Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 51

“Yehowa . . . hwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan”

“Yehowa . . . hwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan”

“Yehowa sɔ mɛ ciwo yí eji gban nɔ gbɔ, éhwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan.”—EHA. 34:18, NWT.

EHAJIJI 30 Yehowae Nye Fofonye Kple Xɔ̃nye

SUSU VEVI LƆ *

1-2. Nyi mìakpɔ le nyɔta cɛ mɛɔ?

HWEÐEWONUƆ, mìtɛnŋ bu tamɛ kpɔ so lé agbe lɔ kpokpo do koɖo lé mìwo gbemɛ ŋkekewo “ɖɔ koɖo cukaɖa” do. (Job 14:1) Susu cɛ yí taɖo mìgbɔjɔnɔ hweɖewonu. Le blemaɔ, Yehowa sɛntɔ sugbɔ se le wowoɖekiwo mɛ ahan. Keke ɖewo ji mɔ yewoaku hɛnnɛ. (1 Efy. 19:2-4; Job 3:1-3, 11; 7:15, 16) Vɔ Yehowa fanɔ akɔn nɔ wo yí donɔ ŋsɛn wo gbɛmɛgbɛmɛ. Woŋwlɛ enu ciwo mɛ woto keŋ asɔ fa akɔn nɔ mì yí mìakpla nu so wowo kpɔwɛwo mɛ.—Rɔm. 15:4.

2 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ Yehowa sɛntɔ ɖewo ciwo yí do ji le cukaɖa ciwo yí na wogbɔjɔ mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ ayɔ Ӡakɔbu vi Ӡozɛfu, kposhu Naomi koɖo viɛshi Ruta, Levitɔ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema 73, koɖo apotru Piɛ. Lé Yehowa do ŋsɛn wo doɔ? Yí nyi mìatɛnŋ akpla so wowo kpɔwɛwo mɛɔ? Ðoŋci lɔwo ana mìakando ji mɔ, “Yehowa sɔ mɛ ciwo yí eji gban nɔ gbɔ,” yí “hwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan.”—Eha. 34:18, NWT.

WOSƐN TAMƐ DO ӠOZƐFU YÍ WA ENUMAJƆMAJƆ KOÐI

3-4. Nyi yí jɔ do Ӡozɛfu ji hwenu enyi jajɛɔ?

3 Ci Ӡozɛfu ɖo exwe 17 han ɔ, éku drɔ amɛve ciwo yí so Mawu gbɔ. Edrɔ lɔwo dasɛ mɔ gbeɖekaɔ, Ӡozɛfu avanɔ texwe ɖeka ci nu bubu le le xomu lɔ mɛ. (Gɔnm. 37:5-10) Vɔ ci Ӡozɛfu ku edrɔ lɔwoɔ, dejinjin o, yi gbe trɔ bu zeɖeka. Nɔviɛwo dedo bubu yi nu kpetii o; eyi taɖo wosɛ do hwashigbemɛ. Le hwenu ɖewo goduɔ, évatrɔ hwashi le Potifa ci yí nyi Eӡipti fyɔdɔwatɔ xomɛ. (Gɔnm. 37:21-28) Le hwenu nyɛkuin ɖe mɛɔ, Ӡozɛfu ci yí nyi evi vevi nɔ dalɔ vatrɔ hwashi gbali nɔ efyɔdɔwatɔ ɖeka ci yí nyi vojusɛntɔ le Eӡipti.—Gɔnm. 39:1.

4 Le yi goduɔ, Ӡozɛfu cukaɖa lɔwo gbesɛnŋ doji. Potifa shi kan ŋsu do nu nɔ Ӡozɛfu mɔ yɛtekpɔ mɔ yeadɔn ye gbɔ koɖo akpasɛnsin. Potifa deji gɔnmɛ kpɔ nɔ nyɔ lɔ o, vɔ ésɔ Ӡozɛfu do gakpamɛ yí do awlɛ yi. (Gɔnm. 39:14-20; Eha. 105:17, 18) Kpɔ lé Ӡozɛfu ci yí nyi jajɛ ase le yiɖeki mɛ ci wokan ŋsu do nu ni mɔ yɛtekpɔ mɔ yeadɔn amɛ gbɔ akpasɛnsintɔ ɖa. Gbesɔ kpe niɔ, amɛwo tɛnŋ tɔ enyɔ dɔndɔnwo nunu so Yehowa yi Mawu nu. Kankandojitɔɔ, enu cɛwo ana Ӡozɛfu agbɔjɔ!

