1., 2. Prečo by sa mali všetci kresťania zaujímať o vzkriesenie do neba?

VÄČŠINA Jehovových služobníkov má nádej, že budú žiť večne na zemi. Ostatok pomazaných kresťanov má nádej, že budú vzkriesení, aby žili v nebi. Títo pomazaní sa živo zaujímajú o to, aký bude ich život v budúcnosti. Ale mali by sa o ich vzkriesenie do neba zaujímať aj tí, ktorí majú nádej na život na zemi? Áno, lebo vďaka tomu, že pomazaní kresťania budú vzkriesení, aby žili v nebi, sa budú môcť ľudia tu na zemi tešiť z mnohých požehnaní. Teda bez ohľadu na to, či máme nádej na život v nebi, alebo na zemi, všetci by sme sa mali zaujímať o vzkriesenie ľudí, ktorí pôjdu do neba.

² Boh viedol svojím svätým duchom niektorých Ježišových učeníkov v prvom storočí, aby zapísali určité podrobnosti o nádeji na život v nebi. Napríklad apoštol Ján napísal: „Teraz sme Božími deťmi, ale ešte sa neukázalo, akými budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme ako on.“ (1. Jána 3:2) Z toho vyplýva, že pomazaní kresťania nevedia, aké to bude, keď pri vzkriesení dostanú duchovné telo a pôjdu do neba. Ale to, čo vedia, je, že keď dostanú svoju odmenu v nebi, uvidia Jehovu na vlastné oči. Biblia nám nezjavuje všetky podrobnosti o vzkriesení do neba. Ale niečo sa o tom môžeme dozvedieť od apoštola Pavla. Napríklad napísal, že pomazaní budú s Kristom v nebi, keď „odstráni každú vládu, každú mocnosť  a silu“ i „posledného nepriateľa“, smrť. Potom sa aj sám Ježiš spolu so svojimi spoluvládcami podriadi Jehovovi. Nakoniec bude Jehovovi podriadené všetko. (1. Kor. 15:24–28) Bude to úžasné vyvrcholenie Kristovej tisícročnej vlády! *

3. Čo dokázal Pavol zvládnuť vďaka viere vo vzkriesenie, ako sa o tom píše v 1. Korinťanom 15:30–32?

³ Vďaka viere vo vzkriesenie dokázal Pavol vytrvať v rôznych skúškach. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:30–32.) Kresťanom v Korinte napísal: „Denne hľadím smrti do tváre.“ A dodal, že „v Efeze bojoval so šelmami“. Možno mal na mysli, že bojoval s divými zvieratami v efezskej aréne. (2. Kor. 1:8; 4:10; 11:23) Alebo mohol poukazovať na to, že ho ohrozovali nepriateľskí Židia a iní ľudia, ktorí boli ako šelmy. (Sk. 19:26–34; 1. Kor. 16:9) V každom prípade to znamenalo, že Pavol čelil vážnym nebezpečenstvám, ale stále si zachovával pozitívny pohľad do budúcnosti. (2. Kor. 4:16–18)

4. Akým povzbudením je pre kresťanov nádej na vzkriesenie? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

⁴ Aj my žijeme v nebezpečných časoch. Niektorí naši bratia a sestry sa stali obeťou zločinu. Iní žijú v oblastiach postihnutých vojnou, kde si nemôžu byť istí svojím životom. Ďalší žijú v krajinách, kde je naša činnosť obmedzená alebo dokonca zakázaná, a slúžia Jehovovi napriek tomu, že tým riskujú svoj život alebo slobodu. Všetci títo drahí bratia a sestry verne uctievajú Jehovu a sú pre nás vynikajúcim príkladom. Nedávajú sa ochromiť strachom, lebo vedia, že aj keby v súčasnosti prišli o život, Jehova má pre nich v budúcnosti pripravený oveľa lepší život.

5. Aký nebezpečný postoj by mohol oslabiť našu vieru vo vzkriesenie?

⁵ Pavol varoval spolukresťanov, aby si dali pozor na nebezpečný postoj, ktorý si osvojili niektorí v zbore: „Ak mŕtvi nemajú byť vzkriesení, potom ‚jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme‘.“ Takýto postoj nebol ničím novým. Pavol možno citoval Izaiáša 22:13, kde sa píše, aký postoj mali niektorí Izraeliti. Neposilňovali si svoj vzťah k Bohu, ale usilovali sa o pôžitky. V podstate hovorili: „Dnes sme tu a zajtra tu už nemusíme byť.“ Takýto postoj majú aj mnohí ľudia dnes. Ale z Biblie sa dozvedáme, ako Izraeliti na svoj nesprávny postoj doplatili. (2. Kron. 36:15–20)

