Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 50

“Ngande wayolɔ anto wavɔ?”

“Ngande wayolɔ anto wavɔ?”

“Nyɔi le, lende ele otshumba ayɛ? Nyɔi le, lende ele waanga ayɛ?”​—1 KƆR. 15:55.

OSAMBO 141 Dihindo dia lɔsɛnɔ

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Lande na kahomba Akristo tshɛ mbeya awui wendana la eolwelo k’otsha l’olongo?

ANTO efula wakambɛ Jehowa ɛlɔ kɛnɛ wekɔ l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ pondjo pondjo. Koko Akristo w’akitami, wekɔ l’elongamelo ka mbolɔ dia tɔsɛna l’olongo. Akitami asɔ nangaka mbeya woho wayonga lɔsɛnɔ lawɔ lo nshi yayaye. Ko kayotota dikambo dia wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ? Oko wayotodiɛna, eolwelo k’otsha l’olongo kayokimanyiya wanɛ wayɔsɛna lanɛ la nkɛtɛ pondjo pondjo dia nkondja ɛtshɔkɔ. Diakɔ diele, oyadi elongamelo kaso kekɔ k’otsha l’olongo kana la nkɛtɛ, sho pombaka mbeya awui wendana la eolwelo k’otsha l’olongo.

2 Nzambi akasambiya ambeki amɔtshi wa Yeso wa lo ntambe ka ntondo dia mfunda awui wendana la elongamelo k’otsha l’olongo. Ɔpɔstɔlɔ Joani mbitaka ate: “Sho tekɔ ana wa Nzambi, koko kɛnɛ kayotoyala kateyama. Sho mbeyaka dia etena tshɛ kayondɛnama, tayonga oko nde.” (1 Jni. 3:2) Ɔnkɔnɛ, Akristo w’akitami haweye woho wayowonga etena kayowolɔ otsha l’olongo l’alemba wa lo nyuma. Koko, vɔ wayɛna Jehowa lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ etena kayowolongola difuto diawɔ. Bible hate awui efula wendana la eolwelo k’otsha l’olongo, koko ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde awui amɔtshi wendana la tɔ. Akitami wayonga kaamɛ la Kristo “lam’ayondolanya waolelo tshɛ ndo mandji tshɛ ndo wolo.” Awui asɔ mendanaka ndo la nyɔi “otunyi w’ekomelo.” L’ekomelo, Yeso nde la wanɛ wayolɛ kaamɛ la nde wayɔlɛndjama le Jehowa ndo diangɔ tshɛ. (1 Kɔr. 15:24-28) Ɔsɔ ayonga etena k’ɔngɛnɔngɛnɔ efula! *

3. Oko wɛnyamidiɔ lo 1 Kɔrɛtɔ 15:30-32, mbetawɔ ka Pɔɔlɔ lo eolwelo kakokimanyiya dia nsala na?

3 Mbetawɔ ka Pɔɔlɔ lo eolwelo kakokimanyiya dia mbikikɛ ehemba efula. (Adia 1 Kɔrɛtɔ 15:30-32.) Nde akatɛ ase Kɔrɛtɔ ate: “Lushi la lushi dimi mongaka lo waale wa nyɔi.” Pɔɔlɔ akate nto ate: “Dimi lakalɔ la nyama ya mpango l’Ɛfɛsɔ.” Ondo Pɔɔlɔ akalɔ la nyama ya mɛtɛ mɛtɛ lo dihole dia tɔkɛnyɔ l’Ɛfɛsɔ. (2 Kɔr. 1:8; 4:10; 11:23) Kana ondo nde akatɛkɛtaka dikambo dia lohetsho l’ase Juda ndo anto akina waki oko “nyama ya mpango.” (Ets. 19:26-34; 1 Kɔr. 16:9) Oyadi kɛnɛ tshɛ kakandalange mbuta, Pɔɔlɔ aki lo waale w’efula. Koko, nde akatetemala monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia nshi yayaye.​—2 Kɔr. 4:16-18.

