Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 49

Wanaa Vi Wa Cho Miiŋgu Yoomu Kɛsɛ!

Wanaa Vi Wa Cho Miiŋgu Yoomu Kɛsɛ!

I “cho lehɔl o nɛi maa wanaa vi wa a cho miiŋgu yoomu.”—WALTA. 24:​15.

CHONDII 151 O Cho Veelu

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1-2. Yɛɛ buɛiyaa Chɛhowaa cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu?

YƐƐNƐ num cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu? Waŋnda apum cho lehɔl o nɛi le ma huŋ sɔla pɔnɔɔ ɔɔ lanɔ kɛndɔɔ. Apum cho vɛlɛ lehɔl o nɛi le ma huŋ violu chuauwa ma waŋnuŋ kɛndiaa. Apum yɛ, a yeema niŋ ma seŋgu a dialii nɛyɛi cho nda choo ve. Mi naa Kilisiɔŋnda bɛɛ yeema lepum nyɔɔŋ muŋ o yoomoo niŋ. Kɛ nyɛ kpeekpei naŋ cho lehɔl o nɛiyo hiou nyɔɔŋ muŋ. Ŋ nɔ tiindaŋndo le mi wanaa naa kaalaa huŋ miiŋgu yoomu miŋ wa achal naa ndaa lefafɛɛŋ.

2 Mi Pɔɔl dimi aa: I “cho lehɔl o nɛi maa wana o wana vi, a cho vɛlɛ miiŋgu yoomu, wana kɛndɛ ni, wana wɔɔŋ ni.” (Walta. 24:​15) O cho Pɔɔl le wa wana tasoo le tiindaŋ fulasɛiniŋndo nɔɔ le. Choobu bɛɛ ndoo nɔ tiindaŋndo hoo. Ndoo laalaŋ maa te o vi pɛ, Mɛlɛka cho hunɔɔ loonɔŋ a ndu nduyɛ, mbo miŋgi ndu yoomu.—Choobu 14:​7-10, 12-15.

3. Tɔnɔ yɛɛ naŋ sɔla yɛ o Kɔliŋtiaŋ Tasoo bolle 15 niŋ?

3 Fulasɛiniŋndo cho nyɔɔ opilɛ o “sɔɔŋ taseŋ” Kilisiɔŋnda pɛɛku woŋ tɛɛŋ. (Hibu. 6:​1, 2) Sɔɔŋ Pɔɔl tɛɛsiaa a fulasɛiniŋndo okɔɔ woŋ cho o Kɔliŋtiaŋ Tasoo bolle 15 niŋ. Mi nyɛ o dimi o bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋndo dɛɛniaa dɔɔ Kilisiɔŋaa wa o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ nda tau. Naa bɛɛ cho niŋ chumndo le teleŋ vilɛi le wanaa naa kaalaa vi wa chɔɔ. Lelaŋ, bolle Baabuileŋ ndeŋ le nɔla mi le chɔɔlu tiindaŋ naa kindi o fulasɛiniŋndo niŋ.

4. Le yɛɛ naŋ nɔ yɛ tiindaŋndo maa wanaa naa kaalaa vi wa cho hunɔɔ miiŋgu yoomu?

4 Fulasɛiniŋ Chiisu wo tosa ni miŋ laalaŋ kɛsɛ maa ŋ cho hunɔɔ wanaa naa kaalaa vi wa chɔ. Mɛɛ Pɔɔl wa Kɔliŋtiaŋnda ‘yooŋgu kɛndɔɔ’ dimullo, fulasɛiniŋ Chiisu wo wa o sɔɔŋ o pɛɛku nda woŋ tɛɛŋ. (1 Kɔliŋ. 15:​1, 2) Mbo dimi pɛŋ maa te Kilisiɔŋnɔɔ sɛɛŋgiaa pɛ maa Kiliti miiŋgu yoomu le, mɛɛ fondo fuu o cho Mɛlɛka piɛiyo ni. (1 Kɔliŋ. 15:​17) Fulasɛiniŋ Chiisu wo saa tiindaŋ Kilisiɔŋnda ni. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ laalaŋ o ndu niŋ.

5-6. Yɛɛ nyɛ dimiŋ o Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​3, 4 niŋndo sim yɛ le naa?

