Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 51

Jehová osalva umi oñeñandúvape yvýre

Jehová osalva umi oñeñandúvape yvýre

“Jehová ag̃ui oĩ umi osufrívagui, haʼe osalva umi oñekevrantávape ha oñeñandúvape yvýre” (SAL. 34:18).

PURAHÉI 30 Che Jára, che Túa ha che Amigoite

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

SAPYʼÁNTE ikatu ñapensa ñande rekove mbykyetereiha ‘ha henyhẽteha provlémagui’ (Job 14:1). Upéicha rupi, sapyʼánte ikatu ñañedesanima. Heta Jehová siervokuéra yma guare oñeñandu vaʼekue avei péicha, ha oĩ voi umi omanose vaʼekue (1 Rey. 19:2-4; Job 3:1-3, 11; 7:15, 16). Péro Jehová siémpre okonsola ha omombarete chupekuéra, ha umi mbaʼe ohasa vaʼekue hikuái ojeskrivi la Bíbliape ikatu hag̃uáicha ñanekonsola ha ñaaprende chuguikuéra (Rom. 15:4).

Ko artíkulope jahecháta unos kuánto Jehová siervokuéra rembiasakue. Haʼekuéra ohasa vaʼekue umi situasión odesanimáva chupekuéra, por ehémplo José haʼéva Jacob raʼy, pe viúda Noemí ha inuéra Rut, pe levita oskrivi vaʼekue Salmo 73 ha apóstol Pedro. ¿Mbaʼéichapa Jehová omombarete vaʼekue chupekuéra? ¿Ha mbaʼépa káda uno ikatu ñaaprende iñehemplokuéragui? Umi rrespuésta oaseguráta ñandéve ‘Jehová oĩha ag̃ui umi osufrívagui ha haʼe osalvaha umi oñekevrantávape ha oñeñandúvape yvýre’ (Sal. 34:18).

JOSÉ OHASA VAʼEKUE HETA MBAʼE VAI HA INHUSTÍSIA

3, 4. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Josére imitãrõ guare?

Oiméne José oreko vaʼekue 17 áñorupi Jehová omeʼẽrõ guare chupe mokõi suéño. Koʼã suéño ohechauka vaʼekue Joségui oikotaha peteĩ persóna iñimportánteva, ha ifamília orrespetataha chupe (Gén. 37:5-10). Péro oreko riremínte koʼã suéño, Josére oiko heta mbaʼe vai. Upe tiémpope iñermanokuéra ndorrespetaiete voi chupe, upéva rangue ovende chupe oiko hag̃ua chugui esklávo. Ha oho oiko Potifar rógape, haʼéva peteĩ ofisiál egipcio (Gén. 37:21-28). Sapyʼaitérõ g̃uarã, José rekove okambiaitéma, haʼe noĩvéima hógape itúa ohayhuetévandi chupe, ha oiko chugui peteĩ esklavomi Egíptope, ha ombaʼapo peteĩ karai ndoikuaáivape g̃uarã Jehovápe (Gén. 39:1).

Péro upéi José situasión ivaivéntema. Potifar rembireko oakusa reiete Josépe oviolaseha chupe. Péro Potifar noñehaʼãi voi oikuaa siértopa raʼe la oiko vaʼekue. Upéva rangue oguerahakántema Josépe kárselpe ha upépe oñeenkadena chupe (Gén. 39:14-20; Sal. 105:17, 18). José ningo upérõ imitãiti vaʼekue, upévare ñapensamíntena mbaʼéichapa oñeñandúne raʼe ojeakusa rei haguére chupe oviolaseha pe kuñakaraípe. Ha ñapensamíntena mbaʼeichaitépa upévare la hénte oñeʼẽ vaíta kuri Jehováre. Añetehápe oĩ vaʼekue heta mbaʼe ikatúva odesanima Josépe.

5. ¿Mbaʼépa José ojapo vaʼekue ani hag̃ua oñedesanimaiterei?

Josépe ojeguereko aja esklávoramo ha upéi oĩ aja préso, ndaikatúi vaʼekue ojapo mbaʼeve okambia hag̃ua isituasión. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue chupe siémpre ipositívo hag̃ua? Haʼe oiko rangue opensa umi mbaʼe ndaikatúivare ojapo, oñehaʼãmbaite ojapo porã umi traváho oñemeʼẽ vaʼekue chupe ojapo hag̃ua. Péro iñimportanteveha, José siémpre oñehaʼã vaʼekue ojapo Jehovápe ogustáva. Upéicha rupi Jehová ovendesi entéro mbaʼe José ojapo vaʼekue (Gén. 39:21-23).

