Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 46

Feemɔ Ekãa—Yehowa Ji Oyelikɛbualɔ

Feemɔ Ekãa—Yehowa Ji Oyelikɛbualɔ

“Mishiŋ bo, ni mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.”​—HEB. 13:5.

LALA 55 Nyɛkashea Amɛ Gbeyei!

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Kɛ́ wɔnu he akɛ mɔ ko bɛ ni baaye abua wɔ, loo wɔnaagbai lɛ tsii fe wɔ lɛ, mɛni baanyɛ awo wɔ hewalɛ? (Lala 118:5-7)

ANI onu he pɛŋ akɛ mɔ ko bɛ ni baanyɛ aye abua bo ni odamɔ naagba ko ni okɛkpeɔ lɛ naa? Mɛi pii enu he nakai pɛŋ, ni Yehowa tsuji anɔkwafoi komɛi po fata he. (1 Maŋ. 19:14) Shi be fɛɛ be ni obaanu he nakai lɛ, kaimɔ Yehowa shiwoo nɛɛ, akɛ: “Mishiŋ bo, ni mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.” Enɛ baahã oná ekãa babaoo ni okɛɛ akɛ, “Yehowa ji miyelikɛbualɔ; misheee gbeyei.” (Heb. 13:5, 6) Bɔfo Paulo ni ŋma wiemɔi nɛɛ yɛ wolo ko ni eŋma emaje Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ yɛ aaafee afi 61 Ŋ.B. lɛ mli. Ewiemɔi nɛɛ kaiɔ wɔ wiemɔi ni yɔɔ Lala 118:5-7 lɛ.​—Kanemɔ.

2. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli? Ni mɛni hewɔ?

2 Tamɔ bɔ ni eji yɛ mɔ ni ŋma Lala 118 lɛ gbɛfaŋ lɛ, Paulo hu na nibii pii yɛ eshihilɛ mli ni hã ena akɛ Yehowa ji e-Yelikɛbualɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nɔ ni fe afii enyɔ dani ebaaŋma Hebribii awolo lɛ, ekɛ meele miifã gbɛ ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa. Enɛ kɛ ewala wo oshãra mli, shi ehiɛ kpãtãaa. (Bɔf. 27:4, 15, 20) Dani Paulo baafã gbɛ nɛɛ kɛ yɛ gbɛfaa lɛ mli fɛɛ lɛ, Yehowa ye ebua lɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Wɔbaasusu gbɛi nɛɛ ateŋ etɛ ahe yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa ye ebua Paulo kɛtsɔ Yesu kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ anɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, eye ebua lɛ kɛtsɔ mɛi komɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ anɔ. Kɛ nɔ ni ji etɛ lɛ, eye ebua lɛ kɛtsɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ. Kɛ́ wɔsusu nibii ni tee nɔ yɛ Paulo shihilɛ mli lɛ he, kɛ bɔ ni Yehowa ye ebua lɛ lɛ, no baahã hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ Yehowa baaye eshiwoo lɛ nɔ ni eye ebua wɔ kɛ́ wɔbo wɔtsɛ lɛ mli awa.

YEHOWA TSƆ YESU KƐ ŊWƐIBƆFOI ANƆ EYE EBUA PAULO

3. Mɛɛ sane eeenyɛ efee akɛ Paulo bi ehe? Ni mɛni hewɔ?

3 Yɛ aaafee afi 56 Ŋ.B. lɛ, mɛi komɛi mɔ Paulo ni amɛgbala lɛ kɛje sɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli kɛje kpo, ni kulɛ amɛyaagbe lɛ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, akɛ lɛ tee Sanhedrin lɛ hiɛ, shi shwɛ sharao ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ atserɛ emli. (Bɔf. 21:30-32; 22:30; 23:6-10) Eeenyɛ efee akɛ, nakai beiaŋ lɛ, Paulo bi ehe akɛ, ‘Ani nɛkɛ sɔŋŋ mana nɔ? Namɔ baaye abua mi?’

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ Yesu nɔ eye ebua Paulo?