5. Lé Ӡozɛfu ɖu yi gbɔjɔgbɔjɔ lɔ ji doɔ?

5 Hwenu Ӡozɛfu nyi hwashi koɖo hwenu ele gakpamɛɔ, datɛnŋ awa ŋɖe yí asɔ trɔ yi nɔnɔmɛ lɔ o. Nyi yí kpedo nu ekpɔtɔ ɖo susu nywiɔ? Desɔ susu ɖo enu ciwo pleŋ datɛnŋ awa ji o, vɔ éwa dɔ ci woɖo ni nywiɖe lé ekpe ji do. Enuvevitɔ lɔ yí nyi mɔ, Ӡozɛfu kpɔtɔ sɔ susu ɖo Yehowa ji mɔ eyi nyi Amɛ vevitɔ nɔ ye le agbemɛ. Eyi taɖo Yehowa cu shi do enu ciwo pleŋ Ӡozɛfu wa ji.—Gɔnm. 39:21-23.

6. Lé Ӡozɛfu drɔ lɔwo tɛnŋ fa akɔn ni doɔ?

6 Ӡozɛfu tɛnŋ kpɔ ŋsɛndoamu nɔ ébukɔ tamɛ kpɔ so nyɔnuɖɛ drɔ ciwo eku vayi nu. Edrɔ lɔwo dasɛ mɔ agbekpɔ yi xomu ke yí yi nɔnɔmɛ lɔ atrɔ. Yí enu ci yí va jɔ nɛ. Ci Ӡozɛfu ɖo exwe 37 han ɔ, yi nyɔnuɖɛ drɔ lɔwo tɔ vavamɛ le emɔ jiŋ ɖeka ji!—Gɔnm. 37:7, 9, 10; 42:6, 9.

7. Sɔ koɖo 1 Piɛ 5:10 ɖe, nyi yí akpedo mì nu mìado ji le tetekpɔwo mɛɔ?

7 Nukplamu ciwo yí le mɛ nɔ mì. Eɖo ŋwi nɔ mì mɔ, xexe cɛ nyina shu yí amɛwo tɛnŋ wa enumajɔmajɔ do mì nu. Ŋtɔkpu can ɔ, mìwo kpena xɔsetɔ ɖe tɛnŋ wa nu koɖo mì. Vɔ nɔ mìnya mɔ Yehowa yí nyi mìwo Kpe alo mìwo Bexuɔ, mìdagbɔjɔ alo ami sinsin o. (Eha. 62:6, 7; hlɛn 1 Piɛ 5:10.) Gbeɖo ŋwi mɔ, hwenu Yehowa na Ӡozɛfu ku drɔ lɔwoɔ, étɛnŋ ɖo exwe 17 han. Eze gbajɛɛ mɔ Yehowa kando yi sɛntɔ jajɛwo ji. Egbɛɔ, jajɛ sugbɔ le shigbe Ӡozɛfu nɛ. Wowo can xɔ Yehowa ji se. Wocu ɖewo do ga do ŋɖemajɔ ji hɛnnɛ, ɖo wogbe mɔ yewodami egbeji nɔnɔ nɔ Mawu o.—Eha. 110:3.

