Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 51

Mi Chɛhowa Piŋi Wanaa Cho a Kɔlta Tambɛilaŋ Nda

Mi Chɛhowa Piŋi Wanaa Cho a Kɔlta Tambɛilaŋ Nda

“Wanaa kɔltaŋ la wa haa la tambɛi a nyɛ palaa, a nɔ lɛ tiindaŋ te wa, Mɛlɛka Yaawɛɛ o kue nda levil te, piŋioo o piŋi nda ni.”—SAM 34:​18.

CHONDII 30 Kɛkɛ Nuu, Mɛlɛka Nuu a Chaaŋ Nuu

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1-2. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?

YOOMU wanachioo o bendu hau le nduyɛ, ‘nyɛpalaa komal naa o yoomoo niŋndo o cho bɔɔ.’ (Choobu 14:​1) Lelaŋ te ŋ yiyaŋ pɛ lepum a hei okɔɔ, miŋ tambu kɔl tau. Mi buɛiyaa Chɛhowaa a bɔɔbɔɔ o sindɔɔ niŋ bɛɛ nɔ yiyaŋ waa naa. Mi apum yeema pɛŋ piɔmndo. (1 Masaa. 19:​2-4; Choobu 3:​1-3, 11; 7:​15, 16) Kɛ teleŋ o teleŋ ndaa tambu pɛ kɔl, mi Chɛhowa ndoo luei nda yoomuaŋ nduyɛ mi ndoo dɛɛniaa nda. Kanifuule, ndu wa Mɛlɛka ndaa tiindaŋ ndo ni. Mi Chɛhowa chɛl ma poonyiaa sɔɔŋ ndaŋ o Baabuiyo niŋ le naa pɛɛkoo nduyɛ, miŋ sɔla kɔl dɛɛniaa leniŋ.—Luomaŋ. 15:​4.

2 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho pɛɛku a buɛiyaa Chɛhowaa haa okɔɔ: Choosɛ po Chekɔpu wo, Nawomi nda Lufu, Livainɔ poonyiaa Sam 73 wo, a Pitɛ wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo. Mi waŋnda haa kpou biuŋ sɔɔŋ kɔl tambɛiyoŋ o yoomu ndaa niŋ. Vɛɛ Chɛhowa ndoo luei yɛ nda yoomuaŋ? Nduyɛ yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o taamasila ndalaŋ niŋ? Mulila naŋ cho sɔla le nyunalaŋ ndaŋ ndo la cho naa mala miŋ sina kɛsɛ maa “wanaa kɔltaŋ la wa haa la tambɛi a nyɛ palaa, a nɔ lɛ tiindaŋ te wa, Mɛlɛka Yaawɛɛ o kue nda levil te, piŋioo o piŋi nda ni.”—Sam 34:​18.

MI CHOOSƐ BIUŊ MƐƐ NDA BII NDU BIYƆƆ WƆƆŊNDO

3-4. Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ Choosɛ teleŋ o wa chuaambɔ piaandu wo?

3 Choosɛ wa le wɔsilaŋ 17 mbo sɔl luaŋ le diiŋ. Nduyɛ o Mɛlɛka lo lɔma sɔlaŋ maŋ maa chɛŋ ni. Mi luaŋ maŋ ma chɔm kpendekele maa Choosɛ cho hunɔɔ simnɔŋ wana bɛndoo o yuŋgoo niŋ. (Chɛ. 37:​5-10) Kɛ dimioo nuaa o dimul yuŋgu ndɔɔ luaŋ maŋ, mi sɔɔŋ siŋgaŋ o yoomu ndɔɔ niŋ. Bɛndaa nduaa ke ndu lebɛɛ mɛɛ lɔma o sɔl laŋ ma chɔm yɛ le. Kɛ ma pisi ndu o chɛleŋ niŋ. Okoŋ kɔɔli, mbo simnuŋ chiɔɔ o chiɛi wana bɛndu pilɛ diolaŋ aa Pɔtifa o Ichipi niŋ. (Chɛ. 37:​21-28) O lepilɛ niŋ kpe, mi sɔɔŋ siŋgaŋ kpou o yoomu Choosɛ wo niŋ. Ma faŋa ndu finya ndɔ kaala ndu kaala bɛndoo wo o ibuŋ nduyɛ, mbo kɔ simnuŋ chiɔɔ le wana sina Chɛhowa le wo Ichipi.—Chɛ. 39:​1.

