Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Obheasacho Lekh 46

Dhirvont Zaiat—Jehova Tumkam Modot Kortolo

Dhirvont Zaiat—Jehova Tumkam Modot Kortolo

“Hanv tuka kednanch soddcho na ani sanddcho-i na.” ​—HEB. 13:5.

GIT 55 Bhienaka Mhojea Chakra!

KITEM XIKTOLIM *

1. Ami eksurim asat oxem amkam dista tednam vo amchea oddchonneancho fuddo korunk kotthin zata tednam amkam koxi buzvonn mellonk xokta? (Stotr 118:5-7)

TUMI eksurim asat ani tumkam aslolea trasancho fuddo korunk modot korunk konnuch na oxem tumkam kednam-i dislam kai? Zaitea lokank, toxench Jehovachea visvaxi sevokank pasun toxem dislam. (1 Raz. 19:14) Tumkam oxem kednam-i dista zalear Jehovachim him utram ugddas dovrat: “Hanv tuka kednanch soddcho na ani sanddcho-i na.” Tor ami khatren oxem mhunnonk zata: ‘Jehova mhojea pokxak asa zalear kosli bhirant?’ (Heb. 13:5, 6) 61 K.X.-ant apostl Paulun, Judea-nt aslolea Kristanvank him utram boroil’lim. Him utram ami vachtat tednam Stotr 118:5-7-ant (vachat) sanglolim utram amchea ugddasak ietat.

2. Hea lekhant ami kitem xiktolim, ani kiteak?

2 Stotrkara bhaxen, Pauluk pasun Jehovan zaite pavtti adar dilolo. Tor, Jehova Modot Korpi zaun asa mhunn taka khatri asli. Udharonnak, Paulu Hebrevank apli chitt borounchea poilim, to provas kortalo tem tarum eka vhodd vadollak sampoddlem. (Itihas 27:4, 15, 20) Tea provasachea vellar ani tachea poilim pasun, Jehovan Pauluk veg-vegllea toren modot kel’li. Atam ami tantuntleo tin vatto polloum-ia. Jehovan taka Jezu ani ainzam vorvim, sorkari odhikaream vorvim ani bhav-bhoinnam vorvim modot keli. Tor, Pauluk Jehovan koxi modot keli tea vixim ami niallttat tednam amchea magnneancho Jehova zobab dita mhunn tannem dil’lea bhasaunneancher amchi khatri anik ghott zatoli.

JEZU ANI AINZAM THAUN MODOT

3. Paulun kitem chintlem astolem, ani kiteak?

3 Pauluk modotichi goroz asli. Sumar 56 K.X.-ant, eka lokanchea zomean Pauluk Jerusalemantlea devmondira thaun bhair kaddlo ani taka jivexim marcho proitn kelo. Dusrea disa Pauluk Mha-dhormsobhent haddlo tednam tachea dusmanachea hatant to morpacho urlo. (Itihas 21:30-32; 22:30; 23:6-10) Tea vellar Paulun ghoddie oxem chintlem astolem, “Mhaka anik kitlo temp he tras soche poddttole?’

4. Jehovan Jezu vorvim Pauluk koxi modot keli?

4 Pauluk koxi modot mell’lli? Pauluk dhorun vhelea uprant, dusrea rati “Somi” Jezu, Paulu-xim ieun ubo ravlo ani tannem mhunnttlem: “Ghott rav, tunvem Mhoje vixim Jeruzaleant sakxi dileai, toxich atam Romant-ui diunk zai.” (Itihas 23:11) Tim utram aikon Pauluk kitli urba mell’lli astoli! Paulun Jerusalemant sakxi dili mhunn Jezun taka xabaski dili ani to Romant pasun sakxi ditolo mhunn sanglem. Tor apunn surokxotaien thoim pavtolo mhunn taka khatri mell’lli astoli. Hi khatri mell’llea uprant, paichea gopant aslolea eka bhurgeak bhirant disona toxi Pauluk dislem astolem.