4 Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ye ebua Paulo? Gbi ni amɔ Paulo lɛ, nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, “Nuŋtsɔ lɛ,” ni ji Yesu, badamɔ emasɛi ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Tsɛ otsui oŋmɛ omli! Ejaakɛ bɔ ni oyeɔ mihe odase fitsofitso yɛ Yerusalem lɛ, nakai nɔŋŋ obaayaye mihe odase yɛ Roma.” (Bɔf. 23:11) Hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ ba yɛ be ni sa mli diɛŋtsɛ! Klɛŋklɛŋ lɛ, Yesu jie Paulo yi akɛ, eye ehe odase yɛ Yerusalem. Kɛkɛ ni ewo lɛ shi akɛ, ebaayashɛ Roma shweshweeshwe, ni ebaaye ehe odase yɛ jɛmɛ hu. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ hã etsui nyɔ emli, ni enu he akɛ eyɛ shweshweeshwe tamɔ gbekɛ ko ni epapa efua lɛ waa.

Be ni Paulo kɛ meele ko miifã gbɛ ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa lɛ, ŋwɛibɔfo ko wo lɛ shi akɛ lɛ kɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ meele lɛ mli lɛ yi baaná wala (Kwɛmɔ kuku 5)

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ŋwɛibɔfo ko nɔ eye ebua Paulo? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

5 Mɛɛ naagbai krokomɛi Paulo kɛkpe? Be ni amɔ Paulo yɛ Yerusalem lɛ sɛɛ aaafee afii enyɔ lɛ, eta meele mli eeya Italia ni kɔɔyɔɔ ko ni naa wa waa bɔi tswaa. Anɔkwa, kɔɔyɔɔ nɛɛ naa wa aahu akɛ, amlakui lɛ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ meele lɛ mli lɛ nu he akɛ amɛnaagbee ji no. Shi Paulo sheee gbeyei. Mɛni hewɔ? Ekɛɛ mɛi ni yɔɔ meele lɛ mli akɛ: “Nyɔɔŋ nɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ, mɔ ni nii ji mi lɛ kɛ mɔ hu ni mikɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ hãa lɛ lɛ, bɔfo ko badamɔ mimasɛi, ni ekɛɛ, ‘Kaashe gbeyei, Paulo. Esa akɛ oyadamɔ Kaisare hiɛ, ni naa! Nyɔŋmɔ eŋɔ mɛi ni kɛ bo yɔɔ meele lɛ mli lɛ fɛɛ eke bo.’” Yehowa tsɔ bɔfo lɛ nɔ etĩ shi ni ewo Paulo kɛtsɔ Yesu nɔ aaafee afii enyɔ ni eho lɛ mli. Ani eye shiwoo nɛɛ nɔ? Hɛɛ. Paulo yashɛ Roma shweshweeshwe.​—Bɔf. 27:20-25; 28:16.

6. Mɛɛ shi Yesu ewo wɔ? Ni mɛni hewɔ shiwoo nɛɛ wajeɔ wɔ?

6 Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu yeɔ ebuaa wɔ? Yesu baaye ebua wɔ tamɔ bɔ ni eye ebua Paulo lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewo mɛi fɛɛ ni nyiɛ esɛɛ lɛ shi akɛ: “Mikɛ nyɛ yɛ gbii lɛ fɛɛ kɛyashi je lɛ naagbee gbii lɛ amli.” (Mat. 28:20) Yesu wiemɔi nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ jeee daa gbi nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔsuɔlɔ ko gbo lɛ, nakai gbi lɛ kɛ gbii ni nyiɛ sɛɛ lɛ, wɔyeɔ awerɛho waa, ni bei komɛi po lɛ, enɛ yaa nɔ afii abɔ. Mɛi komɛi hu yɛ ni daa gbi lɛ, amɛnáaa nibii mlɛo ejaakɛ amɛgbɔlɔ. Bei komɛi hu lɛ, wɔhaoɔ waa gbii abɔ. Shi kɛ́ nibii miiya lɛ jogbaŋŋ eehã wɔ jio, nibii eyaaa lɛ jogbaŋŋ jio lɛ, wɔle akɛ, Yesu kɛ wɔ yɛ “gbii lɛ fɛɛ,” ni enɛ wajeɔ wɔ koni wɔfi shi.​—Mat. 11:28-30.

Ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛtsɔɔ wɔ gbɛ be ni wɔshiɛɔ (Kwɛmɔ kuku 7)

7. Yɛ nɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 14:6 lɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ŋmɛnɛ?

