Skip to content

Skip to table of contents

Joseph F. Rutherford le pya dɔɔ̄na wuga nɛɛdam sɔ̄ ba bee si Europe

1920—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

1920—O’oo Tup Zua Akii Adumɛ

AĀBU pya zua 1920, pya nɛɛ Jɛhova bee ɛrɛ mɛm lo esiātam a wa le sī. Ekobee ue bu zua 1920 bee le ‘NƐƐ-A-I-ƐRƐ na mdaa ekpo le na yɔɔ a.’—Yɔɔ 118:14, King James Version.

Jɛhova bee agɛrɛloo pya zue ue a bee ɛrɛ mɛm ama. Buā pya a gaa bee sɛmdee dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ bee le 225, mɛ ba bee yiiloo sa lu 350 bu lo zua. E a bee le tua sɔ̄ nu a eeloo 8,000 pya nwiī tam, ale pya zue ue bee lɛa wa kpɛa tam bah ture bee kɛ̄. Jɛhova bee wa nɛ leelee nyɔɔ wa mɛm.

TƆTƆGƐ KEEBEE MƐM

Nyɔɔ 21 Biradee bu Taa Enɔɔ̄ bu zua 1920, Joseph F. Rutherford, lo a gaa bee zaāsī eku Pya Nɔ Baibol, bee kɔ ue nyɔɔ ekobee ue a kɔ “Gbɛnɛ-edo Pya A Le Dum Anyaawo Naale E’u Na.” Pya Nɔ Baibol bee piiga lo ekue ɛrɛgeba nɛɛ a gbī esi lo doonu. Ba bee bara ziī gbɛnɛ tɔ a le New York City sa bee dɔɔ̄ nu alu 320,000 kpa kue.

Niuzpapa a kɔ yaari nu akiiloo ekɔaue a kɔ “Gbɛnɛ-edo Pya A Le Dum Anyaawo Naale E’u Na”

Pya a bee lu ekue bee si ee kɛ̄ a bee lu e’ɛmadɛɛ̄ doo. Lo tɔ wee toora 5,000 nɛɛ, nyɔɔwo 7,000 nɛɛ naa bee tah lo tɔ. Watch Tower kue ye “ziī zɔ̄zɔ̄ŋia a bee kiisī leere lo Pya Nɔ Baibol bee nɔɔ̄.”

Bee lu esuāloo Pya Nɔ Baibol kɔ ba lu pya a wee kɔsiā kɔ “gbɛnɛ-edo pya a le dum anyaawo naale e’u na.” Ba sii bee dābeeloo kɔ a lee ekɔ yereue Buɛ̄-mɛnɛ siā. Kerewo, ba bee tɔgɛ mɛm. Ida Olmstead a bee bɔātɛ̄ esi enɔānu bu zua 1902 bee kɔ, “I bee suā kɔ gbɛnɛ-edo leelee gaa tɔɔ̄ baɛ pya nɛɛ, sa ii wee lɔɛ ekɔ lo le yereue nɛ pya i zɔ̄ŋia bie uwe zue ue.”

KWAKWA PYA I KPA

Lo edoo kɔ nuede bu edɔɔ̄ a le kɛ̄, pya wuga a le Bɛtɛl bee bɔātɛ̄ ekwa pio kpa nyɔɔ wa loo. Ba bee bara tɔ li 35 Myrtle Avenue, Brooklyn a waɛloo Bɛtɛl sa yaɛ pya lo nutam sere lo kɛ̄.

Leo Pelle le Walter Kessler bee bɔātɛ̄ esitam Bɛtɛl bu Tua Enɔɔ̄ bu zua 1920. Walter bee kɔ “Sɔ̄ i bee ina lo kɛ̄, nɛɛ a gaa bee kuūdɛɛ̄loo kɛ̄ kuɛ̄ kpa bee i kɔ nɛ kɔ, ‘Bui ɛrɛ ziī awa le siga lɛɛ a gae ina sɔ̄ denu sɔɔ̄pie.’ A bee i nɛ tam kɔ i lap pya katɔn kpa a bee lu ekwa lɛɛ kɛ̄ a bee lu ekwa wa sere.”