Nkumbo kɛmɔtshi kadjasɛ lo dihole diele olimu aso w’Okristo waya l’elelo ɛmɔtshi wekɔ lo ntetemala ntɛmɔla wele la mbetawɔ tshɛ ɔnɛ Nzambi ekɔ lo mbalamɛ awui w’amɛna (Enda odingɔ 4)

4. Ngande wele elongamelo ka eolwelo kambokeketsha Akristo ɛlɔ kɛnɛ? (Enda osato wele lo lohoso.)

4 Tekɔ lo nsɛna lo tena dia waale. Anangɛso amɔtshi wekɔ lo pɛnyahɛnyama. Akina wekɔ lo mbidjasɛ lo ahole walɔma ata ndo vɔ bu l’ekokelo. Koko akina wekɔ lo kambɛ Jehowa kaanga mbewɔ lo waale wa mbidjama lo lokanu kana ndjakema lo wedja wele olimu aso waya l’elelo ɛmɔtshi kana wakashimbama. Kaanga mbele awui asɔ, anangɛso l’akadiyɛso asɔ tshɛ wekɔ lo ntetemala kambɛ Jehowa ndo vɔ wekɔ bɛnyɛlɔ le so. Vɔ hawoke wɔma nɛ dia vɔ mbeyaka ɔnɛ oyadi vɔ kovɔka l’etena kɛnɛ, Jehowa ayowasha ɛngɔ kɛmɔtshi koleki dimɛna lo nshi yayaye.

5. Naa kanyi ya kɔlɔ yakoka mbɔdia mbetawɔ kaso lo eolwelo?

5 Pɔɔlɔ akahɛmɔla anango lo kɛnɛ kendana la kanyi ya kɔlɔ yaki l’anto amɔtshi wakataka ɔnɛ: “Naka anto wavɔ hawotolɔ oma lo nyɔi, kete ‘nyɛsɔ tole ndo tɔnɔ, nɛ dia tayovɔ loyi.’” Kanyi shɔ yakikɔ ndo la ntondo ka nshi ya Pɔɔlɔ. Ondo nde akashile Isaya 22:13, dia ntɛkɛta dikambo dia lɔkɛwɔ laki l’ase Isariyɛlɛ lɔsɔ. Lo dihole dia ndjasukanya la Nzambi, vɔ wakawesaka lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ekɔ oko ase Isariyɛlɛ wakataka ɔnɛ “sho pombaka ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ l’etena kɛnɛ, nɛ dia hateye kɛnɛ kayotokomɛ loyi,” kanyi shɔ yambokokanɛ ndo ɛlɔ kɛnɛ. Koko etombelo wa kɔlɔ wakakomɛ wodja w’Isariyɛlɛ, wakafundama lo Bible.​—2 Ɛk. 36:15-20.

6. Lande na kahomba elongamelo ka eolwelo monga la shɛngiya lo ɔsɔnwɛlɔ aso wa angɛnyi?

6 Mbokɛmaka hwe dia, lam’ele Jehowa koka mbolola anto wakavu, dui sɔ pombaka monga la shɛngiya l’ɔsɔnwɛlɔ aso w’angɛnyi. Anangɛso wa la Kɔrɛtɔ wakahombe ndjalama diaha mbɔtɔ lɔngɛnyi l’anto waki kombetawɔka eolwelo. Wetshelo wakondjaso ɛlɔ kɛnɛ vɔ ɔnɛ: Naka sho mbetshaka wenya efula la angɛnyi wahadje yimba lo kɛnɛ kayosalema lo nshi yayaye ndo wayasha paka l’ɛngɛnɔngɛnɔ, kete dui sɔ diayonga la shɛngiya ya kɔlɔ le so. Monga kaamɛ l’anto asɔ koka ndanya tokanyi ndo mbekelo y’Okristo wa mɛtɛ. Lo mɛtɛ, anto asɔ koka mbokonya dia nsala akambo wahetsha Nzambi. Diakɔ diele Pɔɔlɔ akatokeketsha ate: “Nyokane yimba lo yoho ya dimɛna ndo tanyosalake pɛkato.”​—1 Kɔr. 15:33, 34.

LA DEMBA DIA WOHO AKƆNA?

