Skip to content

Skip to table of contents

47 EKOBEE UE ENƆ

O Kiigesī Lo Ekwabaloo Pio Nu Bu O Dum Ni?

O Kiigesī Lo Ekwabaloo Pio Nu Bu O Dum Ni?

“Nu a siga na ama, pya na wuga, bui tɔɔ̄naa leere, sereaa bui loo leere.”—2 KƆR 13:11.

YƆƆ 54 ‘Lo Dee Na Ama’

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Dookɛ̄ Matiu 7:13, 14 kɔ doo, e na anua i dap kɔ i le e nyɔɔ dee kiā a?

DƐ̄DƐƐ̄ ii le nyɔɔ kiā. Kɛ̄ i gaa kii ale nu i seeasī na tɔɔ̄ bu aā nyɔuwe kɛɛ̄ bɛbɛɛ Jɛhova. Ziī ziī dee, i piiga lo etɛɛ̄ nyɔɔ dee a ture nɛɛ mmɛ loo dum. Mɛ dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ doo, lo dee biiya sī sa aga etɛɛ̄ nyɔɔ pio sɔ̄. (Buū Matiu 7:13, 14.) Ii mmana, sa a dap waɛ kɔ i dag aa nyɔɔ dee ama.—Gal 6:1.

2. E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a? (Ɛp ekpo a kɔ “ Kumalookɛ̄ Yerebah I Nɛ Kɔ I Kwabaloo I Dee.”)

2 Lo i gbī etɔɔ̄ bia nyɔɔ dee a biiya sī lo a ture nɛɛ mmɛ loo dum, alu ebɛɛ̄ kɔ i kpɛ̄naloo ekwabaloo i ekɛɛrɛ, i elap, le i dogo. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee yere mɛm loo pya Nɛɛ Kraist li Kɔrint kɔ ba a wee ‘kwabaloo wa dogo.’ (2 Kɔr 13:11) Lo zuurabahtɔ̄ kuunage ili. Bu ekobee ue ama, i kɔnia kɛ̄ Baibol i dap yerebah nɛ kɔ i kwabaloo i elap le kɛ̄ pya gbo ba ɛrɛ le gbanialoo kiikɛ̄ Bari le, edap i yerebah nɛ kɔ i bia nyɔɔ dee dum doo. I nɔnage sɔ̄ a i dap agabah kɔ i su zuurabahtɔ̄ bɔŋanaloo Jɛhova i nɛ. I muɛ̄ kɛ̄ kumalookɛ̄ i dap yerebah nɛ kɔ i kwabaloo i ekɛɛrɛ sa kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu bu esiatam Jɛhova doo.

LƐƐBALOO KƆ MUƐ̄ UE BARI A LERE A

3. E na Muɛ̄ Ue Bari a dap doo nɛ a?

3 Sɔ̄ i piiga lo e’ɛma ɛp i ekɛɛrɛ le kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, i kpesī nu finiabah. I beenyiɛ lu nu dag, e lo ama dap doo kɔ a aga i bah esuā nu ezū i kɔ i doo. (Jer 17:9) A wee waɛ e “dag aba [ii].” (Jem 1:22) Nyɔɔwo, i ɛrɛ esu Muɛ̄ Ue Bari ɛma ɛp aba ii. Muɛ̄ Ue Bari doo kɔ i suā nɛɛ i lu li bu, taɛ i “ekɛɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ.” (Hib 4:12, 13) Bu ziī sīdee, Muɛ̄ Ue Bari le doodoo nu a wee lu esu daā X-ray, lo a wee doo kɔ nɛɛ a suā nu a lu li bu. Mɛ i ɛrɛ ekumalookɛ̄ lo i gbī e’ɛrɛ biī aāloo zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol ale lo a aabah pya nɛɛ Bari etubobaloo.