5 Mɛɛ Pɔɔl kandu suɛi a fulasɛiniŋndo okɔɔ, mbo dimi sɔɔŋ tonyaŋ ŋgaa. Muŋ cho ni, (1) Mi “Kiliti sɔla piɔmndo . . . le yɔŋnda naala wɔɔŋndaŋ.” (2) Ma ‘kumbu ndu.’ (3) “Palɛi hiouwɔɔ i yaa mi Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu, mɛɛ Yau Mɛlɛkaa dimi yɛ.”—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​3, 4.

6 Yɛɛ piɔm Chiisu sɔla wo, kumbɔɔ nda kumbu ndu wo, a fulasɛiniŋ ndɔɔ sim yɛ le naa? Mi Aisaya wana suaa le Mɛlɛka wo dimi maa a cho yoomu Mɛsayanɔɔ “faŋa . . . o chieeŋndo choo.” Nduyɛ, ‘ma kumbu ndu mɛɛ nda kumbu wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda yɛ.’ Kɛ o cho ko keŋ te o dimi le. Mbo hiau lachi a dimioo maa Mɛsayanɔɔ cho chɛlɔɔ “mbo yɔŋgu yoomu ndɔɔ le yɔŋnda wɔɔŋnda wanaa bɔɔbɔɔ.” Mi Chiisu peelu nyɛ dimiŋ hoo wo mɛɛ o soliŋ yoomu ndɔɔ sala le waŋchieeya baŋaa. (Aisaya 53:​8, 9, 12; Maa. 20:​28; Luomaŋ. 5:​8) Lelaŋ, piɔm Chiisu sɔla wo, kumbɔɔ nda kumbu ndu wo, a fulasɛiniŋ ndɔɔ cho tosa ni miŋ huŋ fula o hakioo niŋ a piɔmndo. Ndu ko cho vɛlɛ tosa ni miŋ huŋ miiŋgu diompilɛ a wanaa naa kaalaa vi wa.

MI WANAA FAŊGA CHA NDU A LEHƆL PƐƐŊ

7-8. Yɛɛ mala yɛ Kilisiɔŋnda le laalaŋndo kɛsɛ maa mi Chiisu miiŋgu yoomu?

7 Le miŋ laalaŋ maa fulasɛiniŋndo cho wa, mɛɛ miŋ laalaŋ maa mi Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu. Yɛɛ ke yɛ naa tiindaŋndo maa mi Chɛhowa miŋgi Chiisu yoomu?

8 Mɛɛ Chiisu miiŋgu yoomu, mi wanaa faŋga faŋga cha ndu a lehɔl pɛɛŋ. Mi waŋnda haa duaunuŋ kona a hei okɔɔ. (1 Kɔliŋ. 15:​5-7) Pitɛ fɛŋ Pɔɔl dimi maa mbo cha Chiisu. Mi buɛiyaa Chiisuaa apum bɛɛ dimi maa mi Pitɛ cha Chiisu. (Luku 24:​33, 34) O fulawɔ o Pitɛ kɔɔli, mi Chiisu chɔmnuŋ vɛlɛ “buɛiyaa ŋwaŋ tɔ a wanaa ŋiɔɔŋnda.” Okoŋ kɔɔli, “mbo chɔmnuŋ wanaa laalaŋnda kunda, nda aa hiou kɛmɔɔ le ŋuɛɛnu.” Naapum o bɔŋaŋ kɔl kɛndɛ nda bii koŋ Kalili wo hei yɔŋnuŋ ni. Maatiu 28:​16-20 soo a bɔŋaŋndo hoo okɔɔ. Mi Chiisu “chɔmnuŋ vɛlɛ Chemisi.” Kɛlɛŋgaa Chemisi hoo wa pɔmbɔ ndɔ kɛɛ le tiindaŋndo dɔwɔɔ o ndu niŋ o tasela ndɔɔ ni. (Chɔŋ 7:​5) Mɛɛ Chemisi che Chiisu o fulasɛiniŋ ndɔɔ kɔɔli, mbo laalaŋ niko kɛsɛ maa ndu cho Mɛsayanɔɔ ni. Mɛɛ Pɔɔl wa yauwo hoo poonyiaa a wɔsi 55 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, wanaa che Chiisu o fulasɛiniŋ ndɔɔ kɔɔli wa a bɔɔbɔɔ wa wɔ achal. Lelaŋ, wana o wana ndoo kiisaŋ pɛ o teleŋ koŋ niŋ maa Chiisu miiŋgu yoomu le, waŋnda haa ndaa nɔla ma timbi seileŋ.