Leo bee kɔ nu a bee sira lo dee a za nyɔɔnɛ kɔ: “Nu a bee lu i tam na log pya ekpadaɛ̄ loo tua tɔ-nyɔɔ loo lo tɔ. Lu ziī tam alu biaɛ m sii bee si lɔgɔ sɔ̄. Mɛ a bee le tam Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, e a bee mɛ kuī loo kaāna.”

Nu a wee kwa kpa a bee lu esu kuɛ̄ma The Watch Tower

Bu aba pio kaɛ, Watch Tower bee lu ekwa tɛ̄mabah pya wuga ba bee su loo nɛ. Ɛrɛba ezi le lop boo ekpo Watch Tower loo February 1, 1920 bee lu ekwa bie lo eree baɛ tɔ-nyɔɔ. Mɛ pya wuga bee kwa nu a wee kuɛ̄ kpa sere ye kɛnɛkɛ̄ sa alu ekue Battleship. Bɔātɛ̄ aā 14 biradee bu Nia Enɔɔ̄ bu zua 1920, The Golden Age bee lunage elɛɛ tɔ. Bu kaka, Jɛhova gaa bee yerebah nɛ pya wuga a bee su loo nɛ esiatam ama.

“A bee le tam Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, e a bee mɛ kuī loo eera”

“DORAA I TƆƆ̄ BU EFƐƐLOO”

Pya nɛɛ Jɛhova gaa bee ɛrɛ ekpeloo le gbaaloo bu aā esiatam. Kerewo, pio pya Nɔ Baibol ebee aabu bɔŋanaloo bu pya zua 1917 mmɛ 1919 sɔ̄ etɛɛrɛloo bee le. E na a dap lu edoo lo eyerebah wa nɛ a?

Watch Tower April 1, 1920 bee aara ekobee ue a kɔ “Let Us Dwell In Peace.” A kɔ bu wereloo kɔ: “I suā bu kaka . . . kɔ ɛrɛgeba nɛɛ a ɛrɛ edɔɔ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ . . . ɛrɛ taɛ lo e’ibere pya nu a bee lɛɛbaloo bie dumɛ, . . . lokwa a dap lu etɔɔ̄ bu gbaaloo sa lu ziī ekpaloo.”

Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee doo dogo kumaloo pya lo ue. Ziī dam le wa bee ɛm kɔ: “I suā leere bu kaka kɔ i bee tɛɛ̄ kaāna ekwɔ kɔ ii bee zue ue bu pya zua akii adumɛ ama. . . Ii le elɛɛna baloo kɔ lɔgɔ nu a dabara i ekɛɛrɛ. Pya nɛɛtam e’obia lu uwe tam ama ɛrɛ gbɛnɛ-edo tam esi.

DƆ̄DƆƆ̄ “ZG”

Nyɔɔ 21 biradee bu Ini’ī Enɔɔ̄ bu zua 1920, Pya Nɔ Baibol bee bɔātɛ̄ e dɔɔ̄ “ZG,” alu lo a za nyɔɔnɛ The Finished Mystery. * Gbɛnɛ-edo kpa ama ebee lu ekwa sere kɛ̄ sɔ̄ lo kpa bee lu ekpaɛ̄ bu zua 1918.

Dɛ̄dɛɛ̄ pya nwiī tɔkpa bee lu ekue kɔ ba a sudɔ bu esiatam lo e dɔɔ̄ lo kpa, e a naale aba pya sɛmdee. “Dɛ̄dɛɛ̄ pya a le kaɛ [pya eliamaā] a le bu dɛ̄dɛɛ̄ eku lo ba dap su dɔ bu a su ɛɛbu daā wo. Lo ama elu esobee ziī ziī nɛɛ anyaawo: ‘Yaa ZG lu ziī nu m wee doo.” Edmund Hooper bee kɔ lo sīdee zue ue ama bee le lo tuatua sīdee zue ue gbɛnɛ-edo nɛɛ edora. A bee kɔ yereloo kɔ: “Lo sɔ̄ na i bee bɔātɛ̄ emuɛ̄ taɛ nu a le bu lo tam a gaa bee yiiloo ee kɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo a.”