Eka vhodd vadolla vellar, tarvant aslolim soglim salvar zatolim mhunn ek ainz Pauluk khatri dita (Peregraf 5 polloiat)

5. Jehovan aizam vorvim Pauluk koxi modot keli? (Masikachem fuddlem chitr polloiat.)

5 Pauluk anik koslea oddchonneancho fuddo korcho poddlo? Jerusalemantleo ghoddnneo ghoddon sumar don vorsam uprant, Paulu eka tarvacher Italy-k voitalo. Tednam ek vadoll ailem. Tem vadoll itlem vhodd aslem ki tarvantlea sogleamnim apunn mortolim mhunn chintlem. Tori astana, Paulu bhieunk na. Kiteak? Tannem tarvant asloleank mhunnttlem: “Jea Devacho hanv bhokt ani Zachi hanv seva kortam, Tachea dutan kal rati mhaka dixtti poddun sanglem: ‘Paulu, bhieum naka, Somraza fuddean tum ubo ravunk zai. Tuje borabor poinn kortolea soglleancho jiv Devan tuje pasot vhodde korunnaien samball’lla.’” Pauluk khatri diunk, Jehovan jea toren Jezuk uzar kel’lo teach toren atam to eka ainzak uzar korta ani Paulu Romak pavta.—Itihas 27:20-25; 28:16.

6. Jezun dil’lem khoinchem utor amkam urba dita, ani kiteak?

6 Amkam koxi modot melltta? Pauluk modot kel’li toxi Jezu amkam pasun modot kortolo. Udharonnak, aplo pattlav kortoleank Jezun oxem utor dilem: “Sodanch-sodam, hoi, kallam-iuganche sompadnne porian, Hanv tumchea sangata asam!” (Mt. 28:20) Jezuchea hea utramnim amkam khatri melltta. Kiteak? Karonn thodde pavtti amkam jeo oddchonneo ietat teo sosunk khub kotthin zata. Zoxem amcho konnacho-i mogacho morta tednam jem dukh amkam bhogta tem fokot thoddech dis nhoi, punn zaitim vorsam porian uronk xokta. Thoddeank, zantteponnak lagon ietat tea somosiancho fuddo korcho poddtta. Ani thoddim itlim nirax asonk puro ki tankam ek-ek dis sarunk khub kotthin zata. Tori astana, ami oslea oddchonneancho fuddo korunk xoktat. Karonn Jezu amchea sangata sodanch  asa”, mhunnche amchea jivitachea ekdom kotthin vellar pasun asa mhunn amkam khatri asa.—Mt. 11:28-30.

Porgottnnechea kamant ainz amkam tenko ditat ani vatt dakhoitat(Peregraf 7 polloiat)

7. Prokasovnni 14:6-a pormonnem, Jehova aiz amkam koso modot korta?

7 Jehova aplea ainzam vorvim amkam modot korta mhunn Devachem Utor amkam khatri dita. (Heb. 1:7, 14) Udharonnak, ami “dor-eka desak, dor-eka kullak, dor-eke bhaxechea” lokank “sorginchea Rajeachem xubhvortoman” porgott’ttat tednam ainz amkam modot kortat ani vatt dakhoitat.”—Mt. 24:13, 14; Prokasovnni 14:6 vachat.

SORKARI ODHIKAREAM THAUN MODOT

8. Jehovan xotpoti udexim Pauluk koxi modot keli?

8 Pauluk koxi modot mell’lli? 56 K.X.-ant, Jezun Pauluk khatri dili ki to Romant surokxoktaien pavtolo. Punn Jerusalemant aslolea thoddea Judevamnim tacher akromonn korunk ani taka jivexim marunk ievzonn keli. Romi xotpoti Claudius Lysias-ak tanchea hea ievzonne vixim kollon ailem tednam to Pauluchea adarak pavlo. Tannem Pauluk rokddoch zaitea soinikam sangata Jerusalema thaun 105 km pois Sezareiak dhaddlo. Sezareiant Razpal Feliksan, Pauluk ‘Herodin bandlolea razvaddeant soinikachea khala dovrunk’ formailem. Paulu tea zagear aslolean tache dusman taka kainch korunk xokonasle.—Itihas 23:12-35.