4. E na a tɔgɛ kɔ Mɛnɛ Sɔɔl bee eeloo nɛ nyɔɔ a?

4 Edoba Mɛnɛ Sɔɔl tɔgɛ nu a dap sira lo ii kumalookɛ̄. Sɔɔl bee eeloo nɛ nyɔɔ mmɛ lo kɛ̄ a naa bee suā kɔ a bɔe loo kɔ a kwabaloo ye ekɛɛrɛ le ye dogo. (Yɔɔ 36:1, 2; Hab 2:4) Lo ama bee sirapie leere sɔ̄ Jɛhova bee nɛ zuurabahtɔ̄ Sɔɔl nyɔɔ nu edoo sɔ̄ ebea eebah pya Amalɛk sah. Kerewo, Sɔɔl naa bee gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova. E sɔ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Samuɛl bee ye si loo lo ekɔ ue ye nɛ nyɔɔ ye lɛɛbeekɛɛ̄, a naa bee yiga ye ekwɔ. Taāwo, a bee gbī eleere ue aba ɛɛ sa kɔ nu a dooe naa bee piya lɛɛ a bɔātɛ̄ ebegee ue pya dɔɔ̄na. (1 Sam 15:13-24) Lɛɛ a gae lu lo sɔ̄, Sɔɔl ebee doo dua nu ama. (1 Sam 13:10-14) Lu ekiɛ̄nu kɔ Sɔɔl bee doo kɔ ye beenyiɛ a eeloo nɛ nyɔɔ. A naa bee kwa ye ekɛɛrɛ, nyɔɔwo Jɛhova bee ye kamɛnɛ sa ye kiī.

5. E na i dap nɔ aāloo edoba Sɔɔl a?

5 Lo enɔ nu aāloo edoba Sɔɔl, i dap bip aba ii kɔ: Sɔ̄ m buū pya ue a le bu Muɛ̄ Ue Bari, m wee gbī eleere ue aba mm ni? M wee kɛɛrɛ kɔ nu m gaa dooe naa bee piya ni? M wee begee ue pya dɔɔ̄na nyɔɔ nu m doo ni?’ Lo i ture loo pya ebip ama lu aiī, alu ebɛɛ̄ kɔ i kwabaloo i ekɛɛrɛ le i elap dogo. Lo ii doo wo, i beenyiɛ dap eeloo nɛ nyɔɔ sa a doo kɔ Jɛhova a kiī i.—Jem 4:6.

6. Baatɛ̄ kee a le yɛɛ Mɛnɛ Sɔɔl le Mɛnɛ Devid.

6 Yere nukuādɛɛ̄ loo kee a le yɛɛ Mɛnɛ Sɔɔl le Mɛnɛ Devid, nɛɛ a bee wereloo “lok Jɛhova.” (Yɔɔ 1:1-3) Devid bee suā kɔ Jɛhova wee kpɔā pya a kumalookɛ̄ mɛ a wee gbanasī pya a eeloo nɛ nyɔɔ. (2 Sam 22:28) Nyɔɔwo, Devid bee lɛɛbaloo kɔ Muɛ̄ Ue Bari a nyaana ye ekɛɛrɛ. A bee ɛm kɔ: “M nɛ leera Jɛhova lo a mɛ nɛ le ekɛɛrɛ, na beenyiɛ zuuna mɛ ge bah tɔ̄ bu edɛɛ̄.”—Yɔɔ 16:7.

MUƐ̄ UE BARI

Muɛ̄ Ue Bari zuura i bahtɔ̄ sɔ̄ i gbī edag aa nyɔɔ dee. Lo i kumalookɛ̄, i lɛɛbaloo kɔ Muɛ̄ Ue Bari a lere i ekwɔ ekɛɛrɛ (Ɛp 7 barakpaɛ̄)

7. E na i doo lo i kumalookɛ̄ a?

7 Lo i kumalookɛ̄, i lɛɛbaloo kɔ Muɛ̄ Ue Bari a lere i ekwɔ ekɛɛrɛ lokwa ii doo nu a naa lee. Muɛ̄ Ue Bari ele doodoo muɛ̄ a i kɔ nɛ kɔ: “Alɛ ama na dee a. Kiaā ye bu.” A gaa le kɔ ue i nɛ sɔ̄ i e’ina gaa dag aa nyɔɔ dee, lo a le sɔ̄ i e’ina gaa doo nu a naa lee. (Ais 30:21) A lee egbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova, nyɔnɛbee dodoo wo edɔbiī i nɛ bu booboo sīdee. (Ais 48:17) Bu edoba, kɛɛ̄ naale ebɔp i nyɔnɛbee pya dɔɔ̄na zuura i bahtɔ̄. E i gaa le tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova nyɔnɛbee i suā kɔ a gaa i aara doodoo ye nwiī a wereloo.—Hib 12:7.