7 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Nyɔŋmɔ tsɔɔ ŋwɛibɔfoi anɔ eyeɔ ebuaa wɔ. (Heb. 1:7, 14) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, ŋwɛibɔfoi yeɔ amɛbuaa wɔ ni amɛtsɔɔ wɔ gbɛ be ni wɔshiɛɔ “Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa” lɛ wɔhãa mɛi ni yɔɔ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku, kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ” lɛ.​—Mat. 24:13, 14; kanemɔ Kpojiemɔ 14:6.

YEHOWA TSƆ MƐI KOMƐI NI YƆƆ GBƐNAI WUJI LƐ ANƆ EYE EBUA PAULO

8. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ tatsɛ ko nɔ eye ebua Paulo?

8 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ mɛi komɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ anɔ eye ebua Paulo? Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, yɛ afi 56 Ŋ.B. lɛ, Yesu wo Paulo shi akɛ, ebaayashɛ Roma. Shi Yudafoi komɛi ni yɔɔ Yerusalem lɛ kpaŋ akɛ amɛbaawo Paulo antɛo ni amɛgbe lɛ. Be ni Roma tatsɛ, Klaudio Lisia nu nɔ ni amɛkpaŋ akɛ amɛbaafee lɛ, efee nɔ ko kɛye ebua Paulo. Ehã asraafoi pii bu Paulo he ni amɛkɛ lɛ fã gbɛ aaafee kilomitai 105 sɔŋŋ kɛtee Kaisarea oya nɔŋŋ. Be ni amɛkɛ lɛ yashɛ jɛmɛ lɛ, Amralo Felike ‘fã ni bulɔi abu Paulo he yɛ Herode maŋtsɛ shĩa lɛ.’ Nɛkɛ fee ni ahere Paulo yiwala, ni mɛi ni kpaŋ akɛ amɛbaagbe lɛ lɛ anine shɛɛɛ enɔ.​—Bɔf. 23:12-35.

9. Mɛni Amralo Festo fee kɛye ebua Paulo?

9 Be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Kaisarea lɛ sɛɛ afii enyɔ lɛ, Amralo Festo baye Amralo Felike najiaŋ. No mli lɛ, Paulo yɛ tsuŋwoo lɛ mli lolo. Yudafoi lɛ kpa Festo fai ni akɛ Paulo aba Yerusalem koni abaye esane lɛ yɛ jɛmɛ, shi Festo ekpɛlɛɛɛ. Eeenyɛ efee akɛ, no mli lɛ, enu akɛ Yudafoi lɛ ekomɛi ekpɛ mli akɛ ‘amɛbaawo Paulo antɛo yɛ gbɛ lɛ nɔ ni amɛgbe lɛ.’​—Bɔf. 24:27–25:5.

10. Be ni Paulo kɛɛ Amralo Festo akɛ ekɛ esane lɛ miihã Kaisare yeli lɛ, mɛni Festo fee?

10 Sɛɛ mli lɛ, aye Paulo sane lɛ yɛ Kaisarea. Shi akɛni Festo ‘miitao ehiɛ aba nyam yɛ Yudafoi lɛ ahiɛ’ hewɔ lɛ, ebi Paulo akɛ: “Ani oosumɔ ni okwɔ kɛya Yerusalem ni ayakojo bo yɛ jɛmɛ yɛ mihiɛ?” Paulo le akɛ, kɛ́ akɛ lɛ tee Yerusalem lɛ, ekolɛ eyi náŋ wala. Shi ele nɔ hu ni kɛ́ efee lɛ, eyi baaná wala ni eyashɛ Roma ni etsa esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mikɛ misane lɛ miihã Kaisare yeli!” Festo kɛ eŋaawolɔi lɛ susu Paulo nibimɔ lɛ he, kɛkɛ ni ekɛɛ Paulo akɛ: “Okɛ osane lɛ ehã Kaisare; no hewɔ lɛ, obaaya Kaisare ŋɔɔ.” Yiŋ nɛɛ ni Festo kpɛ lɛ hi waa, ejaakɛ ehãaa Paulo henyɛlɔi lɛ anine ashɛ enɔ. Sɛɛ mli lɛ, akɛ Paulo tee Roma tɔ̃ɔ, ni Yudafoi ni miitao lɛ agbe lɛ anine shɛɛɛ enɔ.​—Bɔf. 25:6-12.

