Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Onésime kɛ Géraldine

Yehowa Jɔɔ Mɛi Ni Kuɔ Amɛsɛɛ Kɛyaa Amɛmaŋ Lɛ

Yehowa Jɔɔ Mɛi Ni Kuɔ Amɛsɛɛ Kɛyaa Amɛmaŋ Lɛ

NYƐMIMƐI pii ni be ko ni eho lɛ amɛfã gbɛ kɛtee maŋsɛɛ koni amɛyatao shika lɛ eku amɛsɛɛ kɛba amɛmaŋ. Amɛteŋ mɛi pii miisɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ, ejaakɛ amɛsumɔɔ Yehowa kɛ amɛnyɛmi gbɔmɔ. (Mat. 22:37-39) Mɛɛ nibii amɛkɛshã afɔle? Ni mɛɛ jɔɔmɔi amɛná? Nyɛhãa wɔsusua amɛteŋ mɛi ni jɛ Cameroon, ni yɔɔ Afrika anaigbɛ lɛ ahe, koni no aye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔi nɛɛ hetoo.

“MIBAJE HE NI ‘LOI’ LƐ YƆƆ LƐ”

Yɛ afi 1998 lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Onésime ni jɛ Cameroon lɛ fã gbɛ kɛtee maŋsɛɛ. Eyahi jɛmɛ afii 14 sɔŋŋ. Gbi ko be ni etee asafoŋ kpee lɛ, enu nɔkwɛmɔnɔ ko ni kɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he, ni no hã esusu nii ahe waa. Naa nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Awie akɛ: “Mɛi enyɔ tee wuo, ni mɔ kome na akɛ enaanyo lɛ miigbe loo pii fe lɛ. Mɛni mɔ ni egbeee loo pii lɛ baafee? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ebaaya he ni enaanyo lɛ yɔɔ lɛ, koni lɛ hu enyɛ egbe loo pii, aloo jeee nakai?”

Be ni Onésime nu nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ, ejwɛŋmɔ tee Cameroon, ejaakɛ mɛi boɔ sane kpakpa lɛ toi waa yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, eshwe akɛ eyafata nyɛmimɛi lɛ ahe yɛ jɛmɛ koni egbe mfonirifeemɔŋ loo pii. Shi Onésime she gbeyei fioo. Ebi ehe akɛ, ‘Amrɔ nɛɛ ni mibahi maŋsɛɛ afii pii lɛ, kɛ́ miku misɛɛ mitee shĩa lɛ, ani mana nibii anaa?’ No hewɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaaka ekwɛ dã. Eyahi Cameroon nyɔji ekpaa, kɛkɛ ni yɛ afi 2012 lɛ, efã eyahi jɛmɛ kwraa.

Onésime wie akɛ: “Biɛ dɔɔ waa, ni shihilɛ lɛ tamɔɔɔ maŋsɛɛ. Agbɛnɛ hu, yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, wɔtaa bɛntsii anɔ, ni no hã mishwe sɛii kɛ amɛnɔ fom ni mitaa nɔ be ko ni eho lɛ.” Kɛkɛ ni eŋmɔ fioo ni ewie akɛ: “Shi mikɛ mijwɛŋmɔ ma nɔ ni awieɔ lɛ nɔ, ni fiofio lɛ, mikaiii sɛii kɛ amɛnɔ fom lɛ dɔŋŋ.”

Yɛ afi 2013 lɛ, Onésime kɛ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Géraldine, ni eyahi France afii nɛɛhu shi lɛ hu eku esɛɛ kɛba Cameroon lɛ, bote gbalashihilɛ mli. Gbalashihilɛ mli bii nɛɛ hã Yehowa sɔɔmɔ lɛ fee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ amɛshihilɛ mli. Mɛɛ jɔɔmɔi amɛná yɛ enɛ hewɔ? Onésime wie akɛ: “Mi kɛ miŋa ná hegbɛ wɔtee Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ, ni amrɔ nɛɛ, wɔmiisɔmɔ yɛ Betel. Nyɛsɛɛ afi lɛ, abaptisi mɛi 20 yɛ wɔsafo lɛ mli. Amrɔ nɛɛ manyɛ makɛɛ akɛ, mibaje he ni ‘loi’ lɛ yɔɔ lɛ.” (Mar. 1:17, 18) Géraldine hu wie akɛ: “Miná jɔɔmɔi pii fe bɔ ni mikpa gbɛ po.”