NYƆNU AMƐVE CIWO VEVISESE WUGAN

8. Nyi yí jɔ do Naomi koɖo Ruta jiɔ?

8 Jutotui sɛnŋ ɖeka na mɔ Naomi koɖo yi xomu so le wowo xwe le Ӡude, vayi ci Moabu, eju bu mɛ. Le nɔɔ, Naomi asuɔ, Elimelɛki ku yí gbe yɛ koɖo eviɛ ŋsu amɛve lɔwo ɖɛ. Le yiyimɛɔ, eviɛ lɔwo koɖo ve ɖe Moabu nyɔnu ciwo yí nyi Ruta koɖo Ɔpa. Le exwe amɛwo han goduɔ, Naomi viɛ ŋsu lɔwo can ku, vɔ wodeji vi gbɔxwe yí ku o. (Rut. 1:1-5) Kpɔ lé nyɔnu amɛtɔn cɛwo ale ŋshishi mɛ do ɖa! Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Ruta koɖo Ɔpa atɛnŋ atrɔ aɖe asu. Vɔ mi yí ale bu nɔ Naomi ci yí tɔ nyɔxo kukuɔ? Naomi gbɔjɔ haan keke yí nu mɔ: “Mí ŋgbe yɔ ŋ mɔ Naomi o. Mí yɔ ŋ mɔ Mara. Mí zan ŋkɔ cɛ ɖo Mawu Ŋsɛnwo Pleŋtɔ do vevi sese nɔ anyi gbe.” Ci Naomi to nɔnɔmɛ sadɔnu lɔwo mɛ ɖegbɔɔ, éɖui mɔ yeatrɔ yi Bɛtɛlɛxɛmu yí Ruta yi koɖi.—Rut. 1:7, 18-20.

Mawu dasɛ nɔ Naomi koɖo Ruta mɔ yeatɛnŋ akpedo ye sɛntɔwo nu yí woaɖu gbɔjɔgbɔjɔ koɖo ŋshishimɛnɔnɔ ji. Átɛnŋ awɛ ahan nɔ eoa? (Kpɔ mamamɛ 8-13) *

9. Sɔ koɖo Ruta 1:16, 17, 22 ɖe, lé Ruta do ŋsɛn Naomi doɔ?

9 Enu ci yí kpedo Naomi nu yí nyi lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ. Le kpɔwɛ mɛ, Ruta dasɛ lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ nɔ Naomi ci enɔ koɖi. (Hlɛn Ruta 1:16, 17, 22.) Le Bɛtɛlɛxɛmuɔ, Ruta wa dɔ sɛnsinɖe yí sanɔkli jinukuwo nɔ yɛ koɖo Naomi. Eyi taɖo wovajeshi ɖɛ mɔ yɛnyi nyɔnu edɔsɛnsinwatɔ.—Ruta 3:11; 4:15.

10. Lé Yehowa dasɛ lɔnlɔn nɔ abɔnɔwo shigbe Naomi koɖo Ruta nɛ doɔ?

10 Yehowa na ese ɖeka yi jukɔn Izraɛli ci yí dasɛ lé esenɔ vevi do abɔnɔwo shigbe Naomi koɖo Ruta nɛ nu. Énu nɔ yi jukɔn lɔ mɔ nɔ woɖe jinukuwoɔ, wo le gbe bokɔtuwo ɖɛ nɔ abɔnɔwo avasakli. (1 Ese. 19:9, 10) Eyi taɖo Naomi koɖo Ruta deɖo abiɔ ŋɖuɖu gbɔxwe aɖu o.

11-12. Lé Boazi na Naomi koɖo Ruta kpɔ jijɔ doɔ?

11 Hotɔnɔ Boazi boji yí Ruta sanɔkli jinukuwo le. Lé Ruta nɔ gbeji nɔ Naomi koɖo lé eluin do wa dɔ do Boazi ji sugbɔ. Eyi taɖo Boazi ɖe Ruta yí xwle Naomi xomu lɔ nyigbanwo nɔ woanyi cinɔnu nɔ evi ciwo Ruta avaji. (Rut. 4:9-13) Asu koɖo ashi lɔ vaji Obɛdi ci yí vanyi Efyɔ Davidi tɔgbiɛ.—Rut. 4:17.

12 Kpɔ lé eji ajɔ Naomi ci ele Obɛdi do alɔmɛ keŋ yí dokɔ akpe nɔ Yehowa so jimɛ do ɖa! Vɔ enunywitɔ le ŋkɔ gbɔgbɔ nɔ Naomi koɖo Ruta. Nɔ wofɔn wo so kuɔ, woavado jeshi mɔ Obɛdi nyi tɔgbi nɔ Yesu Kristo ci yí nyi Mɛsia ci gbe woɖo!

