Skip to content

Skip to table of contents

44 EKOBEE UE ENƆ

Ba Etaāŋage Bah Bari Sɔ̄ Ba Etura Nɛɛ Ni?

Ba Etaāŋage Bah Bari Sɔ̄ Ba Etura Nɛɛ Ni?

“E Jizɔs gae nyim ekii sī bu suānu, le bu gā nyɔɔ, le bu ewonu kɛ̄ Bari le nɛɛ le.”—LUK 2:52.

YƆƆ 134 Gbo Miɔŋɔ lu Nu Bari Yerebah Tɛ le Ka

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Amunu biaɛfii na a lee ee ɛrɛgeba biaɛfii a?

GBƐNƐKPO sɔ̄, nu pya tɛ le ka doo wee ɛrɛ pah nyɔɔ pya wa miɔŋɔ bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄. Lo tɛ le ka doo nu a bee piya, dap yere taāŋa loo pya wa miɔŋɔ. Mɛ lo ba doo nu a lee, eyerebah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a doo nu a lee sa ɛrɛ ɛɛbu bu dum. Kerewo, gbomiɔŋɔ ɛrɛ ebiaɛ fii nu bu le sīdee. Biaɛfii a lee ee dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ na lo etaāŋabah Jɛhova i wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ.—Yɔɔ 73:28.

2. Amunu biaɛfii a lee na Jizɔs le ye tɛ le ka bee doo a?

2 Josɛf le Meri bee gbī eyerebah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a taāŋabah Jɛhova, e nu ba bee doo tɔgɛ kɔ taɛ nu a bee wa kuī loo bu dum lo. (Luk 2:40, 41, 52) Jizɔs bee biaɛfii nu bu sīdee a lee, lo a bee ye yerebah nɛ kɔ a dap doo nu Jɛhova gbī. (Mat 4:1-10) Jizɔs bee lu nɛɛ alu fɛgɛ, yira agɛrɛ, sa ɛrɛ e’agaloo, lo alu dua nwiī a nɛ ɛɛbu ɛrɛgeba tɛ le ka a ɛrɛ bɔɔ loo Bari.

3. Pya amunu ebip na i agara bu ekobee ue ama ani?

3 Bu ekobee ue ama, i gaa le agara pya ebip a kɔ: Pya amunu biaɛfii a lee na Jɛhova bee doo kiikɛ̄ Jizɔs le a? E na pya tɛ le ka ba lu pya Nɛɛ Kraist dap nɔ aāloo biaɛfii Josɛf le Meri bee doo ani? E e na pya Nɛɛ Kraist a le zege dap nɔ aāloo biaɛfii Jizɔs bee doo a?

NƆ NU AĀLOO JƐHOVA

4. Amunu nu a lee na Jɛhova bee sagɛ nɛ ye Nwiīnɛɛdam a?

4 Tɛ le ka Jɛhova bee sagɛ nɛ Jizɔs bee lu lo a lee kaāna. (Mat 1:18-23; Luk 1:26-38) Ue Meri bee kɔ aābu ye beenyiɛ, lo alu e’ɛm bu Baibol tɔgɛ kɔ a bee wereloo Jɛhova le ye Muɛ̄ Ue kaāna. (Luk 1:46-55) E kɛ̄ Josɛf bee doo dogo doo kiiloo nu Jɛhova bee ye kɔ nɛ tɔgɛ kɔ a bee ɛrɛ aabɔɔ loo Bari sa gbī edoo nu a ye nia.—Mat 1:24.

5-6. E na Jɛhova bee lɛɛbaloo kɔ ye Nwiīnɛɛdam a tɛɛ̄ bu a?

5 Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ Jɛhova naa bee sagɛ tɛ le ka a ɛrɛ zɔ nɛ Jizɔs. Nu Josɛf le Meri bee su wɔma zɔɔ sɔ̄ Jizɔs mɛā sah tɔgɛ kɔ ba bee le pya kporo. (Luk 2:24) Josɛf bee dap ɛrɛ ziī nwīgbagbara tɔ tam a wee tɔɔ̄ ka nu li Nazarɛt. Wa sīdee tɔɔ̄dum bee waɛbah, eetɔɔ̄ na sɔ̄ ba bee ɛrɛ nu a naa kiikɛ̄ ee ɛrɛba bee nwiī.—Mat 13:55, 56.