8. Dookɛ̄ alu ekɔ doo bu kpa Jemes 1:22-25, bu mɛ sīdee na Muɛ̄ Ue Bari le doodoo taŋaligi a?

8 Muɛ̄ Ue Bari dap le doodoo i taŋaligi. (Buū Jemes 1:22-25.) Gbɛnɛ-edo ii wee ɛp bu taŋaligi lɛɛ i gae aa tɔ dɛ̄dɛɛ̄ lɔɔrɛ. Wo wee doo kɔ i muɛ̄ kɛ̄ a bɔloo kɔ i kwa a i le loo lɛɛ pya dɔɔ̄na gae muɛ̄ i. Bu aba lo sīdee, sɔ̄ i buū Baibol ziī ziī dee, i muɛ̄ kɛ̄ ekwabaloo i ekɛɛrɛ le i dogo doo. Ɛ’ɛp nu a le nɛ dee ziī ziī lɔɔrɛ lɛɛ ba gae aatɔ eyerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ. Ba aaloo kɔ nu ba nɔ a ɛrɛ pah nyɔɔ wa ekɛɛrɛ. E yube lo dee, ba gbī sīdee esu zuurabahtɔ̄ a le bu Muɛ̄ Ue Bari yere bu dogo. Gbaāloo wo, i ɛrɛ enɔɔ̄ lo ebuū Muɛ̄ Ue Bari ziī ziī dee sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ. Lo ama dap waɛ ekɔ, mɛ alu ziī gbɛnɛ nu a kuī kɔ i doo lokwa i dap tɔɔ̄ nyɔɔ dee dum.

GBAƐ̄TƆ̄LOO PYA O GBO BA ENYIMA TURA NƐƐ

PYA GBO BA NYIM TURA

Nɛɛ Kraist a nyim tura dap i nɛ kaāna zuurabahtɔ̄. Bu i naa ɛɛ sɔ̄ ba su e’agaloo i kɔā ue nɛ ni? (Ɛp 9 barakpaɛ̄)

9. Mɛ sɔ̄ na o gbo a dap zuurabahtɔ̄ a?

9 O ebee doo nu egbee o gbanialoo kumaloo Jɛhova ni? (Yɔɔ 73:2, 3) Lo a le o gbo a enyima tura nɛɛ zuura a bahtɔ̄, o wee suge lo zuurabahtɔ̄ sa yere bu dogo ni? Lo a le wo, o doo nu a lee, e bu a ɛɛ kaāna kɔ o gbo zuura a bahtɔ̄.—Kam 1:5.

10. O doo dogo doodoo wa lo o gbo zuura a bahtɔ̄ ni?

10 Muɛ̄ Ue Bari nyɛŋia i bu kɔ: ‘Lee eture nyiɛ loo dɛɛ̄ muū a aa bah gbo.’ (Kam 27:6) Ue ama lu kaka doodoo wa? Naa ɛp edoba ama: Naa kɛɛrɛ kɔ o gaa gbī efia dee fah wee tɛɛ̄ nyɔɔ kaāna, e o fon gaa a dabara ekɛɛrɛ. O fia dee sɔ̄ oo ɛp sī ale dumɛ. Taɛ lo sɔ̄, o gbo zuura a bah sa a zuura lɛɛ nyɔɔ dee. A su bah ekpo a zuuna mmɛ lo dɔ muū a yii loo bah, mɛ ye zuzuura a ama kpɔā a sa doo kɔ fah aa a tubo. Kere lo muū a a yii loo zi a loo bu pio dee, bu a ebiirage kɔ o gbo bee a zuura sa muū yii a loo ni? Eeye doo pippip! Bu a e’ɛɛ kɔ a bee a yerebah nɛ. Bu aba lo sīdee, lo a le o gbo kɔ a nɛ kɔ o ekɔaue le o dogo naa gbaaloo daakuu kaāna dogo Bari, bu a dap biira tua sɔ̄. Mɛ o aa si saŋ nyɔɔbee a zuura a bahtɔ̄. Lo ama elu ezu. (Eklis 7:9) Taāwo, ɛrɛ ɛɛbu kɔ o gbo kɔ ue a nɛ.

