Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 50

“Vɛɛnɛ Wanaa Vi Wa A Miiŋgu yɛ Yoomu?”

“Vɛɛnɛ Wanaa Vi Wa A Miiŋgu yɛ Yoomu?”

“Piɔmndo, a yem num. A nɔla lɛ naa nyɛ o nyɛ yɔŋ te.”—1 KƆLIŊ. 15:​55.

CHONDII 141 Yoomoo Cho Ke Kaamaa

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1-2. Le yɛɛ Kilisiɔŋnda kpou nɔ yɛ ma nɔ yeemɛi le sinaa a fulasɛiniŋ waŋnda sɔla le kɔlaŋ choo choo wo?

WANAA cho hau Chɛhowa piɛiyo wa a bɔɔbɔɔ nɔ tiindaŋndo le waa achal o lɛŋndeŋ choo lefafɛɛŋ. Kɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a tuaa nda cho lehɔl o nɛi le kɔlaŋ choo choo. Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda haa nɔ yeemɛi tau le sinaa mɛɛ yoomu ndaa wa niŋ o choo choo niŋ yɛ. Le yɛɛ wanaa cho wa o lɛŋndeŋ choo wa bɛɛ nɔ yɛ ma nɔ yeemɛi o hei niŋ? A mɛɛ naŋ cho hunɔɔ chɔ yɛ, wanaa cho lakɔ choo choo wa cho tosa mi wanaa cho wa o lɛŋndeŋ choo wa sɔla tɔnɔlaŋ tau. Lelaŋ, o yɔŋ bɛɛ miŋ nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ choo choo ɔɔ le waa o lɛŋndeŋ choo, ŋ nɔ miŋ nɔ yeemɛi le sinaa a fulasɛiniŋ waŋnda sɔla le kɔlaŋ choo choo wo okɔɔ.

2 O wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, mi Mɛlɛka dimul buɛiyaa Chiisuaa apum le ma poonyiaa a fulasɛiniŋ waŋnda sɔla le kɔlaŋ choo choo wo okɔɔ. Mi kiilanɔɔ Chɔŋ dimi aa: “Chuauwaa Mɛlɛkaa naa ŋ cho niŋ ni. Kɛ i cho wɔ i chɔmnaŋ mɛɛ naa ŋ cho hunɔɔ wa yɛ le. Kɛ ŋ sina walaŋ maa, te paale Kiliti huŋ niŋ ndeŋ le fuuluu pɛ, ŋ cho simnɔŋ mɛɛ o cho yɛ.” (1 Chɔŋ 3:​2) Mɛɛ hei chɔm maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda sina wɔ mɛɛ nda cho lakɔ wa choo choo yɛ le, te a huŋ miiŋgu pɛ yoomu o dialuŋ inyinayaŋ niŋ. Kɛ a cho lakɔ Chɛhowa chɔ pɛɛŋ a lehɔl te a sɔla pɛ fanda ndaa. Baabuiyo chɔm naa sɔɔŋ kpou a fulasɛiniŋ ndaa okɔɔ le. Kɛ o wa bɛɛ lende, mi Pɔɔl tɛɛsial naa sɔɔŋ pum a ndu okɔɔ. Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho wa a Chiisu a teleŋ o cho hunɔɔ waŋnda “piɔlɔɔ o le masa, mbo puu nda kpaayala laŋ o ba” wo. Nduyɛ, kpaaya ‘yaamɔɔnɔ naa mɛɛlaa piɔmndo’ nɔ wo bɛɛ, o cho ndu tɛɛmbuu. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, Chiisu cho chua nyɛ o nyɛ a wanaa nda cho wa o masaleŋ choo wa, mbo ke Chɛhowa. Okoŋ, mi ndupila bɛɛ yɔŋguŋ o ba ndɔɔ bɛŋgu. (1 Kɔliŋ. 15:​24-28) Kɔl kɛndɛ bɛndoo wa niŋ bɔɔ a teleŋ koŋ! *

3. A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​30-32 chɔm yɛ, yɛɛ laalaŋ Pɔɔl ndoo nɔ o fulasɛiniŋndo niŋ ndo mala yɛ ndu le tosaa?

