Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 50

“Mɛni Blɔ Nɔ A Maa Gu Kɛ Tle Gbogboe Ɔmɛ Si?”

“Mɛni Blɔ Nɔ A Maa Gu Kɛ Tle Gbogboe Ɔmɛ Si?”

“Gbenɔ, jije o kunimi yemi ɔ ngɛ? Gbenɔ jije nɔ́ nɛ o kɛ tsɛ̃ɔ nɔ ɔ ngɛ?”​—1 KOR. 15:55.

LA 141 Wami Ji Nyakpɛ Nɔ́

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1-2. Mɛni he je nɛ e sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a kase si nɛ a ma tle nihi kɛ ya hiɔwe ɔ he ní ɔ?

YEHOWA sɔmɔli nɛ a ngɛ amlɔ nɛ ɔ a kpɛti nihi fuu ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. A kpɛti nihi bɔɔ ko nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa ke a gbo ɔ, a ma tle mɛ si kɛ ya hiɔwe. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ ɔ suɔ nɛ a le bɔ nɛ a si himi ma ji ha ngɛ hiɔwe. Se mɛni he je e sa nɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ nɛ a le ní nɛ ɔmɛ ɔ? Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, nihi nɛ a maa ya hiɔwe ɔ maa ngɔ jɔɔmi babauu kɛ ba ha nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, e sa nɛ wɔ tsuo wa bua nɛ jɔ hiɔwe yami he hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ he.

2 Mawu ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ kudɔ Yesu kaseli ɔmɛ nɛ a ngma hiɔwe yami he hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ he sane. Bɔfo Yohane ngma ke: “Wa ji Mawu bimɛ, se bɔ nɛ wa maa hi ha a lɛɛ, a je we kpo ngɔ tsɔɔ we wɔ lolo. Wa le kaa ke a je lɛ kpo ɔ, wa maa pee kaa lɛ.” (1 Yoh. 3:2) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ li bɔ nɛ a si himi maa hi ha ke a tle mɛ si kɛ ya hiɔwe kaa mumi mi nimli. Se ke a nine su jɔɔmi nɛ ɔ nɔ ɔ, a maa na Yehowa kɛ a hɛngmɛ. Baiblo ɔ tu we si nɛ a ma tle nihi kɛ ya hiɔwe ɔ he munyu fitsofitso, se bɔfo Paulo tu he munyu bɔɔ. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ maa piɛɛ Kristo he kɛ “kpata nɔ yemihi tsuo kɛ he blɔhi tsuo kɛ he wami a hɛ mi.” E ma kpata “gbenɔ [nɛ] ji nyagbe he nyɛlɔ” ɔ hɛ mi. Nɛ nyagbe ɔ, Yesu kɛ nihi nɛ a maa piɛɛ e he kɛ ye matsɛ ɔ maa ngɔ mɛ nitsɛmɛ a he kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko kɛ wo Yehowa sisi. (1 Kor. 15:24-28) E maa pee bua jɔmi be nitsɛnitsɛ! *

3. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ 1 Korinto Bi 15:30-32 ɔ, mɛni nɛ hemi kɛ yemi nɛ Paulo ngɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ ye bua lɛ nɛ e pee?

3 Hemi kɛ yemi nɛ Paulo ngɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ ye bua lɛ nɛ e fĩ si ngɛ kahi a mi. (Kane 1 Korinto Bi 15:30-32.) E de Korinto bi ɔmɛ ke: “Daa ligbi ɔ, i kɛ gbenɔ kpeɔ hɛ mi kɛ hɛ mi.” E ngma hu ke: “I kɛ lohwe awi yeli nɔ kunɔ ngɛ Efeso.” Eko ɔ, lohwe nitsɛnitsɛ nɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kaa e kɛ mɛ nɔ kunɔ ngɛ Efeso ɔ nɛ. (2 Kor. 1:8; 4:10; 11:23) Aloo eko ɔ, si temi kɛ womi nɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a ngɛ kaa “lohwe awi yeli” ɔ kɛ ba e nɔ ɔ he munyu nɛ e ngɛ tue. (Níts. 19:26-34; 1 Kor. 16:9) Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, wa le kaa Paulo kɛ kahi nɛ a mi wa kpe, se kɛ̃ ɔ, e ya nɔ nɛ e ná hemi kɛ yemi kaa e ma ná bua jɔmi hwɔɔ se.​—2 Kor. 4:16-18.