13. Enuvevi ci mìatɛnŋ akpla so Noami koɖo Ruta xolɔlɔ mɛɔ?

13 Nukplamu ciwo yí le mɛ nɔ mì. Nɔ mìtokɔ cukaɖawo mɛɔ, mìtɛnŋ gbɔjɔ, mìwo ji tɛnŋ gban ŋtɔkpu. Taŋfuin mìakpɔɛ mɔ ɖewaxu deli nɔ mìwo cukaɖa lɔwo o. Hwenɔnu hanwoɔ, mìɖo akando mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ ji keŋkeŋ yí ate gogo mìwo kpena xɔsetɔwo doji. Taŋfuin Yehowa daɖe cukaɖa lɔ si nɔ mì o. Le kpɔwɛ mɛ, defɔn Naomi asuɔ, koɖo eviɛ lɔwo so ku o. Vɔ ákpedo mì nu yí mìado ji, taŋfuin to xomɛvunu ci mìwo nɔviwo awa nɔ mì hweɖewonu ji.—Elo. 17:17.

LEVITƆ ÐEKA MI YEHOWA SƐNSƐN ÐEGBƆÐEGBƆ

Mɛ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema 73 mi Yehowa sɛnsɛn ɖegbɔɖegbɔ, ɖo éwa ni shigbe mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ mɛ ciwo yí desɛnkɔ Yehowa hannɛ. Ecɛ atɛnŋ ajɔ do mì ji dru (Kpɔ mamamɛ 14-16)

14. Nyi yí taɖo Levitɔ ɖeka gbɔjɔ sugbɔɔ?

14 Mɛ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema 73 nyi Levitɔ. Eyi taɖo bubu gangan enyi ni ci esumɔkɔ le Yehowa gbedoxɔ mɛ. Vɔ hweɖekanu le yi gbemɛɔ, évagbɔjɔ sugbɔ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo nuvwinwatɔwo koɖo egoyitɔwo nu vatɔ ŋmɛ cici ni. Denyi wowo nudɔndɔn lɔwo wawa yí druidruiɛ o, vɔ lé ebui mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ wo do yí druidruiɛ. (Eha. 73:2-9, 11-14, NWT) Ewa shigbe mɔ enu pleŋ nyɔkɔ nɔ wo nɛ: woje dɔku, agbemɛ nyɔ nɔ wo yí ŋɖe dexa wo o. Ci Levitɔ lɔ kpɔ enu cɛwoɔ, égbɔjɔ sugbɔ keke yí nu mɔ: “Le nyɔnɔnwi mɛɔ, gbali yí ŋna anyi ji le mɛmiɖe yí klɔ anyi lɔwo le afɛnmawamawa mɛ.” Eze petii mɔ, ecɛ atɛnŋ ana ami Yehowa sɛnsɛn.

15. Sɔ koɖo Ehajiji Wema 73:16-19, 22-25 ɖe, lé Levitɔ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema cɛ ɖu gbɔjɔgbɔjɔ ji doɔ?

15 Hlɛn Ehajiji Wema 73:16-19, 22-25, NWT. Levitɔ lɔ yi “Mawu kɔkɔɛtɔxu gangan lɔ.” Ci ele yi kpena Mawu sɛntɔwo mɛ le nɔtɔxuɔ, étɛnŋ le kpuu yí abu tamɛ kpɔ nywiɖe keŋ ado gbe ɖaɖa so yi nɔnɔmɛ lɔ nu. Ecɛ na evatɔ kpɔkpɔɛ mɔ ŋɖɛmanyanu yí yewakɔ yí yetɔ emɔ dɔndɔn ci yí aklan ye so Yehowa gbɔ ji toto. Égbedo jeshi mɔ amɛvwin lɔwo le “nyigban ɖyiɖyiɖyi ji” yí wowo “vɔvɔnu ɖyivɔnvɔn lɔ ava zeɖekatɔntɔn.” Gbɔxwe amɛvwinwo nu ami ŋmɛ cici nɔ Levitɔ lɔ yí ami gbɔjɔgbɔjɔɔ, éɖo akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Ci ewɛ ahan ɔ, ékpɔ fafa yí kpɔ jijɔ. Énu mɔ: “To akpo nɔ [Yehowaɔ], ŋdejikɔ ŋɖekɛ le nyigban cɛ ji o.”