9. A mɛɛ Walta Wanaa Chiisuaa 9:​3-5 dimi yɛ, le yɛɛ Pɔɔl bɛɛ ndoo nɔla yɛ mbo timbi seileŋ maa mi Chiisu miiŋgu yoomu?

9 O mɛɛlulaŋ, mi Chiisu chɔmnuŋ Pɔɔl pila. (1 Kɔliŋ. 15:​8) Tuupa mi hei yɔŋnuŋ, diola ndaa sina Pɔɔl laŋ la wa Sɔɔ ni. O wa kɔlaŋ Damasikɔɔ chiee, mbo kei diom Chiisu wo tueiyɔɔ o nɛi tɛɛŋ. Okoŋ, mbo cha Chiisu choo choo o yilaŋndo niŋ. (Nuawɔ Walta Wanaa Chiisuaa 9:​3-5.) Nyɛ yɔŋnuŋ hoo Pɔɔllo kɛsɛ chɔm vɛlɛ ni maa mi Chiisu miiŋgu yoomu.—Walta. 26:​12-15.

10. Mɛɛ Pɔɔl laalaŋ kɛsɛ maa Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu, yɛɛ hei nyindu yɛ ndu le tosaa?

10 Pɔɔl tusi fɛŋ Kilisiɔŋnda nyɛpalaa choo tuupa mi Chiisu chɔmnuŋ ndu. Lelaŋ, te ndoo wa pɛ waŋnda dimullo maa Chiisu miiŋgu yoomu, kɔndɔfillo ndoo nɔla mbo bii nda okoŋ ma yaŋ ndu nilaŋ. Mɛɛ ndupila laalaŋ kɛsɛ maa Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu, mbo tosa niko wallo kalaŋ le wanaa cheleŋ malaa mi nda bɛɛ laalaŋ. Mɛɛ o wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a hei okɔɔ, mi sɔɔŋ palaŋ bɔɔbɔɔ komal ndu. Mbo biuŋ lɔɔ nda wa ndu wo, ma duau ndu o chiɛi manyumndo niŋ, nduyɛ mi dɛndɔɔ kɔɔlu a ndu. (1 Kɔliŋ. 15:​9-11; 2 Kɔliŋ. 11:​23-27) Kiisaŋ ve Pɔɔl o kɔl kposoŋ maa mi Chiisu miiŋgu yoomu le. Le hei, o wa o bɛɛndiaŋ le piɔmndo sɔlaa le waŋnda tonyaa hoo pɛɛkoo. Baa sɔɔŋ naŋ yaasiaa muŋ kpede woŋ tosa ma laalaŋ kɛsɛ maa mi Chiisu miiŋgu yoomu le? Baa ŋ nɔla miŋ kindi tiindaŋ numndo o fulasɛiniŋndo niŋ te?

MI PƆƆL SIƐƐNDUU YIYAŊ WƆƆŊ WAŊNDA NDAA NƆ WO

11. Le yɛɛ wanaa wa Kɔliŋ nda apum ndaa nɔ yɛ dɔɔ yiyaŋ wɔɔŋndo a fulasɛiniŋndo okɔɔ?

11 Wanaa wa Kɔliŋ o lɛŋnde Kilisileŋ niŋ nda apum ndaa nɔ yiyaŋ wɔɔŋndo a fulasɛiniŋndo okɔɔ. Mi waŋnda haa dimi pɛŋ maa “wanaa wu wa a miiŋgu lɛ yoomu le.” Le yɛɛ? (1 Kɔliŋ. 15:​12) O lɛŋnde pilɛ le leŋ niŋ, wanaa pɛɛkaa bɛnduaa wa o chioo Atɛŋ niŋ. Nda wa Kilisiɔŋnda mamɔɔ ni le mɛɛ nda dimi maa Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu yɛ. Naapum yiyaŋ pilɔɔ hoo wanaa wa Kɔliŋ nda apum ndaa nɔ ni. (Walta. 17:​18, 31, 32) Waŋnda apum ndaa nɔ vɛlɛ dɔɔ yiyaŋ chɛleŋ a fulasɛiniŋndo okɔɔ. Naapum ndaa yiyaŋ maa te waŋndo wa pɛ o yɔŋ wɔɔŋndo niŋ mbo pɛɛku wɔ a Chiisu okɔɔ le, mɛɛ o vilɛiyo o cho ni. Kɛ te o mal pɛ yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo mbo simnuŋ Kilisiɔŋnɔɔ, mɛɛ o “miiŋgu yoomu.” O yɔŋ bɛɛ aa le sabulaŋ ndaŋ ɔɔ la cheleŋ ndaa kɛɛ laalaŋndo o fulasɛiniŋndo niŋ ni, mi tiindaŋ ndaa simnuŋ nyɛ fondoo fuu. Te Mɛlɛka ndoo miŋgi Chiisu yoomu le, mɛɛ sala baŋaa ve wa le nduyɛ wana o wana wa lo o hakioo niŋ. Lelaŋ, wanaa ndaa sɛɛŋgiaa maa wanaa wu wa miiŋgu lɛ yoomu le wa ndaa nɔ tiindaŋ kposoŋ te.—1 Kɔliŋ. 15:​13-19; Hibu. 9:​12, 14.