Weku ko nɛ a ngɛ he nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ nɛ a ngɛ si fĩe ngɛ Mawu sɔmɔmi mi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi kaa Mawu to ní kpakpahi a he blɔ nya kɛ ha mɛ (Hyɛ kuku 4)

4. Mɛni blɔ nɔ nɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ wo Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ he wami? (Hyɛ womi ɔ hɛ mi foni ɔ.)

4 Wa ngɛ behi nɛ a mi wa mi. Wa nyɛmimɛ komɛ ya je oslaa mi, a kpɛti ni komɛ hu ngɛ hehi nɛ a ngɛ ta hwue ngɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a be tue mi jɔmi. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, Yehowa sɔmɔli nyɛ we nɛ a fiɛɛɔ faa, se kɛ̃ ɔ, a yaa nɔ nɛ a sɔmɔɔ Yehowa, e ngɛ mi kaa lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a wo mɛ tsu loo a gbe mɛ. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ si fĩe ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi, nɛ a ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ. A yi gbeye, ejakaa a le kaa ke a gbo amlɔ nɛ ɔ po ɔ, Yehowa wo si kaa e ma ha mɛ si himi kpakpa hwɔɔ se.

5. Mɛni susumi yaya nɛ ma nyɛ ma ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ gbogboehi a tlemi ɔ mi ɔ mi nɛ gbɔjɔ?

5 Paulo bɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ kɔkɔ ngɛ susumi nɛ dɛ nɛ ni komɛ hɛɛɔ he, ejakaa oslaa ngɛ susumi nɛ ɔ he. A deɔ ke: “Ke a be gbogboe ɔmɛ si tlee ɔ, lɛɛ ‘nyɛ ha nɛ waa ye ní nɛ waa nu ní, ejakaa hwɔɔ wa ma gbo.’” Ni komɛ hɛɛ jamɛ a susumi ɔ kɛ je blema loko e su Paulo yi nɔ po. Eko ɔ, Paulo ngɛ munyu nɛ ngɛ Yesaya 22:13 ɔ se tsɛe. Lejɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ pee a ní ha. A ngɔ a juɛmi kɛ ma bua jɔmi nɛ a ma ná a nɔ mohu pe huɛ bɔmi kpakpa nɛ maa hi a kɛ Mawu a kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Israel bi nɛ ɔmɛ hɛɛ susumi ɔ kaa e sa nɛ a je a hɛ ja, ejakaa a ma nyɛ ma gbo be saa be. Mwɔnɛ ɔ po ɔ, ni komɛ hɛɛ jamɛ a susumi ɔ. Se Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ je susumi yaya nɛ Israel bi ɔmɛ hɛɛ ɔ mi kɛ ba.​—2 Kron. 36:15-20.

6. Kɛ e sa nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ nɛ sa wa huɛ bɔmi he ha kɛɛ?

6 Wa le kaa Yehowa ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ lɔ ɔ nɛ ye bua wɔ nɛ waa hla huɛmɛ kpakpahi. E he hia nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ nɛ a hyɛ nɛ hi ngɛ nihi nɛ a deɔ ke gbogboehi a si tlemi ko be ɔ a he. Mɛni wa kaseɔ ngɛ mi? Ke waa kɛ huɛmɛ nɛ a susuu we hwɔɔ se he, se mohu bua jɔmi nɛ a ma ná mwɔnɛ ɔ pɛ he nɛ a susuɔ ɔ bɔɔ ɔ, a ma nyɛ ma ná wa nɔ he wami. Ke Kristofo no ko kɛ nihi kaa jã bɔɔ ɔ, a ma nyɛ ma puɛ e je mi bami. Huɛmɛ nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ e pee níhi nɛ Yehowa sume. Enɛ ɔ he ɔ, Paulo kɛ kɔkɔ bɔmi ha ke: “Nyɛ hɛ nɛ ba nyɛ he nɔ ngɛ dami blɔ nɔ, nɛ nyɛ ko hi yayami pee.”​—1 Kor. 15:33, 34.

MƐNI NƆMLƆ TSO NƐ A KƐ MAA BA?

7. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ 1 Korinto Bi 15:35-38 ɔ, mɛni sane nɛ nɔ ko ma nyɛ ma bi ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he?

7 Kane 1 Korinto Bi 15:35-38. Nɔ nɛ e suɔ nɛ e ha nɛ nihi a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he ɔ ma nyɛ ma bi ke: “Mɛni blɔ nɔ a maa gu kɛ tle gbogboe ɔmɛ si?” Nihi fuu hɛɛ susumi slɔɔtohi ngɛ nɔ́ nɛ baa adesahi a nɔ ke a gbo ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, e maa hi kaa wa ma susu nɔ́ nɛ Paulo de ɔ he. Mɛni Baiblo ɔ de?