SIKƐ̄ NƆƆ̄ ESIATAM LI EUROPE

Kuma sɔ̄ nyɔɔnɛ pya Nɔ Baibol a bee le keekee edo kɔniaue bee aga bu Tua Sɔ̄ Nɔ̄ Nyɔuwe a, Wuga Rutherford bee gbī eyere mɛm loo pya wuga sa sikɛ̄ nɔɔ̄ wa esiatam zue ue. Nyɔɔwo, nyɔɔ 12 biradee bu Ɛrɛtaa Enɔɔ̄ 1920, alɛ le nia dɔɔ̄na pya wuga bee yɛgɛ wa kiā yereloo kii Britain, Continental Europe, le Middle East.

Sɔ̄ Wuga Rutherford le Egypt

Sɔ̄ Rutherford bee ina Britain, Pya Nɔ Baibol bee ɛrɛ taa kɔnvɛnsɔn le 12 enɔānu taɛ kɛ̄. Dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee si bee luge nu alu 50,000. Lo e’mmɛ kuma loo wa zɔzɔŋia, Lo Watch Tower bee kɔ: “Pya wuga bee ɛrɛ ziinɛloo le mɛm. Ba bee sikɛ̄ gbaaloo ziī bu wereloo sa gbɛnɛ-edo aba bee sikɛ̄ ɛrɛ ɛɛbu. Sɔ̄ ba bee ina Paris, Wuga Rutherford bee sinagekɛ̄ kɔ ue nyɔɔ ekobee ue a kɔ “Gbɛnɛ-edo Pya A Le Dum Anyaawo Naale E’u Na.” Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee mma butɔ a sɔ̄ lo ekɔaue bee bɔātɛ̄. Lop le o’oo tup nɛɛ bee bara lo esikɛ̄ dā pio ue yereloo.

Kpa a gaa kɔ ekɔaue a bee lu enɛ bie London’s Royal Albert Hall siā

Bu lo kaɛ a za nyɔɔnɛ, pio pya wuga bee si Athens, Cairo, le Jerusalem. Lokwa a dap lu ekiā tura pya nɛɛ a bee tɔgɛ taɛ a bee le pya kɛ̄ ama, Wuga Rutherford kwa ziī kɛ̄ a wee lu esere kpa li Ramallah, a le waɛloo Jerusalem. A bee obia kii Europe sa bɔātɛ̄ Central European Office sa nɔɔ̄ kɔ alu ebɔātɛ̄ kwa kpa bie lo kɛ̄.

KƆKƆ PƆRƆ BIAƐ SIĀ

Bu Ɛrɛnia Enɔɔ̄ 1920, Pya Nɔ Baibol bee lɛɛ Lo 27 ekpo The Golden Age tɔ, alu lo keebee ekpo a bee muuna kɛ̄ a bee lu etɛ̄ŋaloo Pya Nɔ Baibol bu zua 1918 doo. Battleship a bee lu ekue bee a, wee le gaa lu esu siātam edɛɛ̄ le pie lo ekwaā nu a eeloo nia miliɔn ekpo ekpo kpa.

Foto pya Polis bee su Emma Martin

Pya a bee buū lo kpa bee dā nu akiiloo kɛ̄ a naa bee lu e’aabaloo ue Emma Martin leere doo. Wuga nɛɛwa Martin bee le nɛɛ sɛmdee a le San Bernardino, California. Nyɔɔ 17 biradee bu Taa Enɔɔ̄ 1918, alɛ le taa pya wuga nɛɛdam E. Hamm, E. J. Sonnenburg, le E. A. Stevens, bee gbaa si zɔ̄zɔ̄ŋia Pya Nɔ Baibol.