12. A mɛɛ Pitɛ Tasoo 3:​18, 22 dimi yɛ, vɛɛ fulasɛiniŋ Chiisu wo hiou yɛ fulasɛiniŋnda yɔŋnuŋ paandu laŋ kpou?

12 O cho wana le dimul Pɔɔl maa “mi Mɛlɛka miŋgi Kiliti yoomu” le. Kɛ ndupila ndoo sina kɛsɛ maa mi hei yɔŋnuŋ. Fulasɛiniŋ Chiisoo ndoo hiou fulasɛiniŋnda yɔŋnuŋ paandu laŋ kpou. Kanifuule, mi wanaa Chiisu a buɛiyaa Mɛlɛkaa apum miŋgi yoomu wa ndaa wu vɛlɛ. Mi Pɔɔl dimi maa Chiisu “wa wana tasoo le miiŋgoo yoomu ni.” O nɛi kuɛɛ choo? Ndu wa wana tase Mɛlɛka miŋgi yoomu a dialuŋ inyinayaŋ ndo ni. Nduyɛ o waŋchieeya tɛɛŋ kpou, ndu fɛŋ kuɛ choo choo.—Walta. 26:​23; 1 Kɔliŋ. 15:​20; nuawɔ Pitɛ Tasoo 3:​18, 22.

WANAA ‘MƐLƐKA CHO MIŊGI YOOMU WA’

13. Teŋgeŋ yɛɛ Pɔɔl chɔm yɛ Adam tɛɛŋ nda Chiisu?

13 Vɛɛ piɔm wana pilɔɔ nɔla yɛ mbo tosa mi waŋnda miiŋgu yoomu o miiliɔŋndaŋ niŋ? Mi Pɔɔl ke naa muli sɔviɔɔ le nyunaa hoo. Mbo chɔm maa nyɛ Adam tosal waŋchieeya wo cho teŋgeŋ a nyɛ Chiisu ndu tosa le nda wo. Mbo dimi a Adam okɔɔ aa: “Wana pilɛ kpe tosa ni mi piɔmndo o huŋ le ŋwaŋnda chiee kpou.” Mɛɛ Adam tosa hakioo, mbo chuu ndupila piɔmndo a chuauwaa nduaa. Nila kalula o tosa laŋ ndaŋ la cho wɔ hau kɔlaŋ a naa saaŋgiaa ni. Kɛ mɛɛ Mɛlɛka miŋgi Po ndɔɔ yoomu, miŋ sɔla tiindaŋndo! Mi Pɔɔl dimi aa, “Waŋndo o pilɛ kpe tosa . . . ni, mi Mɛlɛka wa hunɔɔ wanaa vi wa miŋgi yoomu. Piɔmndo hiŋ le ŋwaŋnda chiee kpou, kani fuule, le mɛɛ nda wa diom pilɛ nda Adam waa yɛ. Lende koni Mɛlɛka cho hunɔɔ waŋnda kpou miŋgi yoomu le mɛɛ nda cho diom pilɛ nda Kiliti waa yɛ ni.”—1 Kɔliŋ. 15:​21, 22.

