hoe sady tafasaraky amy ty fianakaviany ara-bakiteny, fe mbo tsy tafaraky amy fianakaviany ara-panahy koa. Misy koa tsy afaky miboaky an-trano ao satria marary na mikarakara fianakavia marary. Mety hahatiaro ho mangiky rozy. Nivola ho zao Annette: “Tsy afaky naneky fanasà hiaraky amy ranadahy noho rahavavy rey aho satria zaho ro tena mikarakara ani-mamako.”

Manahaky ani-Jesosy, le asehontsika hoe mila ze hahasoa ani-anabavintsika tsy mivaliky rey tsika (Fehintsoratsy 6-9) *

6. Nanao akory ty nanampeani-Jesosy ani-Marta noho Maria, laha hentea ty Lioka 10:38-42?

6 Nanoka fotoa hiaraha amy anabaviny ara-panahy rey Jesosy, sady nasehony hoe tena nama ie ho an-drozy. Diniho ty fifandrambesany tamy Marta noho Maria. Samby tsy nanambaly rozy roe reo. (Vakio Lioka 10:38-42.) Hita tamy ty raha nivolanini-Jesosy noho nataony hoe nanao ze hampahazo ay an-drozy ie. Tsy nisalasala Maria nipetraky tan-tambokini-Jesosy teo manahaky mpianatsy * io. Tsy natahotsy koa Marta niresaky ani-ze tan-tsainy ao tamy Jesosy, lafa tsy nanampy azy hikarakara sakafo Maria. Nisy raha bevata nampianarini-Jesosy an-drozy roe vavy tamy fotoa io. Nasehoni-Jesosy hoe nila ze hahasoa an-drozy miaraky amy Lazarosy anadahin-drozy ie, ka namangy an-drozy koa tamy fotoa hafa. (Jaona 12:1-3) Ka lafa narary mafy Lazarosy, le haini-Marta noho Maria hoe afaky mangataky fanampea amy Jesosy rozy.​—Jaona 11:3, 5.

7. Ino ty azontsika atao mba hampahereza ani-anabavintsika reo?

7 Lafa mivory rey avao ty ranabavy sasany vo mba afaky miaraky amy mpiara-manompo. Ka teantsika ty hampiasa ani-fotoa reo mba hiaraha amin-drozy, hifampiresaha amin-drozy noho hampisehoa hoe tena mila ze hahasoa an-drozy tsika. Hoy Jordan, azy niresahy taloha teny iny: “Tena mampahery ahy lafa misy olo midera ahy amy ty valin-teny nataoko, manao fotoa hiaraky manompo amiko, na manampy ahy amy fomba hafa.” Tokony hasehontsika amy anabavintsika reo hoe lafovily amintsika rozy. “Lafa tsy mivory aho”, hoasani-Kia, “le haiko fa handefa mesazy amiko ranadahy noho rahavavy rey mba hahaiza hoe manao akory aho. Hitako baka amy zay hoe mikarakara ahy rozy.”

8. Ino koa ty fomba azontsika anahafa ani-Jesosy?

8 Tokony hanoka fotoa hiaraha amy ranabavy reo tsika, manahaky ty nataoni-Jesosy. Mety ho azontsika atao zao ty manasa an-drozy mba hiaraky mihina amintsika na hiaraky miala voly. Tokony hiezaky hivola raha mampahery tsika amy fotoa reo. (Rom. 1:11, 12) Soa laha miezaky hanahaky ty toe-tsaini-Jesosy ty anti-panahy. Haini-Jesosy fa mety ho sarotsy amin’olo sasany ty hoe tsy manambaly. Fe nihazavaniny soa fa tsy voatery hanambaly na hanan’anaky ty olo raiky vo ho sambatsy. (Lioka 11:27, 28) Tsy zay, fa ho sambatsy zisiky farany tsika laha manao voaloha lista ty fanompoa ani-Jehovah.​—Mat. 19:12.

9. Ino ty azoni-anti-panahy atao mba hanampea ani-anabavy reo?

9 Ty anti-panahy mihintsy ro tena mila manday ty ampela amy fiangona eo sahala amy ty anabaviny na reniny. (1 Tim. 5:1, 2) Tokony hanoka fotoa hiresaha amy ranabavy reo ty anti-panahy, aloha na afarani-fivoria. Hoy Kristen: “Niambini-anti-panahy raiky zay hoe nanahira ahy ty asako noho ty asani-mpisava lala, ka teany ho hay hoe manao akory ty fandaharam-potoako. Tsapako hoe nila ze hahasoa ahy ie. Tena nankasitrahako raha zay.” Atoroni-anti-panahy reo hoe mikarakara ani-anabavin-drozy ara-panahy reo rozy lafa manoka fotoa hiresaha amin-drozy. * Nihazavanini-Annette, azy niresahy taloha teny iny hoe manino ro soa ty miresaky matetiky amy anti-panahy. Hoy ty asany: “Manjary mahay an-drozy soa aho, le rozy koa mahay ahy. Ka lafa miatriky raha sarotsy amy zay aho, le tsy misalasala mangataky fanampea amin-drozy.”