6. ¿Mbaʼéichapa oiméne omokyreʼỹ rakaʼe Josépe umi suéño oreko vaʼekue?

Josépe oiméne omokyreʼỹ avei ojepyʼamongetárõ guare umi suéño Jehová omeʼẽ vaʼekuére chupe. Umíva ohechauka vaʼekue haʼe ohecha jeytaha ifamíliape ha isituasión omehorataha, ha upeichaite oiko. José orekórõ guare 37 áñorupi, umi suéño oreko vaʼekue oñepyrũ oñekumpli oñeimoʼãʼỹháicha (Gén. 37:7, 9, 10; 42:6, 9).

7. Heʼiháicha 1 Pedro 5:10, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta jagueropuʼaka hag̃ua jahasa asy jave?

7 ¿Mbaʼépa ñaaprende? José rembiasakue ningo ñanemomanduʼa ko múndo iñañaitereiha ha umi hénte iñinhustoha ñanendive. Ikatu voi peteĩ ermáno térã ermána jepe ñandetrata vai. Péro Jehová haʼéramo ñandéve g̃uarã peteĩ ita guasu imbaretéva ha peteĩ lugár isegúro porãva, nañañedesanimaitereimoʼãi ha ndajahejamoʼãi chupe (Sal. 62:6, 7; elee 1 Pedro 5:10). Ñanemanduʼa vaʼerã avei José orekóne hague 17 áñorupi Jehová omeʼẽrõ guare chupe umi suéño. Jahechakuaa upéicharõ Jehová ojeroviaha umi isiervokuéra imitãvare. Koʼág̃arupi avei haʼekuéra ojogua hína Josépe. Koʼã imitãva ojerovia avei Jehováre, ha ijapytepekuéra oĩ umi ojegueraha reiete vaʼekue kárselpe odesidíma rupi iñeʼẽrendutaha Jehovápe (Sal. 110:3).

MOKÕI KUÑA OÑEMBYASYETEREÍVA

8. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Noemí ha Rut rehe?

Ou rupi peteĩ ñembyahýi guasu Judápe, Noemí ha ifamília oheja iválle ha oho oiko Moábpe extranhéroicha. Upépe Noemí ména Elimélec omano, ha haʼe opyta umi mokõi imembykuimbaʼe reheve. Tiémpo rire umi mokõi imemby omenda mokõi kuña moabítare, Rut ha Orpá rehe. Upéi oiméne 10 áño haguépe Noemí membykuéra omano avei, ha naifamíliai rupi hikuái, umi hembirekokuéra opyta avei haʼeño (Rut 1:1-5). ¡Mbaʼeichaitépa oiméne oñembyasy rakaʼe koʼã mbohapy kuñakarai! Rut ha Orpá ningo ikatu vaʼekue omenda jey. ¿Péro máva piko anga oñangarekóta Noemíre koʼág̃a ig̃uaig̃uímava ohóvo? Noemí oñedeprimiete voi, ha upéicha rupi heʼi: “Ani pecherenói Noemí, peje chéve Mará, pórke Ñandejára Todopoderóso omyenyhẽ che rekove umi mbaʼe iróvagui”. Ohasa rire koʼã mbaʼe ijetuʼuetéva, Noemí odesidi oho jey Belénpe ha Rut oho hendive (Rut 1:7, 18-20).

Ñandejára ohechauka vaʼekue Noemí ha Rútpe ikatuha oipytyvõ umi isiérvo oñembyasy ha oñedesanimávape. ¿Ikatúpa haʼe ojapo avei upéva ñanderehehápe? (Ehecha párrafo 8-13) *

9. Heʼiháicha Rut 1:16, 17, 22, ¿mbaʼéichapa Rut omokyreʼỹ vaʼekue Noemíme?

9 ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Noemíme? Pe mborayhu ifiélva. Por ehémplo, Rut ohechauka vaʼekue upe mborayhu Noemíme opyta rupi hendive (elee Rut 1:16, 17, 22). Belénpe, Rut ombaʼapo jejopy vaʼekue okosecha hag̃ua seváda imbaʼerã ha Noemíme g̃uarã. Ojapo rupi upéicha, enterove ikatu vaʼekue ohechakuaa Rut ivuéna ha iguapaha (Rut 3:11; 4:15).