7. Dimbola diakɔna diendana la eolwelo diakakoke anto amɔtshi ndjaoka oko wadiɛnya 1 Kɔrɛtɔ 15:35-38?

7 Adia 1 Kɔrɛtɔ 15:35-38. Onto ɔmɔtshi lakadjaka taamu lo kɛnɛ kendana la eolwelo, akakokaka mimbola ɔnɛ: “Ngande wayolɔ anto wavɔ?” Ekɔ dimɛna sho mbeya ekadimwelo wa Pɔɔlɔ nɛ dia anto efula ɛlɔ kɛnɛ wekɔ la tokanyi totshikitanyi lo kɛnɛ kayokomɛ anto l’ɔkɔngɔ wa nyɔi. Ko kakɔna ketsha Bible?

Lo nkamba l’ɛnyɛlɔ ka lɔsɛkɛ ndo eononɛ, Pɔɔlɔ akɛnya dia Nzambi koka mbisha wanɛ wolɔ demba diahombama (Enda odingɔ 8)

8. Ɛnyɛlɔ kakɔna kakoka tokimanyiya dia nshihodia eolwelo k’otsha l’olongo?

8 Etena kavɔ onto, demba diande ndanaka. Ɔnɛ lakatonge andja w’otondo aha l’ekimanyielo k’ɛngɔ kɛmɔtshi, koka mbolola onto ɔsɔ ndo mbosha demba diahombama. (Eta. 1:1; 2:7) Pɔɔlɔ akakambe l’ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi dia mɛnya dia Nzambi honga l’ohomba wa mbolola onto la demba diakɔ daamɛ. Tokanyiya dikambo dia “woho,” kana “lɔsɛkɛ la eononɛ.” Lɔsɛkɛ la woho lonɛma lo nkɛtɛ tombaka ndo mongaka eononɛ k’oyoyo. Eononɛ kɛsɔ ntshikitana tshɛ la lɔsɛkɛ la tshitshɛ lɔsɔ. Pɔɔlɔ akakambe la wɛdikelo ɔsɔ dia mɛnya dia Otungi aso koka mbisha onto “demba dia woho walangande.”

9. Kakɔna kata 1 Kɔrɛtɔ 15:39-41 lo kɛnɛ kendana la otshikitanu w’alemba?

9 Adia 1 Kɔrɛtɔ 15:39-41. Pɔɔlɔ akate dia otshikitanu w’efula wekɔ l’etongelo. Ɛnyɛlɔ, ekɔ alemba w’emunyi wotshikitanyi, ɛnyɛlɔ oko ngɔmbɛ, tofudu ndo nse. Nde akate dia l’olongo, sho mɛnaka otshikitanu wele lam’asa wonya la ngɔndɔ. Ndo nde akate dia “yɔɔtɔ la yɔɔtɔ yekɔ la lotombo layɔ.” Dui sɔ diekɔ mɛtɛ kaanga mbahatakoke mɛna etshikitanu ɛsɔ la washo aso. Ambeyi wa siansɛ totɛka dia otshikitanu wekɔ lam’asa tɔɔtɔ, tɔmɔtshi tekɔ weke, tɔmɔtshi tekɔ totshitshɛ, tɔmɔtshi tekɔ beela, tɔmɔtshi tekɔ wɛma ndo tokina tekɔ ɛndɔndɔ oko wonya. Pɔɔlɔ akate nto dia “alemba wa l’olongo wekɔ ndo alemba wa la nkɛtɛ wekɔ.” Lo ngande? La nkɛtɛ, sho tekɔ l’alemba w’emunyi, koko l’olongo ekɔ alemba wa lo nyuma, ɛnyɛlɔ oko alemba wa andjelo.

10. Demba dia ngande dionga la wanɛ wolɔ dia tɔsɛna l’olongo?

10 Tolembete dia Pɔɔlɔ akate nto ɔnɛ: “Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo dia eolwelo ka wanɛ wavɔ. Demba monɛmaka kɛnɛ kahɔnda ndo mbolɔka kɛnɛ kahahɔndɛ.” Lo mɛtɛ, etena kavɔ onto demba diande ndanaka ndo kadimɔka ditshu. (Eta. 3:19) Ko ngande wakoka demba “mbol[ɔ] kɛnɛ kahahɔndɛ”? Pɔɔlɔ kɔtɛkɛtaka dikambo di’onto lolɔ dia ndjɔsɛna la nkɛtɛ, ɛnyɛlɔ oko anto wakolwama oma le Elidja, Elisha ndo Yeso. Pɔɔlɔ akatɛkɛtaka dikambo di’onto lolɔ la demba dia tɔsɛna l’olongo, mbita ate “demba dia lo nyuma.”​—1 Kɔr. 15:42-44.