ANKASITRAHO ANABAVINTSIKA REO

10. Ino ty hanampy ani-anabavintsika reo ho falifaly?

10 Falifaly tsika, ndre lahilahy zay ndre ampela, lafa misy olo mahita ty raha vitantsika noho mankasitraky ty asa ataontsika. Mifanohitsy amy zay fa kivy tsika lafa tsy misy midary ty raha vitantsika na ty asa nataontsika. Nieky ani-zay Abigail, ranabavy raiky mpisava lala tsy manambaly. Hoy ty asany: “Ry babako amy neniko noho tam-po raiky amiko rey avao ro hain’olo. Tsy raha hain’olo aho. Atao raha tsy misy mahita.” Fe henteo moa ty raha nivolanini-ranabavy Pam. Nanao ty asani-misionera ie tanatini-tao maro, tamin’ie mbo tsy nanambaly. Noly ie tafarani-zay, mba hikarakara ani-babany noho reniny. Fa 70 tao ie henanizao, fe mbo manao ty asani-mpisava lala. Hoy ty asany: “Tena teako lafa misy olo mankasitraky ahy amy ty asa ataoko.”

11. Akory ty nampisehoani-Jesosy hoe tena nankasitrahany ampela niaraky nanompo aminy rey?

11 Tena nankasitrahani-Jesosy ty fanampea niazony baka amy ampela tsy nivaliky rey. “Nampiasa ty hananan-drozy” mba hikarakarà azy rozy. (Lioka 8:1-3) Nengany hana tombontsoa hikarakara azy rozy, fe tsy zay avao, fa nampianariny fahamarina bevata mikasiky ty sitrapo-Ndranahary koa. Nambarany an-drozy, ohatsy, hoe ho maty ie bakeo hovelomy ndraiky. (Lioka 24:5-8) Nampeany rozy mba ho parè amy ze fitsapà mety hahazo an-drozy, manahaky ty nataony tamy apostoly rey. (Mar. 9:30-32; 10:32-34) Ka ndre nilay aza apostoly rey lafa Jesosy nisambory, le nanaraky azy eny avao ty sasany amy ampela nanoha azy rey lafa ie nimaty tamy hazo fijalea eo.​—Mat. 26:56; Mar. 15:40, 41.

12. Ino ty asa nankinini-Jesosy amy ty ampela?

12 Nanankinani-Jesosy asa bevata ty ampela. Ty ampela matahotsy a Ndranahary, ohatsy, ro nahita azy voalohany lafa ie nivelomy ndraiky. Nirahiny ampela reo mba hivola tamy apostoly rey hoe fa nivelomy tamy maty ie. (Mat. 28: 5, 9, 10) Lafa nilatsahani-fanahy masy koa mpianatsy rey tamy Pentekosta tao 33, le mety ho nisy ampela nanatriky teo. Laha zay ie, le nahazo fahaiza miavaky koa rozy mba hivola amy fivolana samby hafa noho hanambara amin’olo mikasiky “ty asa bevata natao-Ndranahary.”​—Asa. 1:14; 2:2-4, 11.

13. Ino ty ataoni-anabavy amy fiangona eo reo henanizao, le akory ty ampisehoantsika hoe ankasitrahantsika ty asa ataon-drozy?

13 Maeva derà anabavintsika reo amy ty raha iaby ataon-drozy amy fanompoa ani-Jehovah. Anatini-zay ty fanamboara noho fikojakojà ty tranoni-fandamina, fitoria miaraky amy antoko-mpitory manao safà vahiny, noho asa an-tsitrapo amy Betela ao. Mandramby anjara amy fanampea tra-boina rozy, manampy amy fandikà boky noho gazety, le manao ty asani-mpisava lala noho misionera. Manatriky sekolini-mpisava lala, Sekolini-Mpitory Fanjakà Iny noho Sekolini-Gileada koa ty ranabavy, manahaky ani-rahalahy reo avao. Fanampini-zay, ty ranabavy manambaly le manampy ty valiny hahavita soa ty andraikitsiny amy fiangona noho amy fandamina eo. “Lahilahy ho fanomeza” rahalahy mana andraikitsy reo, ka maro ty raha ataon-drozy mba hanampea ty hafa. Fe ho nisarotsy amin-drozy ty nanao ani-zay laha tsy nanoha an-drozy ty valin-drozy. (Efes. 4:8) Ino ty azonao atao mba hanohana ani-anabavintsika reo amy ty asa ataon-drozy?