16. Nyi mìatɛnŋ akpla so Levitɔ lɔ gbɔɔ?

16 Nukplamu ciwo yí le mɛ nɔ mì. Ci ewa shigbe mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ amɛvwinwo nɛ can ɔ, wowo nu ŋgbeci ŋmɛ nɔ mì gbeɖe o. Wowo jijɔkpɔkpɔ lɔ nyi tatɔ yí dani jinjinɖe o; wowoŋtɔwo danɔ agbe tɛgbɛɛ hɛnnɛ o. (Ŋun. 8:12, 13) Nɔ wowo nu cikɔ ŋmɛ nɔ mìɔ, mìagbɔjɔkɔ gbaagbali yí ekacaca ci yí le mìwo koɖo Yehowa gblamɛ tɛnŋ so ŋtɔkpu. Eyi taɖo nɔ amɛvwinwo nu vatɔ ŋmɛ cici nɔ eo shigbe Levitɔ lɔ nɛɔ, wa enu ci ewa. Wa do Mawu nukplamu ci mɛ lɔnlɔn le ji, yí ado ha koɖo mɛ ciwo wanɔ Yehowa dro. Nɔ èlɔn Yehowa wu ŋɖekpokpuiɔ, àkpɔ jijɔ nyɔnɔnwimɛtɔ. Eyi àkpɔtɔ anɔ emɔ ci yí kplɔ amɛ yi “agbe adodwi” lɔ mɛ ji.—1 Tim. 6:19.

PIƐ FƐNWO NA EGBƆJƆ

Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so lé Piɛ ɖu gbɔjɔgbɔjɔ ji yí sɔ susu ɖo Mawu sɛnsɛn ji doɔ, atɛnŋ akpedo mì nu alo ana mìakpedo mɛbuwo nu (Kpɔ mamamɛ 17-19)

17. Susu ciwo yí taɖo Piɛ gbɔjɔɔ?

17 Apotru Piɛ nyi ŋsu ɖeka ci mɛ ezo le. Vɔ hweɖewonuɔ, énunɔ nyɔ ɖewo alo wanɔ ŋɖewo tamɛmabutɔ yí le yi goduɔ, evavenɔ nu. Le kpɔwɛ mɛ, ci Yesu nu nɔ apotru lɔwo mɔ yeakpe fun yí akuɔ, Piɛ gbe nyɔ ni yí mɔ: “Enu cɛ da va jɔ do eo ji kpɔ gbeɖe o.” (Mt. 16:21-23) Le yi goduɔ, Yesu gbe nyɔ nɔ Piɛ. Ci amɛahwa ɖeka va Yesu légbeɔ, Piɛ ɖa blaŋ yí kpa to ɖeka nɔ avɔnsatɔ gangantɔ hwashi ɖeka. (Ӡan 18:10, 11) Yesu gbegbe nyɔ nɔ apotru lɔ ke. Gbesɔ kpe niɔ, Piɛ tɔ ashi akɔn mɔ nɔ apotru kpɛtɛwo tɛnŋ so gbeɖe Yesu ɖɛ can ɔ, eye yɛɔ, yedawa ahan gbeɖe o! (Mt. 26:33) Piɛ bui mɔ yesɛnŋ, vɔ ci ekpan ɔ, évɔn keke yí gbe yi Xwetɔ zetɔn. Piɛ gbɔjɔ sugbɔ, eyi taɖo eto “xexenu yí fan avin koɖo vevisese.” (Mt. 26:69-75) Étɛnŋ biɔkɔ yiɖeki se mɔ Yesu atɛnŋ asɔ ke ye ma.