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka vaʼekue ohayhuha umi imboriahúvape, por ehémplo Noemí ha Rut?

10 Jehová omeʼẽ vaʼekue peteĩ léi umi israelítape ohechaukáva haʼe oiporiahuverekoha umi imboriahúvape, por ehémplo Noemí ha Rut. Haʼe heʼi vaʼekue ipuévlope pe kosécha tiémpope ani hag̃ua omonoʼõmbaite umi mbaʼe oñotỹ vaʼekue, síno ohejaʼimi vaʼerãha umi oĩva ikokue rembeʼýre ikatu hag̃uáicha umi imboriahúva omonoʼõ upe hemby vaʼekue (Lev. 19:9, 10). Upéicharõ Noemí ha Rut ikatu vaʼekue oreko hoʼumi vaʼerã ha natekotevẽi kuri oiko ombaʼejerure.

11, 12. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Boaz ombovyʼáva Noemí ha Rútpe?

11 Pe kokue Rut oho haguépe okosecha haʼe vaʼekue Boaz mbaʼe, peteĩ karai ipláta hetaitereíva. Boaz omombaʼeterei ohechárõ guare mbaʼeichaitépa Rut ohayhu ha ifiél Noemíme. Upéicha rupi Boaz omenda Rut rehe, ha ojogua jey Noemí família yvykue, upe yvy ningo opytáta kuri Rut familiarépe (Rut 4:9-13). Rut ha Boaz oreko peteĩ mitã ha ombohéra hikuái Obed. Upéi Obédgui oiko vaʼekue rréi David avuélo (Rut 4:17).

12 Ñapensamínte mbaʼeichaitépa oiméne ovyʼa raʼe Noemí ha oagradese Jehovápe ipyʼaite guive ohupírõ guare ijyva ári Obédpe imichĩme. Péro oĩ gueteri peteĩ mbaʼe iporãvéva ohaʼarõva Noemí ha Rútpe. Haʼekuéra ág̃a orresusita rire oikuaáta Obed familiarégui ou hague pe Mesías oñepromete vaʼekue, Jesucristo.

13. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Noemí ha Rut rembiasakuégui ideprovechoitereítava ñandéve?

13 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Jahasa jave umi situasión ijetuʼúva ikatu hína ñañedesanima ha japyta yvýre. Ikatu ñapensa ñane provléma noñesolusionamoʼãiha voi. Upéicha jave ñande jajerovia vaʼerã ñande pyʼaite guive ñande Ru yvagapeguáre, ha ñañemoag̃ui ñane ermáno ha ermanakuéra kongregasionpeguáre. Jaikuaa ningo Jehová ndoipeʼamoʼãiha katuete ñandehegui umi provléma. Por ehémplo, haʼe nomoingovejeýi vaʼekue Noemíme iména ha imembykuéra. Péro Jehová katuete ñanepytyvõta, ha upearã ikatu ojevale umi ermáno ha ermanakuéra imbaʼeporãitévare (Prov. 17:17).

PETEĨ LEVITA HAIMETE OSẼ VAʼEKUE PE TAPE PORÃGUI

Pe oskrivi vaʼekue Salmo 73 haimete osẽ pe tape porãgui, ohechávo umi nomotenondéiva Jehovápe haʼetévaicha la oiko porãitereíva. Upéva ikatu avei oiko ñanderehe (Ehecha párrafo 14-16)

14. ¿Mbaʼérepa peteĩ levita oñedesanimaiterei vaʼekue?