14. Ino ty ataoni-anti-panahy hendry laha hentea ty Salamo 68:11?

14 Haini-anti-panahy hendry fa “tafiky bevata” ty ranabavy, sady matetiky rozy mahay mitory ty vaovao soa. (Vakio Salamo 68:11.) Farany, miezaky miana-draha baka amy ranabavy rey ty anti-panahy. Nampahery ani-Abigail, azy niresahy taloha teny iny lafa nanontany azy rahalahy reo hoe ino ty fomba hitany hoe mety soa mba hanomboha resaky amin’olo amy faritany eny. Hoy ty asany: “Nanampy ahy hahita iny hoe ampanaovini-Jehovah asa bevata amy fandaminany eo aho.” Ankoatsini-zay, le haini-anti-panahy koa hoe mahay manampy ranabavy tanora hiatriky raha sarotsy ty ranabavy matotsy noho tsy mivaliky. (Tit. 2:3-5) Tena maeva ankasitraha vatany anabavintsika reo!

AROVO NOHO AMPEO ANABAVINTSIKA REO

15. Ombia anabavintsika reo ro mety hila olo hanampy an-drozy?

15 Mety mila olo hanampy an-drozy kindraiky ranabavy reo lafa miatriky raha sarotsy. (Isa. 1:17) Maty valy na nisara-baly, ohatsy, ty anabavintsika sasany ka mety mila olo hisolo tena azy noho hanampy azy hikarakara raha sasany nifataoni-valiny taloha. Ty ranabavy be tao zao, mety hila olo hanampy azy hiresaky amy ty dokoterany. Le ty ranabavy mpisava lala manao asa hafa amy fandamina eo, mety hila olo hiaro azy lafa misy mikinokino azy satria tsy hita matetiky amy fanompoa eny ie manahaky ty mpisava lala hafa. Ino koa ty azontsika atao mba hanampea ani-anabavintsika reo? Ndao ndraiky tsika handiniky ty modelini-Jesosy.

16. Ino ty nataoni-Jesosy mba hanampea ani-Maria, laha hentea ty Marka 14:3-9?

16 Avy le nanampy ani-anabaviny ara-panahy rey Jesosy lafa tsy niazon’olo soa ty raha nataon-drozy. Narovany, ohatsy, Maria lafa nameani-Marta tsiny. (Lioka 10:38-42) Mbo niaro ani-Maria ndraiky ie, lafa nisy olo nimeloky azy satria nieritseritsy hoe raty ty fanapahan-kevitsy nataony. (Vakio Marka 14:3-9.) Haini-Jesosy ty antony nahavy ani-Maria hanao raha, ka nidera azy ie hoe: “Soa raha nataony ahy iny. ... Nanao ze azony natao ie.” Nivola mihintsy aza Jesosy fa “ndre aia ndre aia itoria ty vaovao soa amy tany toy iaby” le hambara raha soa nataoni-Maria iny. Fa miresaky ani-zay, ohatsy, lahatsoratsy toy henanizao. Mahatseriky fa nampifandrambesini-Jesosy amy fitoria ty vaovao soa amy tany toy iaby ty raha soa nataoni-ampela io! Azo antoky fa nanome toky ani-Maria safàni-Jesosy reo, ndre nitsaratsara azy aza ty olo sisany!

17. Mivolana ohatsy ahità hoe lafa amy fotoa manao akory tsika ro mila miaro ani-anabavintsika reo.

17 Arovanao va anabavinao ara-panahy reo lafa mila ani-zay? Diniho moa ohatsy manaraky toy. Voamarikini-mpitory sasany hoe tara lava ty ranabavy raiky manambaly tsy Vavolombelo saky mivory, sady avy le mandeha ie lafa rava. Kindraiky avao koa vo andesiny anakiny rey. Farany nikinokinoen-drozy ie. Nieritseritsy rozy hoe tokony hangataky amy valiny ie mba hanenga azy handay ani-ajà rey lafa mivory. Kanefa laha ty tena marina, fa manao ze azony atao ranabavy io. Tsy ie ro mifehy ty fandaharam-potoany, sady tsy ie koa ro tomponi-fanapahan-kevitsy farany mikasiky ani-anakiny reo. Ino ty azonao atao lafa maharè olo mikinokino azy? Ho afaky hampijano ani-zay iha laha midera ani-ranabavy iny amy ty ezaky mafy ataony sady miresaky ty raha soa vitany.