Paulo ngɔ nɔ́ heto mi nɔ́ nɛ kɔɔ dumi wu kɛ wu nɛ puɛ ɔ he ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa Mawu ma nyɛ ma ha nihi nɛ a gbo nɛ e ma tle mɛ si ɔ nɔmlɔ tso nɛ sa mɛ (Hyɛ kuku 8)

8. Mɛni nɔ́ heto mi nɔ́ lɛ maa ye bua wɔ nɛ waa nu si nɛ a ma tle nihi kɛ ya hiɔwe ɔ sisi?

8 Ke nɔ ko gbo ɔ, e nɔmlɔ tso ɔ saa. Se Nɔ nɛ bɔ je mluku ɔ tsuo ɔ ma nyɛ ma tle nɔ ɔ si nɛ e ha lɛ nɔmlɔ tso nɛ sa lɛ. (1 Mose 1:1; 2:7) Paulo ngɔ nɔ́ heto mi nɔ́ ko kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e he hia we nɛ Mawu nɛ tle nɔ ɔ si kɛ nɔmlɔ tso momo ɔ. Mo susu “ngma” aloo dumi “wu” he nɛ o hyɛ. Ke a du wu ko ɔ, e puɛɔ nɛ e waa. Tso nɛ puɛ nɛ e ngɛ wae ɔ je ekpa ngɛ wu nɛ a du ɔ he. Paulo ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa wa Bɔlɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɔ ko nɛ gbo ɔ “nɔmlɔ tso bɔ nɛ e sa e hɛ mi.”

9. Mɛni nɛ 1 Korinto Bi 15:39-41 ɔ de ngɛ nɔmlɔ tso slɔɔtohi nɛ a ngɛ ɔ he?

9 Kane 1 Korinto Bi 15:39-41. Paulo tsɔɔ kaa Mawu bɔɛ níhi tsuo fiee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ngɛ he lo slɔɔtoslɔɔtohi. Nahi a he lo ngɛ, lohwe pɛlitsɛmɛ a he lo ngɛ, nɛ pa mi lohi hu a he lo ngɛ. Paulo tsɔɔ kaa ngɛ hiɔwe po ɔ, e slo pu ɔ ngɛ nyɔhiɔ ɔ he. Nɛ e tsɔɔ kaa “e slo dodoe kake hɛ mi nyami ngɛ dodoe kpa nɔ́ he.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa be nyɛe maa na slɔɔto nɛ ngɛ dodoe nɛ ɔmɛ a kpɛti kɛ wa hɛngmɛ po ɔ, nɔ́ nɛ je mi si kpali de ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ. A tsɔɔ kaa dodoe slɔɔtohi ngɛ, ekomɛ kle, ekomɛ klee we, ekomɛ tsuɔ, ekomɛ hiɛ, nɛ ekomɛ hu ngɛ kaa kungwɔ zɔ kaa bɔ nɛ pu ɔ ngɛ ɔ. Paulo tsɔɔ hu kaa “hiɔwe nɔmlɔ tsohi ngɛ nɛ zugba a nɔ nɔmlɔ tsohi hu ngɛ.” Mɛni Paulo ngɛ tsɔɔe? Ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi hɛɛ he lo nɔmlɔ tso, se ngɛ hiɔwe ɔ lɛɛ mumi mi nɔmlɔ tsohi lɛ ngɛ kaa bɔ nɛ bɔfo ɔmɛ ngɛ ɔ.

10. Mɛni nɔmlɔ tso nɛ nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ya hiɔwe ɔ ma ná?

10 Mo kadi nɔ́ nɛ Paulo de kɛ tsa nɔ. E de ke: “Jã kɛ̃ nɛ e ji ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ hu blɔ fa mi. A duɔ nɔ́ nɛ e puɛɔ; a tleɔ nɔ́ nɛ e puɛ we si.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko gbo ɔ, e nɔmlɔ tso ɔ saa, nɛ e kpaleɔ kɛ yaa zu mi. (1 Mose 3:19) Enɛ ɔ he ɔ, kɛ a maa pee kɛɛ kɛ tle “nɔ́ nɛ e puɛ we si?” Pi nihi nɛ a tle mɛ si kɛ ba wami mi ngɛ zugba a nɔ kaa nihi nɛ Eliya, Elisha kɛ Yesu tle mɛ si ɔ a he munyu nɛ Paulo ngɛ tue. Mohu ɔ, Paulo ngɛ nihi nɛ a tle mɛ si kɛ “mumi nɔmlɔ tso” nɛ ma ha nɛ a hi si ngɛ hiɔwe ɔ a he munyu tue.​—1 Kor. 15:42-44.