11. E na edap doo kɔ nɛɛ a kiī zuurabahtɔ̄ a aabah ye gbo a?

11 E na edap doo kɔ nɛɛ a kiī zuurabahtɔ̄ ye gbo ye nɛ a? Eeloo nɛ nyɔɔ. Pya a eeloo nɛ nyɔɔ wee “ɛrɛ tɔ̄ a lah.” Ba wee “kiiya aaloo egbaɛ̄tɔ̄ kaka ue.” (2 Tim 4:3, 4) Ba wee kɛɛrɛ kɔ ba naa gbīe zuurabahtɔ̄ nyɔnɛbee ba lee e ee pya dɔɔ̄na. Kerewo, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm kɔ: “Lo a le ɛrɛgeba nɛɛ kɛɛrɛ alɛɛ loo kɔ a lue ziī nu sɔ̄ a naale lɔgɔ nu a dag loo ye.” (Gal 6:3) Mɛnɛ Solomɔn bee baatɛ̄ lo ue leere. A bee ɛm kɔ: “Ziī nwiī zuguru a lu kporo mɛ a ɛrɛ suānu lee ee mɛnɛ-buɛ̄ a lu ka nɛɛ mɛ ɛɛ nɛɛ ezu, nɛɛ a naa ɛɛnɛ esu zuurabahtɔ̄.”—Eklis 4:13.

12. E na i nɔ aāloo edoba nɛɛ lɛɛratam Pita dookɛ̄ alu ekɔ doo bu Pya Galetia 2:11-14 a?

12 Yere nukuādɛɛ̄ loo edoba nɛɛ lɛɛratam Pita sɔ̄ Pɔɔl bee ye zuurabahtɔ̄ bie kɛ̄ pya nɛɛ le. (Buū Pya Galetia 2:11-14.) Bu Pita ebee dap biira loo nu Pɔɔl bee kɔ nyɔɔ kɛ̄ Pɔɔl kɔ lo ue doo, le nyɔɔbee pya nɛɛ bee le kɛ̄ sɔ̄ a kɔ lo ue. Mɛ Pita bee ɛrɛ suānu. A bee su lo zuurabahtɔ̄ sa a naa bee aara nu bu nyiɛ nyɔɔnɛ Pɔɔl. Taāwo, a bee sikɛ̄ kɔ ue kumaloo Pɔɔl doodoo ye “wereloo wuga.”—2 Pit 3:15.

