Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

Onésime é Géraldine

Jéova ka béni moun ki ka viré viv an péyi a yo

Jéova ka béni moun ki ka viré viv an péyi a yo

ONLO frè é sè ki té kité péyi a yo pou ay gangné plis lajan adan ondòt péyi désidé viré adan péyi a yo. Poukwa yo désidé fè sa ? Yo enmé Jéova é yo enmé pwochen a yo. Kifè, sa ba-yo anvi ay la té ka manké pwoklamatè (Mat. 22:37-39). Ki sakrifis yo fè é kijan Jéova béni-yo ? Pou réponn a kèsyon-lasa, an-nou fè on ti vwayaj o Kamwoun.

« AY LA PWASON-LA KA MÒDÉ LA »

An-nou palé dè on frè non a-y sé Onésime. I fèt o Kamwoun. An 1998, i kité péyi a-y é pannan 14 an i viv alétranjé. On jou, pannan i té an réinyon, i tann on ègzanp yo pran anrapò èvè travay a prédikasyon-la. Mi sa frè-la di an diskou-la : « Si ou ay lapèch èvè on zanmi a-w, zòchak on koté diféran é ou ka rann-vou kont kè zanmi a-w ka pran plis pwason ki-w, ou pé’é ay jwenn-li ? »

Ègzanp-lasa fè Onésime réfléchi onlo. I gadé pou vwè si i té pé viré an péyi a-y pas an péyi-lasa té ni onlo moun ki té anvi étidyé Labib. Men ni dé biten ki té ka enkyété-y. I té ka mandé-y ès i té’é pé adapté-y a péyi a-y alòskè sa té ka fè lanné é lanné kè i té ka viv adan on péyi étranjé. Pou vwè si i té pé fè sa, i ay rété o Kamwoun pannan 6 mwa. É, an 2012, i viré définitivman.

Mi sa Onésime ka di : « Fò an té abityé-mwen èvè chalè-la é èvè jan-la sé moun-la té ka viv la. Anplis, an Sal di Wayòm la, yo té ka sizé anlè ban ki té rèd. » « É fò an té abityé-mwen sizé asi sa. Sé vré, lè an té alétranjé, an té alèz an mwen lè an té sizé asi sé chèz-la an réinyon. Men pi an té ka konsantré-mwen asi pwogram-la é pi an té ka oubliyé sé chèz-lasa. »

An 2013, Onésime mayé èvè Géraldine, on sè ki viré o Kamwoun apré i fè 9 an an Frans. Onésime é madanm a-y mèt Jéova prèmyé douvan an vi a yo. Kijan Jéova béni-yo ? Mi sa Onésime ka di : « Èvè madanm an mwen, nou fè Lékòl pou évanjélizatè a Wayòm-la é nou ay sèvi an Bétèl-la. Lanné pasé, adan lasanblé an nou, ni 20 étidyan ki pran lèbatèm. Konnyéla, “an ka pran pwason” alèz an mwen » (Mawk 1:17, 18). Mi sa Géraldine ka ajouté : « An pa jen konprann an té’é ni tousa bénédisyon. »

NOU TÉ KONTAN FÈ DISIP TOUBÒNMAN

Judith é Sam-Castel

Judith té déménajé o Zétazini é i té anvi fè plis pou Jéova. Mi sa i ka di : « Chakfwa an té k’ay vwè fanmi an mwen o Kamwoun, lè lè-la té rivé mwen té pati, a pa ti pléré an té ka pléré pas an té ja koumansé enpé étid biblik é fò an té lésé-yo mwen pati. » Judith té byen anvi viré o Kamwoun men i té ka ézité. I té ka gangné vi a-y byen é sa té ka pèwmèt-li péyé swen a pap’a-y ki té o Kamwoun. Men konm Judith té ka fè Jéova konfyans, i viré o Kamwoun. Limenm ka admèt kè lavi-la pa té menm biten ki o Zétazini. I priyé Jéova pou i pé sa fè kò èvè chanjman-lasa. Anplisdisa, on rèsponsab a siwkonskripsyon é madanm a-y ba-y dé bon ti konsèy pou ankourajé-y.

