Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛminuu Joseph F. Rutherford kɛ nyɛmimɛi komɛi sha mfoniri nɛɛ be ni etee Yuropa lɛ

1920​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

1920​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

KƐJƐ afi 1920 shishijee lɛ, shwelɛ ni Yehowa webii lɛ yɔɔ akɛ amɛbaatsu nitsumɔ ni kã amɛhiɛ lɛ mli bawa waa. Nakai afi lɛ, amɛhala wiemɔi ni yɔɔ Lala 118:14 lɛ akɛ amɛ afi ŋmalɛ. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa ji mihewalɛ kɛ miyijiemɔ lala.”​—Ga Biblia.

Tamɔ bɔ ni afi ŋmalɛ lɛ kɛɛ lɛ, Yehowa wo shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa nɛɛ hewalɛ. Be ni nakai afi lɛ baa naagbee lɛ, gbɛgbalɔi 225 ni amɛyɔɔ lɛ ayifalɛ lɛ etee hiɛ kɛshɛ 350. Nakai afi lɛ, shiɛlɔi fe 8,000 kɛ amɛshiɛmɔyaa he amaniɛbɔɔ maje nitsumɔhe yitso lɛ, ni enɛ ji shiɛlɔi ayifalɛ ni fe fɛɛ ni aná kɛbashi nakai beiaŋ. Ani Yehowa jɔɔ ekãa ni nyɛmimɛi lɛ kɛshiɛ lɛ nɔ? Hɛɛ, ejɔɔ nɔ waa diɛŋtsɛ!

AMƐSHIƐ KƐ EKÃA

Yɛ March 21, 1920 lɛ, Joseph F. Rutherford, ni ji mɔ ni no mli lɛ ekwɛɔ nitsumɔ ni Biblia Kaselɔi lɛ tsuɔ lɛ nɔ lɛ, hã wiemɔ ko ni yitso ji, “Mɛi Akpekpei Abɔ Ni Yɔɔ Bianɛ Lɛ Gboiŋ Gbi Ko Gbi Ko.” Biblia Kaselɔi lɛ tswa amɛfai shi akɛ, amɛbaafɔ̃ mɛi fɛɛ ni yɔɔ anɔkwale lɛ he miishɛɛ lɛ nine ni amɛbabo wiemɔ nɛɛ toi. Amɛhai sinikwɛmɔhei wuji ni yɔɔ New York City lɛ ateŋ ekome kɛhã wiemɔ lɛ, ni amɛjara ninefɔɔ woji aaafee 320,000 sɔŋŋ.

Atswa wiemɔ ni yitso ji, “Mɛi Akpekpei Abɔ Ni Yɔɔ Bianɛ Lɛ Gboiŋ Gbi Ko Gbi Ko” lɛ he adafi yɛ adafitswaa wolo ko mli

Ba ni aba! Mɛi 5,000 kɛ sɛɛ yi sinikwɛmɔhe lɛ obɔ, aahu akɛ mɛi ni ba yɛ amɛsɛɛ lɛ náaa gbɛ, mɛi aaashɛ 7,000 sɔŋŋ. Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ, “no ji kpeei ni woɔ mɔ hewalɛ waa ni Biblia Kaselɔi lɛ efee ni mɛi eba waa lɛ ateŋ ekome.”

Abale Biblia Kaselɔi lɛ akɛ mɛi ni shiɛɔ akɛ, “mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ bianɛ lɛ gboiŋ gbi ko gbi ko.” Nakai beiaŋ lɛ, amɛbanuko shishi akɛ esa akɛ ashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ kɛkpele jeŋ fɛɛ, ni akɛ, enɛ baahe be. Kɛ̃lɛ, ekãa ni amɛkɛshiɛ lɛ sa kadimɔ. Ida Olmstead ni bɔi kpeei yaa yɛ afi 1902 lɛ wie akɛ, “No mli lɛ, wɔle akɛ Nyɔŋmɔ baajɔɔ adesai fɛɛ waa, ni wɔgba mɛi fɛɛ ni wɔkɛkpe yɛ shiɛmɔ nɔ lɛ sane kpakpa nɛɛ.”

WƆ DIƐŊTSƐ WƆBƆI WƆWOJI KALAMƆ

Bɔ ni afee ni ekaba lɛ akɛ be ko baashɛ ni anáaa woji ni akɛkaseɔ Biblia lɛ, asafo lɛ diɛŋtsɛ bɔi woji lɛ ekomɛi kalamɔ yɛ Betel. Ahai tsũ ko yɛ 35 Myrtle Avenue, yɛ Brooklyn, yɛ New York, yɛ Betel masɛi nɔŋŋ. Kɛkɛ ni ahé tsɔji ni akɛkalaa woji ni akɛtee jɛmɛ.