Ziī gbara a bee le lo kɛ̄ naa bee lu wee nɔ Baibol. A bee kɔ, “A bee le pya Prosecuting attorney’s office na a bee mɛ yere kɔ m si lo zɔ̄zɔ̄ŋia a. M bee si lo e’ɛrɛ nu esu wa aā.” A bee ɛrɛ “nu esu wa aā” nyɔɔbee a bee muɛ̄ ziī ekpo The Finished Mystery. Sɔ̄ pio dee etɛ̄na, bee lu e’aa Wuga nɛɛwa Martin le taa lo wuga nɛɛdam. Ba bee kɔ ba dɔ lok nyɔɔbee ba bee dɔɔ̄ kpa ebee lu ekpaɛ̄.

Bee lu ekɔ ue begee Emma le pya ye gbo sa a bee lu eyere wa kpɔgɔrɔ loo taa zua. Nyɔɔ 17 biradee bu O’oo Enɔɔ̄ 1920, dee naa bee wa kpaāna nɛ lo ebara bee lo biaɛ, nyɔɔwo a bee lu eyere wa kpɔgɔrɔ. Mɛ sɔ̄ sɔ̄ naa binia, nu bee nyaa sa lee.

Nyɔɔ 20 biradee bu Ini’ī Enɔɔ̄ 1920, Wuga Rutherford bee kɔ nu a bee siraloo pya lo wuga bie kɔnvɛnsɔn li San Francisco. Pya a bee le kɛ̄ bee ɛrɛ saŋ nyɔɔ kɛ̄ a bee lu e’aabaloo pya Nɛɛ Kraist doo, sa ba bee yereue ma nɛɛ a gaa bee bɛɛ United States. Ba bee ɛm kɔ: “I muɛ̄ kɔ aa alu e’aa . . . Wuga nɛɛwa Martin . . . kɛɛ̄ lok Espionage naa bɔloo . . . Kɛ̄ pya ekpo le bah su wa dɔtam . . . aā Wuga nɛɛwa Martin . . . sa ye dɛrɛ ue kɔ alu eyere ye kpɔgɔrɔ doo . . . lu lo a bee piya gbɛnɛ.”

Lo dee a za nyɔɔnɛ, Woodrow Wilson a gaa bee bɛɛ bee nwaabah lɛɛ ue a bee lu edɛrɛ Wuga nɛɛwa Martin le Wuga nɛɛdam Hamm, Sonneneburg, le Stevens. Yere wa kpɔgɔrɔ sɔ̄ ba naa doo lɔgɔ nu bee ina kuma.

Sɔ̄ zua 1920 esaa etah, Pya Nɔ Baibol bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu e’ɛrɛ ɛɛbu loo. Esiatam bie beekɛ̄ bee kiisī lo eyiiloo, e lo a eetɔɔ̄, pya kaka Nɛɛ Kraist bee kiisī lo ekɔ siā kɔ Buɛ̄-mɛnɛ Bari na edap kwa taāŋa pya nɛɛ a. (Mat 24:14) Lo zua a za nyɔɔnɛ lo a le zua 1921, elu zua a gaa le lu ekɔ kaka ue Buɛ̄-mɛnɛ siā.

^ bar. 18 Kpa a kura The Finished Mystery bee le lo eree ɛrɛba ekpo loo Studies in the Scriptures. “ZG” lu nwīekpo kpa a bee lu ekuɛ̄ nyɔɔ 1 biradee bu Taa Enɔɔ̄ 1918, nua The Watch Tower. “Z” tɔɔ̄dɔ Zion’s Watch Tower, e “G,” tɔɔ̄dɔ lo eree ɛrɛba eyuu kpa beke, lo a tɔgɛ kɔ ɛɛ lo eree ɛrɛba ekpo.