Judith ka rakonté-nou ki bénédisyon Jéova vidé asi-y lèwvwè i viré o Kamwoun. Mi sa i ka di : « An 3 an sèlman, ni 4 étidyan an mwen ki pran lèbatèm. A pa ti kontan an té kontan ! » Yo nonmé Judith pyonyé èspésyal. Jòdijou, i mayé èvè Sam-Castel, on rèsponsab a siwkonskripsyon. Men é papa Judith aprézan ? Li é fanmi a-y rivé touvé on lopital alétranjé ki té dakò pou opéré pap’a-y é yo pa té bizwen péyé ayen. É opérasyon-la pasé byen toubònman.

NOU VWÈ JAN JÉOVA SOUTYENN-NOU

Caroline é Victor

Konnyéla, an-nou palé dè on frè non a-y sé Victor ki déménajé o Kanada. Frè-la li on awtik a Tou dè Gad ki té ka palé dè gran étid. Kifè, i désidé dè arété zafè a linivèwsité la é dè fè on fòwmasyon ki pi kout. Mi sa i ka di : « Sa pèwmèt-mwen touvé on travay pi vit é konsa an té pé fè sa an toujou té vé fè : vin pyonyé. » Plita, Victor mayé èvè Caroline, é yo ay vizité Lèkamwoun. Yo ay vizité Bétèl-la é yo ankourajé-yo réfléchi pou vwè si yo té’é pé sèvi o Kamwoun. Mi sa Victor ka di : « Konm nou té ja ka menné on vi ki senp, nou pa té ka vwè ka ki té ka anpéché-nou ay o Kamwoun, kifè, nou aksèpté envitasyon-lasa. » Menmsi Caroline té on ti jan malad, yo désidé déménajé kanmenm.

Victor é Caroline vin pyonyé pèwmanan pou édé moun ki té anvi konnèt plis biten asi Labib. Konm yo té ni tibwen lajan dè koté, odépa, yo pa té bizwen travay. Men onlè, yo té oblijé viré o Kanada pou fè on ti lajan rantré. É aprésa, yo viré o Kamwoun pou kontinyé ti sèwvis a yo. Ki bénédisyon yo jwenn ? Yo fè Lékòl pou évanjélizatè a Wayòm-la, yo nonmé-yo pyonyé èspésyal é aprésa, yo ay sèvi aplentan asi chantyé a konstriksyon. Mi sa Victor ka di : « Nou té ka viv alèz an nou é nou té ni tousa ki té fo nou. Men nou lagé tousa. Nou fè Jéova konfyans é nou vwè men a-y. »

NOU KA ÉDÉ MOUN BA JÉOVA VI A YO É NOU KONTAN FÈ SA

Stéphanie é Alain

Konnyéla, an-nou palé dè Alain, on jenn frè ki té ka fè étid a-y an Almagn. An 2002, i li trak-lasa Jeunes gens, qu’allez-vous faire de votre vie ? Sa i li adan trak-lasa pousé-y a ni dòt òbjèktif adan lavi. An 2006, i fè Lékòl pou frè sélibatè é yo voyé-y sèvi o Kamwoun, la i fèt la.

O Kamwoun, Alain touvé on travay ki pa té ka pran tout tan a-y. Apré, i touvé on travay ki té’é fè-y gangné plis lajan men i té pè kè sa anpéché-y préché kon avan. Kifè, lèwvwè yo pwopozé-y vin pyonyé èspésyal, i di wi tousuit. Patwon a-y pwopozé-y plis lajan men i pa démòd. Tibwen tan apré, Alain mayé èvè Stéphanie, ki viv an Frans pannan plizyè lanné. Ki difikilté Stéphanie jwenn lè i koumansé viv o Kamwoun ?