4 Mɛɛ nda kuɛ a Choosɛ Ichipi, mi sɔɔŋ kɔ chɔɔlu lewɔu le ndu. Mi lanɔɔ Pɔtifa nyiinduu ndu choolaŋ maa ndoo yeema mbo kpuuwa ndu. Pɔtifa nyuna suɛi hei le mbo kɔ wou Choosɛ o chiɛi manyumndo niŋ nduyɛ, ma duau ndu o yɔlɔŋ. (Chɛ. 39:​14-20; Sam 105:​17, 18) Choosɛ wa chuaambɔ piaandu mi hei komal ndu. Yiyaŋndɔ mɛɛ kɔllo ndoo tambu ndu yɛ mɛɛ chuaa hoo nyiinduu ndu choolaŋ maa o kindiŋ le ndu kpuuwaa. Yiyaŋndɔ vɛlɛ a mɛɛ choolaŋ ndaŋ la chuu Chɛhowa tɔɔ wɔɔŋndo yɛ. Te Choosɛ ndoo yiyaŋ pɛ a sɔɔŋ muŋ kpou okɔɔ, mi ndoo tambu kɔl tau.

5. Yɛɛ mala yɛ Choosɛ o hiu kɔllo tambu le?

5 Mɛɛ Choosɛ wa o chɛleŋ niŋ Ichipi, ndoo nɔla mbo siŋga sɔɔŋ komal ndu woŋ te. Nduyɛ mɛɛ nda mɛɛlu ndu vɛlɛ dɔwɔɔ o chiɛi manyumndo niŋ, lende koni sɔɔŋ wa ni. Mi che bɛɛ i ve bɛɛŋ le ndu le, kɛ yɛɛ tosa yɛ mbo wa a nyaale? O hendu kɔllo o nyɛ ndoo nɔla tosaa le wo choo le. Kɛ, mbo handu kɔl ndɔɔ kpou o wali nda ke ndu le tosaa wo choo. I hiou kpou ve, mi Choosɛ kindiŋ le chaŋyɛi kɛndɛi nɔɔ a Chɛhowa. Le hei, nyɛ o nyɛ ndoo handu pɛ baa choo, dɔwɔɔ Chɛhowa ndoo duau ndu sala ni.—Chɛ. 39:​21-23.

6. Vɛɛ Choosɛ sɔla yɛ dɔɔ kɔl dɛɛniaa o lɔma o sɔl laŋ niŋ?

6 Naapum nyɛ dɛɛniaa vɛlɛ Choosɛ kɔllo wo wa yiyaŋndo o lɔma sɔlaama Mɛlɛka ke ndu paandu waŋ choo ni. Mi lɔma maŋ ma loonuŋ ndu maa o cho vɛlɛ yuŋgu ndɔɔ chɔ nduyɛ, mbo fula o saŋga o wa koŋ ndo niŋ. Nduyɛ mi keŋ mɛɛlu yɔŋnɔŋ. Mɛɛ o wa le fuuluuwo wɔsilaŋ 37, mi nyɛ o sɔl luaŋndo kandu yɔŋnɔŋndo o nɛi kɔndɔfili bɛndu niŋ!—Chɛ. 37:​7, 9, 10; 42:​6, 9.