Nyɛminuu Leo Pelle kɛ Nyɛminuu Walter Kessler bɔi sɔɔmɔ yɛ Betel yɛ January 1920. Walter wie akɛ, “Be ni wɔshɛ shi lɛ, nyɛmi lɛ ni kwɛɔ wolokalamɔhe lɛ nɔ lɛ kwɛ wɔ ni ekɛɛ akɛ, ‘Eshwɛ aaafee ŋmɛlɛtswaa kome kɛ fã ni wɔbaayaye nii. Mahã nyɛ nɔ ko nyɛtsu.’ Kɛkɛ ni ehã wɔyahole woji kɛjɛ nitoohe lɛ kɛba.”

Leo wie akɛ, enɔ jetsɛremɔ lɛ, ahã amɛtee klɛŋklɛŋ nsɔɔdo lɛ nɔ koni amɛyasha gbogboi lɛ ahe. Ewie akɛ: “Mitsuko nitsumɔ ni ehã mihe ewo muji nakai pɛŋ. Shi mile akɛ, nɔ ni mitsu lɛ he yɛ sɛɛnamɔ, ejaakɛ Nuŋtsɔ lɛ mitsu mihã.”

Tsɔne ni akɛkala Buu-Mɔɔ

Akɛ tsɔne ni akɛkalaa woji lɛ eko tee nsɔɔdo ni ji enyɔ lɛ nɔ, ni eyeee be ko ni abɔi Buu-Mɔɔ lɛ kalamɔ yɛ jɛmɛ. Nyɛmimɛi kɛ amɛhe hã ni amɛtsu nii waa. Anɔkwa, jɛmɛ akala February 1, 1920 Buu-Mɔɔ lɛ yɛ, ni akala ekomekomei 60,000. Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, akɛ tsɔne ni akɛkalaa woji lɛ eko ni nyɛmimɛi lɛ wo lɛ gbɛ́i akɛ, Battleship (tawuu meele) yɛ edalɛ lɛ hewɔ lɛ, tee tsũ lɛ shishigbɛ, ni abɔi The Golden Age lɛ kalamɔ yɛ jɛmɛ. Klɛŋklɛŋ nɔ ni akala yɛ jɛmɛ ji, April 14, 1920 nɔ lɛ. Nibii ni nyɛmimɛi lɛ nyɛ amɛtsu lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, Yehowa jɔɔ amɛ waa.

“Mile akɛ, nɔ ni mitsu lɛ he yɛ sɛɛnamɔ, ejaakɛ Nuŋtsɔ lɛ mitsu mihã”

“NYƐHÃA WƆHIA SHI YƐ TOIŊJƆLƐ MLI”

Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ kɛ ekãa bɔi nitsumɔ ekoŋŋ, ni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ fee ekome kɛsɔmɔ. Shi yɛ nakai beiaŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ ekomɛi kɛ asafo lɛ ekpa bɔɔ yɛ naagbai ni ba kɛjɛ afi 1917 kɛyashi afi 1919 lɛ hewɔ. Mɛni afee kɛye abua amɛ?

Atsɔ sane ko ni je kpo yɛ April 1, 1920 Buu-Mɔɔ lɛ mli, ni yitso ji, “Nyɛhãa Wɔhia Shi Yɛ Toiŋjɔlɛ Mli” lɛ nɔ awo amɛ hewalɛ ni amɛku amɛsɛɛ. Awie yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni Nuŋtsɔ lɛ mumɔ lɛ yɔɔ enɔ lɛ . . . baajie nɔ ni eho lɛ kɛje ejwɛŋmɔ mli, . . . koni ekɛ wɔ afee ekome ni wɔhi shi akɛ gbɔmɔtso kome.”

Nɔ ni awie yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ ta mɛi pii atsuiŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko kɛ eŋa ŋma akɛ: “Wɔkɛ nɔ ni fe afi eta shi efolo ni wɔshiɛɛɛ, ni wɔshwa wɔhe waa. . . . Wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔhãŋ eba lɛ nakai dɔŋŋ.” Ehi akɛ nyɛmimɛi nɛɛ ku amɛsɛɛ amɛba, ejaakɛ no mli lɛ, apaa ma shi.