3 Laalaŋ Pɔɔl ndoo nɔ o fulasɛiniŋndo niŋ ndo mala ndu ni mbo biuŋ simulta suu o suu. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​30-32.) Mbo dimul Kɔliŋtiaŋnda aa: “Lepala o lepala piɔmndo cho [ya] bindu binduuwo le sabu pilɔɔ hoo.” Mi Pɔɔl dimi vɛlɛ pɛŋ maa mbo “sɔŋga a visiaa yonduaa . . . Ɛfisia.” Naapum a visiaa kpeekpeiya o sɔŋga Ɛfisɔɔ ni o chiɛi bɛndu ndaa pisul lo niŋ. (2 Kɔliŋ. 1:​8; 4:​10; 11:​23) Ɔɔ kɛlɛŋgaa a simul Chuuwa vɛlɛ a wanaa cheleŋ ndaa simul ndu wo okɔɔ o wa suɛi ni. Nduyɛ, waŋnda haa ndaa nɔ kaa maa visiaa yonduaa. (Walta. 19:​26-34; 1 Kɔliŋ. 16:​9) O yɔŋ bɛɛ aa a visiaa yɔŋaa ɔɔ a waŋchieeya okɔɔ Pɔɔl wa suɛi ni, nyɛ o dimi wo chɔm kpendekele maa o cho simulta lamamɔɔ le komal ndu le. Kɛ a koŋ fau, ndoo nɔ tiindaŋndo maa sɔɔŋ cho wa ŋ kɛndɛ o chilaŋ niŋ.—2 Kɔliŋ. 4:​16-18.

Yuŋgoo cho o lɛŋnde nda chɛl miŋ tosa walta naala leKilisiɔŋndaŋ fɛɛsɛŋ te laŋ niŋ. A cho hiouwɔɔ lachi a sɔɔŋ Mɛlɛkaŋ tosaa nduyɛ, a nɔ tiindaŋndo maa o cho nda hunɔɔ fanda (Tofa pɛl 4)

4. Vɛɛ tiindaŋ fulasɛiniŋndo cho yɛ hau Kilisiɔŋnda yoomuaŋ lueiyo? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)

4 Teleŋ naŋ cho hau niŋndo o wɔu bɔɔ. Wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda del niŋ puaapiliaa naa choo o fondalaŋ lapum. Mɛɛ naŋ suaa naa yɛ bɛɛ, apum cho o lɛŋii chɔuwo cho o tuu kpɛi ye niŋ. Nduyɛ, a sina wɔ pɛŋ te yoomula ndalaŋ la cho fula leniŋ te. Apum cho fɛɛsɛŋ le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa o lɛŋii ndɛi niŋ te. Apum yɛ, a kuuna niŋ pɛŋ wali kalaa o lɛŋii ndɛi niŋ. Puaapiliaa cho o lɛŋnde hei niŋ nda sina maa te a bii nda pɛ Chɛhowa piɛiyo, a cho nda diyɔɔ ɔɔ ma wou nda o chiɛi manyumndo niŋ. Kɛ a koŋ kpou, a cho hiouwɔɔ lachi a hei tosaa. Taamasi kɛndɔɔ pila nda cho naa hoo kɛsullo ni. Siooŋii cho nda le piɔm te. Kanifuule, a sina maa o yɔŋ bɛɛ ma dii nda suŋ suŋ, Chɛhowa cho nda hunɔɔ ke yoomu kpeekpeiyo o chilaŋ niŋ.