11. Mɛɛ saji ni woɔ mɔ hewalɛ ni Yesaia ŋma eeenyɛ efee akɛ bɔfo Paulo susu he?

11 Be ko lɛ, Yehowa tsɔ gbalɔ Yesaia nɔ ebɔ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ lɛ, Yehowa lɛ, kɔkɔ akɛ: “Nyɛtsɔa ŋaa, shi abaafite lɛ! Nyɛwiea nɔ ni nyɛsumɔɔ, shi eyeŋ omanye, ejaakɛ Nyɔŋmɔ kɛ wɔ yɛ!” (Yes. 8:10) Eeenyɛ efee akɛ, be ni Paulo mɛɔ ni akɛ lɛ aya Italia lɛ, esusu kɔkɔbɔɔ nɛɛ he. Enɛ hã ená nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ baaye abua lɛ, ni ekã shi faŋŋ akɛ, no waje lɛ ni enyɛ efi shi yɛ kai ni ekɛkpe amli.

Yehowa baanyɛ ata mɛi ni yɔɔ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ lɛ atsui he koni amɛbu ewebii lɛ ahe tamɔ bɔ ni efee yɛ blema lɛ (Kwɛmɔ kuku 12)

12. Te Yulio kɛ Paulo ye ehã tɛŋŋ? Ni mɛni eeenyɛ efee akɛ no hã Paulo na?

12 Yɛ afi 58 Ŋ.B. lɛ, Paulo je egbɛfaa kɛmiiya Italia lɛ shishi. Akɛni gboklɛfonyo ji lɛ hewɔ lɛ, akɛ lɛ wo Roma asraafoiatsɛ ko ni atsɛɔ lɛ Yulio lɛ dɛŋ. Te Yulio kɛ Paulo ye ehã tɛŋŋ? Ani ehã enii fee mɔbɔ? Aloo ekɛ lɛ ye jogbaŋŋ? Nɔ ko ni efee enɔ jetsɛremɔ be ni meele lɛ yashɛ Sidon lɛ hãa wɔnaa akɛ, ekɛ lɛ ye jogbaŋŋ ni ejie mlihilɛ kpo etsɔɔ lɛ. Eŋmɛ lɛ gbɛ ni eya enanemɛi lɛ aŋɔɔ ni amɛkwɛ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Yulio here Paulo yiwala po. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Asraafoi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaagbe gboklɛfoi fɛɛ ni yɔɔ meele lɛ mli lɛ, shi Yulio tsĩ amɛnaa ejaakɛ “etswa efai shi akɛ ebaabaa Paulo yi” ni ekɛ lɛ ayashɛ Italia shweshweeshwe. Eeenyɛ efee akɛ, Paulo kɔ sɛɛ akɛ, Yehowa miitsɔ asraafoiatsɛ ni mli hi nɛɛ nɔ eeye eebua lɛ ni eebu ehe.​—Bɔf. 27:1-3, 42-44.

Kwɛmɔ kuku 13

13. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baanyɛ atsɔ mɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ anɔ eye ebua ewebii lɛ?

13 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ mɛi komɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ? Yehowa baanyɛ atsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehã mɛi komɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ afee esuɔmɔnaa nii koni eyiŋtoo aba mli. Maŋtsɛ Solomon wie akɛ: “Maŋtsɛ tsui tamɔ fai yɛ Yehowa dɛŋ. Ekudɔɔ lɛ kɛyaa he fɛɛ he ni esumɔɔ.” (Abɛi 21:1) Mɛni nɔ ni ewie nɛɛ tsɔɔ? Bei komɛi lɛ, adesai gbálaa gɔɔtai kɛdɔɔ fai ayi koni amɛkɛtsu amɛyiŋtoi ahe nii. Nakai nɔŋŋ Yehowa baanyɛ atsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ edɔ amralofoi lɛ ayi ni amɛfee esuɔmɔnaa nii koni eyiŋtoo aba mli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, amralofoi lɛ atsuii tsirɛɔ amɛ ni amɛkpɛɔ yiŋ kpakpai, ni Yehowa tsuji náa he sɛɛ.​—Okɛto Ezra 7:21, 25, 26 lɛ he.