NYƐMIMƐI LƐ JARA THE FINISHED MYSTERY

Yɛ June 21, 1920 lɛ, nyɛmimɛi lɛ kɛ ekãa bɔi The Finished Mystery * lɛ henɔ ko ni tamɔ magazin lɛ jaa. Amɛwo lɛ gbɛ́i akɛ “ZG.” Yɛ afi 1918 be ni amralo lɛ kɛ enine fɔ̃ wolo lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ akala babaoo ashwie shi.

Awo gbɛgbalɔi lɛ kɛ shiɛlɔi lɛ fɛɛ hu hewalɛ ni amɛfata he koni aja wolo lɛ. Akɛɛ amɛ akɛ: “Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni abaptisi lɛ ni baanyɛ lɛ ajɛ esuɔmɔ mli ekɛ ehe ahã kɛtsu nitsumɔ nɛɛ. Kɛjɛ bianɛ kɛyaa lɛ, nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ atswaa efai shi akɛ ebaaja ZG lɛ.” Nyɛminuu Edmund Hooper wie akɛ, enɛ ji be klɛŋklɛŋ ni nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo tsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Ekɛfata he akɛ: “Wɔle akɛ abaashiɛ kɛkpele jeŋ fɛɛ, shi nitsumɔ nɛɛ hã wɔbanu nɔ ni enɛ tsɔɔ lɛ shishi jogbaŋŋ.”

ATO NITSUMƆ LƐ HE GBƐJIANƆ EKOŊŊ YƐ YUROPA

Be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ, nyɛmimɛi ni nyiɛɔ hiɛ lɛ nyɛɛɛ amɛkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ lɛ ashãra jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, be ni ta lɛ ba naagbee lɛ, Nyɛminuu Rutherford shwe akɛ eya maji srɔtoi anɔ koni eyawo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni eto shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ ekoŋŋ. Yɛ August 12, 1920 lɛ, lɛ kɛ nyɛmimɛi hii ejwɛ komɛi fã gbɛ kɛtee Britain kɛ maji krokomɛi anɔ ni amɛyaye be saŋŋ.

Nyɛminuu Rutherford yɛ Egypt

Be ni Nyɛminuu Rutherford tee Britain lɛ, afee kpeei wuji etɛ, ni ahã maŋshiɛmɔi 12. Mɛi aaafee 50,000 tee henaabuamɔi nɛɛ. Buu-Mɔɔ lɛ wie yɛ esaramɔ lɛ he akɛ: “Ewo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ, ni ehã amɛná miishɛɛ waa. Amɛfee ekome kɛtsu nii, ni suɔmɔ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ hu mli bawa waa, ni enɛ hã amɛmii shɛ amɛhe.” Be ni Nyɛminuu Rutherford tee Paris lɛ, ehã wiemɔ ni yitso ji, “Mɛi Akpekpei Abɔ Ni Yɔɔ Bianɛ Lɛ Gboiŋ Gbi Ko Gbi Ko” lɛ ekoŋŋ. Tsũ lɛ mli yi dani eje ewiemɔ lɛ shishi po, ni mɛi 300 nya sane lɛ he ni amɛshwe ni amɛle babaoo.

Wolo ko ni akɛtswa maŋshiɛmɔ ko ni ahã yɛ Royal Albert Hall yɛ London lɛ he adafi

No sɛɛ otsii komɛi lɛ, Nyɛminuu Rutherford kɛ mɛi ni fata ehe lɛ tee Athens, Cairo, kɛ Jerusalem. Bɔ ni afee ni anyɛ aye abua mɛi ni ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ yɛ maji nɛɛ anɔ lɛ, Nyɛminuu Rutherford to nitsumɔhe nine yɛ Ramallah, ni bɛŋkɛ Jerusalem lɛ. No sɛɛ lɛ, eku esɛɛ etee Yuropa ni egbele nitsumɔhe nine yɛ Switzerland, ni ji Central Europe nitsumɔhe nine lɛ, ni eto gbɛjianɔ ni akala woji yɛ jɛmɛ.

AMƐKPA MƐI KOMƐI NI YEEE JALƐ SANE LƐ AHE MAMA

Yɛ September 1920 lɛ, asafo lɛ kala The Golden Age No. 27 lɛ. Akala magazin nɛɛ koni akɛhã mɛi ale bɔ ni awa nyɛmimɛi lɛ ayi yɛ afi 1918 lɛ. “Tawuu meele lɛ,” ni ji tsɔne ni akɛkalaa woji ni wɔtsĩ tã kɛtsɔ hiɛ lɛ, ejɔɔɔ ehe kwraa. Etsu nii nyɔɔŋ kɛ shwane kɛkala magazin nɛɛ 4,000,000 kɛ sɛɛ.