5. Yiyaŋ wɔɔŋ kuɛɛ nɔla yɛ mbo paaliaŋ laalaŋ naŋ nɔ o fulasɛiniŋndo niŋ ndo?

5 Mi Pɔɔl sila puaapiliaa nduaa le ma fafaŋ yiyaŋ wɔɔŋ waŋnda apum ndaa nɔ wo. Mi waŋnda haa ndaa dimi aa: “Ŋ dionuŋ diola naa, mi ŋ kolnuŋ kolɔɔ naa, kani fondole, te ŋ vi yɛ siɔdii?” O cho o teleŋ Pɔɔllo niŋ kinɛi le waŋnda ndaa nɔ yiyaŋndo hoo le. Naapum nyɛ Aisaya 22:​13 dimi wo pɛŋ o miŋgi sondo ni. Bolle Baabuileŋ ndeŋ le soo a kaa Isɔluɛiya ndaa nɔ wo okɔɔ. Yɔŋi ndaa kindiŋ ma nɔ chaŋyɛi kpɛɛluŋnde a Mɛlɛka yɛ, ma tual yelelaŋndo kɔɔli. Yiyaŋ ndaa wa ni maa lɔɔ wana wa yoomu wo koni ŋ dia ni, kɛ te a vi pɛ suɛi chuu. Yiyaŋ pilɔɔ hoo kpe wanaa bɔɔbɔɔ nɔ vɛlɛ hau ni. Kɛ Baabuiyo chɔm fulamakɔɔli wɔɔŋ Isɔluɛiya sɔla o hei niŋndo.—2 Kolo. 36:​15-20.

6. Vɛɛ tiindaŋ fulasɛiniŋndo mala yɛ naa le sinaa wanaa naŋ nɔ miŋ bii ichaŋya wa?

6 Nyɛ naŋ yaasiaa hoo wo chɔm maa ŋ nɔ miŋ hɛli chaŋyaŋ naŋ a taasi. Kanifuule, naŋ sina maa Chɛhowa cho hunɔɔ wanaa vi wa miŋgi yoomu. Puaapiliaa wa Kɔliŋ nda ndaa nɔ ma mandaŋ a wanaa sɛɛŋgiaa maa fulasɛiniŋ cho le wa. Naa bɛɛ nɔla miŋ pɛɛku nyɛ o hei niŋ. Waŋnda apum laalaŋ o sɔɔŋ Mɛlɛka dimi le tosaa woŋ niŋ te. Lelaŋ, o yelelaŋndo choo kinɛi nda dɔu kɔllo ni. Te Kilisiɔŋnɔ tonyaa holnuŋ pɛ wanaa waa ndoo, a nɔla ma siŋga yiyaŋ ndɔɔ a kaa ndɔɔ. Keŋ tosa mbo luei pɛŋ balaŋ o sɔɔŋ Mɛlɛka tul leyɛ woŋ niŋ. Le sabu koŋ Pɔɔl sila Kilisiɔŋnda o kala kala ni aa: “La mal diɔmuŋ nya saa muŋ ndoŋ. La mal yɔŋnda wɔɔŋndaŋ.”—1 Kɔliŋ. 15:​33, 34.

A DIALUŊ MAA VƐƐ NDA CHO YƐ MIIŊGU YOOMU?

7. A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​35-38 dimi yɛ, nyuna yɛɛ waŋnda apum ndaa nyuna yɛ dɔɔ a fulasɛiniŋndo okɔɔ?

7 Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​35-38. Mi wana yeema le waŋnda kiisaŋndo lueiyo o kɔl a fulasɛiniŋndo okɔɔ wo nyuna dɔɔ aa: “Vɛɛnɛ wanaa vi wa a miiŋgu yɛ yoomu?” O bɛnda bɔɔ miŋ yiyaŋ nyɛkɛndɛi a muli Pɔɔl yɔŋgu le nyunaa hoo wo. Kanifuule, waŋnda nɔ hau yiyaŋnda yɛ yɛlaŋ a nyɛ yɔŋnuŋ waŋchieeya o piɔmndo kɔɔli wo. Kɛ yɛɛ Baabuiyo ndu pɛɛku yɛ naa?