14 Pe Salmo 73 ningo oskrivi vaʼekue peteĩ levita. Upéicha rupi haʼe oreko vaʼekue pe priviléhio ombaʼapóvo pe lugár ojeadorahápe Jehovápe. Upéicharõ jepe, peteĩ moméntope haʼe jepe oñedesanimaiterei vaʼekue. ¿Mbaʼérepa? Haʼe oñepyrũ oenvidia umi iñaña ha oñemombaʼeguasúvape, ndahaʼéi haʼe ojaposégui umi mbaʼe vai, síno haʼete rupi haʼekuéra oiko porãvéva chugui (Sal. 73:2-9, 11-14). Haʼetévaicha haʼekuéra orekopaitéva: Ipláta heta, oiko porã ha ndojepyʼapýi mbaʼevére. Pe levita ohechakuaárõ guare upéva, oñedesanimaiterei ha heʼi: “Maʼerã rei piko che añehaʼã chekorasõ potĩ ha ajepohéi ahechauka hag̃ua cheinosenteha”. Jahechakuaa upevakuére haʼe ojapeligra hague ikatu rupi oheja Jehovápe.

15. Heʼiháicha Salmo 73:16-19, 22-25, ¿mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue pe levítape anivéma hag̃ua oñedesanima?

15 (Elee Salmo 73:16-19, 22-25). Pe levita oho “Ñandejára rógape, pe lugár sagrádope”. Upépe haʼe oĩ kuri umi ótro oadorávandi Jehovápe, oĩma trankílo opensa porã hag̃ua isituasiónre, ha oñemboʼe. Upéicha rupi, haʼe ohechakuaa umi mbaʼe opensáva vyroreiha ha oñepyrũma hague oho peteĩ tape ipeligrósovare, ikatúva omomombyry chupe Jehovágui. Haʼe ohechakuaa avei umi iñañáva oĩha “peteĩ lugár isỹivape hoʼa hag̃ua”, ha ‘ivaietereiha la ohaʼarõva hína chupekuéra’. Anivéma hag̃ua oporoenvidia ni oñedesanima, pe levita tekotevẽ kuri ohecha opa mbaʼe Jehová ohechaháicha. Ojapo rire upéva, haʼe ipyʼaguapy jey ha ovyʼa. Haʼe heʼi: ‘Ko yvy ape ári, nderehénte aikotevẽ Ñandejára’.

16. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñaaprende pe levítagui?

16 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Aníkena arakaʼeve ñaenvidia umi hénte añáme, haʼetévape oiko porãva hína. Pe vyʼa orekóva hikuái sapyʼami g̃uarãnte ha opáta, pórke haʼekuéra ndoikovemoʼãi pára siémpre (Ecl. 8:12, 13). Ñande ñaenvidiáramo chupekuéra, ñañedesanimáta ha ikatu voi japerde ñane amista Jehovándi. Upéicharõ, sapyʼánte ñañeñandúramo pe levita oñeñandu haguéicha jajapo vaʼerã upe haʼe ojapo vaʼekue. Jasegi umi konsého mborayhúpe omeʼẽva ñandéve Ñandejára, ha jajeheʼa umi ótro oadorávare avei chupe. Jahayhuvéramo Jehovápe oimeraẽ mbaʼégui jarekóta pe vyʼa añetetéva. Ha ikatúta jahupyty ‘pe jeikove añetetéva’ (1 Tim. 6:19).

PEDRO OÑEDESANIMA IÑIMPERFÉKTO RUPI

Pedro oñedesanima vaʼekue péro upéi oservi porã jey Ñandejárape, jajepyʼamongetárõ iñehémplore ñanepytyvõta ñandéve ha avei ñaipytyvõ hag̃ua ótrope (Ehecha párrafo 17-19)

17. ¿Mbaʼe mbaʼépa odesanima vaʼekue Pédrope?

17 Apóstol Pedro haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe ikyreʼỹva, péro haʼe ipyʼaapuradoiterei avei, ha sapyʼánte ojapura heʼi hag̃ua mbaʼépa la opensáva. Upéicha rupi, sapyʼánte haʼe ombyasy umi mbaʼe heʼi térã ojapo vaʼekue opensaʼỹre. Upévare Jesús heʼírõ guare ijapostolkuérape haʼe ohasa asy ha omanotaha, Pedro ojaʼo chupe heʼívo: “Ni mbaʼevéicharõ koʼã mbaʼe ndoikomoʼãi nderehe” (Mat. 16:21-23). Péro Jesús okorrehi Pédrope. Upéi peteĩ hénte aty oúrõ guare ojagarra Jesúspe, Pedro ojapuraiterei ha onambiʼo pe súmo saserdóte esklávope (Juan 18:10, 11). Ha Jesús okorrehi jey Pédrope. Avei Pedro oñemombaʼeguasu heʼívo umi ótro apóstol ikatuneha oheja Jesúspe, péro haʼe ni núnka ndojapomoʼãiha upéva (Mat. 26:33). Upéicharõ jepe, Pedro naimbaretéi kuri upe haʼe oimoʼã haguéicha. Upéi upe pyharépe haʼe okyhyjeterei ha onega Jesúspe 3 vése. Upévare Pedro oñedesanimaiterei ha “osẽ okápe hasẽ soro” (Mat. 26:69-75). Pedro oiméne oñeporandu raʼe: “¿Sera ke Jesús algún día cheperdonáne?”.