9. Razpal Festusan Pauluk koxi modot keli?

9 Don vorsam uprant pasun Paulu Sezareiant koid aslo. Tednam Feliksa bodlek, thoincho novo razpal Festus aslo. Paulu vixim neai korunk Judevamnim taka Jerusalemant haddunk Festusa lagim magnni keli. Punn Festusan tanchi magnni nakarli, karonn Judev lok ‘vatteruch Paulucho jiv kaddunk sodhtale’ mhunn razpalak ghoddie koll’llem astolem.—Itihas 24:27–25:5.

10. Somrazan aplo neai korunk zai mhunn Paulun magnni keli tednam Razpal Festusan kitem zobab dilo?

10 Uprant, Sezareiantuch Paulucho neai zalo. Festus “Judevank manan lekhunk sodtalo dekhun” tannem Pauluk vicharlem: “Hanvem hea aropam vixim tuji nit korunk Jeruzaleak vechi tuka khuxi asa?” Jerusalemant gelear lok apnnak ghoddie jivexim martole mhunn Paulu zannam aslo ani aplo jiv vattaunk kitem korunk zai tem-ui taka khobor asli. Tea bhair, Romant gelear apunn apli porgottnni korunk xoktalo mhunn pasun to zannam aslo. Tor, tannem oso zobab dilo: “Somrazachea fuddeant hanv ubo ravtam!” Festusan aplea budvontanche sol’le ghetlea uprant Pauluk mhunnttlem: “Tunvem Somrazacho nirnnoi maglai, tor Somraza fuddeant tum ubo ravtoloi.” Festusan ho nirnnoi ghetlo dekhun Paulucho jiv vanchlo. Beginuch, Paulu Romak vochonk xoktalo zoim taka jivexim marunk sodhtolea Judevam thaun to pois aslo.—Itihas 25:6-12.

11. Izaiasan mhunnttlolea khoinchea utrancher Paulun ghoddie niall kelo astolo?

11 Italiek voichi vatt polloitalo tednam Paulun ghoddie Jehovachea add voitoleank, Izaias provadean dilolea xittkaunne vixim niall kelo astolo. Tannem mhunnttlolem: “Zai titleo mosloti korat; soglleo fiskotton vetoleo; dhomkavnnio tumcheo porgott korat: teo ghoddon ieuncheoch nant, karonn Dev amchea sangata asa!” (Iz. 8:10) Dev apleak modot kortolo mhunn Pauluk khatri asli. Ani hech khatrek lagon taka fuddarak ieunche asle tea trasancho fuddo korunk modot zali.

Jehovan adim kelam toxem aiz pasun aplea sevokanchi rakhonn korunk to sorkari odhikareank uzar korunk xokta (Peregraf 12 polloiat)

12. Julius Paulu sangata koso vaglo, ani tantuntlean Pauluk ghoddie kitem kollon ailem astolem?

12 58 K.X.-ant, Italiek voicho aplo provas Paulun suru kelo. To ek koidi aslo dekhun taka Romi xotpoti Juliusachea odhikara khala provas korcho poddlo. Tor Julius Paulu sangata kottor toren vo doiall toren vagonk xoktalo. Punn to tachea sangata koso vaglo? Te Sidonant pavle tednam ‘Juliusan Pauluk moipas dakhoilo ani tachea ixttank mellonk tannem taka porvangi dili.’ Uprant tannem Paulucho jiv pasun vanchoilo. Soinikamnim tarvacher aslolea koideank jivexim marunk ievjilem tednam Juliusan tankam addaile. Kiteak? Karonn Julius “Paulucho jiv samballunk sodtalo.” Tor, apnnak modot korunk ani rakhunk Jehova hea doiall odhikareak uzar kortalo mhunn Pauluk ghoddie koll’llem astolem.—Itihas 27:1-3, 42-44.