Mi Pɔɔl soliŋ taamaselii kuloo a tɔlɔɔ kpeku le chɔmndo maa Mɛlɛka nɔla mbo miŋgi wanaa vi wa yoomu a dialuŋ cheleŋ (Tofa pɛl 8)

8. Taamasi kuɛɛ mala yɛ naa miŋ sina mɛɛ fulasɛiniŋ wanaa cho laŋ choo choo wa yɔŋnuŋ yɛ?

8 Te waŋndo vi pɛ, dialuŋ ndɔŋ sɛ okoŋ ŋ simnuŋ puuloo. Kɛ o cho suɛi kala le i cho le mi Mɛlɛka miŋgi wana koŋ yoomu okoŋ, mbo ke ndu dialuŋ cheleŋ te. Ndu toosiaa choo choo a lɛŋndeŋ ni. Nduyɛ, o soliŋ nyɛ o nyɛ kpeku le muŋ toosiaa le. (Chɛ. 1:​1; 2:​7) Te Mɛlɛka wa pɛ wanaa vi wa miŋgioo yoomu, o cho dialuŋ nda kumbu muŋ ndoŋ te o hau lɛ ba le. Mi Pɔɔl chua taamaseliiyo a kulu tɔlɔɔ okɔɔ le chɔmndo maa hei cho tonya. Te a chua pɛ kulu tɔlɔɔ ma tual lɛŋ, kulu koŋ cho wulɔɔ mbo simnuŋ tɔlɔɔ sɛnɛiyo. Tɔlɔɔ cho koŋ wulɔɔ wo ve lɛ nyɛ pilɛ a kulu ŋ tɔllo le. Mi Pɔɔl soliŋ taamaseliiyo hoo kpeku le chɔmndo maa “mɛɛ Mɛlɛka hɛnaŋ yɛ,” lende o ke wanaa vi wa dialloŋ ni.

9. Teŋgeŋ yɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​39-41 chɔm yɛ a dialuŋ nyaa yoomaa okɔɔ?

9 Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​39-41. Mi Pɔɔl dimi maa nyaa yoomaa Mɛlɛka toosiaa wa kpou nɔ dialloŋ yɛ yɛ. Le taamaseliiyo, dialuŋ visiaa, youwa, a suuwa kpou cho nyɛ pilɛ le. Mbo dimi maa o halaa niŋ bɛɛ, paaleŋ le cho teŋgeŋ a paŋgei. Nduyɛ maa, “iloo o iloo i nɔ diondɔɔ o ndɔ yɛ.” Mi che bɛɛ ŋ chi ko teŋgeŋ cho looŋ tɛɛŋndo le, wanaa pɛɛku a muŋ okɔɔ wa dimi maa looŋ siaŋaŋ bɛndoŋ cho a ŋ humboŋ. Nduyɛ maa, ŋ pum nɔ kɔɔleŋ mɛɛ paaleŋ le cho naa yɛ. Mi Pɔɔl dimi vɛlɛ maa “nyɛm cho o halaa niŋ ndoŋ ŋ nɔ dialloŋ ŋ nda, mi nyɛm cho o chieeŋndo choo woŋ muŋ nɔ dialloŋ ŋ nda.” O nɛi kuɛɛ choo? Dialuŋ ŋwana chieeyaŋ wanaa cho o chieeŋndo choo wa nɔ ni. Kɛ o choo choo niŋ, dialuŋ inyinayaŋ wanaa cho loŋ nda nɔ ni mɛɛ maalikɛiya cho naa yɛ.