11-12. Mɛni tsakemi nɛ ba ngɛ Yesu blɔ fa mi benɛ a tle lɛ si ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ tsakemi nɛ ɔ maa ba mi ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu a blɔ fa mi?

11 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ngɛ he lo nɔmlɔ tso, se benɛ a tle lɛ si ɔ e ba “pee mumi nɛ e haa nɔ wami,” nɛ e kpale kɛ ho hiɔwe ya. Jã kɛ̃ nɛ a ma tle Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu si kɛ nɔmlɔ tso nɛ ma ha nɛ a nyɛ nɛ a hi si ngɛ hiɔwe. Paulo de ke: “Kaa bɔ nɛ wa ji nɔ nɛ a kɛ zu bɔ lɛ ɔ henɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ wa maa pee hiɔwe nɔ ɔ hu henɔ.”​—1 Kor. 15:45-49.

12 Mo kai kaa a tle we Yesu si kaa he lo kɛ muɔ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Paulo ngɛ e munyu ɔ nyagbee ɔ, e tsɔɔ nɔ́ he je. E de ke: “He lo kɛ muɔ nine be nyɛe maa su Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɔ” ngɛ hiɔwe. (1 Kor. 15:50) A be bɔfo ɔmɛ kɛ ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ si tlee kaa he lo kɛ muɔ nɛ puɛɔ ɔ. Mɛni be nɛ a ma tle mɛ si? Paulo tsɔɔ kaa a ma tle mɛ si pee se, se pi benɛ a gbo ɔ nɔuu pɛ. Benɛ Paulo ngma Korinto Bi A Kekle Womi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, kaseli ɔmɛ a kpɛti ni komɛ “nɔ gbenɔ mahe mi” momo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jamɛ a be ɔ, bɔfo Yakobo gbo momo. (Níts. 12:1, 2) Bɔfo kpa amɛ kɛ ni kpahi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ hu maa “nɔ gbenɔ mahe mi” pee se.​—1 Kor. 15:6.

A YE GBENƆ NƆ KUNIMI

13. Mɛni ma kadi Yesu bami ɔ?

13 Yesu kɛ Paulo tsuo gba kɛ kɔ be ko nɛ he hia nɛ ngɛ a hɛ mi ɔ he. Lɔ ɔ ji be nɛ Kristo ɔ maa ba a nɛ. Ngɛ Kristo bami ɔ mi ɔ, tahi, zugba mimiɛɛmi, hiɔhi kɛ ní yaya kpahi maa ya nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo. Wa na kaa Baiblo gbami nɛ ɔmɛ bɔni mi bami kɛ je jeha 1914 ɔ mi. Nɔ́ kpa ko ngɛ nɛ he hia wawɛɛ nɛ lɔ ɔ hu ma kadi Kristo bami ɔ. Yesu tsɔɔ kaa a maa fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ “ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ nɛ a kɛ maa ye je ma amɛ tsuo odase, nɛ lɔ ɔ se loko nyagbe ɔ maa ba.” (Mat. 24:3, 7-14) Paulo tsɔɔ kaa “Nyɔmtsɛ ɔ bami” ɔ hu maa pee be nɛ a ma tle Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a “nɔ gbenɔ mahe mi” ɔ si.​—1 Tɛs. 4:14-16; 1 Kor. 15:23.

14. Mɛni lɛ baa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a gboɔ ngɛ Kristo bami be ɔ mi ɔ a nɔ?

14 Mwɔnɛ ɔ, ke nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ gbo ɔ, a tleɔ mɛ si kɛ yaa hiɔwe amlɔ nɔuu. Paulo munyu nɛ ngɛ 1 Korinto Bi 15:51, 52 ɔ maa munyu nɛ ɔ nɔ mi. E de ke: “Wɔ tsuo wa be gbenɔ mahe mi nɔe, mohu ɔ, a ma tsake wɔ tsuo si kake too, kaa a fiaa hɛ ngmɛ ɔ, ngɛ nyagbe titimati ɔ nɔ.” Paulo munyu nɛ ɔ ngɛ mi bae amlɔ nɛ ɔ! Ke a tle Kristo nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ si ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ; nɛ a kɛ “Nyɔmtsɛ ɔ maa hi si daa.”​—1 Tɛs. 4:17.