13. Pya amunu kpog-bee nu na i seea nyiɛ i sɔ̄ i gaa gbī ezuurabahtɔ̄ pya dɔɔ̄na a?

13 Lo o kɛɛrɛ kɔ a bɔloo kɔ o zuurae bahtɔ̄ ziī o gbo, e na o seea bu beenyiɛ a? Lɛɛ o gae siloo o gbo, bip aba ɔɔ kɔ, ‘M gaa “doo kaāna dogo eenyɔɔ” ni?’ (Eklis 7:16) Nɛɛ a kaāna yeekɛ̄ wee biaɛ pya dɔɔ̄na, naale tɛ̄maloo daakuu Jɛhova, mɛ tɛ̄maloo kɛ̄ alɛ kɛɛrɛ nu doo, sa a naa wee ɛrɛ toesaɛ̄. Lo a le sɔ̄ o e’ɛma ɛp aba ɔɔ sah, e o kɛɛrɛ kɔ a bɔloo kɔ o kɔ ue nɛ o gbo, kɔ nu alu taāŋa ye nɛ lɛɛ o bip pio ebip edoo kɔ a suā kɔ a dooe piya nu. Muɛ̄ kɔ pya nu o kɔ dɛɛa nyɔɔ nu a le bu Kpa Kaɛ, sa suā kɔ o gbo gaa le agara ue bee ye loo nɛ Jɛhova, e a naale olo. (Rom 14:10) Dɛɛa nyɔɔ suānu a le bu Muɛ̄ Ue Bari, e sɔ̄ o gaa zuurabahtɔ̄ pya dɔɔ̄na, nɔ fɛgɛ dogo Jizɔs. (Kam 3:5; Mat 12:20) E na anua a? Nyɔnɛbee Jɛhova gaa le doo i nɛ dookɛ̄ i doo nɛ pya dɔɔ̄na doo.—Jem 2:13.

NYƆƆNƐ TƆGƐ DEE BƆŊANALOO JƐHOVA NƐ

BƆŊANALOO BARI

Bɔŋanaloo Bari nɛ i pya kpa, vidio, le enɔānu lo a i yerebah nɛ kɔ i su pya zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol yere bu dogo. Pio sɔ̄, Eku A Baɛbee kwabaloo kɛ̄ elu esitam zue ue doo (Ɛp 14 barakpaɛ̄)

14. Pya e na bɔŋanaloo i nɛ a?

14 Jɛhova baɛ i loo nyɔɔ dee dum tɛ̄maloo ye bɔŋanaloo a le a kɛnɛkɛ̄, e ba nɛ i pya vidio, kpa, le enɔānu lo a i yerebah nɛ kɔ i su pya zuurabahtɔ̄ a le bu Muɛ̄ Ue Bari yere bu dogo. Pya ue ama bɔloo edɛɛa nyɔɔ nyɔnɛbee a aabu Kpa Kaɛ. Sɔ̄ Eku A Baɛbee gaa biaɛfii nyɔɔ kɛ̄ esitam zue ue leere doo, ba dɛɛa nyɔɔ kaɛ edɔɔ̄. Kerewo, Eku A Baɛbee sinagekɛ̄ ɛp wa biaɛfii lo a le a ɛrɛ kɛ̄ a bɔloo ekwabaloo. E na anua a? Nyɔnɛbee “sī nyɔuwe ama gaa tɛɛ̄ aa,” e bɔŋanaloo Bari ɛrɛ ekwabaloo nu sueeloo aā kɛ̄tɔɔ̄.—1 Kɔr 7:31.

15. Amunu nu finiabah na pio pya zue ue kpesī a?

15 Bu kaka, i su pya tɔgɛnu a le bu Baibol le pya zuurabahtɔ̄ akiiloo tɔɔ̄dum a ɛɛ. Mɛ i doo dogo doodoo wa sɔ̄ bɔŋanaloo Jɛhova kwabaloo pio nu a ɛrɛ pah nyɔɔ i dum ni? Bu edoba, bu pio zua akii adumɛ, wuwu sa kwaloo pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ su gbɛnɛ-edo kpugi. Nyɔɔwo, Eku A Baɛbee ekɔa kɔ gbɛnɛ-edo bɔŋanaloo dap si enɔānu bu ziī ka Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ. E lo ama doo kɔ alu esu pio bɔŋanaloo gbaloo ziī sa alu e’oo pio Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ. Pya kpugi alu ekpooge ama lu esu wuā Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ nɛ pya nɛɛ a ɛrɛ ebɛɛ̄ loo kaāna. Lo o tɔɔ̄ barasī alu e’oo pya i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ sa alu esu pio bɔŋanaloo gbaloo ziī, dap a agabah ekwabaloo o kɛ̄tɔɔ̄ sueeloo aā kɛ̄tɔɔ̄ ama. Nyaawo, pio pya zue ue gaa si enɔānu kɛ̄ a binia. Pio pya a wee wu Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ ale kwaloo dap kɛɛrɛ nu anua alu e’oo pio ɛɛ. Ba dap kɛɛrɛ kɔ sɔ̄ le epiaga ba bee sue siātam ama elua pe. Kerewo, ba gaa gbaaloo nɔɔnɔɔnu ama sa a bɔloo ekaɛgɛ wa.