14. Tɛɛsiaawɔ te Adam sɔla niŋ pɛ fulasɛiniŋndo.

14 Mɛɛ Pɔɔl dimi maa “piɔmndo hiŋ le ŋwaŋnda chiee kpou . . . le mɛɛ nda wa diom pilɛ nda Adam waa yɛ,” yɛɛ ndoo yiyaŋ yɛ? A chuauwaa Adam nda okɔɔ kpou o wa suɛi ni kanifuule, ndu tɛɛŋguu nda hakioo ni. Lelaŋ, waŋchieeya opilɛ bɛɛ nɔla mbo hɛluŋ piɔmndo le. (Luomaŋ. 5:​12) Adam cho wa o wanaa “Mɛlɛka cho hunɔɔ . . . miŋgi yoomu” wa tɛɛŋ te. Sala baŋaa Chiisoo cho le haki ndɔɔ le. Kanifuule, wana walaŋndo o wa ni nduyɛ a siɛlɛi fuu o kɛɛ Mɛlɛka diikɔŋndo ni. “Po Wana Pɔnɔɔ” cho hunɔɔ waŋnda apum yamɛi kilul maa chuiŋnda nda cho ni. Waŋnda haa bɛɛ cho tambii fafɛɛŋnde sɔla maa Adam.—Maa. 25:​31-33, 46; Hibu. 5:​9.

O wanaa nɔ le kɔlaŋ choo choo wa tɛɛŋ kpou, Chiisu fɛŋ sɔla fulasɛiniŋndo mbo kua choo choo (Tofa pɛl 15-16) *

15. Mɛɛ Pɔɔl dimi maa Mɛlɛka cho hunɔɔ “waŋnda kpou miŋgi yoomu,” a nɛɛ yaa okɔɔ o wa yɛ suɛi?

15 Kɛsiŋ o kɔl maa mi Pɔɔl dimi maa “Mɛlɛka cho hunɔɔ waŋnda kpou miŋgi yoomu le mɛɛ nda cho diom pilɛ nda Kiliti waa yɛ.” (1 Kɔliŋ. 15:​22) O Kilisiɔŋaa Mɛlɛka pɔya Kɔliŋ nda lo Pɔɔl poonyiaa yauwo hoo ni. Nduyɛ, ndaa nɔ tiindaŋndo le fulasɛiniŋndo sɔlaa le kɔlaŋ choo choo. Kilisiɔŋnda haa a wa a “yɔŋgaŋ o Mɛlɛka lo,” sanaa a wa nda wa “o diom pilɔɔ niŋ [nda] Chiisu Kiliti waa wo.” Nda Mɛlɛka ndoo chua ni “le waa wanaa cho le ndu wa.” Mi Pɔɔl suaa vɛlɛ a “wanaa nda aa laalaŋ a Kiliti, kɛ nduyɛ ma wu niŋ nda” okɔɔ. (1 Kɔliŋ. 1:​2; 15:​18; 2 Kɔliŋ. 5:​17) Mɛɛ Pɔɔl wa Luomaŋnda poonyiallo, mbo dimi maa wanaa wu diompilɛ nda Chiisu waa wa, Mɛlɛka cho nda miŋgi yoomu mɛɛ o miŋgi ndu yoomu yɛ. (Luomaŋ. 6:​3-5) A dialuŋ inyinayaŋ Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu ni mbo kua choo choo. Mɛɛ lende ko i cho yɔŋnɔŋ a wanaa cho “o diom pilɔɔ niŋ [nda] Chiisu Kiliti waa wa” ni. Nda cho yɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda ni.

16. Mɛɛ Pɔɔl dimi maa Chiisu cho wana tase Mɛlɛka miŋgi yoomu wo ni, yɛɛ ndoo yiyaŋ yɛ?

16 Mi Pɔɔl dimi maa Chiisu “wa wana tasoo le miiŋgoo yoomu ni.” Kɛsiŋ o kɔl maa mi waŋnda apum sɔla fulasɛiniŋndo Chiisu lachi mɛɛ Lasalɔɔ wa naa yɛ. Kɛ Chiisu cho wana tase sɔla fulasɛiniŋndo o inyinaya wo ni. Nduyɛ ndu fɛŋ sɔla yoomu fafɛɛŋndo o waŋnda haa tɛɛŋ. O wa ko maa komɔɔ tase Isɔluɛiya ndaa yɔŋgu Mɛlɛka wo. Lelaŋ, mɛɛ Pɔɔl dimi maa Chiisu cho wana tase Mɛlɛka miŋgi yoomu wo ni, chɔmndo o wa koŋ ni maa wanaa cheleŋ bɛɛ cho fulasɛiniŋndo sɔla ma kuɛ choo choo. Wanaa Chiisu vem hɔlte ndɔ wa, a wanaa cheleŋaa cho “o diom pilɔɔ niŋ [nda] Chiisu Kiliti waa” wa bɛɛ, ndaa nɔ le kɔlaŋ choo choo. Te teleŋ Mɛlɛkaa ndoo fuuluu pɛ, a wa fulasɛiniŋndo sɔla maa Chiisu.