18. Ino koa ty azontsika atao mba hanampea ani-anabavintsika reo?

18 Asehontsika amy anabavintsika reo hoe mila ze hahasoa an-drozy tsika lafa manao raha mba hanampea an-drozy. (1 Jaona 3:18) Nivola ho zao Annette, azy ranabavy nikarakara ani-reniny marary iny: “Avy an-trano ao ty sasany amy ranadahy noho rahavavy reo mba hanampy ahy, na anandesan-drozy hany zahay. Mahavy ahy hahatsapa raha zay hoe misy mpitea aho sady anisani-fiangona.” Nahazo fanampea koa Jordan. Nisy rahalahy raiky nampianatsy azy ty fomba tokony hikarakarany ty tomabiliny. Hoy ty asany: “Tena soa ty mahay hoe mikarakara ahy anadahiko noho rahavaviko reo sady tean-drozy ho voaaro aho lafa manday tomabily.”

19. Ino koa ty mbo azoni-anti-panahy atao mba hanampea ani-anabavy reo?

19 Miezaky mikarakara ty raha ilàni-anabavy reo koa ty anti-panahy. Hain-drozy hoe teani-Jehovah handesy amy fomba soa ranabavy reo. (Jak. 1:27) Laha mbo azo atao, le miezaky ho soa fanahy noho hahatakatsy ty raha misy rozy, fa tsy mametraky fitsipiky. (Mat. 15:22-28) Laha manao raha ty anti-panahy mba hanampea ani-ranabavy reo, le ho tsapan-drozy hoe tea an-drozy Jehovah noho ty fandaminany. Lafa nihaini-mpiandraikitsy andia-mpitorin-dry Kia iny hoe hifindra trano ie, le avy le nanampy ie. “Tsy niasa loha marè sasy aho”, hoasani-Kia. “Nasehoni-anti-panahy rey amy ty raha mampahery nivolanin-drozy noho nataon-drozy hoe tena ilà aho amy fiangona eo, sady tsy raiky avao lafa miatriky raha sarotsy.”

MILA TY FANOHANANTSIKA LAFA ATAO RANABAVY AMY FIANGONA EO

20-21. Akory ty ampisehoantsika hoe teantsika iaby lafa atao ranabavy amy fiangona eo?

20 Lafa manenty ty fiangona misy antsika henanizao tsika, le mahita ranabavy maro miasa mafy. Maeva ty fanohanantsika rozy rey. Nihitantsika tamy modelini-Jesosy iny fa afaky manampy an-drozy tsika laha manoka fotoa hiaraha amin-drozy noho miezaky hahay an-drozy. Asehontsika hoe ankasitrahantsika ty raha ataon-drozy amy fanompoa a Ndranahary. Le miaro an-drozy tsika lafa ilà.

21 Nanono ampela kristiana sivy ty apostoly Paoly tamy farani-taratasy nisoratiny ho ani-Romanina reo. (Rom. 16:1, 3, 6, 12, 13, 15) Azo antoky fa nampahery ani-ampela reo ty naharè hoe nanao mampamangy ie sady nanao safà fiderà ho an-drozy. Loniky lahy tsika mba hanoha ty ranabavy iaby amy fiangona misy antsika eo. Laha manao ani-zay tsika, le mampiseho hoe teantsika ho anatini-fianakaviantsika ara-panahy rozy.

HIRA 136 ‘Valisoa avy Amin’i Jehovah!’

^ feh. 5 Maro ty raha sarotsy atrehini-anabavintsika kristiana reo. Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy hoe akory ty anahafantsika ty modelini-Jesosy lafa mampahery an-drozy. Hianarantsika ato fa nanoka fotoa ho an-drozy Jesosy, nampiseho hoe lafovily rozy, sady niaro an-drozy.

^ feh. 5 Novà ty anara sisany.

^ feh. 6 Misy boky raiky mivola hoe: “Nipetraky tan-tombokini-mpampianatsy an-drozy eo ty mpianatsy. Nanao ani-zay rozy lafa nioma ho lasa mpampianatsy. Fe tsy nahazo nanao mpampianatsy ty ampela, ka ho nahatseriky ani-ankamaroani-lahilahy jiosy reo ty nahita hoe nipetraky tan-tombokini-Jesosy eo Maria sady naniry hianatsy baka amy Jesosy.”

^ feh. 9 Tena mila mitandrina ty anti-panahy lafa manampy ranabavy. Tsy tokony handeha raiky, ohatsy, ie lafa misy ranabavy raiky hotsidihy.

^ feh. 65 SARY: Miezaky hanahaky ani-Jesosy rahalahy telo reo. Mieritseritsy ze hahasoa ani-ranabavy reo ty raiky, ka manolo ty ponèni-tomabilin-drozy. Misy rahalahy hafa koa mamangy ranabavy tsy salama. Le misy raiky koa miaraky amy valiny, manao fotoam-pivavahani-fianakavia miaraky amy ranabavy raiky noho ty anakampelany.