6. Aký vplyv by mala mať viera vo vzkriesenie na výber našich priateľov?

⁶ Našu nádej na vzkriesenie si veľmi ceníme. Preto by sme si mali dávať pozor na to, akých priateľov si vyberáme. Kresťania v Korinte dostali radu, aby sa vyhýbali priateľstvu s tými, ktorí neverili vo vzkriesenie. Čo sa z toho učíme? Keby sme sa priatelili s tými, ktorí žijú len pre prítomnosť, mohlo by to s nami zle dopadnúť. Takí ľudia by mohli negatívne ovplyvniť naše kresťanské postoje a spôsob života. Mohli by sme sa dokonca zapliesť do hriešnych skutkov, ktoré Boh nenávidí. Preto Pavol dôrazne varoval: „Spamätajte sa a robte, čo je správne, nehrešte.“ (1. Kor. 15:33, 34)

7. Akú otázku o vzkriesení možno niektorí vzniesli podľa 1. Korinťanom 15:35–38?

⁷ Prečítajte 1. Korinťanom 15:35–38. Ten, kto chcel spochybniť nádej na vzkriesenie, možno vzniesol otázku: „Ako budú mŕtvi vzkriesení? V akom tele vstanú?“ Je dobré, keď sa zamyslíme nad Pavlovou odpoveďou na túto otázku, lebo ľudia majú rôzne názory na to, čo sa stane s človekom po smrti. Čo o tom učí Biblia?

8. Pomocou akého príkladu môžeme lepšie pochopiť, že Boh dokáže dať ľuďom pri vzkriesení do neba iné telo, než mali predtým?

⁸ Keď človek zomrie, jeho telo sa začne rozkladať. Ale Boh, ktorý stvoril vesmír z ničoho, ho môže vzkriesiť a dať mu vhodné telo. (1. Mojž. 1:1; 2:7) Pavol uviedol príklad, na ktorom ukázal, že nie je nutné, aby Boh dal človeku pri vzkriesení rovnaké telo, aké mal predtým. Zamyslime sa, čo sa stane, keď zasejeme zrno alebo semienko nejakej rastliny. Začne v pôde klíčiť a vyrastie z neho nová rastlina. Tá sa úplne odlišuje od semienka, z ktorého vyrástla. Na tomto príklade Pavol vysvetlil, že náš Stvoriteľ môže dať ľuďom „telo, aké chce“.

9. O akých rôznych telách hovorí Pavol v 1. Korinťanom 15:39–41?

⁹ Prečítajte 1. Korinťanom 15:39–41. Pavol uviedol, že v prírode existuje veľká rozmanitosť. Napríklad v živočíšnej ríši vidíme rozdiely v telesnej stavbe. Iné telo má dobytok, iné vtáky a iné ryby. Pavol poukázal aj na rozdiel medzi nebeskými telesami, ako napríklad medzi Slnkom a Mesiacom. A povedal, že „hviezdy sa od seba líšia slávou“. Hoci my to voľným okom nevidíme, vedci rozlišujú rôzne druhy hviezd a nazývajú ich červené obry, biele trpaslíky alebo žlté hviezdy, napríklad naše Slnko. Pavol vyhlásil, že „sú nebeské telá a pozemské telá“. Čo  mal na mysli? Ľudia na zemi majú hmotné telo, ale bytosti, ktoré žijú v nebi, ako napríklad anjeli, majú duchovné telo.

10. Aké telo majú tí, ktorí sú kriesení do neba?

¹⁰ Pozrime sa, čo napísal Pavol ďalej: „Tak je to aj so vzkriesením mŕtvych. Seje sa porušiteľné telo, vzkriesené je neporušiteľné.“ Samozrejme, keď človek zomrie, jeho telo sa rozpadne a vráti sa do prachu. (1. Mojž. 3:19) Ako potom môže byť vzkriesené neporušiteľné telo? Pavol tu nehovoril o ľuďoch, ktorí boli vzkriesení tu na zemi, ako boli napríklad tí, ktorých vzkriesil Eliáš, Elizeus alebo Ježiš. Hovoril o ľuďoch, ktorí sú kriesení s „duchovným telom“ a majú žiť v nebi. (1. Kor. 15:42–44)

11., 12. Akú zmenu zažil pri vzkriesení Ježiš a čo podobné čaká pomazaných?