11-12. Otshikitanu akɔna wakonge le Yeso etena kakandolɔ, ndo ngande wonga akitami l’otshikitanu akɔ wamɛ?

11 Etena kaki Yeso la nkɛtɛ, nde aki la demba di’emunyi. Koko etena kakandolɔ, nde “akayala nyuma kasha lɔsɛnɔ” ndo akakalola l’olongo. Woho akɔ wamɛ mbele, Akristo w’akitami mbolɔka la demba diakoka tɔsɛna l’olongo. Pɔɔlɔ akalembetshiya ate: “Oko wakatɔshi efanelo ka ɔnɛ lakasalema la ditshu, mbayotɔsa ndo efanelo ka ose olongo.”​—1 Kɔr. 15:45-49.

12 Pɔɔlɔ akakome lo kondoko y’awui wakandafunde wendana la eolwelo. Ekɔ ohomba sho mbeya dia Yeso kombolɔ la demba di’onto. Pɔɔlɔ akate ate: “Emunyi la dikila hawokoke nkita Diolelo dia Nzambi.” (1 Kɔr. 15:50) Apɔstɔlɔ ndo akitami akina takawahombe mbolɔ dia tɔsɛna l’olongo l’alemba w’emunyi la dikila dialana. Etena kakɔna kakawahombe mbolɔ? Pɔɔlɔ akate dia eolwelo kɛsɔ kakahombe ndjosalema lo nshi y’otsha la ntondo; ɔsɔ komonga dui diakawahombe nongamɛ yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kawɔ. Etena kakafunde Pɔɔlɔ 1 Kɔrɛtɔ, ko ambeki amɔtshi wamboshilaka “ndala djɔ lo nyɔi,” ɛnyɛlɔ oko ɔpɔstɔlɔ Jakɔba. (Ets. 12:1, 2) Apɔstɔlɔ ndo akitami akina wakahombe “[ndj]olala djɔ lo nyɔi” l’ɔkɔngɔ.​—1 Kɔr. 15:6.

NYƆI AYODJAMA OTSHUMBA

13. Kakɔna kakahombe salema lo woongelo wa Yeso?

13 Yeso ndo Pɔɔlɔ wakatɛkɛta dia etena kɛmɔtshi ka laande kayonga l’ɔkɔndɔ w’anto, mbuta ate woongelo wa Kristo. Lo woongelo wa Yeso ata, adidimu wa nkɛtɛ, elando ndo awui akina wayosalema l’andja w’otondo. Prɔfɛsiya ka lo Bible kɛsɔ kekɔ lo kotshama ntatɛ oma lo 1914. Ekɔ dui dikina di’ohomba dia lo djembetelo shɔ. Yeso akate dia lokumu l’ɔlɔlɔ l’ɔnɛ Diolelo dia Nzambi diamboshikikɛma layosambishama “lo nkɛtɛ k’otondo oko ɔmɛnyi le anto wa lo wedja tshɛ, ko oma laasɔ ekomelo kayoya.” (Mat. 24:3, 7-14) Pɔɔlɔ akate dia “woongelo wa Nkumadiɔndjɔ” wayonga nto etena ka eolwelo k’Akristo w’akitami “wa[kalale] djɔ lo nyɔi.”​—1 Tɛs. 4:14-16; 1 Kɔr. 15:23.

14. Kakɔna kakomɛ Akristo w’akitami wavɔ l’etena ka woongelo wa Kristo?

14 Akristo w’akitami wavɔ nshi nyɛ, mbolɔka mbala kakɔ ɔtɔi otsha l’olongo. Dui sɔ shikikɛma la ɛtɛkɛta wa Pɔɔlɔ wele lo 1 Kɔrɛtɔ 15:51, 52 wata ɔnɛ: “Aha sho tshɛ mbayolala djɔ lo nyɔi, koko sho tshɛ tayokadimɔ mbala kakɔ ɔtɔi, lo mayi ka sso, lam’ayoda dimama di’ekomelo.” Ɛtɛkɛta wa Pɔɔlɔ ɛsɔ wekɔ lo kotshama ɛlɔ kɛnɛ! Etena kolɔwɔ, anango Kristo asɔ mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula; vɔ “[w]ayongaka nshi tshɛ [vɔ] la Nkumadiɔndjɔ.”​—1 Tɛs. 4:17.