18. Lé Yesu kpedo Piɛ nu yí eɖu gbɔjɔgbɔjɔ ji doɔ?

18 Vɔ Piɛ delɔn yí gbɔjɔgbɔjɔ lɔ ɖu ji o. Le afɛn lɔ goduɔ, ékpɔtɔ sɛnkɔ Yehowa koɖo apotru kpɛtɛwo. (Ӡan 21:1-3; Edɔ. 1:15, 16) Nyi yí kpedo nu yí eɖu nɔnɔmɛ lɔ jiɔ? Éɖo ŋwi mɔ Yesu do gbe ɖaɖa vayi mɔ ye xɔse ŋgbegbɔjɔ o. Gbesɔ kpe niɔ, Yesu nu ni mɔ yɛ le trɔgbɔ keŋ ado ŋsɛn nɔviɛwo. Yehowa ɖo Yesu gbedodoɖa cɛ ci yí so jimɛ ŋci. Le yiyimɛɔ, Yesu dasɛ yiɖeki nɔ Piɛ; taŋfuin yí asɔ do ŋsɛn yi. (Luiki 22:32; 24:33, 34; 1 Kor. 15:5) Ci apotru lɔwo yi kpavi légbe zanmɛ yí wodekpɔ ŋɖe yí léɔ, Yesu dasɛ yiɖeki nɔ wo. Hwenɔnuɔ, Yesu gbena kankandoji Piɛ mɔ yeluin sugbɔ. Yesu sɔ ke yi xlɔ vevi cɛ keŋ dɔ edɔ sugbɔ yi.—Ӡan 21:15-17.

19. Ehajiji Wema 103:13, 14 kpedo mì nu yí mìkpɔ lé Yehowa kpɔnɔ mì do nɔ mìwa nuvɔn ɔ?

19 Nukplamu ciwo yí le mɛ nɔ mì. Lé Yesu wa nu do Piɛ nu do dasɛ mɔ Yesu nyi ŋshishikunamɛtɔ shigbe Dalɔ nɛ. Eyi taɖo nɔ mìwa afɛnwoɔ, mìdeɖo abui mɔ ɖewaxu degbeli nɔ mì o. Eɖo anɔ susumɛ nɔ mì mɔ enu ci pɛɛ Satana jijiɛ nɛ. Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ nywiɖe so lé Yehowa lɔn mì yí mɔnɔŋje mìwo gbɔjɔgbɔjɔwo mɛ keŋ sɔ enu kenɔ mì do mɛɔ, ana mìasɔ nu kenɔ mɛbuwo hɛnnɛ.—Hlɛn Ehajiji Wema 103:13, 14.

20. Nyi mìakpɔ le nyɔta ci yí akplɔɛdo mɛɔ?

20 Ӡozɛfu, Naomi koɖo Ruta, Levitɔ lɔ koɖo Piɛ kpɔwɛ na mìkando ji mɔ “Yehowa sɔ mɛ ciwo yí eji gban nɔ gbɔ.” (Eha. 34:18, NWT) Éɖe mɔ yí mìkpenɔ fun le cukaɖawo mɛ yí gbɔjɔnɔ hweɖewonu. Ele ahan gan, nɔ mìdo ji keke yí ɖu cukaɖa lɔwo ji to Yehowa kpekpedonu mɛɔ, mìwo xɔse sɛnnɔŋ. (1 Piɛ 1:6, 7) Le nyɔta ci yí kplɔ cɛ do mɛɔ, mìagbekpɔ lé Yehowa kpenɔdo yi sɛntɔ egbejinɔtɔ ciwo yí gbɔjɔ nu, taŋfuin nuvɔnmɛ ci wonyi alo nɔnɔmɛ sɛnŋ ciwo mɛ wole yí na.

EHAJIJI 7 Yehowa, Míaƒe Ŋusẽ

^ par. 5 Akpaxwe vetɔ nɔ 1 Korɛntitɔwo eta 15 lɔ xo nuxu so fɔnfɔnsoku nu, Ӡozɛfu, Naomi koɖo Ruta, Levitɔ ɖeka, koɖo apotru Piɛ to nɔnɔmɛ ciwo yí na wogbɔjɔ mɛ. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ lé Yehowa fa akɔn nɔ wo yí do ŋsɛn wo do. Mìakpɔ enu ci mìatɛnŋ akpla so wowo kpɔwɛwo mɛ koɖo lé Mawu wa nu do wo nu koɖo lɔnlɔn do.

^ par. 56 FOTO MƐ ÐEÐE: Naomi, Ruta koɖo Ɔpa le ŋshishi mɛ yí gbɔjɔ, ɖo wowo suwo ku. Le yi goduɔ, Ruta koɖo Naomi kpɔkɔ jijɔ koɖo Boazi ci woji Obɛdi.