17. A boondii kuɛɛ wanaa cho “o diom pilɔɔ niŋ [nda] Chiisu Kiliti waa” wa ndaa nɔ yɛ ma sɔla fulasɛiniŋndo le kɔlaŋ choo choo?

17 A teleŋ Pɔɔl poonyial Kɔliŋtiaŋnda wo, wanaa cho “o diom pilɔɔ niŋ [nda] Chiisu Kiliti waa” wa ndaa kendu wɔ fulasɛiniŋndo sɔlaa le kɔlaŋ choo choo le. Mi Pɔɔl chɔm maa hei ndii nɔ le yɔŋnɔŋndo o chilaŋ niŋ. Mbo dimi aa, “Kɛ nduyɛ, muŋ kpou a miiŋgoo yoomu okɔɔ ŋ nɔ le yɔnɔŋndo o nɛi kpɛ kpɛ. . . . Kiliti fɛɛŋ miiŋgu yoomu. O koŋ kɔɔli, [“te boondii nduɛi fuuluu pɛ,” NWT] wanaa laalaŋ a ndu wa, nda bɛɛ lende Mɛlɛka miŋgi niŋ nda yoomu ni.” (1 Kɔliŋ. 15:​23; 1 Tɛsa. 4:​15, 16) O boondii Baabuiyo dimi keŋ nde niŋ naŋ cho niŋ suŋ suŋ ni. Mɛɛ wanaa Chiisu vem hɔlte ndɔ wa a Kilisiɔŋaa Mɛlɛka pɔya o teleŋ ndaa niŋ nda vi, ndaa nɔ ma chum o sɛilaŋ niŋ le fanda ndaa sɔlaa le kɔlaŋ choo choo. Okoŋ te boondii Chiisu ndoo nɔ le Masaleŋ kandɔɔ ve ndii fuuluu pɛ, ‘Mɛlɛka miŋgi nda yoomu mɛɛ o miŋgi ndu yoomu yɛ.’

NƆ TIINDAŊNDO MAA FULASƐINIŊNDO CHO YƆŊNƆŊ KƐSƐ!

18. (a) Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa o faŋaŋndɔ o fulasɛiniŋ wanaa cho laŋ choo choo wa kɔɔli, fulasɛiniŋ cheleŋ cho wa? (b) A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​24-26 dimi yɛ, sɔɔŋ kuɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ o choo choo niŋ?

18 Kilisiɔŋaa laalaŋnda a bɔɔbɔɔ nɔ tiindaŋ le lakɔ o choo choo niŋ te. Mɛɛ yɛɛ cho yɛ niko wa fanda ndaa? Nda bɛɛ nɔ tiindaŋ fulasɛiniŋndo. Baabuiyo dimi maa wanaa cho lakɔ choo choo wa cho “kunda tase” Mɛlɛka cho miŋgi yoomu wo ni. (Sɔɔŋ. 20:​6) Hei chɔm kɛsɛ maa fulasɛiniŋ cheleŋ cho wa. Nduyɛ i chɛlaŋ vɛlɛ a tiindaŋ Choobu bɛɛ ndoo nɔ a fulasɛiniŋndo okɔɔ wo. (Choobu 14:​15) A teleŋ Chiisu cho hunɔɔ waŋnda piɔlɔɔ o lemasa mbo puu nda kpaayalaŋ o ba wo, wanaa sɔla fulasɛiniŋndo ma kua choo choo wa cho wa latulu a ndu. A boondii keŋ, “yaamɔɔnɔ Mɛlɛka mɛɛlu niŋ tɛɛmbuu kpɔŋ ndo, ndu cho piɔmndo ni.” A tonya, piɔm Adam chuu naa wo nɔ lɛ niŋ kpaaya wanaa cho lakɔ choo choo wa choo le. Kɛ wanaa cho wa o lɛŋndeŋ choo wa yɛ?—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​24-26.