Peregraf 13 polloiat

13. Jehova sorkari odhikareank koso uzar korunk xokta?

13 Amkam koxi modot melltta? Aplea ud’dhexa pormonnem asta tednam Jehova apli povitr xokti uzar korun sorkari odhikareank apnnak zai toxem korunk tanchea chintnancher probhav ghalunk xokta. Solomon Razan boroil’lem toxem: “Sorvesporachea hatant razachem kalliz vhanvtea udka sarkem; Apnnak zai te vatten To tem vollta.” (Mho. 21:1) Hea utrancho orth kitem? Aple ievzonne pormonnem korunk eka vhanvtea nhoinchea udkachi vatt munxam bodlunk xoktat. Teach toren, aplo ud’dhex xarti pavounk Jehova aple povitr xokte udexim odhikareanchem chintop apleak zai toxem bodlunk xokta. To oxem korta tednam te odhikari Devachea lokank faideak poddttat tosle nirnnoi gheunk pavtat.—Ezra 7:21, 25, 26 sor korat.

14. Itihas 12:5-ant sanglolea pormonnem ami konnam pasot magonk zata?

14 Amchean kitem korunk zata? Oslea odhikareank amchea bhokte sombondit nirnnoi gheunche poddttat tednam ami hea “razam ani odhikariam pasot” magonk zata. (1 Tim. 2:1, 2, Ne. 1:11) Poilea xekddeantlea Kristanvam sarkim bondkhonnint aslolea amchea bhav-bhoinnam pasot ami kallzant thaun Jehova lagim magonk zata. (Itihas 12:5 vachat; Heb. 13:3) Tea bhair, amchea bhav-bhoinnancher nodor dovortolea bondkhonnintlea odhikaream pasot ami magonk zata. Te amchea bhav-bhoinnam sangata, Juliusa bhaxen vagonk ani tankam “moipas” dakhounk tanchim chintnam bodol mhunn ami Jehova lagim magonk zata.—Itihas 27:3.

BHAV-BHOINNAM THAUN MODOT

15-16. Aristark ani Lukasa udexim Jehovan Pauluk koxi modot keli?

15 Pauluk koxi modot mell’lli? Paulu Romak provas kortalo tednam bhav-bhoinnam udexim Jehovan taka zaite pavtti adar dilo. Oslim thoddim udharonnam polloum-ia.

16 Paulu Romak voitalo tednam Aristark ani Lukas tachea sangata gele. * Te Romant pavtole mhunn Paulu bhaxen Jezun tankam bhas dil’li mhunn amkam khoinch vachunk mellona. Tancho jiv salvar zatolo mhunn tankam uprant provas kortana kollon ailem. Tori astana, Pauluk modot korunk, aplo jiv dhokeant ghalunk te toiar asle. Tor Sezareiant, Aristark ani Lukas tarvacher choddle tednam Paulun hea don dhirvont bhavanchea modoti pasot Jehovak magnnem korun kallzantlean upkar attoile astole.—Itihas 27:1, 2, 20-25.

17. Bhav-bhoinnam vorvim Jehovan Pauluk koxi modot keli?

17 Paulu provas kortalo tednam zaitea bhav-bhoinnamnim taka modot keli. Udharonnak, Paulu provas kortalo tem tarum Sidon xarant thamblem tednam “aplea ixttank mellunk vochunk ani tanchi seva-chakri gheunk” Juliusan Pauluk porvangi dili. Ani uprant to Puteolia xarant pavlo tednam, ‘taka bhav-bhoinnam mell’llim ani tannim Pauluk aplea sangata sat dis ravonk vinonti keli.’ Hea zagea voilea Kristanvamnim Paulucheo ani tachea vangddeancheo gorzo purnn keleo. Punn teach vellar, Paulun pasun tankam urbebhorit onnbhov sangon khuxal kele astole. (Itihas 15:2, 3 sor korat.) Tea urbebhorit bhette uprant Paulu ani tache vangddi provas korit ravle.—Itihas 27:3; 28:13, 14.