16. Bu mɛ sīdee na su zuurabahtɔ̄ a le bu Pya Kɔlɔsi 3:23, 24 i yerebah nɛ kɔ i kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu a?

16 I gaa le kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu lo i nyɛŋiabu kɔ i gaa sie tam nɛ Jɛhova le kɔ a gaa zaāsī ye bɔŋanaloo. (Buū Pya Kɔlɔsi 3:23, 24.) Mɛnɛ Devid bee sere le edoba sɔ̄ a bee lɛra kpugi lo eyeākpotɛ̄ wuwu tɔkaɛ. A bee kɔ: “Mɛ mda lu mɛɛ̄, e pya na nɛɛ lu mɛɛ̄, kɔ i dap su le beenyiɛ a nɛ a doo wo? Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ nu tɛɛ̄ a aabah, e aāloo nu a a lu bah na i a nɛ a.” (1 Edoo 29:14) Sɔ̄ i lɛra kpugi, i gaa nɛ Jɛhova nu alɛ ebee i nɛ. Kerewo, Jɛhova tɔgɛ nia loo i sɔ̄, mɛm, le nu i ɛrɛ lo eyeākpotɛ̄ ye tam.—2 Kɔr 9:7.

TƆƆ̄ NYƆƆ DEE A BIIYA SĪ

17. E na anua loo a naale e’ɔ lo o muɛ̄ kɔ a bɔloo kɔ o kwabaloo o dogo a?

17 Lo etɔɔ̄ nyɔɔ dee dum, dɛ̄dɛɛ̄ ii ɛrɛ enyɔɔnɛ edoba Jizɔs. (1 Pit 2:21) Lo o muɛ̄ kɔ a bɔloo kɔ o kwabaloo o dogo, loo a aa ɔ. Susuā kɔ a bɔloo kɔ o kwabaloo o dogo tɔgɛ kɔ o gaa gbī enyɔɔnɛ tɔgɛ dee a aabah Jɛhova. Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova suā kɔ ii mmana, nyɔɔwo a naa ɛmadɛɛ̄ kɔ i doo taɛ kɛ̄ Jizɔs bee doo doo.

18. E na i doo lo e’ina loo nu i seeasī a?

18 Doraa dɛ̄dɛɛ̄ ii i sere ekɛɛrɛ nyɔɔ deesī sa kpɛ̄naloo ekwabaloo i ekɛɛrɛ, i elap, le i dogo. (Kam 4:25; Luk 9:62) Doraa i bia bu kumalookɛ̄, “kiisī lo e ɛrɛ ɛɛbu sa kwabaloo [i] dogo.” (2 Kɔr 13:11) Lo i doo wo, “Bari efɛɛloo eyɔ i tɔɔ̄.” E alɛ gaa le doo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu anyaawo sa i nɛ dum a naa tah li deesī.

YƆƆ 34 Kiā Bu Yira Agɛrɛ

^ bar. 5 Dap agabah pio ii enyaa bu i ekɛɛrɛ, i elap, le i dogo. Ekobee ue ama ebaatɛ̄ nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ii i wee kwabaloo i dum le kɛ̄ i kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu ziī ziī sɔ̄ i doo wo doo.

^ bar. 76 UE A BAATƐ̄ FOTO: Sɔ̄ ziī zege wuga nɛɛdam gaa kɔ nu a bee ye sira loo nyɔɔbee a bee biaɛfii nu bu pɔrɔ sīdee, wuga nɛɛdam elua gbɛnɛ nɛɛ (a le bahle) fɛɛrɛloo ye gbaɛ̄tɔ̄ sa kɛɛrɛ lo a le a bɔloo kɔ a zuura ye bahtɔ̄.