14. Yɛ nɔ ni awie yɛ Bɔfoi 12:5 lɛ naa lɛ, namɛi wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã?

14 Mɛni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee? Kɛ́ ‘maŋtsɛmɛi loo mɛi ni yɔɔ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ’ lɛ yaakpɛ yiŋ ko ni baanyɛ asa wɔshiɛmɔ kɛ wɔshihilɛ akɛ Kristofoi lɛ he lɛ, wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã amɛ. (1 Tim. 2:1, 2, shn.; Neh. 1:11) Agbɛnɛ hu, bɔ ni blema Kristofoi lɛ fee lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔsɔle waa wɔhã wɔnyɛmimɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ. (Kanemɔ Bɔfoi 12:5; Heb. 13:3) Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã bulɔi ni kwɛɔ wɔnyɛmimɛi ni awo amɛtsuŋ lɛ anɔ lɛ, ni wɔkpa Yehowa fai ni eta amɛtsui he koni amɛfee amɛnii tamɔ Yulio, ni amɛkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ aye “yɛ mlihilɛ naa.”​—Bɔf. 27:3, shn.

YEHOWA TSƆ PAULO NYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ ANƆ EYE EBUA LƐ

15-16. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ Aristarko kɛ Luka nɔ eye ebua Paulo?

15 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ Paulo nyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ eye ebua lɛ? Be ni Paulo fãa gbɛ kɛyaa Roma lɛ, Yehowa tsɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ eye ebua lɛ shii abɔ. Naa nɔkwɛmɔnii komɛi ni tsɔɔ nakai.

16 Be ni Paulo fãa gbɛ lɛ kɛyaa Roma lɛ, Aristarko kɛ Luka kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ lɛ baaya. * Gbɛfaa nɛɛ yɛ oshãra waa, ni nɔ ko bɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Yesu wo Aristarko kɛ Luka shi akɛ, amɛbaayashɛ Roma shweshweeshwe. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, Paulo nanemɛi anɔkwafoi enyɔ nɛɛ jɛ amɛsuɔmɔ mli ni amɛkɛ amɛwala wo oshãra mli koni amɛye amɛbua lɛ. Sɛɛ mli kwraa be ni amɛnyiɛ ŋshɔ lɛ hiɛ ni kɔɔyɔɔ lɛ tswaa lɛ, dani amɛná amɛle akɛ, Yehowa baabu amɛhe ni amɛyashɛ shweshweeshwe. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, be ni Aristarko kɛ Luka kwɔ meele lɛ yɛ Kaisarea lɛ, Paulo jɛ etsuiŋ esɔle eda Yehowa shi yɛ nyɛmimɛi enyɔ ni yɔɔ ekãa nɛɛ ahewɔ.​—Bɔf. 27:1, 2, 20-25.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ Paulo nyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ eye ebua lɛ?

17 Paulo nyɛmimɛi Kristofoi lɛ ye amɛbua lɛ shii abɔ yɛ gbɛfaa lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni meele lɛ yadamɔ Sidon lɛ, Yulio ‘ŋmɛ Paulo gbɛ ni eya enanemɛi lɛ aŋɔɔ ni amɛkwɛ lɛ.’ Sɛɛ mli be ni amɛyashɛ Puteoli lɛ, Paulo kɛ enanemɛi gbɛfalɔi lɛ yana nyɛmimɛi yɛ jɛmɛ, ni nyɛmimɛi lɛ kpa amɛ fai ni amɛkɛ amɛ ahi shi gbii kpawo. Ekã shi faŋŋ akɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ hei enyɔ nɛɛ hã Paulo kɛ enanemɛi gbɛfalɔi lɛ amɛhiamɔ nii, ni Paulo hu gba amɛ niiashikpamɔi ni tswaa mɔ emaa shi ni ená lɛ, ni enɛ hã amɛná miishɛɛ waa. (Okɛto Bɔfoi 15:2, 3 lɛ he.) Nyɛmimɛi nɛɛ hã Paulo kɛ enanemɛi lɛ ná hewalɛ hee kɛtsa amɛgbɛfaa lɛ nɔ.​—Bɔf. 27:3; 28:13, 14.