18. ¿Mbaʼéichapa Jesús oipytyvõ vaʼekue Pédrope anivéma hag̃ua oñedesanima?

18 Péro Pedro ndahaʼéi vaʼekue oñedesanimaitereíva, ha upévare ndoservivéiva Jehovápe. Haʼe ou jey rire osegi oservi Jehovápe umi ótro apóstol ndive (Juan 21:1-3; Hech. 1:15, 16). ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe oñeñandu ha opensa porã jey hag̃ua? Haʼe imanduʼa Jesús oñemboʼe hague hese ani hag̃ua ikangy la ijerovia, ha heʼi hague chupe ou jey hag̃ua ha omombarete iñermanokuérape, ha Jehová okontesta upe ñemboʼe. Upéi Jesús voi ojaparese Pédrope, oiméne omokyreʼỹ hag̃ua chupe (Luc. 22:32; 24:33, 34; 1 Cor. 15:5). Jesús ojaparese avei umi apóstolpe, haʼekuéra ohórõ guare opeska peteĩ pyhare pukukue ha nonohẽi mbaʼevete. Upérõ Jesús omeʼẽ vaʼekue oportunida Pédrope heʼi hag̃ua mbaʼeichaitépa ohayhu chupe. Jesús operdonáma kuri ko iñamígo ohayhuetévape ha onkarga chupe hetave traváho (Juan 21:15-17).

19. ¿Mbaʼéichapa Salmo 103:13, 14 ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼépa Jehová opensa ñanderehe jafalla jave?

19 ¿Mbaʼépa ñaaprende? Jesús otrata lája Pédrope ohechauka mbaʼeichaitépa haʼe oporoporiahuvereko, ha Jesús ojapo upéva Ituaichaite. Upévare jafalla jave, nañapensái vaʼerã Jehová núnka nañaneperdonamoʼãiha. Ñanemanduʼa vaʼerã Satanás oipotaha ñapensa upéicha. Upéva rangue, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñapensa mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu, ontendeha umi mbaʼe ndaikatúiva jajapo, ha ñaneperdonaseha. Ñande ningo jasegi vaʼerã iñehémplo oĩ jave ofalláva ñanendive (elee Salmo 103:13, 14).

20. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

20 José, Noemí ha Rut, pe levita ha Pedro ehémplo oasegura ñandéve ‘Jehová ag̃ui oĩha umi osufrívagui’ (Sal. 34:18). Haʼe ningo sapyʼánte opermiti ñañedesanima ha jahasa umi situasión ijetuʼúva. Péro Jehová ñanepytyvõ jave ñambohovái hag̃ua umi situasión ivaíva, ñande jerovia imbareteve (1 Ped. 1:6, 7). Pe artíkulo oúvape jahechavéta mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ umi isiervokuéra iñeʼẽrendúvape ha oñedesanimávape, tahaʼe iñimperfékto rupi térã ohasa rupi umi situasión ijetuʼúva.

PURAHÉI 7 Jehová, nde añoite oreprotehe

^ párr. 5 José, Noemí ha Rut, peteĩ levita ha apóstol Pedro ohasa vaʼekue heta mbaʼe odesanimaitereíva chupekuéra. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jehová okonsola ha omombarete vaʼekue chupekuéra. Jahecháta avei mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehemplokuéragui, ha mbaʼéichapa Jehová mborayhúpe oipytyvõ chupekuéra.

^ párr. 56 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Noemí, Rut ha Orpá oñembyasy ha oñedesanima vaʼekue omano haguére imenakuéra. Upéi Rut ha Noemí ovyʼa Boaz ndive onase haguére Obed.