Nihi nɛ a ma tsake “kaa a fiaa hɛ ngmɛ ɔ” maa piɛɛ Yesu he kɛ kpata je ma amɛ a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ (Hyɛ kuku 15)

15. Mɛni ní tsumi nɛ nihi nɛ a ma tsake “kaa a fiaa hɛ ngmɛ ɔ” ma tsu?

15 Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ ní tsumi nɛ nihi nɛ a tsakeɔ “kaa a fiaa hɛ ngmɛ ɔ” ma tsu ngɛ hiɔwe. Yesu de mɛ ke: “Nɔ nɛ e yeɔ kunimi nɛ e hɛɛɔ ye ní peepee ɔmɛ a mi kɛ ya siɔ nyagbe ɔ, ma ha lɛ he blɔ ngɛ je ma amɛ a nɔ, kaa bɔ nɛ imi hu ye nine su nɔ kɛ je Tsɛ ɔ ngɔ ɔ, nɛ e kɛ dade tso maa hyɛ ni ɔmɛ a nɔ konɛ a ywia wɔtsɔwɔtsɔ kaa zu buɛhi.” (Kpoj. 2:26, 27) A maa nyɛɛ a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ ɔ se, nɛ a kɛ dade tso maa hyɛ je ma amɛ a nɔ.​—Kpoj. 19:11-15.

16. Mɛni blɔ nɔ nɛ nihi fuu maa ye gbenɔ nɔ kunimi ngɛ?

16 E ngɛ heii kaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ maa ye gbenɔ nɔ kunimi. (1 Kor. 15:54-57) Ke a tle mɛ si ɔ, a ma ná he blɔ kɛ ye bua kɛ je yi wu tso níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ɔ ngɛ Hamagedɔn ta a mi. Kristofohi ayɔhi abɔ hu maa “je amanehlu ngua a mi” kɛ sɛ je ehe ɔ mi. (Kpoj. 7:14) Nihi nɛ a yi ma ná wami ngɛ zugba a nɔ ɔ maa na gbenɔ nɔ kunimi yemi kpa ko. A maa na nihi babauu nɛ a gbo blema a nɛ a tle mɛ si kɛ ba zugba a nɔ. Hyɛ bɔ nɛ wa bua maa jɔ ha ke ní nɛ ɔmɛ tsuo ba mi! (Níts. 24:15) Nihi tsuo nɛ a maa ye Yehowa anɔkuale ɔ maa ye gbenɔ nɛ a ná kɛ je Adam ngɔ ɔ nɔ kunimi, nɛ a maa hi si kɛ ya neneene.

17. Mɛni nɛ 1 Korinto Bi 15:58 ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa pee amlɔ nɛ ɔ?

17 E sa nɛ Kristofohi tsuo nɛ a ngɛ wami mi amlɔ nɛ ɔ bua nɛ jɔ gbogboehi a si tlemi ɔ he munyu nɛ woɔ nɔ he wami nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ he. Wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa nɛ waa bu Paulo ga womi nɛ e kɛ ha kaa wa tsu babauu ngɛ “Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ” mi ɔ tue. (Kane 1 Korinto Bi 15:58.) Ke waa kɛ anɔkuale yemi kɛ kã tsu ní tsumi nɛ ɔ, wa ma nyɛ maa hyɛ blɔ kaa wa ma ná bua jɔmi hwɔɔ se. Hwɔɔ se si himi ɔ maa pee bua jɔmi wawɛɛ pe bɔ nɛ wa ma nyɛ ma susu he. E maa tsɔɔ kaa dengme nɛ wa gbo ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ ní tsumi ɔ mi ɔ pee we yaka.

LA 140 Wami Nɛ Be Nyagbe Ji Nɛ ɔ Nɛ!

^ kk. 5 Korinto Bi A Kekle Womi ɔ yi 15 ɔ nyagbe fã a tu gbogboehi a si tlemi ɔ he munyu wawɛɛ, titli ɔ, nɔ́ nɛ kɔɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he ɔ. Se nɔ́ nɛ Paulo ngma a ji nɔ́ ko nɛ he hia jijɔ kpa amɛ hulɔ. Ní kasemi nɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa nɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ nɛ sa wa si himi he ha amlɔ nɛ ɔ, kɛ bɔ nɛ e sa nɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ waa kɛ bua jɔmi nɛ hyɛ hwɔɔ se blɔ ha.

^ kk. 2 A tu Paulo munyu nɛ je kpo ngɛ 1 Korinto Bi 15:29 ɔ he munyu ngɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ mi ɔ.