¹¹ Keď žil Ježiš na zemi, mal hmotné telo. Ale keď bol vzkriesený, „stal sa životodarným duchom“ a vrátil sa do neba. Podobne aj pomazaní kresťania dostanú pri vzkriesení duchovné telo, aby mohli žiť v nebi. Pavol vysvetlil: „Ako sa podobáme tomu vytvorenému z prachu, tak sa budeme podobať tomu, ktorý prišiel z neba.“ (1. Kor. 15:45–49)

¹² Je dôležité mať na mysli, že Ježiš nebol vzkriesený v ľudskom tele. Pavol vysvetľuje prečo a tým sa dostáva k jadru svojej rozpravy o vzkriesení. Napísal: „Telo a krv nemôžu zdediť Božie Kráľovstvo“, ktoré sídli v nebi. (1. Kor. 15:50) Apoštoli a ďalší pomazaní kresťania nemali byť kriesení do neba s porušiteľným telom z mäsa a krvi. A kedy mali byť vzkriesení? Pavol zdôraznil, že to nebude hneď, ako zomrú, ale niekedy v budúcnosti. V čase, keď písal Prvý list Korinťanom, niektorí učeníci už nežili, napríklad apoštol Jakub. (Sk. 12:1, 2) Ostatní apoštoli a pomazaní kresťania boli ešte nažive. (1. Kor. 15:6)

13. Čím sa mala vyznačovať Kristova prítomnosť?

¹³ Ježiš aj Pavol hovorili o výnimočnom období, ktoré malo nastať v budúcnosti – o Kristovej prítomnosti. Toto obdobie sa malo vyznačovať vojnami, zemetraseniami, epidémiami a inými vážnymi udalosťami vo svete. Vieme, že toto biblické proroctvo sa spĺňa od roku 1914. Súčasťou znamenia Kristovej prítomnosti mala byť aj iná pozoruhodná črta. Ježiš povedal, že dobrá správa o Božom zriadenom Kráľovstve „sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec“. (Mat. 24:3, 7–14) Pavol objasnil, že „Pánova prítomnosť“ je zároveň obdobím, keď budú kriesení pomazaní kresťania, ktorí zomreli v minulosti. (1. Tes. 4:14–16; 1. Kor. 15:23)

14. Čo zažívajú pomazaní, ktorí zomierajú počas Kristovej prítomnosti?

¹⁴ Pomazaní kresťania, ktorí dnes dokončia svoj pozemský beh, sú okamžite vzkriesení a získavajú život v nebi. Potvrdzujú to Pavlove slová: „Nie všetci zomrieme [„zaspíme v smrti“], ale všetci budeme premenení, vo chvíli, v okamihu, pri zvuku poslednej trúbky.“ (1. Kor. 15:51, 52; pozn. pod čiarou) Tieto slová sa spĺňajú v našich dňoch. Keď budú títo Kristovi bratia vzkriesení, ich radosť bude úplná, lebo budú „s Pánom navždy“. (1. Tes. 4:17)

15. Čo budú vzkriesení pomazaní robiť v nebi?

¹⁵ Z Biblie sa dozvedáme, čo budú vzkriesení pomazaní robiť v nebi. Ježiš  im povedal: „Tomu, kto zvíťazí a bude až do konca dodržiavať to, čo som prikázal, dám moc nad národmi. Bude ich pásť železnou palicou a budú rozbité ako hlinené nádoby. Takúto moc som dostal od svojho Otca aj ja.“ (Zjav. 2:26, 27) Pripoja sa k svojmu Veliteľovi a spolu s ním budú pásť národy železnou palicou. (Zjav. 19:11–15)

16. Ako ľudia zvíťazia nad smrťou?

¹⁶ Keď budú pomazaní vzkriesení do neba, zvíťazia nad smrťou. (1. Kor. 15:54–57) Po svojom vzkriesení získajú postavenie, ktoré im umožní mať v armagedonskej vojne podiel na víťazstve nad celosvetovým zlom. Milióny ďalších Jehovových služobníkov vyjdú „z veľkého súženia“, to znamená, že ho prežijú a budú žiť v novom svete. (Zjav. 7:14) Títo ľudia budú tu na zemi očitými svedkami ďalšieho víťazstva nad smrťou – vzkriesenia miliárd ľudí, ktorí v minulosti zomreli. Vieš si predstaviť radosť z takého víťazstva? (Sk. 24:15) A všetci tí, ktorí dokážu svoju bezvýhradnú vernosť Jehovovi, zvíťazia dokonca nad smrťou, ktorú sme zdedili po Adamovi. Potom už budú môcť žiť navždy.

17. Čo by sme dnes mali robiť podľa 1. Korinťanom 15:58?

¹⁷ Každý z nás by mal byť vďačný za povzbudzujúce slová o vzkriesení, ktoré Pavol napísal Korinťanom. Preto by sme mali zo srdca poslúchať Pavlovo nabádanie, aby sme mali „mnoho práce v Pánovom diele“. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:58.) Ak v tejto práci robíme všetko, čo je v našich silách, môžeme sa tešiť na nádhernú budúcnosť. Bude to oveľa šťastnejšia budúcnosť, než akú si dokážeme predstaviť. A nad každú pochybnosť sa potvrdí, že naša namáhavá práca pre Pána nebola zbytočná.