Yehowa tsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ tamɔ bɔ ni eye ebua Paulo lɛ (Kwɛmɔ kuku18)

18. Mɛni hã Paulo da Nyɔŋmɔ shi ni ená ekãa lɛ?

18 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, be ni meele lɛ yashɛ Italia, ni Paulo nyiɛɔ kɛyaa Roma lɛ, esusu sane ko ni eŋma eyahã asafo ni yɔɔ nakai maŋ lɛ mli afii etɛ ni eho lɛ he. Eŋma amɛ akɛ: “Afii babaoo nɛ ni mishwe waa akɛ maba nyɛŋɔɔ.” (Rom. 15:23) Shi Paulo susuuu kɔkɔɔkɔ akɛ be ni ebaaba lɛ, gboklɛfonyo ji lɛ. Be ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ nu akɛ Paulo miiba lɛ, amɛbakpee lɛ yɛ gbɛ lɛ he, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, be ni ena amɛ lɛ, ewo lɛ hewalɛ waa! Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Be ni Paulo hiŋmɛi gba amɛnɔ lɛ, eda Nyɔŋmɔ shi ni ená ekãa.” (Bɔf. 28:15) Kadimɔ akɛ, be ni Paulo na nyɛmimɛi lɛ, eda Nyɔŋmɔ shi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ shi kome ekoŋŋ lɛ, ena akɛ, Yehowa miitsɔ enanemɛi Kristofoi lɛ anɔ eeye eebua lɛ.

Kwɛmɔ kuku 19

19. Tamɔ bɔ ni awie yɛ 1 Petro 4:10 lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baanyɛ etsɔ wɔnɔ eye ebua nyɛmi ko?

19 Mɛni wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee? Ani ole nyɛmi ko yɛ osafo lɛ mli ni ewekunyo loo enaanyo ko egbo? Aloo mɔ ko ni hela loo naagba ko ni naa wa ni ekɛmiikpe lɛ ehã ehao? Kɛ́ wɔná wɔle akɛ wɔnyɛmi ko kɛ shihilɛ ko ni mli wa miikpe lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpa Yehowa fai ni ehã wɔfee nɔ ko loo wɔwie nɔ ko ni baahã nakai nyɛmi lɛ ana akɛ, wɔsumɔɔ lɛ ni esane kã wɔtsui nɔ. Ekolɛ nɔ ni wɔbaafee loo nɔ ni wɔbaawie lɛ baawo nyɛmi lɛ hewalɛ waa. (Kanemɔ 1 Petro 4:10.) * Kɛ́ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, no baahã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa ni amɛna akɛ, Yehowa miiye shi ni ewo amɛ akɛ ‘eshiŋ amɛ ni ekwaŋ amɛ kɔkɔɔkɔ’ lɛ nɔ. Kwɛ bɔ ni enɛ baahã wɔmii ashɛ wɔhe ahã!

20. Mɛni hewɔ wɔ hu wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa akɛ, ‘Yehowa ji wɔyelikɛbualɔ’?

20 Bɔ ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ kɛ naagbai kpe yɛ amɛgbɛfaa lɛ mli lɛ, nakai wɔ hu wɔkɛ naagbai kpeɔ yɛ wɔshihilɛ mli. Shi wɔle akɛ, Yehowa kɛ wɔ yɛ, ni no hewɔ lɛ, wɔsheee gbeyei. Etsɔɔ Yesu Kristo kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ. Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ etsɔ mɛi komɛi ni yɔɔ gbɛnai wuji lɛ anɔ eye ebua wɔ kɛ́ no baahã eyiŋtoo aba mli. Etsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ etaa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hu atsui he koni amɛye amɛbua wɔ, ni wɔteŋ mɛi pii ená enɛ mli niiashikpamɔ. No hewɔ lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔwie kɛ nɔmimaa, tamɔ bɔ ni bɔfo Paulo wie lɛ, akɛ: “Yehowa ji miyelikɛbualɔ; misheee gbeyei. Mɛni gbɔmɔ baanyɛ afee mi?”​—Heb. 13:6.

LALA 38 Ebaahã Ohe Awa

^ kk. 5 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana gbɛi etɛ ni Yehowa tsɔ nɔ eye ebua bɔfo Paulo koni enyɛ edamɔ naagbai ni ekɛkpe lɛ anaa. Kɛ́ wɔsusu gbɛi ni Yehowa tsɔ nɔ eye ebua etsuji yɛ blema lɛ ahe lɛ, ewajeɔ wɔ, ni ehãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ ebaaye ebua wɔ hu kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ mli waa.

^ kk. 16 Aristarko kɛ Luka ji Paulo nanemɛi gbɛfalɔi kwraa dani eba lɛ akɛ amɛkɛ lɛ baafã gbɛ lɛ. Hii anɔkwafoi nɛɛ hi Paulo masɛi be ni awo lɛ tsuŋ yɛ Roma lɛ.​—Bɔf. 16:10-12; 20:4; Kol. 4:10, 14.