ENYƐ EYE EBUA MƐI NI AMƐBATSƆMƆ KASELƆI

Judith kɛ Sam-Castel

Susumɔ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Judith lɛ hu niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Ewie akɛ, be fɛɛ be kɛ́ ejɛ United States ni ebasara eweku lɛ yɛ Cameroon lɛ, kɛ́ eeshi lɛ, efoɔ, ejaakɛ edɔɔ lɛ akɛ ebaashi mɛi pii ni ekɛ amɛ eje Biblia mli nikasemɔ shishi lɛ. Anɔkwa, Judith shwe ni etsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni kɛ̃lɛ eshashao shi akɛ ebaaku esɛɛ eba Cameroon. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, epapa bɛ hewalɛ, ni ekɛ shika ni enáa yɛ nitsumɔ ni etsuɔ yɛ maŋsɛɛ lɛ mli lɛ eko majeɔ shĩa koni akɛkwɛ lɛ; ni anɔkwa, nitsumɔ ni etsuɔ lɛ, shika yɛ mli waa. Shi Judith kɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ ni eku esɛɛ eba emaŋ. Be ni eba lɛ, enáaa nibii ogbɔjɔ tamɔ bɔ ni enáa lɛ be ni eyɔɔ maŋsɛɛ lɛ, shi esɔle ehã Yehowa ni Yehowa aye abua lɛ. Agbɛnɛ hu, kpokpaa nɔkwɛlɔ ko kɛ eŋa wo lɛ hewalɛ.

Te nibii tee lɛ ehã tɛŋŋ kɛhã Judith? Ewie akɛ: “Yɛ afii etɛ pɛ mli lɛ, minyɛ miye mibua mɛi ejwɛ ni amɛtee amɛhiɛ ni abaptisi amɛ.” Judith bɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ, ni ŋmɛnɛ lɛ, ekɛ ewu Sam-Castel miisɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa. Ni Judith papa hu? Amɛweku lɛ nyɛ ená helatsamɔhe ko yɛ maŋsɛɛ ni kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaafee lɛ opireshɛŋ ni amɛheee nɔ ko. Miishɛɛ sane ji akɛ, opireshɛŋ lɛ tee lɛ jogbaŋŋ ni nuumo lɛ ná hewalɛ.

WƆNA YEHOWA NINE YƐ WƆSHIHILƐ MLI

Caroline kɛ Victor

Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Victor lɛ fã eyahi Canada. Be ko lɛ, ekane sane ko yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni kɔɔ yunivɛsiti yaa he, ni no hã esusu nii ahe kɛtee shɔŋŋ. No mli lɛ eeya yunivɛsiti, shi ekpa ni ebɔi skul ko ni baahã ená ninenaa nitsumɔ yɛ be kukuoo mli lɛ yaa. Victor wie akɛ: “Enɛ ye ebua mi ni miná nitsumɔ mra ni minyɛ mifee nɔ ko ni mishwe aahu akɛ mafee lɛ, no ji, ni matsɔ gbɛgbalɔ.” Sɛɛ mli lɛ, Victor kɛ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Caroline lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni amɛfã gbɛ kɛba Cameroon. Be ni amɛba lɛ, amɛbashara shi yɛ nitsumɔhe nine lɛ, ni awo amɛ hewalɛ ni amɛkwɛ kɛji amɛbaanyɛ amɛbasɔmɔ yɛ Cameroon lo. Victor wie akɛ, “Wɔnyɛ wɔmɔ ninefɔ̃ɔ lɛ mli oya, ejaakɛ wɔbuako heloonaa nibii pii anaa wɔhãko wɔhe.” Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Caroline miiye helai bibiibibii komɛi moŋ, shi amɛfã amɛbahi Cameroon.

Mɛi ni amɛshiɛ amɛhã yɛ Cameroon lɛ ateŋ mɛi pii ná he miishɛɛ akɛ amɛbaakase Biblia lɛ. No hewɔ lɛ amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ bɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi koni amɛnyɛ amɛye amɛbua mɛi nɛɛ. No mli lɛ, Victor kɛ Caroline kɛ shika fioo eto, ni no amɛkɛkwɛ amɛhe. Shi sɛɛ mli lɛ, ehe bahia ni amɛyatsu nii yɛ Canada nyɔji fioo koni amɛná nɔ ko ni amɛkɛbatsa amɛgbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ nɔ yɛ Cameroon. Ani Yehowa jɔɔ amɛ? Hɛɛ, ejɔɔ amɛ waa. Amɛná hegbɛ amɛtee Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ, amɛsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi, ni amrɔ nɛɛ amɛmiisɔmɔ akɛ tsumaa sɔɔlɔi. Victor wie akɛ, “Ehi akɛ wɔkɛ wɔhe shã afɔle, ejaakɛ no hã wɔna Yehowa nine yɛ wɔshihilɛ mli.”

AMƐNYƐ AMƐYE AMƐBUA MƐI NI AMƐTEE AMƐHIƐ NI ABAPTISI AMƐ

Stéphanie kɛ Alain

Yɛ afi 2002 lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Alain, ni no mli lɛ eeya yunivɛsiti yɛ Germany lɛ, kane dɛhiɛmɔ wolo ni ji, Oblahii Kɛ Oblayei, Mɛni Nyɛkɛ Nyɛshihilɛ Baafee lɛ. Nibii ni ekane yɛ mli lɛ ta etsuiŋ, ni no hã ekɛ otii mamɔ ehiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Yɛ afi 2006 lɛ, etee Sɔɔmɔ Tsɔsemɔ Skul lɛ, ni be ni egbe naa lɛ, ahã eyasɔmɔ yɛ Cameroon, ni ji he ni afɔ lɛ yɛ lɛ.

Be ni Alain ba Cameroon lɛ, etao nitsumɔ ni baaye abua lɛ ni ená be ekɛtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, eyaná nitsumɔ kroko ni shika yɔɔ mli fe nɔ ni etsuɔ lɛ. Shi enu he akɛ nitsumɔ nɛɛ ehã ekɛ be ni ekɛyaa shiɛmɔ lɛ eko miishã afɔle. No hewɔ lɛ, be ni ahã ele akɛ aasumɔ ni ebɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ lɛ, ekpɛlɛ nɔ oya. Alain nitsumɔtsɛ lɛ sumɔɔɔ ni eyaa, no hewɔ lɛ ehã ele akɛ ebaaŋmɛ enyɔmɔwoo lɛ nɔ. Shi Alain hãaa no alaka lɛ ni etsake ejwɛŋmɔ. Sɛɛ mli lɛ, ekɛ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Stéphanie, ni ehi France afii pii dani eku esɛɛ eba Cameroon lɛ, bote gbalashihilɛ mli. Mɛɛ naagbai Stéphanie kɛkpe be ni eku esɛɛ lɛ?

Stéphanie wie akɛ: “Helai bibiibibii pii bɔi minaagbamɔ, shi minyɛɔ miyaa helatsamɔhe ni akwɛɔ mi ni mihe jɔɔ mi.” Yehowa jɔɔ Alain kɛ Stéphanie yɛ amɛshifimɔ lɛ hewɔ. Alain wie akɛ: “Be ko be ni wɔtee shiɛmɔ yɛ akrowa ko ni atsɛɔ lɛ Katé lɛ, wɔná mɛi pii ni miisumɔ ni akɛ amɛ akase Biblia lɛ. Shi akɛni jɛmɛ kɛ maŋtiase lɛ teŋ jekɛ waa hewɔ lɛ, wɔto gbɛjianɔ koni wɔkɛ amɛ akase nii yɛ foŋ nɔ. Mɛi ni wɔná yɛ akrowa nɛɛ ateŋ mɛi enyɔ tee amɛhiɛ ni abaptisi amɛ, ni anyɛ ato kuu shishi yɛ jɛmɛ.” Stéphanie wie kɛfata he akɛ: “Nɔ ko bɛ ni hãa mɔ náa miishɛɛ fe ni ebaaye ebua mɔ ko ni mɔ lɛ aya ehiɛ ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa ni abaptisi lɛ. Ni sɔɔmɔ ni wɔbasɔmɔ yɛ biɛ lɛ ehã wɔná enɛ mli niiashikpamɔ shii abɔ.” Ŋmɛnɛ lɛ, Alain kɛ Stéphanie miisɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa.