Wanɛ watshikitana lo “mayi ka sso” wayokimanyiya Yeeso dia ndɔsha wedja (Enda odingɔ 15)

15. Olimu akɔna wakongɛɛ wanɛ watshikitana “lo mayi ka sso”?

15 Bible totɛka olimu wayokamba wanɛ watshikitana “lo mayi ka sso” l’olongo. Yeso mbatɛka ɔnɛ: “Ɔnɛ ladja otshumba ndo layela etsha ami polo l’ekomelo, dimi layowosha lowandji la mbahemɛ wedja, ko nde ayowalɔmbɔla la okalemba wa lowolo dia nde mbatshatsha wedja oko diangɔ dia diwomba, oko wakamalongola lowandji oma le Papa.” (Ɛny. 2:26, 27) Vɔ wayoyela Kɔmanda kawɔ ndo wayɔlɔmbɔla wedja l’okalemba wa lowolo.​—Ɛny. 19:11-15.

16. Ngande wayodja anto efula nyɔi otshumba?

16 Mbokɛmaka hwe dia, akitami wayodja nyɔi otshumba. (1 Kɔr. 15:54-57) Eolwelo kawɔ kayowakimanyiya dia mbisha lonya dia minya awui wa kɔlɔ wa l’andja w’otondo lo ta dia Aramangɛdɔna. Miliyɔ y’Akristo akina apami la wamato “wa[y]oya oma lo mfɔnu ka woke” ndo wayohandɔ dia mbɔtɔ l’andja w’oyoyo. (Ɛny. 7:14) Wanɛ wayohandɔ la nkɛtɛ wayɛna otshumba okina wayowodja nyɔi, mbita ate eolwelo ka miliyara y’anto wakavu lo nshi yakete. Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga etena kayowodja etshumba ɛsɔ! (Ets. 24:15) Ndo wanɛ tshɛ wayonga la kɔlamelo tshɛ lo tshɛ le Jehowa wayodja nyɔi kakatahowɔ otshumba. Vɔ yayongaka l’akoka wa sɛnaka pondjo pondjo.

17. Kakɔna katokeketsha 1 Kɔrɛtɔ 15:58 dia nsala nshi nyɛ?

17 Okristo tshɛ wele la lɔsɛnɔ nshi nyɛ pombaka monga la lowando l’ɛtɛkɛta w’ekeketshelo wendana la eolwelo wakafundɛ Pɔɔlɔ ase Kɔrɛtɔ. Tekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa mɛnya dia sho mbetawɔka dako dia Pɔɔlɔ diatɔlɔmbande dia mongaka l’akambo efula wa nsala nshi nyɛ “l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ.” (Adia 1 Kɔrɛtɔ 15:58.) Naka sho salaka nshi tshɛ kɛnɛ keso l’akoka wa nsala l’olimu ɔsɔ, kete sho koka kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ la lo nshi yayaye. Nshi yayaye shɔ yayonga amɛna efula ndeka ndo kɛnɛ kakokaso nkanyiya. Dui sɔ diayɛnya mɛtɛ dia paa kɛnaso l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ keema anyanya.

OSAMBO 140 Lɔsɛnɔ laha l’ekomelo!

^ od. 5 Etenyi ka hende ka 1 Kɔrɛtɔ tshapita 15 kekɔ l’awui akina wendana la eolwelo, djekoleko eolwelo k’Akristo w’akitami. Koko, awui wakafunde Pɔɔlɔ wekɔ nto ohomba le ɛkɔkɔ ekina. Sawo nɛ diayɛnya woho wele elongamelo ka eolwelo pombaka monga la shɛngiya le so l’etena kɛnɛ ndo tɔ kayotokimanyiya dia kongɛɛ nshi yayaye l’asolo walomɔlomɔ.

^ od. 2Ambola w’oma le ambadi” wa lo numɛlɔ kɛnɛ nembetshiyaka kɛnɛ kakafunde Pɔɔlɔ lo 1 Kɔrɛtɔ 15:29.