Paulu bhaxen, bhav-bhoinnam udexim amkam Jehova thaun modot melltta (Peregraf 18 polloiat)

18. Paulun Devache kiteak upkar attoile, ani taka dhir koso mell’llo?

18 Paulu Romak voita tea rostear cholot voitalo tednam taka ghoddie tin vorsam poilim apnnem thoinchea sobhek boroil’lea chittintlim utram ugddasak ailim astolim: “Sobar vorsam thaun tumche sorxem vochunk axa dhorun aslom.” (Rom. 15:23) Punn apunn ek koidi zaun thoim voitolo mhunn tannem chintunk naslolem. Atam tea rostear Romantle bhav taka mellonk aile tem polloun taka kitli urba mell’lli astoli! “Tankam polleun Paulun Devak argam dilim ani dhir ghetlo.” (Itihas 28:15) Dhean diat, sobhentle bhav taka mellonk aile punn Paulu Devache upkar attoita. Kiteak? Karonn bhav-bhoinnam vorvim Jehovach taka adar dita mhunn Paulu portun vollkhonk pavlo.

Peregraf 19 polloiat

19. 1 Pedru 4:10-ant sanglolea pormonnem modotichi goroz asloleank adar diunk Jehova amkam koso adar korunk xokta?

19 Amchean kitem korunk zata? Tumchea sobhent oslim bhav-bhoinnam asat kai zankam duensak lagon vo khoinchea her karonnak lagon, khub tras sosche poddttat, vo zannim aplea mogacheank mornnant hogddaileant? Oslea eka bhav vo bhoinnik moditichi goroz asta tednam tankam doiall utram sangonk vo tanchea pasot doiall kamam korunk ami Jehova lagim modotik lagon magonk zata. Amchim utram ani korneo amchea bhav-bhoinnank urba diunk xoktat. (1 Pedru 4:10 vachat.) * Ani ami jea konnank modot kortat tim Jehovan dilolea hea bhasaunnecher portun visvas dovrunk pavtolim, “Hanv tuka kednanch soddcho na ani sanddcho-i na.” Ani oxem kel’lean amkam khorench khuxalkai mellttoli.

20. Jehova amcho modot korpi mhunn ami khatren kiteak mhunnonk zata?

20 Pauluk ani tachea vangddeank zal’lem toxem amkam pasun jivitant vadolla sarkea somosiank tondd diunk poddot. Punn, Jehova amchea sangata asa tem polloun ami dhir gheunk xoktat. To amkam Jezu ani ainzam vorvim modot korta. Tea bhair, tachea ud’dhexa pormonnem asa zalear Jehova sorkari odhikaream udexim amkam modot korunk xokta. Ani amchea modlea zaiteamnim onnbhov kelam toxem Jehova apli povitr xokti uzar korun amchea bhav-bhoinnank amkam modot korunk urba diunk xokta. Tor ami Paulu bhaxen khatren mhunnonk zata: ‘Jehova mhojea pokxak asa zalear kosli bhirant? Monis mhaka kitem korunk xokta?’—Heb. 13:6.

GIT 38 Dev Tuka Thir-ghott Dovortolo

^ per. 5 Apostl Pauluk oddchonneacho fuddo korcho poddlo tednam Jehovan taka tin vattamnim koso adar kelo tea vixim ami hea lekhant polloitolim. Adlea tempar Jehovan aplea visvaxi sevokank koso adar kelo tea vixim ami xiktat tednam aiz amcher ietat te tras sosunk Jehova modot kortolo mhunn amkam khatri melltta.

^ per. 16 Hachea poilim pasun Aristark ani Lukas provas kortana, Paulu sangata asle. Ani Paulu Romant bondkhonnint aslo tednam pasun he visvaxi dadle tachea sangata asle.—Itihas 16:10-12; 20:4; Kol. 4:10, 14.