6 Jɛhova bee kpega Jizɔs lɛɛloo pio nu ebee ye dap yere muū loo, mɛ a naa bee ye kpega lɛɛloo dɛ̄dɛɛ̄ nu finiabah a bee kpesī. (Mat 2:13-15) Bu edoba, Jizɔs bee ɛrɛ manamana a naa taāŋabah Bari. Naa kɛɛrɛ kɛ̄ a bee bee piya doo sɔ̄ pya butɔ Jizɔs naa bee yiga tua sɔ̄ kɔ a alɛ na Mɛsaia a. (Maak 3:21; Jɔn 7:5) Naa daba, Josɛf bee u sɔ̄ Jizɔs bee lege zege, e lo ama bee ye ziloo kaāna. Nyɔɔbee wo, bee dap kura kɔ Jizɔs alu gbɛnɛ nɛɛ loo pya ye wuga bee su dɔ ye tɛ lo esitam a wee si. (Maak 6:3) Kuma sɔ̄ Jizɔs gaa nyim, a bee nɔ ekuūdɛɛ̄loo pya ye butɔ. A bee biibahkɛ̄ si tam lo ekuū wa dɛɛ̄loo. Nyɔɔwo, a bee suā nu a kura kɔ loo nɛɛ ɔ sɔ̄ a aa uwe tam ziī ziī biradee.

Pya tɛ le ka doo kɔ pya bui miɔŋɔ a suā nu a wee sira bu dum tɛ̄maloo etɔgɛ wa kɛ̄ ba edap ɛrɛ yerebah aābu Muɛ̄ Ue Bari doo (Ɛp 7 barakpaɛ̄) *

7. (a) Mɛ dua ebip na edap yerebah nɛ dam le wa kɔ ba a dap kpɔā pya wa miɔŋɔ a? (b) Mɛ sīdee na Kpa Kam 2:1-6 eyerebah wa nɛ lo ekpɔā wa nwiī ani?

7 Lo bui lu dam le wa sa bui gbī e’ɛrɛ nwiī, bibaa aba bui kɔ: ‘I luge pya a kumalookɛ̄, sa wereloo Jɛhova le ye Muɛ̄ Ue lo edap i su kɔ i kuūdɛɛ̄loo nwiī a emɛā aā ni?’ (Yɔɔ 127:3, 4) E lo o e’ɛrɛ nwiī, bip aba ɔɔ kɔ: ‘M gaa tɔgɛge pya na miɔŋɔ kɔ a lee esitam ni?’ (Eklis 3:12, 13) ‘M gaa piigage kuma kɛ̄ m dap doo lo ekpega wa lɛɛloo pɔrɔ nu a wa dap siraloo bu nyɔuwe Setan ama ni?’ (Kam 22:3) Oo le edap kpega pya o miɔŋɔ lɛɛloo dɛ̄dɛɛ̄ nu finiabah ba dap kpesī. Naa waɛ edoo wo. Mɛ o dap kiisī lo etɔgɛ wa nu sa wa kpɛ̄naloo baɛma pya nu a dap sira bu dum, le kɔ ba a gbī yerebah aābah Bari. (Buū Kam 2:1-6.) Bu edoba, lo ziī nɛɛ a nuūna o butɔ ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova, yerebah nɛ pya o miɔŋɔ kɔ ba a nɔ Muɛ̄ Ue Bari lo a tɔgɛ nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ ba a tɔɔ̄nɛ Jɛhova. (Yɔɔ 31:23) Ale lo ziī nɛɛ o wereloo u, tɔgɛ pya o miɔŋɔ kɛ̄ a le bu Baibol edap wa yerebah nɛ kɔ ba a tāma ekiɛ̄nu sa ɛrɛ efɛɛloo.—2 Kɔr 1:3, 4; 2 Tim 3:16.

NƆNU AĀLOO JOSƐF LE MERI

8. Dookɛ̄ Kpa Deuteronomi 6:6, 7 kɔ doo, e na a bee kuu Josɛf le Meri edoo a?

8 Tɛ le ka Jizɔs bee ye yerebah nɛ kɔ a nyim lu nɛɛ Bari yerekpotɛ̄; ba bee nyɔɔnɛ edoba Jɛhova bee nɛ pya tɛ le ka. (Buū Deuteronomi 6:6, 7.) Josɛf le Meri bee wereloo Jɛhova kaāna, e nu ba bee seea sī na lo eyere mɛm loo pya wa miɔŋɔ kɔ ba a ɛrɛ nage lo dua wereloo.

9. Amunu sagɛ su a kuī na Josɛf le Meri bee doo a?

9 Josɛf le Meri bee sagɛ lo enyɔɔnɛ pya wa miɔŋɔ taāŋabah Jɛhova. Lɔgɔ baɛ baɛ beenyiɛ naale loo kɔ ba wee si tɔ bɔŋanaloo dɛ̄dɛɛ̄ kaɛ bie Nazarɛt, sa sinage Doonu Tɛɛ̄yee a wee lu e’ɛrɛ ziī sɔ̄ bu ziī zua li Jerusalɛm. (Luk 2:41; 4:16) Ba bee su sɔ̄ ba gaa kiā kii Jerusalɛm ama tɔŋɛ nu akiiloo pya nɛɛ Jɛhova Jizɔs le pya ye wuga, naa daba ba wee wa su siā pya kɛ̄ Baibol kɔ nu kumaloo. Kuma sɔ̄ pya wa butɔ gaa yiiloo a, a naa bee aadee waɛbah Josɛf le Meri kɔ ba a kiisī lo etaāŋabah Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Mɛ naa kɛɛrɛbu dua biī ba bee ɛrɛ a! Nyɔnɛbee ba bee su taāŋabah Jɛhova nua tuatua a, pya wa butɔ bee tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova kaāna.

10. E na tɛ le ka dap nɔ aāloo Josɛf le Meri ani?

10 E na tɛ le ka a ɛrɛ bɔɔ loo Bari dap nɔ aāloo Josɛf le Meri a? Nu alu ebɛɛ̄ na kɔ o tɔgɛ pya o miɔŋɔ kɔ o wereeloo Jɛhova kaāna bu muɛ̄ ue le dogo. Nyɛŋiabu kɔ dɔɔ̄nu a ee dɛ̄dɛɛ̄ dɔɔ̄nu o wa dap nɛ na doo kɔ ba a wereloo Jɛhova. E ziī kaāna nu o wa dap nɔɛ̄ na etɔgɛ wa kɛ̄ ba ekiisī lo enɔnu, yere kara, si enɔānu sa ɛrɛ epoo bu tam zue ue doo. (1 Tim 6:6) Kerewo, o ɛrɛ enɛ pya nu alu ebɛɛ̄ bu namloo pya o miɔŋɔ. (1 Tim 5:8) Mɛ nyɛŋiabu kɔ le gbanialoo pya o miɔŋɔ ɛrɛ kumakɛ̄ Jɛhova le na edoo kɔ ba a dap tɛɛ̄ yeebah kuma lo sɔ̄ nyɔuwe ama sa yii bu aā nyɔuwe a, e a naale zɔ. *Ezek 7:19; 1 Tim 4:8.

Alu nu ɛɛbu lo emuɛ̄ pya tɛ le ka ba lu pya Nɛɛ Kraist ba sagɛ nu bu edɔɔ̄ nɛ pya wa butɔ! (Ɛp 11 barakpaɛ̄) *

11. (a) Bu mɛ sīdee na zuurabahtɔ̄ a le bu 1 Timɔti 6:17-19 yerebah nɛ pya tɛ le ka kɔ ba a sagɛ nu a lee sɔ̄ ba gaa kpɔā pya wa miɔŋɔ a? (b) Amunu nu seea sī na pya o butɔ ekɛɛrɛbu a, e mɛ dua leelee na a dap sira aabu a? (Ɛp ekpo a kura “E Na O Seea Sī A?”)

11 Naa ɛp kɛ̄ alu nu ɛɛbu doo sɔ̄ i muɛ̄ pya tɛ le ka ba lu pya Nɛɛ Kraist ba sagɛ lenu seea sī bu edɔɔ̄ nɛ pya wa butɔ a! Ba kiisī lo etaāŋabah Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Ba si enɔānu bu bɔŋanaloo le kɔnvɛnsɔn. E ba sinage uwe zue ue. Pio butɔ wee zuenage ue kɛ̄ pya nɛɛ naa wee zue ue dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Pya dɔɔ̄na wee si Bɛtɛl ale yerebah loo tam wu pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ. Pya butɔ a si pya tam ama wee kpɛ pio kpugi, sa a dap doo kɔ ba a ɛrɛ pio nu finiabah. Kerewo, Jɛhova eꞋobara wa kpɛ nɛ bu yaaribah. (Buū 1 Timɔti 6:17-19.) Gbomiɔŋɔ alu ekpɔā bie butɔ a le doo wo gbɛnɛkpo sɔ̄ wee kiisī lo edoo le nu ba enɔā, e ba naa wee ɛrɛ ekiɛ̄nu! *Kam 10:22.

NƆNU AĀLOO JIZƆS

12. E na Jizɔs bee ɛrɛ edoo sɔ̄ a gaa nyima a?

12 Tɛ Jizɔs a le li bunyɔɔ wee sagɛ nu a lee, sa ye tɛ le ka a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ bee biaɛ nu fii bu sīdee a leenage. Kerewo, kuma sɔ̄ Jizɔs gaa nyim a, bee lu ebɛɛ̄ kɔ a biaɛfii nu nyɔɔ ye loo. (Gal 6:5) A bee ɛrɛ dee lo esagɛ nu edoo nɛ ye loo dookɛ̄ i doo. E bee dap sagɛ lo edoo nu elee loo aba ɛɛ. Taāwo, a bee sagɛ lo e’ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova. (Jɔn 8:29) Mɛ sīdee na ye edoba dap yerebah nɛ pya zege anii’ee ani?

Pya zege, bui aa kiī leredee a aabah pya bui tɛ le ka (Ɛp 13 barakpaɛ̄) *

13. Amunu sagɛ su a kuī na Jizɔs bee doo sɔ̄ a lege etera a?

13 Sɔ̄ Jizɔs bee lege etera, a bee sagɛ lo egbaɛ̄tɔloo ye tɛ le ka. A naa bee kiī zuurabahtɔ̄ ye tɛ le ka, sa kɛɛrɛ kɔ a suāe nu wa ee. Taāwo, “a tɔɔ̄ wa kɛɛ̄.” (Luk 2:51) Bu kaka, Jizɔs naa bee su toh a ye le bee doodoo saaro biā bii. A bee biibahkɛ̄ si tam lo enɔ tam aābah ye tɛ Josɛf lokwa a dap nɛ nu alu ebɛɛ̄ pya ye butɔ.

14. I doodoo wa suā kɔ Jizɔs bee nɔ Muɛ̄ Ue Bari kaāna ni?

14 Naa daba ye tɛ le ka bee ye kɔ nɛ nu akiiloo kɛ̄ ye mɛmɛā bee lu nyɛŋia doo le nu Bari bee ye kɔ kumaloo. (Luk 2:8-19, 25-38) A naa bee le aba nu Jizɔs dɛɛa nyɔɔ lo; a bee nɔnage Kpa Kaɛ nyɔɔ ye loo. I doodoo wa suā kɔ Jizɔs bee nɔ Muɛ̄ Ue Bari kaāna ni? Nu anua na bee sɔ̄ a bee lege etera, “nyɛŋia bee yii loo dɛ̄dɛɛ̄ pya [tɔgɛnu a bee le Jerusalɛm sɔ̄ ba] dā . . . ye suānu le ture ebip.” (Luk 2:46, 47) Sɔ̄ a bee lege aba 12 zua, Jizɔs bee tɔgɛ kɔ Jɛhova na ye Tɛ a.—Luk 2:42, 43, 49.

15. Mɛ sīdee na Jizɔs bee tɔgɛ kɔ a sagɛe lo edoo nu Jɛhova gbī a?

15 Sɔ̄ Jizɔs bee suā nu Jɛhova gbī kɔ a doo, a bee biaɛfii lo edoo wo. (Jɔn 6:38) A bee suā kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ ebaa ye loo, e lo ama bee doo kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Kerewo, a bee sagɛ lo egbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova. Sɔ̄ Jizɔs bee liamaā bu zua 29 C.E., nu a bee seea sī bu dum na lo edoo nu Jɛhova gbī. (Hib 10:5-7) Kere sɔ̄ Jizɔs gaa bee u nyɔɔ te tɔga, a bee kiisī lo edoo nu ye Tɛ gbī.—Jɔn 19:30.

16. Ziī e na gbomiɔŋɔ dap nɔ aāloo Jizɔs a?

16 Gbaɛ̄tɔ̄loo o tɛ le ka. Doodoo Josɛf le Meri, o tɛ le ka lu pya a naa mmana. Kerewo, Jɛhova enɛā wa tam kɔ ba a kuū a dɛɛ̄loo sa a kpɔā. Lo o su wa zuurabahtɔ̄ sa wa nwadɛɛ̄, nu e “lee [a] loo.”—Ɛfɛs 6:1-4.

17. Dookɛ̄ kpa Joshua 24:15 kɔ doo, amunu biaɛfii na pya zege edoo nɛ wa loo a?

17 Sagɛ nɛɛ o taāŋabah. O ɛrɛ esuā dua nɛɛ Jɛhova lu, nu a ye nia, le kɛ̄ o dap yere bu dogo doo. (Rom 12:2) Lo sɔ̄ o dap biaɛfii lo edoo nu a lee eera, lo a le taāŋabah Jɛhova. (Buū Joshua 24:15; Eklis 12:1) Lo o kiisī lo ebuū Baibol sa nɔnu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, o wereloo loo Jɛhova ekiisī lo enyim sa o yira e’agaloo.

18. Amunu sagɛ su na pya zege ɛrɛ edoo a, e e na esira aabu a?

18 Sagɛ lo esu nu Jɛhova gbī nua tuatua bu o dum. Nyɔuwe Setan kɔ o ɛrɛ ɛɛbu lo a le o su nu o para daānu elee loo aba ɔɔ. Mɛ bu kaka, pya a sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu bu namloo “mm wa loo tɛ̄maloo booboo ekiɛnu.” (1 Tim 6:9, 10) Bu kiiyasī, lo o gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova sa sagɛ lo esu nu a gbī nua tuatua bu o dum, o kiisī leere, e ‘o doo nu bu sīdee suānu le loo.’—Josh 1:8.

E NA O BIAƐFII LO EDOO A?

19. E na tɛ le ka ɛrɛ ekɛɛrɛbu loo a?

19 Pya tɛ le ka, piigaa lo eyerebah nɛ pya bui miɔŋɔ kɔ ba a taāŋabah Jɛhova. Dɛɛaa ye nyɔɔ, e a eyerebah i nɛ kɔ bui biaɛfii nu bu sīdee a lee. (Kam 3:5, 6) Nyɛŋiabu kɔ nu bui doo e’ɛrɛ pah nyɔɔ pya bui miɔŋɔ ee nu bui kɔ. Nyɔɔwo, biaɛraa fii nu bu sīdee eyerebah nɛ pya bui miɔŋɔ kɔ ba a ɛrɛ yerekpotɛ̄ a aabah Jɛhova.

20. Amunu leelee na pya zege ba sagɛ lo etaāŋabah Jɛhova e’ɛrɛ a?

20 Pya zege, bui tɛ le ka dap i yerebah nɛ kɔ bui sagɛ nu bu sīdee a lee. Mɛ a bia i bah lo esagɛ lo edoo nu a lee lokwa bui dap ɛrɛ ewonu a aabah Bari. Nyɔɔwo, nɔ edoba Jizɔs sa biaɛfii lo etaāŋabah bui wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ. Lo bui doowo, bui ɛrɛ ɛɛbu sa bui dum edɔbiī anyaawo, kuma sɔ̄ bui kiisī bu ye esiatam. (1 Tim 4:16) E deesī li, bui ɛrɛ ekpeloo loo tɔɔ̄dum a lee eera!

YƆƆ 133 Su O Dee Zege Siātam Nɛ Jɛhova

^ bar. 5 Pya tɛ le ka ba lu pya Nɛɛ Kraist gbī kɔ pya wa miɔŋɔ a su ɛɛbu taāŋabah Jɛhova sɔ̄ ba etura nɛɛ. E na pya tɛ le ka edoo lo eyerebah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a si tam nɛ Jɛhova a? E na pya zege Nɛɛ Kraist edoo lokwa ba dap kiisī leere bu dum a? Elu e’agara pya ebip ama bu ekobee ue ama.

^ bar. 10 Buū kpa a kura Pure Worship of Jehovah—Restored At Last!, pp. 69-70, pars. 17-18.

^ bar. 11 Buū ekpo a kura “I Couldn’t Imagine Having Better Parents” bu Awake!, Lop Enɔɔ̄ 2011, 20 naɛsī, le dɔɔ̄na ekobee ue a kɔ “A Special Letter to Their Parents” bu Awake!, Ɛrɛtaa Enɔɔ̄ 8, 1999, 25 naɛsī.

^ bar. 66 UE A BAATƐ̄ FOTO: Meri bee ɛrɛ etɔgɛ Jizɔs sɔ̄ a bee lege zege kɔ a wereloo Jɛhova. Bu aba lo sīdee, pya ka anii’ee dapnage tɔgɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a wereloo Jɛhova.

^ bar. 68 UE A BAATƐ̄ FOTO: A bee lu nu a kuī loo Josɛf lo ewee su pya ye butɔ siā butɔ bɔŋanaloo. Nii’ee, pya tɛ ɛrɛ etɔgɛ kɔ su wa butɔ siā enɔānu bu bɔŋanaloo kuīe nage wa loo.

^ bar. 70 UE A BAATƐ̄ FOTO: Jizɔs bee nɔ esu bah siātam aābah ye tɛ. Pya zege anii’ee dapnage nɔ tam aābah wa tɛ.