Mi sa Stéphanie ka di : « An trapé plizyè maladi é déotwa alèwji. Men an touvé on trètman é sa ban-mwen on bèl favè. » Stéphanie é mari a-y pa jen lagé é Jéova béni-yo. Mi sa Alain ka rakonté : « Nou ay préché adan on vilaj yo ka kriyé Katé. Sé té on ti koté apa. É nou touvé enpé moun ki té anvi étidyé Labib. Plita, nou kontinyé sèwten adan sé étid-lasa pa téléfòn. Ni 2 adan étidyan an nou ki pran lèbatèm é yo fè on gwoup a prédikasyon adan vilaj-lasa. » Mi sa Stéphanie ka ajouté : « Lèwvwè ou ka édé on moun pwogrésé jiskatan i ba Jéova vi a-y, a pa ti kontan ou ka kontan ! Dépi an ka rété kotésit, an ja édé plizyè moun a pran lèbatèm. É sa, sé on gran privilèj toubònman ! » Jòdijou, Alain rèsponsab a siwkonskripsyon é Stéphanie ka édé-y adan travay-lasa.

« NOU FÈ SA POU NOU TÉ FÈ »

Léonce é Gisèle

Gisèle pran lèbatèm, i té ka fè étid an Itali pou vin dòktè. Sé on sè é mari a-y ki fè étid a Gisèle. Yo toulédé té pyonyé é yo té ka menné on vi ki senp. É sé sa ki ba Gisèle anvi préché plis. Kifè, toupannan Gisèle té ka fin étid a-y i vin pyonyé pèwmanan.

Gisèle té anvi viré o Kamwoun pas i té anvi fè plis biten pou Jéova men i té on ti jan enkyèt. Mi sa i ka di : « Si an té ka viré o Kamwoun, sa té’é vé di kè an pa té’é pé wouvin an Itali konsa. É an té’é ni dimal a rèvwè fanmi an mwen é zanmi an mwen kè an lésé anba-la. » Magré tousa, an mé 2016, Gisèle viré o Kamwoun. Kèlkètan apré, i mayé èvè Léonce. Bétèl-la mandé-yo si yo té’é pé enstalé-yo a Ayos, on koté té ka manké pwoklamatè.

Kijan moun té ka viv a Ayos ? Mi sa Gisèle ka rakonté : « Souvantfwa, yo té ka pran kouwan-la pannan plizyè simenn, kifè, téléfòn an nou pa té ni onlo chaj é nou té ni dimal a jwenn fanmi an nou. An aprann fè manjé anlè on foyé-difé. Sé lannuit nou té k’ay chèché dlo adan on sous pas a lè-lasa pa té ni onlo moun an sous-la. Nou té ka sèvi èvè on lanp pou kléré-nou é sé òbò bouwèt nou té ka chayé dlo-la. » Men Gisèle é mari a-y pa lagé. Ka ki édé-yo ? Mi sa Gisèle ka réponn : « Lèspri a Jéova édé-nou onlo pou nou pé sa andiré. Mari an mwen é mwen, nou toujou té ka soutyenn-nou. Nou té pé konté osi asi fanmi an nou é zanmi an nou ki té ka ankourajé-nou é ki té ka voyé on ti monné dè tanzantan ban nou. »

Ès Gisèle té kontan viré an péyi a-y ? Mi konsa i ka réponn : « Ou pé di-y ! » « Odépa, nou jwenn difikilté é nou té ka santi-nou dékourajé. Men nou pa lésé sa pran lanmen asi nou ! É lè nou rivé about a sé difikilté-lasa, mwen é mari an mwen, nou santi kè sé ègzaktèman sa pou nou té fè. Nou ka fè Jéova konfyans é nou ka santi kè nou ka vin pibon zanmi èvè-y. » Léonce é Gisèle ay fè Lékòl pou évanjélizatè a Wayòm-la, é pou lèmoman yo pyonyé èspésyal.

Délè, pou on péchè pran bon pwason, i ka jwenn onlo difikilté men i ka pran kouraj a-y a 2 men. Menmjan-la, lèwvwè on pwoklamatè ka viré an péyi a-y, i ka fè onlo sakrifis pou édé moun ki anvi tann mésaj a Wayòm-la. Asiré pa pétèt, Bondyé ké sonjé tout lanmou-la sé pwoklamatè-lasa montré pou non a-y (Néém. 5:19 ; Ébr. 6:10). Si ou ka viv alétranjé é pa ni asé pwoklamatè adan péyi a-w, ès ni mwayen ou viré an péyi a-w ? Si ou fè sa, bénédisyon dèyè poko mannyé ! (Pwov. 10:22).