Emma Martin he mfoniri ni polisifoi lɛ sha

Awie nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni jɛ San Bernardino, yɛ California, ni atsɛɔ lɛ Emma Martin lɛ he yɛ magazin lɛ mli. Yɛ March 17, 1918 lɛ, lɛ kɛ nyɛmimɛi hii etɛ, ni ji, Nyɛminuu E. Hamm, Nyɛminuu E. J. Sonnenburg, kɛ Nyɛminuu E. A. Stevens, kɛ mɛi fioo kpe koni amɛkase Biblia lɛ.

Asomoaŋ, mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ kome baaa Biblia lɛ kasemɔ. Sɛɛ mli be ni akɛ nyɛmimɛi lɛ tee saneyelihe lɛ, eye odase eshi amɛ. Ewie akɛ: “Amralofoi lɛ tsu mi kpee nɛɛ shishi koni miyakwɛ akɛ maná nɔ ko ni yeɔ odase akɛ amɛmiiku maŋ lɛ mla mli lo.” Nuu lɛ yaná “nɔ ko” lɛ ni etaoɔ lɛ. Ani ole nɔ ni ji? No ji, The Finished Mystery wolo lɛ. Gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, amɔ Nyɛmiyoo Martin kɛ nyɛmimɛi hii etɛ lɛ. Akɛɛ amɛku maŋ lɛ mla mli, ejaakɛ amɛmiija wolo ko ni maŋ lɛ kɛ enine efɔ̃ nɔ.

Abu Emma kɛ nyɛmimɛi hii lɛ fɔ, ni awie akɛ abaawo amɛ tsuŋ afii etɛ. Amɛkɛ sane lɛ tee saneyelihei srɔtoi koni akwɛ mli ekoŋŋ, shi eko eko eyayeee omanye. No hewɔ lɛ, yɛ May 17, 1920 lɛ, ayawo amɛ tsuŋ. Shi eyeee be ko ni nibii tsake kwraa.

Yɛ June 20, 1920 lɛ, Nyɛminuu Rutherford gba Nyɛmiyoo Martin sane lɛ yɛ kpee wulu ko ni afee yɛ San Francisco lɛ shishi. Mɛi ni eba kpee lɛ nyaaa bɔ ni akɛ nyɛmimɛi lɛ ye ahã lɛ he kwraa. No hewɔ lɛ, amɛŋma wolo amɛyahã United States maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Sane ni akɛye Owulaŋa Martin ni no hewɔ lɛ abu lɛ fɔ akɛ eku maŋ lɛ mla mli lɛ jeee jalɛ sane. Gbɛ ni amralofoi lɛ tsɔ nɔ amɛtsɔ Owulaŋa Martin tsɔne koni amɛná nɔ ko amɛwie amɛshi lɛ ni amɛwo lɛ tsuŋ lɛ ehiii kwraa.”

Enɔ jetsɛremɔ nɔŋŋ lɛ, US maŋ hiɛnyiɛlɔ, Woodrow Wilson, tsu amɛsane lɛ he nii. Ehã ajie Nyɛmiyoo Martin, Nyɛminuu Hamm, Nyɛminuu Sonnenburg, kɛ Nyɛminuu Stevens kɛjɛ tsuŋwoo mli amrɔ nɔŋŋ.

Nibii kpakpai pii tee nɔ yɛ afi 1920 lɛ mli. Nitsumɔ ni atsuɔ yɛ nitsumɔhe yitso lɛ tee nɔ eshwere waa, ni nyɛmimɛi lɛ kɛ ekãa shiɛ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai lɛ ahe nii. Enɛ kɛ nibii kpakpai krokomɛi ni tee nɔ lɛ hã nyɛmimɛi lɛ amii shɛ amɛhe waa. (Mat. 24:14) Enɔ afi, ni ji afi 1921 lɛ, amɛtee nɔ amɛkɛ ekãa shiɛ waa fe tsutsu lɛ po. Wɔsɛɛ lɛ, wɔbaagba no hu he sane.

^ kk. 18 The Finished Mystery lɛ ji Studies in the Scriptures wolo lɛ kpo ni ji kpawo, ni “ZG” lɛ ji ehenɔ ko ni tamɔ magazin, ni akɛye March 1, 1918 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ najiaŋ. Nɔ hewɔ ni awo lɛ “ZG” lɛ ji akɛ, “Z” lɛ damɔ shi kɛhã Buu-Mɔɔ (Zion’s Watch Tower), ni “G” lɛ miitsɔɔ akɛ no ji wolo lɛ kpo ni ji kpawo, ejaakɛ “G” ji alfabɛta ni ji kpawo lɛ.