10. A dialuŋ suu kuɛɛ wanaa cho kɔlaŋ choo choo wa miiŋgu yɛ yoomu?

10 Tofawɔ niko nyɛ Pɔɔl dimi wo: ‘Mɛɛ lende i yɔnuŋ niŋ ni, te wanaa vi wa a huŋ miiŋgu yoomu pɛ. Dialluŋ naa ŋ nɔ pɛŋgoo hoo woŋ, te ŋ vi pɛ ma kumbu muŋ, ŋ sɛ. Kɛ, te ŋ huŋ miiŋgu yoomu pɛ, dialluŋ naa ŋ nɔ niŋ ndoŋ muŋ [se] lɛ le.’ Naa kpou sina maa te wana chioo vi pɛ, dialuŋ ndɔŋ sɛ ŋ simnuŋ puuloo. (Chɛ. 3:​19) Lelaŋ, vɛɛ waŋndo miiŋgu yɛ yoomu a ‘dialluŋ se lɛ le woŋ’? O cho a wanaa cho fulasɛiniŋndo sɔla le waa o lɛŋndeŋ choo wa le Pɔɔl wa suɛi le, mɛɛ wanaa Ilaacha, Ilaasia, a Chiisu miŋgi yoomu wa cho naa yɛ. Wanaa cho lakɔ choo choo wa Pɔɔl wa dimioo ni maa te a miiŋgu pɛ yoomu, dialuŋ ndaŋ se lɛ le. A ‘dialuŋ inyinayaŋ’ nda nda miiŋgu yoomu ni.—1 Kɔliŋ. 15:​42-44.

11-12. A dialuŋ suu kuɛɛ Chiisu miiŋgu yɛ yoomu nduyɛ, a dialuŋ suu kuɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda bɛɛ miiŋgu yɛ yoomu?

11 Teleŋ Chiisu wa o lɛŋndeŋ choo wo, dialuŋ iwana chieeyaŋ ndoo nɔ ni. Kɛ mɛɛ Mɛlɛka miŋgi ndu yoomu, mbo “simnuŋ nyina . . . yɔŋgu yoomoo wo” okoŋ, mbo miiŋgu choo choo. Mɛɛ lende koni i yɔŋnuŋ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda ni. Te a vi pɛ, a dialuŋ inyinayaŋ nda miiŋgu yoomu ni le kɔlaŋ choo choo. Mi Pɔɔl hiau lachi a ndi tɛɛsiaa aa: “Mɛɛ naa ŋ chua dialluŋ wana Mɛlɛka toosiaa a puuloo woŋ yɛ, lende koni naa ŋ cho dialluŋ wana chɛŋ Ɛchɛnɛ woŋ chua ni.”—1 Kɔliŋ. 15:​45-49.

12 Ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa o cho a dialuŋ iwana chieeyaŋ te Chiisu ndoo miiŋgu yoomu le. Le hei, mɛɛ Pɔɔl hiŋ le suɛi o wa a fulasɛiniŋndo okɔɔ ve chiiyo, mbo dimi kpendekele aa: “Dialluŋ yɔŋaŋ muŋ ŋ luei o masale Mɛlɛkaleŋ niŋ” choo choo le. (1 Kɔliŋ. 15:​50) Wanaa Chiisu vem hɔlte ndɔ wa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cheleŋ ndaa nɔ ma miiŋgu yoomu le kɔlaŋ choo choo. Kɛ o cho a dialuŋ yɔŋaŋ sia muŋ ndoŋ te nda wa miiŋgu yoomu le. Lɔɔ kuɛɛ fulasɛiniŋ ndaa ndoo nɔ yɛ mbo yɔŋnuŋ? Mi Pɔɔl chɔm maa o cho o teleŋ nda koŋ niŋ te hei ndii nɔ mii yɔŋnuŋ te. Kɛ te ndaa vi pɛ, mɛɛ mi teleŋ tiŋ ndoo hiou. A teleŋ Pɔɔl poonyiaa Kɔliŋtiaŋ Tasoo wo, buɛiyaa Chiisuaa “a tiŋ [ndaa] vi niŋ.” Chemisi bɛɛ ve lɛ pɛŋ achal te. (Walta. 12:​1, 2) Wanaa Chiisu vem hɔlte ndɔ wa a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cheleŋ ndaa nɔ wɔ ma vi nduyɛ ma chum o sɛilaŋ niŋ.—1 Kɔliŋ. 15:​6.