“NƆ NI ESA AKƐ WƆFEE LƐ NƆŊŊ WƆFEE LƐ”

Léonce kɛ Gisèle

Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Gisèle lɛ na anɔkwale lɛ be ni eyaa datrɛfoi askul yɛ Italy. Gbalashihilɛ mli bii gbɛgbalɔi komɛi ni kɛ lɛ kase Biblia lɛ. Amɛshihilɛ fee lɛ fɛo waa, ejaakɛ ena akɛ, amɛkɛ heloonaa nibii pii gbaaa amɛhe naa. Enɛ hã Gisèle shwe waa akɛ lɛ hu efee pii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, ebɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ dani egbe skul naa po.

Gisèle shwe akɛ eku esɛɛ eba Cameroon koni ebalɛɛ esɔɔmɔ lɛ mli, shi eshe gbeyei fioo. Ewie akɛ: “No mli lɛ, miyɛ mla naa hegbɛ ni hãa minyɛɔ mihiɔ Italy akɛ Italynyo, ni miyɛ nanemɛi kɛ wekumɛi hu yɛ jɛmɛ. Shi kɛ́ mishi miba lɛ, enɛɛmɛi fɛɛ baaŋmɛɛ mi.” Shi Gisèle hãaa nibii nɛɛ eko kwraa atsĩ enaa. Yɛ May 2016 lɛ, eku esɛɛ eba Cameroon. Sɛɛ mli lɛ, Gisèle kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Léonce lɛ bote gbalashihilɛ mli, ni Cameroon nitsumɔhe nine lɛ wo amɛ hewalɛ ni amɛyasɔmɔ yɛ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Ayos lɛ, ejaakɛ hiamɔ lɛ da yɛ jɛmɛ.

Te nibii tee lɛ ehã tɛŋŋ yɛ Ayos? Gisèle wie akɛ: “Bei pii lɛ, agbeɔ kane, ni eyeɔ otsii abɔ dani asuɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔtsaaji wɔfoŋ. Enɛ hewɔ lɛ, bei pii lɛ, wɔfoŋ tsuuu nii. Mikase bɔ ni ashɛreɔ lai kɛhoɔ nii, ni wɔkɛ wheelbarrow kɛ tɔɔtsi yafoɔ nu gbɛkɛ be ni mɛi pii bɛ faa lɛ naa.” Mɛni ye ebua Gisèle kɛ ewu lɛ? Ewie akɛ: “Yehowa mumɔ lɛ ye ebua wɔ, ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hu ye ebua enyɛmi. Agbɛnɛ hu, wɔwekumɛi kɛ wɔnanemɛi wo wɔ hewalɛ, ni amɛmaje wɔ shika yɛ be kɛ beiaŋ.”

Ani Gisèle eshwa ehe akɛ eku esɛɛ kɛba emaŋ? Dabi kwraa! Ewie akɛ: “Eyɛ mli akɛ be ni wɔba klɛŋklɛŋ lɛ, wɔkɛ naagbai kpe ni wɔnijiaŋ je wui moŋ, shi wɔnyɛ wɔye naagbai nɛɛ anɔ, ni no hã mikɛ miwu fɛɛ na akɛ, nɔ ni esa akɛ wɔfee lɛ nɔŋŋ wɔfee lɛ. Wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ, ni wɔnuɔ he akɛ wɔkɛ lɛ teŋ naanyobɔɔ lɛ mli ewa.” Léonce kɛ Gisèle ná hegbɛ amɛtee Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ, ni amrɔ nɛɛ, amɛmiisɔmɔ akɛ be kukuoo gbɛgbalɔi krɛdɛi.

Wolɛi kɛ naagbai pii kpeɔ, shi amɛfeɔ ekãa koni amɛnyɛ amɛgbe loo babaoo. Nakai nɔŋŋ eji yɛ mɛi ni jɛɔ amɛtsuiŋ amɛkɛ nibii shãa afɔle koni amɛku amɛsɛɛ amɛba maji he ni afɔ amɛ yɛ lɛ anɔ ni amɛbaye amɛbua kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ etsɔɔ akɛ, amɛhiɛ dɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he ni amɛsumɔɔ Yehowa hu, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yehowa hiɛ kpaŋ amɛnɔ kɔkɔɔkɔ. (Neh. 5:19; Heb. 6:10) Ani oyɛ maŋsɛɛ? Ani hiamɔ lɛ da yɛ maŋ nɔ he ni ojɛ lɛ? Kɛ́ nakai lɛ, ani obaanyɛ oku osɛɛ kɛya jɛmɛ? Kɛ́ oku osɛɛ lɛ, Yehowa baajɔɔ bo waa!​—Abɛi 10:22.