19. Yɛɛ wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu?

19 Yɛɛ wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa cho yɛ lehɔl o nɛi le ndu? Nyɛ Pɔɔl dimi wo nɔla mbo ke nda tiindaŋndo. Mbo dimi aa: I “cho lehɔl o nɛi maa wana o wana vi, a cho vɛlɛ miiŋgu yoomu, wana kɛndɛ ni, wana wɔɔŋ ni.” (Walta. 24:​15) Baabuiyo chɔm kpendekele maa wana wɔɔŋ kue o choo choo niŋ te. Mɛɛ hei chɔm maa o chilaŋ niŋ, fulasɛiniŋ cheleŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo o lɛŋndeŋ choo.

Te ŋ laalaŋ pɛ kɛsɛ maa fulasɛiniŋndo cho yɔŋnɔŋ, mɛɛ mɛɛ la wa, ŋ feŋa kɔllo o chila naalaŋ choo le (Tofa pɛl 20) *

20. Yɛɛ chɔɔlu yɛ tiindaŋ numndo kindi o fulasɛiniŋndo niŋ?

20 Sɔɔŋ naŋ yaasiaa muŋ ndoŋ chɔm kɛsɛ maa “wanaa vi wa a cho miiŋgu yoomu”! Wanaa cho miiŋgu yoomu o lɛŋndeŋ choo wa cho nɔ tiindaŋndo le waa achal lefafɛɛŋ. Num bɛɛ nɔla ma laalaŋ kɛsɛ maa hei cho yɔŋnɔŋ. Tiindaŋ Mɛlɛka ke naa hoo wo nɔla mbo dɛɛniaa num kɔllo le wanaa numaa kaalaa vi wa. Chiisu nɔla mbo huŋ miŋgi nda yoomu a teleŋ o cho wa o Masaleŋ choo nda buɛiyaa nduaa le ‘wɔsilaŋ waa pilɛ wo.’ (Sɔɔŋ. 20:​6) Num bɛɛ nɔla ma nɔ tiindaŋndo maa o yɔŋ bɛɛ ma vi tuupa mi wɔsila waa pilɛ laŋ la kanduŋ, o cho num miŋgi yoomu. “Hɔlte naa ŋ nɔ leŋ o nɛi leŋ, ŋ huinuŋ leniŋ te.” (Luomaŋ. 5:​5) Hei nɔla mii luei num yoomuaŋ suŋ suŋ, nduyɛ ma chɔɔlu nyaaloo sɔla o Mɛlɛka piɛiyo niŋ. Kɛ sɔɔŋ cho ŋ naŋ nɔ miŋ pɛɛku wɔ o Kɔliŋtiaŋ Tasoo bolle 15 niŋndo. Buŋgɛi cho lachi ve cho naa sɔɔŋ muŋ chɔm.

CHONDII 147 Ŋ Cho Wa Yoomu Lefafɛɛŋ

^ pɛl. 5 A fulasɛiniŋndo okɔɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo bolle 15 soo tau ni. Le yɛɛ nyɛ Baabuiyo pɛɛku a hei okɔɔ wo cho yɛ nyɛ sɔvɛ le naa? Nduyɛ, le yɛɛ naŋ laalaŋ yɛ kɛsɛ maa mi Mɛlɛka miŋgi Chiisu yoomu? Buŋgɛi hei cho naa nyunalaŋ ndaŋ mulul. I cho naa vɛlɛ tɛɛsial nyunala sɔvɛla cheleŋ a fulasɛiniŋndo okɔɔ.

^ pɛl. 56 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Chiisu fɛŋ sɔla fulasɛiniŋndo mbo kua o choo choo niŋ. (Walta. 1:​9) Buɛiyaa nduaa ndaa nɔ le kɔlaŋ choo choo wa apum cho haa ni, Tɔmɔsi, Chemisi, Lidiaa, Chɔŋ, Meele a Pɔɔl.

^ pɛl. 58 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Puaapilɛnɔɔ, laa ndɔ nda chua wɔsila bɔɔbɔɔ o wali Mɛlɛkaa niŋndo vi ndu o ba. O nɔ laalaŋndo maa o cho hunɔɔ fulasɛiniŋndo sɔla. Le hei, o cho hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo.