Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 43

Jehovah Ðò Ali Xlɛ́ Tutoblonunu Tɔn Wɛ

Jehovah Ðò Ali Xlɛ́ Tutoblonunu Tɔn Wɛ

“Xó e [Jehovah] Nǔbǐwukpétɔ́ ɔ ɖɔ ɔ ɖíe: ‘É nyí zingidi wɛ a na nɔ dó wà nǔ ǎ, é ka nyí hlɔnhlɔn towe ɖesu wɛ a na nɔ dó wà nǔ ǎ, loɔ, [gbigbɔ] ce sín hlɔnhlɔn wɛ a na nɔ dó wà nǔ.’”—ZAK. 4:6b.

HAN 40 Mɛ̌ Tɔn Mǐ ka Nyí?

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Etɛ Klisanwun e ko bló baptɛm lɛ é ka ɖó na kpò ɖò wiwa wɛ?

A KO bló baptɛm à? Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, a ko ɖè nǔ e a ɖi nú Jehovah é xlɛ́ ɖò agbawungba, bo lɛ́ ɖexlɛ́ ɖɔ emi jló na sɛn ɛ xá tutoblonunu tɔn. * É ɖò mɔ̌ có, nǔ e a ɖi nú Jehovah é ɖó na kpò ɖò jijɛji wɛ. Bɔ a ɖó na lɛ́ bló bɔ jiɖe e a ɖó ɖɔ Jehovah ɖò ali xlɛ́ tutoblonunu tɔn wɛ ɖò égbé é na ɖò jijɛji wɛ.

2-3. Nɛ̌ Jehovah ka nɔ xlɛ́ ali tutoblonunu tɔn gbɔn égbé? Nǎ kpɔ́ndéwú ɖé lɛ.

2 Égbé ɔ, Jehovah nɔ xlɛ́ ali tutoblonunu tɔn ɖò ali ɖé nu bɔ é nɔ ɖè mɛ alɔkpa e é nyí é, linlin tɔn, kpo nǔgbododó tɔn lɛ kpo xlɛ́. Mi nú mǐ ni gbéjé jijɔ Jehovah tɔn e tutoblonunu tɔn nɔ ɖexlɛ́ é atɔn kpɔ́n.

3 Nukɔntɔn ɔ, ‘Mawu nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ.’ (Mɛ. 10:34) Wanyiyi sísɛ́ Jehovah bɔ é sɔ́ Vǐ tɔn jó dó “xɔ gbɛ̀ nú mɛ bǐ.” (1 Tim. 2:6; Jaan 3:16) Jehovah nɔ zán togun tɔn bɔ é nɔ jlá wɛnɖagbe ɔ mɛ e jló na ɖótó lɛ é bǐ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, ali na hun nú mɛ gegě bɔ ye na ɖu lè gbɛxixɔ ɔ tɔn. Wegɔ́ ɔ, Jehovah nyí Mawu e nɔ nɔ tuto jí, bo nɔ lɛ́ nɔ fífá mɛ é ɖé. (1 Kɔ. 14: 33, 40, nwt) Enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na ɖó nukún ɖɔ mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ na nɔ tuto jí, bo na lɛ́ nɔ fífá mɛ dó sɛn ɛ. Atɔngɔ́ ɔ, Jehovah wɛ nyí “Mɛ̌si Ðaxó” ɔ. (Eza. 30:20, 21, nwt) Nǔ e wu tutoblonunu tɔn nɔ w’azɔ̌ syɛnsyɛn dó kplɔ́n Xó tɔn Biblu ɔ mɛ ɖevo lɛ ɖò agun ɔ kpo sinsɛnzɔ́ ɔ kpo mɛ é nɛ. Nɛ̌ mɛ ɖěɖee nɔ agun Klisanwun bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ tɔn mɛ lɛ é ka xwedó jijɔ Jehovah tɔn atɔn enɛ lɛ gbɔn? Nɛ̌ togun Jehovah tɔn ka nɔ ɖè jijɔ enɛ lɛ xlɛ́ gbɔn ɖò égbé? Bɔ nɛ̌ gbigbɔ mímɛ́ ka sixu d’alɔ we hwenu e a ɖò Jehovah sɛn wɛ xá tutoblonunu tɔn é gbɔn?

MAWU NƆ ÐÈ MƐÐÉ ÐÓ VO ÐÒ MƐÐÉ MƐ Ǎ

4. Ðò Mɛsɛ́dó 1:8 mɛ ɔ, etɛ Jezu ka ɖegbe nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni wà? Alɔdó tɛ ye ka na mɔ?

4 Ðò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ. Wɛn e Jezu jlá é na nukúnɖiɖó gbɛtɔ́ lɛ bǐ. (Luk. 4:43) É ɖegbe nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni gbɛkan dó azɔ̌ e emi bɛ́ é nu, bo ɖekúnnu “kaka yì fí e gbɛ̀ ɔ kponu ɖó é.” (Xà Mɛsɛ́dó 1:8.) É ɖò wɛn ɖɔ ye kún sixu wà azɔ̌ enɛ yeɖoɖó ó. Ye na ɖó hudo gbigbɔ mímɛ́, “alɔdómɛtɔ́” e sín akpá Jezu dó nú ye é tɔn.—Jaan 14:26, nwt; Zak. 4:6a, 6b.

5-6. Ali tɛ lɛ nu gbigbɔ mímɛ́ ka d’alɔ ahwanvu Jezu tɔn lɛ ɖè?

5 Gbigbɔ mímɛ́ jɛte dó ahwanvu Jezu tɔn lɛ jí ɖò Pantekotu 33 H.M. tɔn. Kpo alɔdó gbigbɔ enɛ tɔn kpo ɔ, tlolo jɛn ye jɛ wɛnɖagbe ɔ jlá jí, bɔ táan klewun ɖé mɛ kpowun ɔ, mɛ afatɔ́n mɔ̌kpan yí wɛnɖagbe ɔ. (Mɛ. 2:41; 4:4) Hwenu e è jɛ ya dó nú ahwanvu lɛ jí é ɔ, ye jó gbè ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, ye byɔ Mawu ɖɔ é ni d’alɔ emi. Ye xoɖɛ bo ɖɔ: “Bo bló bonu mǐ mɛ mɛsɛntɔ́ towe lɛ na ɖó akɔ́nkpinkpan, bo jlá xó towe kpodo jiɖiɖe bǐ kpan.” Enɛ gudo ɔ, gbigbɔ mímɛ́ gɔ́ ayi mɛ nú ye bɔ ye “jɛ Mawuxó jlá jí, kpodo jiɖiɖe kpan.”—Mɛ. 4:18-20, 29, 31.

6 Enɛ kɛɖɛ wɛ ka nyí wuvɛ̌ e ahwanvu Jezu tɔn lɛ ɖí xwi xá lɛ é ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, alɔnuwema Mawuxówema ɔ tɔn nabi ɖé ɖè hwenɛnu ǎ. Ye ɖó wema ɖě bɔ é na tinmɛ Biblu ɔ lee mǐdɛɛ lɛ ɖó gbɔn égbé é ǎ. Bɔ ye ka ɖó na lɛ́ jlá wɛn ɔ mɛ e nɔ dó gbè gegě ɖevo lɛ é. Wuvɛ̌ enɛ lɛ bǐ ɖò finɛ có, ahwanvu kanɖodónǔwutɔ́ enɛ lɛ wà nǔ e é cí ɖɔ è kún sixu wà ó é ɖé. Ðò xwè 30 mɔ̌ gudo ɔ, ye ko jlá wɛnɖagbe ɔ “nǔ e Mawu bló ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ lɛ” é bǐ.—Kolo. 1:6, 23.

7. Xwè 100 jɛji ɖíe ɔ, nɛ̌ mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn lɛ ka wà gbɔn bo tuùn nǔ e é ba ɖɔ ye ni wà é? Etɛ ye ka wà?

7 Ðò hwe mǐtɔn nu. Jehovah kpò ɖò ali xlɛ́ togun tɔn wɛ, bo lɛ́ kpò ɖò hlɔnhlɔn na ɛ wɛ. É ɖò wɛn ɖɔ Biblu e gbigbɔ mímɛ́ Tɔn d’alɔ bɔ è wlán é wɛ é nɔ zán dó xlɛ́ ali togun tɔn. É mɛ wɛ è wlán sinsɛnzɔ́ Jezu tɔn kpo gbè e é ɖè nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni gbɛkan dó azɔ̌ e emi bɛ́ é nu é kpo dó. (Mat. 28:19, 20) Xójlawema elɔ ɖɔ sín juillet 1881 ɖíe ɖɔ: “Gbɛtɔ́ lɛ na sɔ́ mǐ sù, alǒ mǐ na jɛ dɔkun wu wɛ Jehovah ylɔ́ mǐ alǒ sɔ́ mǐ ǎ, loɔ, mǐ na zán nǔ e mǐ ɖó lɛ é bǐ dó jlá wɛnɖagbe ɔ wu wɛ.” Alɔnuwema Mɛ E È Sɔ́ Azɔ̌ ɔ D’así Na É (Glɛnsigbe), ee è ɖetɔ́n ɖò 1919 é ɖɔ: “Azɔ̌ ɔ cí azɔ̌ ɖaxó ɖɔhun, amɔ̌, Aklunɔ sín azɔ̌ wɛ, bɔ é ka na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na kpéwú.” Klisanwun bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ ɖɔhun ɔ, nɔví enɛ lɛ kpankɔ́n bo w’azɔ̌ syɛnsyɛn, ɖó ye ɖeji ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ na d’alɔ emi bɔ emi na jlá wɛnɖagbe ɔ gbɛtɔ́ alɔkpa lɛ bǐ. Mǐ lɔmɔ̌ ɖeji ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ na d’alɔ mǐ ɖò égbé.

Tutoblonunu Jehovah tɔn zán azɔ̌wanú e nyɔ́ hugǎn, bo ɖò ayǐ lɛ é dó vlɔ́nkan nú wɛnɖagbe ɔ (Kpɔ́n akpáxwé 8-9)

8-9. Wlɛnwín tɛ lɛ tutoblonunu Jehovah tɔn ka zán dó vlɔ́nkan nú wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ?

8 Tutoblonunu Jehovah tɔn ko zán azɔ̌wanú e nyɔ́ hugǎn, bo ɖò ayǐ lɛ é dó vlɔ́nkan nú wɛnɖagbe ɔ. Wemazínzín lɛ, “Photo-Drame de la Création,” glamafónu lɛ, mɔ̌to funlɛ́ɛnnɔ lɛ, xóɖiɖɔ hladio jí tɔn lɛ, bɔ ɖò agaɖanu dìn ɔ, ɔdinatɛ́ɛ kpo Ɛntɛnɛti kpo ɖò azɔ̌wanú enɛ lɛ mɛ. Tutoblonunu Mawu tɔn nɔ lɛ́ lilɛ wema lɛ dó gbè ɖevo lɛ mɛ dìn tawun hú ɖ’ayǐ tɔn! Etɛwu? Bonu gbɛtɔ́ alɔkpa lɛ bǐ na sixu sè wɛnɖagbe ɔ dó anɔ̌nugbe yeɖesunɔ tɔn mɛ. Jehovah nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ; é ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ è na jlá wɛnɖagbe ɔ “tò bǐ, akɔta bǐ, gbè bǐ kpodo togun bǐ kpo.” (Nǔɖe. 14:6, 7) É ba ɖɔ mɛ lɛ bǐ ni sè wɛnɖagbe Axɔ́suɖuto ɔ tɔn.

9 Bɔ mɛ ɖěɖee mǐ ma ka sixu nɔ dó wɛnɖagbe ɔ ɖò xwé yetɔn gbè ǎ, ɖó vlafo ɔ, xwécɔ́tɔ́ ɖé ɖò finɛ, alǒ hɔntogbo lɛ ɖò súsú wu é ka lo? Bonu è na dó sixu ɖekúnnu nú mɛ enɛ lɛ ɔ, Jehovah d’alɔ tutoblonunu tɔn b’ɛ jɛ wlɛnwín kúnnuɖiɖe agbawungba tɔn tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ zán jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò 2001 ɔ, Hagbɛ̌ Alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ na gbè nɔví mǐtɔn e ɖò France lɛ é bɔ ye jɛ kɛkɛví lɛ kpo wlɛnwín ɖevo lɛ kpo zán jí dó tɛ́ wema mǐtɔn lɛ. É hɛn lè ɖagbe gegě wá. Ðò 2011 ɔ, è bɛ́ tuto yɔyɔ̌ ɖé ɖò États-Unis, ɖò fí e gbɛtɔ́ lɛ nɔ gbɔn tawun é ɖé ɖò New York. Ðò xwè nukɔntɔn ɔ mɛ ɔ, wema 102 129 kpo xójlawema 68 911 kpo wɛ mɛ lɛ yí. Mɛ 4 701 wɛ byɔ ɖɔ è ni kplɔ́n Biblu xá emi! É ɖò wɛn ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ wɛ nɔ gudo nú azɔ̌ enɛ. Enɛ wu ɔ, Hagbɛ̌ Alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ yí gbè bɔ è na nɔ zán kɛkɛví lɛ dó ɖekúnnu gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ.

10. Etɛ mǐ ka sixu wà bɔ sinsɛnzɔ́ mǐtɔn na kpɔ́n te d’eji?

10 Nǔ e a sixu wà é. Jehovah nɔ kplɔ́n lee mǐ na ɖekúnnu gbɔn é mǐ ɖò kplé Klisanwun tɔn mǐtɔn lɛ jí. Nɔ zán nǔ e a kplɔ́n lɛ é. Nɔ ɖekúnnu hwɛhwɛ kpo gbɛ̌ta kúnnuɖegbé tɔn towe kpo. Nɔví e ɖò gbɛ̌ta towe mɛ lɛ é sixu d’alɔ we bɔ a na nyɔ́ Mawuxó ɖɔ, bo lɛ́ nyɔ́ mɛ kplɔ́n d’eji, bɔ kpɔ́ndéwú yetɔn sixu lɛ́ dó wusyɛn lanmɛ nú we. Kúnnuɖiɖe na bo vɛwǔ hǔn, dɛ. Lee wemafɔ e jí xóta mǐtɔn jinjɔn é xlɛ́ gbɔn é ɔ, é nyí hlɔnhlɔn mǐɖesunɔ tɔn wu wɛ mǐ nɔ kpéwú bo nɔ wà jlǒ Mawu tɔn ǎ, loɔ, gbigbɔ mímɛ́ tɔn wɛ nɔ d’alɔ mǐ. (Zak. 4:6a, 6b) Mǐ sixu kúdeji ɖɔ Mawu na na mǐ hlɔnhlɔn bɔ mǐ na w’azɔ̌ tɔn.

JEHOVAH NYÍ MAWU E NƆ NƆ TUTO JÍ, BO NƆ LƐ́ NƆ FÍFÁ MƐ É ÐÉ

11. Nɛ̌ hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn ka nɔ bǔ dó w’azɔ̌ bonu togun Mawu tɔn na kpò ɖò tuto jí gbɔn?

11 Ðò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ. Hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ e ɖò Jeluzalɛmu é nɔ bǔ dó w’azɔ̌ bonu tuto kpo fífá kpo na dó sixu nɔ togun Mawu tɔn tɛntin. (Mɛ. 2:42) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e adagbigboxó ɔ fɔ́n ɖò 49 H.M. tɔn mɔ̌ é ɔ, hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ gbéjé xó ɔ kpɔ́n ɖò alixlɛ́mɛ gbigbɔ mímɛ́ tɔn glɔ́. Enyi agun ɔ ma ko ɖeɖɛ xó enɛ wɛ ǎ ɔ, ye na sixu kpéwú bo ɖekúnnu ganji ǎ. Jwifu lɛ wɛ nú mɛsɛ́dó lɛ kpo mɛxo lɛ kpo có, ye lɔn nú aca Jwifu lɛ tɔn, alǒ mɛ ɖěɖee nɔ kplɔ́n aca enɛ lɛ mɛ lɛ é ni wà nǔ dó ye wu ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, ye gbéjé Xó Mawu tɔn kpɔ́n, bo lɛ́ byɔ gbigbɔ mímɛ́ tɔn sín alixlɛ́mɛ bá dó wá gbeta ɖagbe kɔn. (Mɛ. 15:1, 2, 5-20, 28) Etɛ mɛ é ka tɔ́n kɔ dó? Jehovah dó nú gbeta yetɔn, bɔ fífá kpo bǔninɔ kpo nɔ agun ɔ mɛ, lobɔ wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ lɛ́ kpò ɖò nukɔn yì wɛ.—Mɛ. 15:30, 31; 16:4, 5.

12. Etɛ ka xlɛ́ ɖɔ tuto kpo fífá kpo ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ ɖò égbé?

12 Ðò hwe mǐtɔn nu. Tutoblonunu ɔ ko d’alɔ togun Jehovah tɔn bonu é na nɔ tuto jí, bo lɛ́ nɔ fífá mɛ. Le Phare de la Tour de Sion et Messager de la Présence de Christ 15 novembre 1895 tɔn sín xóta ɖé ɖɔ “Jlɛ̌jininɔ kpo Tuto Kpo,” b’ɛ junjɔn 1 Kɔlɛntinu lɛ 14:40 jí. Xóta ɔ ɖɔ: “Mɛsɛ́dó lɛ wlán nǔ gegě sɛ́dó agun bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ dó tutojininɔ wu . . . É ɖò taji ɖɔ mǐ ni kpò ɖò tónú sè nú ‘nǔ e è ko wlán ɖ’ayǐ xóxó bo na dó kplɔ́n nǔ mǐ lɛ é’ wɛ.” (Hlɔ. 15:4) Tutoblonunu Jehovah tɔn nɔ w’azɔ̌ syɛnsyɛn bonu tuto kpo bǔninɔ kpo na nɔ agun Klisanwun tɔn lɛ mɛ lee é nyí gbɔn nú Klisanwun nukɔntɔn lɛ é. Kpɔ́ndéwú ɖokpo ɖíe: Enyi a yì Atɔxwɛ Kplɔnkplɔn ɖé tɛnmɛ ɖò agun ɖevo mɛ ɖò tò towe mɛ alǒ ɖevo mɛ ɔ, a na ko tuùn lee nǔkplɔnkplɔn ɔ na yì gbɔn é, kaka jɛ xóta e na kplɔ́n wɛ è ɖè é jí. Tlolo jɛn a na mɔ ɖɔ xwégbe wɛ emi ɖè! Gbigbɔ Mawu tɔn jɛn sixu zɔ́n bɔ nǔwaɖókpɔ́ mɔ̌hun tíìn.—Sof. 3:9.

13. Sɔgbe xá Jaki 3:17 ɔ, nǔ tɛ lɛ mǐ ka ɖó na kanbyɔ mǐɖée?

13 Nǔ e a sixu wà é. Jehovah nɔ ba ɖɔ togun tɔn ni ‘sɔ́ fífá e dɔn mǐ cá, bɔ mǐ nyí ɖokpo ɔ dó hɛn bǔténinɔ e gbigbɔ mímɛ́ na mǐ ɔ ɖó te.’ (Efɛ. 4:1-3) Enɛ wu ɔ, kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ jɛhun dó bǔninɔ kpo fífá kpo jí ɖò agun ɔ mɛ à? Un ka nɔ setónú nú mɛ e ɖò ali xlɛ́ mǐ wɛ lɛ é à? Mɛ ɖevo lɛ ka sixu ganjɛ wǔ yè, ɖò taji ɔ, enyi un ɖó wǔjɔmɛzɔ́ lɛ ɖò agun ɔ mɛ ɔ à? Un ka nɔ nɔ ganmɛ jí, bɔ akpakpa nɔ lɛ́ sɔ́ mì dó alɔdidó mɛ ɖevo lɛ wu à?’ (Xà Jaki 3:17.) Enyi a mɔ ɖɔ emi ɖó na bló huzuhuzu ɖò fí ɖé lɛ hǔn, xoɖɛ bo byɔ ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ ni d’alɔ we. Lě dò a yí gbè bɔ é jlá mɛ alɔkpa e a nyí é kpo nǔwiwa towe lɛ kpo ɖó sɔ é ɔ, mɔ̌ dò wɛ nɔví e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é na yí wǎn nú we, bɔ a na lɛ́ xɔ akwɛ nú ye sɔ.

JEHOVAH NƆ KPLƆ́N MǏ BO NƆ LƐ́ NA NǓ E SÍN HUDO MǏ ÐÓ É MǏ

14. Sɔgbe xá Kolosinu lɛ 1:9, 10 ɔ, nɛ̌ Jehovah ka d’alɔ togun tɔn ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ bɔ é “tuùn jlǒ tɔn” céɖécéɖé gbɔn?

14 Ðò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ. Jehovah yí wǎn nú nǔ kplɔnkplɔn togun tɔn. (Ðɛh. 32:8) É ba ɖɔ mǐ ni tuùn emi, yí wǎn nú emi, bo lɛ́ nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi vǐ vívɛ́ná tɔn lɛ ɖɔhun. Nǔ e é nɔ kplɔ́n mǐ lɛ é mɛvo ɔ, nǔ enɛ lɛ ɖě sixu nyɔ́ bló ǎ. (Jaan 17:3) Jehovah zán agun Klisanwun bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ tɔn dó kplɔ́n togun tɔn. (Xà Kolosinu lɛ 1:9, 10.) Gbigbɔ mímɛ́, “alɔdómɛtɔ́” e sín akpá Jezu dó é lɔmɔ̌ d’alɔ ahwanvu lɛ. (Jaan 14:16, nwt) É d’alɔ ahwanvu lɛ bɔ ye mɔ nukúnnú jɛ Xó Mawu tɔn mɛ d’eji, bo lɛ́ flín ye nǔ ɖěɖee Jezu ɖɔ, bo wà, bɔ è wá wlán ye dó Wɛnɖagbe-Wema lɛ mɛ ɖò nukɔnmɛ lɛ é. Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ enɛ na hlɔnhlɔn nǔɖiɖi Klisanwun nukɔntɔn lɛ tɔn, bɔ wǎn e ye yí nú Mawu, Vǐ tɔn, kpo yeɖée kpo é lɛ́ jɛji.

15. Ali tɛ lɛ nu Jehovah ka ɖè akpá tɔn e ɖò Ezayíi 2:2, 3 mɛ é ɖè bɔ a mɔ?

15 Ðò hwe mǐtɔn nu. Jehovah ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ “ɖò azǎn gudogudo tɔn lɛ” mɛ ɔ, gbɛtɔ́ e gosin akɔta lɛ bǐ mɛ é na wá “só” emitɔn jí, enɛ wɛ nyí ɖɔ ye na wá xò kpóɖó nú mɛsɛntɔ́ tɔn nǔgbo lɛ, bɔ è na kplɔ́n nǔ ye dó wǔtu tɔn. (Xà Ezayíi 2:2, 3, nwt.) Nǔɖɔɖ’ayǐ enɛ ɖò jijɛnu wɛ bɔ mǐ ɖò mimɔ wɛ. Mǐ mɔ ɖɔ sinsɛn nǔgbo ɔ nyɔ́ hú sinsɛn nǔvú flaflá tɔn. Nǔɖuɖu gbigbɔ tɔn lɛ túnflá! (Eza. 25:6) É nɔ zán “[deví] gbejinɔtɔ́ ayiɖotenanɔ” ɔ dó sɔnǔ nú nǔɖuɖu tobutobu enɛ lɛ dó alɔ gegě jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ sixu xà xóta lɛ, ɖótó xóɖiɖɔ lɛ, kpɔ́n ɖiɖe cicaví tɔn lɛ kpo video lɛ kpo. (Mat. 24:45) Lee nǔ cí nú Jɔbu sín xɔ́ntɔn Elihu é wɛ é cí nú mǐ lɔmɔ̌. É ɖɔ kpo hwɛjijɔ kpo ɖɔ: “Mɛ̌ wɛ na sixu kplɔ́n nǔ mɛ [Mawu] ɖɔhun?”—Jɔb. 36:22.

Nǔ nǔgbo ɔ ni ɖu ɖò jǐ we, bonu a ni nɔ zán ɖò gbɛzán towe mɛ (Kpɔ́n akpáxwé 16) *

16. Etɛ a ka sixu wà bá ɖu nǔkplɔnmɛ Jehovah tɔn lɛ sín lè?

16 Nǔ e a sixu wà é. Gbigbɔ Mawu tɔn na d’alɔ we bɔ a na zán nǔ e a xà, bo kplɔ́n ɖò Xó tɔn mɛ é. Xoɖɛ ɖɛhan-wlantɔ́ elɔ ɖɔhun bo ɖɔ: ‘Jehovah, xlɛ́ ali e un na gbɔn é mì, enɛ ɔ, un na xwedó xó towe dó wà nǔ na. Sɔ́ ayixa e na ɖó sísí nú we ɔ dó xomɛ nú mì.’ (Ðɛh. 86:11) Gɔ́ na ɔ, kpò ɖò nǔ gbigbɔ tɔn e Jehovah nɔ zán Biblu kpo tutoblonunu tɔn kpo dó sɔnǔ na nú mǐ lɛ é ɖu wɛ. É ɖò wɛn ɖɔ é kún nyí nǔtuùntuùn kpowun ba wɛ a ɖè ó. A ba ɖɔ nǔgbo ɔ ni ɖu ɖò jǐ we, bonu a ni nɔ zán ɖò gbɛzán towe mɛ. Gbigbɔ Jehovah tɔn sixu d’alɔ we bɔ a na wà mɔ̌. A na lɛ́ ba na nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu towe lɛ kpo. (Ebl. 10:24, 25) Aniwu? Ðó xwédo gbigbɔ tɔn towe wɛ ye nyí. Nɔ xoɖɛ bo nɔ byɔ gbigbɔ Mawu tɔn ɖɔ ni d’alɔ we bonu a na nɔ na xósin ɖagbe lɛ ɖò kplé Klisanwun tɔn lɛ jí, bɔ enyi a ɖó azɔ̌ ɖò kplé lɛ jí ɔ, a na nɔ wà ye ganji lee a kpéwú gbɔn é. Enyi a nɔ wà mɔ̌ ɔ, a na xlɛ́ Jehovah kpo Vǐ tɔn kpo ɖɔ a yí wǎn nú “lɛngbɔ̌” xɔ akwɛ yetɔn lɛ.—Jaan 21:15-17.

17. Ali tɛ lɛ nu a ka sixu xlɛ́ ɖɔ a ɖò gudo nú tutoblonunu Jehovah tɔn kpo gbejininɔ kpo ɖè?

17 Zaanɖé dìn ɔ, tutoblonunu ɖokpo géé e na kpò ɖò ayikúngban jí é wɛ nyí ee gbigbɔ Mawu tɔn ɖò ali xlɛ́ wɛ é. Enɛ wu ɔ, nɔ wà nǔ ɖó kpɔ́ xá tutoblonunu Jehovah tɔn. Nɔ jlá wɛnɖagbe ɔ mɛ e a nɔ mɔ lɛ é bǐ dó xlɛ́ ɖɔ emi kún nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ó Mawu ɖɔhun. Nɔ jɛhun dó bǔninɔ agun ɔ tɔn jí dó xlɛ́ ɖɔ emi yí wǎn nú tuto kpo fífá kpo éɖɔhun. Bo nɔ ɖótó Mɛ̌si Ðaxó towe gbɔn nǔɖuɖu dó jǒ gbigbɔ tɔn e é nɔ sɔnǔ na lɛ é sín vivǐ ɖuɖu mlɛ́mlɛ́ gblamɛ. Enɛ ɔ, hwenu e gbɛ̀ Satáan tɔn na wá vivɔnu é ɔ, xɛsi na ɖi we ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, a na kpankɔ́n bo nɔ mɛ ɖěɖee ɖò Jehovah sɛn wɛ kpo gbejininɔ kpo lɛ é tɛntin.

HAN 3 Hlɔnhlɔn Ce, Nukúnɖiɖó Ce, Jiɖe Ce

^ akpá. 5 A ka kúdeji ɖɔ Jehovah ɖò ali xlɛ́ tutoblonunu tɔn wɛ ɖò égbé à? Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, mǐ na gbéjé lee Jehovah xlɛ́ ali agun Klisanwun bǐbɛ̌mɛ tɔn lɛ tɔn gbɔn é, kpo lee é kpò ɖò ali xlɛ́ togun tɔn wɛ ɖò égbé gbɔn é kpo kpɔ́n.

^ akpá. 1 TINMƐ ÐÉ LƐ: Akpáxwé we jí wɛ tutoblonunu Jehovah tɔn ɖè: ɖokpo ɖò jixwé bɔ ɖokpo ɖò ayikúngban jí. Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, akpáxwé ayikúngban jí tɔn ɔ dó gesí wɛ xókwín “tutoblonunu” ɔ ɖè.

^ akpá. 52 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Ee nɔví nyɔnu gbexosin-alijitɔ́ ɖé kpɔ́n video lɛ, bo mɔ mɛ ɖevo lɛ bɔ ye ɖò sinsɛnzɔ́ wà wɛ ɖò fí e hudo sukpɔ́ ɖè é gudo é ɔ, enɛ sísɛ́ ɛ bɔ é jló na xwedó kpɔ́ndéwú yetɔn. Wǎgbɔ tɔn ɔ, é wá kpéwú bo ɖò sinsɛnzɔ́ wà wɛ ɖò fí e hudo sukpɔ́ ɖè é ɖé..