A YEM PIƆMNDO

13. Sɔɔŋ kuɛɛ Baabuiyo ndoo dimi yɛ maa ŋ cho wa yɔŋnɔŋndo te Chiisu kandu pɛ Masaleŋ o choo choo niŋ?

13 Mi Chiisu nda Pɔɔl kpou dimi maa boondii sɔvɛi pum nɔ le fuuluuwo o chilaŋ niŋ. Boondii keŋ cho teleŋ Chiisu ndoo nɔ le Masaleŋ kandɔɔ o choo choo niŋ ndo ni. Mi Chiisu dimi maa te boondii keŋ i fuuluu pɛ, chɔulaŋ la cho wa, leŋii nyiiyɛi, naala taŋ waŋnda laŋ, a kpundɛla cheleŋ. Chɔŋ niŋ a wɔsi 1914, ŋ cho chɔɔ sɔɔŋ o dimi muŋ ndoŋ kɔlaŋ a peelɔŋndo. Kɛ mi Chiisu dimi vɛlɛ maa nyɛ sɔvɛ cheleŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo o sɔɔŋ muŋ kɔɔli. Mbo dimi maa waŋnda cho yooŋgu kɛndɔɔ dimi “ba o ba fee o chieeŋndo choo, le mi waŋnda kpou a tuei” maa Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋ o choo choo niŋ. Okoŋ, mi “mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu.” (Maa. 24:​3, 7-14) Mi Pɔɔl bɛɛ dimi maa “boondii” Chiisu wa masaleŋ kandɔɔ o choo choo niŋ ndo Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa ndaa vi wa wa miiŋgu yoomu ni.—1 Tɛsa. 4:​14-16; 1 Kɔliŋ. 15:​23.

14. Chɔŋ niŋ a teleŋ Chiisu kandu Masaleŋ o choo choo niŋ ndo, yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda te a sɔla pɛ piɔmndo?

14 Te Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa cho hau yoomu wa chii dɔɔ pɛ wali Mɛlɛkaa o lɛŋndeŋ choo ma vi, a sɔla fulasɛiniŋndo sakpo le kɔlaŋ choo choo. Nyɛ Pɔɔl dimi o Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​51, 52 niŋndo chɔm kpendekele maa hei cho tonya. Mbo dimi aa: “Naa pumnda ŋ lo niŋ yoomu mi chieeŋndo fuuluu o mɛɛlulaŋ. . . . Te buloo soo pɛ, wanaa cho wa yoomu wa ni a wanaa vi niŋ nda, naa kpou ŋ cho maŋgalaŋ. O lepilɛ niŋ kpe i yɔnuŋ niŋ ni, mɛɛ waŋndo biaŋ nuaa yɛ.” Nyɛ Pɔɔl dimi hoo wo cho yɔŋnɔŋndo suŋ suŋ! Te pɔmbuaa Chiisu wa haa miiŋgu pɛ yoomu, ma naŋ kɔl bute. Kanifuule, a cho niŋ “wa latulu a Masanɔɔ [Chiisu] le fɛɛŋ a fɛɛŋ.”—1 Tɛsa. 4:​17.

Wanaa cho maŋgalaŋ o biɔŋɔɔ lepilɔɔ bɛŋgu wa cho hunɔɔ Chiisu mala le wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda pesi pesioo wɔ wɔ (Tofa pɛl 15)

15. Wali yɛɛ wanaa cho maŋgalaŋ o biɔŋɔɔ lepilɔɔ bɛŋgu wa cho yɛ hunɔɔ tosa?

15 Baabuiyo chɔm naa wali wanaa cho haa maŋgalaŋ o biɔŋɔɔ lepilɔɔ bɛŋgu wa cho lakɔ tosa choo choo wo. Mi Chiisu dimul nda aa: “Wana o wana . . . yem pɛ, nduyɛ mbo tosa nyɛ ya I dimul ndu wo pɛ, haaa mbo lo o koŋ mi mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu pɛ, wana koŋ I cho ndu kpaayaa ke mi waŋnda lɛŋnde kpou o chieeŋndo choo ma wa ndu o ba bɛŋgu. . . . Nduyɛ, o tɛɛmbuu niŋ nda mɛɛ waŋndo pesi pesi nuaa kpɛɛnɛi puuluei wɔ wɔ yɛ. I cho ndu kpaayaa ke mɛɛ Finya nuu o ke ya kpaayaa yɛ.” (Sɔɔŋ. 2:​26, 27) A cho Masanɔ ndaa Chiisu tolɔɔ kɔɔli ma huŋ pesi pesi wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda wɔ wɔ.—Sɔɔŋ. 19:​11-15.

16. Vɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ cho yɛ hunɔɔ piɔmndo yomɔɔ?

16 A tonya, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho hunɔɔ piɔmndo yomɔɔ. (1 Kɔliŋ. 15:​54-57) Fulasɛiniŋ ndaa cho tosa ma mala Chiisu le hunɔɔ dɛnɛ wɔɔŋndo faŋaa o chieeŋndo choo a teleŋ chɔu Amakɛdɔŋ ndo. Kilisiɔŋaa cheleŋ cho “fula o nyɛ palaa bɛndoo niŋ” okoŋ, ma luɛi o chieeŋ sɛnɛiyo niŋ. A cho wa o miiliɔŋndaŋ niŋ. (Sɔɔŋ. 7:​14) Kilisiɔŋaa cho kaŋ chindaa sɔla wa bɛɛ cho chɔ mɛɛ Chiisu cho piɔmndo yomɔɔ yɛ. A cho chɔ wanaa vi niŋ sindɛ o biiliɔŋndaŋ niŋ nda miiŋgoo yoomu. Yiyaŋndɔ a mɛɛ kɔl kɛndɛ bɛndoo wa niŋ o chieeŋndo choo yɛ, te keŋ huŋ wa pɛ yɔŋnɔŋndo! (Walta. 24:​15) Nduyɛ, wanaa cho lo lechoo wo chɔm o Chɛhowa lo wa, piɔm Adam chuu naa wo nɔ lɛ niŋ nda kpaayaa choo le. A cho wa achal lefafɛɛŋ.

17. A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​58 dimi yɛ, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ wa tosaa suŋ suŋ?

17 Yau Pɔɔl poonyial hoo Kɔliŋtiaŋnda a fulasɛiniŋndo okɔɔ wo cho bɔɔ yau kɔl dɛɛniaa. Lelaŋ, Kilisiɔŋaa cho hau yoomu wa nɔ ma mel Mɛlɛka balikaa le ndu. Le saboo hoo, ŋ nɔ miŋ “hiou lachi lɔɔ lɔɔ a wallo tosaa o kala kala, le Masanɔɔ Mɛlɛka” a mɛɛ Pɔɔl dimi yɛ. (Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​58.) Te ŋ hiou pɛ lachi a nyɛ Pɔɔl dimi hoo wo tosaa, mɛɛ naa bɛɛ cho wa lehɔl o nɛi le hunɔɔ yoomoo tueiyɔɔ yeela o chilaŋ niŋ. Chieeŋndo yeela niŋ bɔɔ o teleŋ koŋ niŋ. Nyɛ o nyɛ cho hau miŋ tuu ndu a chieeŋ koŋ te. Te ŋ huŋ luɛi loŋ pɛ, ŋ cho chɔ kɛsɛ maa o cho fondo fuu le saŋga naŋ cho o wali Masanɔɔ Mɛlɛkaa niŋndo cho le.

CHONDII 140 Yoomu Fafɛɛŋndo Hiŋ Yɔɔfɛɛ

^ pɛl. 5 Kumbuii diiŋ nduɛi o Kɔliŋtiaŋ Tasoo bolle 15 soo tau a fulasɛiniŋ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda okɔɔ. Kɛ nyɛ Pɔɔl poonyiaa o bolle Baabuileŋ niŋndo piiliaŋ vɛlɛ saa cheleŋnda. Buŋgɛi hei cho naa chɔm mɛɛ tiindaŋ fulasɛiniŋndo nɔ mbo piiliaŋ yoomu naa suŋ suŋ yɛ. I cho naa vɛlɛ mala miŋ sina maa chila kɛndɛlaŋ la cho o nɛi le naa.

^ pɛl. 2Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” cho o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ a nyɛ Pɔɔl dimi o Kɔliŋtiaŋ Tasoo 15:​29 niŋndo okɔɔ.