7. A mɛɛ Pitɛ Tasoo 5:​10 dimi yɛ, yɛɛ mala yɛ naa miŋ biuŋ simultaŋ?

7 Nyɛ naŋ pɛɛku o hei niŋndo. Bundɛi Choosɛ ve pɛɛku naa maa wanaa cho o chieeŋndo hoo niŋnda nɔ kɔl vesɛiyo. Nduyɛ maa, a cho naa wa biyɔɔ wɔɔŋndo. Lepum, mi chaaŋaa naa laalaŋnda bɛɛ bii naa pɛŋ biyɔɔ wɔɔŋndo. Kɛ te ŋ chua pɛ Chɛhowa maa pou kpoowa naŋ viaŋnuŋ lebɛŋgu wo ɔɔ maa wana piŋi naa wo, ŋ tembu kɔl miŋ mal ndu piɛiyo le. (Sam 62:​6, 7; nuawɔ Pitɛ Tasoo 5:​10.) Loonuŋ maa Choosɛ wa le wɔsila 17 mi Chɛhowa ke ndu lɔma sɔlaa ma maŋ. Hei chɔm maa Chɛhowa nɔ tiindaŋndo o feleŋguaa cho ndu piɛiyo wa niŋ. Feleŋguaa bɔɔbɔɔ nɔ hau tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ maa Choosɛ. A wou niŋ apum o chiɛila manyumndaŋ niŋ le mɛɛ nda cho Chɛhowa diikɔŋndo yɛ.—Sam 110:​3.

WAŊ LAANDUAA ŊIƆƆŊAA DƐNƐ PALAA BƐNDOO KOMALLA

8. Yɛɛnɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ Nawomi nda Lufu?

8 Mɛɛ yima bɛnduaŋ ma del o lɛŋnde Chudaleŋ niŋ, mi Nawomi nda yuŋgu ndɔɔ mal chiee ndaa ma kɔ chal Mowaabi. Mɛɛ nda kuɛ, mi Ɛlimɛlɛki pɔnɔ ndɔ wu okoŋ, mbo mɛi ndu a puaa ndaa ŋiɔɔŋ nda. Mɛɛ nyɔɔ viou tiŋ, mi puaa haa chua waŋ laanduaa Mowaabi o nɔlaŋ niŋ. Waŋ laanduaa kaŋ wa Lufu nda Ɔpaa ni. Mɛɛ suɛi wɔsila tɔ hiou, mi viiyii cheleŋ komal vɛlɛ Nawomi. Mi puaa nduaa kaŋ bɛɛ a wu nduyɛ a vilu ŋchuau le. (Lufu 1:​1-5) Yiyaŋndɔ a mɛɛ waŋ laanduaa yaa wa haa wa o mɔnɛi bɛnduei niŋ yɛ! Lufu nda Ɔpaa ndaa nɔla wɔ ma chal o nɔlaŋ. Kɛ Nawomi wa niŋ o yuwɛi. Lelaŋ, nɛɛ ndoo nɔ yɛ niko mbo manda ndu? Mɛɛ Nawomi bii mɔnɛi tei, mbo dimi teleŋ pilɛ aa, “La veelu ya aa, Nawomi . . . le. La veelu ya aa Maaluaa, wana kɔl tambɛiyo. Kani fuule, Mɛlɛka nɔ kpaayaa kpou wo o ke ya kɔl tambɛi bɛndoo.” Mi Nawomi mal a mɛmiaŋ o lahɔl mbo miiŋgu o nda lo Bɛtilɛhɛm chiee. Mi Lufu kua a ndu latulu.—Lufu 1:​7, 18-20.

Mi Mɛlɛka chɔm Nawomi nda Lufu maa o nɔla mbo mala buɛiyaa nduaa ma pɛŋgi kɔl tambɛiyo. Baa o nɔla pa mbo tosa hei le num? (Tofa pɛlta 8-13) *

9. A mɛɛ Lufu 1:​16, 17, 22 dimi yɛ, vɛɛ Lufu ke yɛ Nawomi kɔl dɛɛniaa?

9 Nawomi ndoo yeema wana dɛɛniaa ndu kɔllo, mbo wa a ndu latulu, nduyɛ mbo chɔm ndu kaalaa teleŋ o teleŋndo. A mala Mɛlɛkaa, mi Lufu yɔŋguŋ le hei tosaa. Mbo holnuŋ Nawomi o teleŋ kala kala koŋ niŋ. (Nuawɔ Lufu 1:​16, 17, 22.) Mɛɛ nda kuɛ Bɛtilɛhɛm, yasala ŋbaliilaŋ Lufu ndoo chɔuviaa o chiɛi waŋndo niŋ ni le halikpeŋ ma sɔla nyɛdiaa. Mi wali kala kala o wa hoo tosaa wo chuu ndu tɔɔ kɛndɔɔ.—Lufu 3:​11; 4:​15.

10. O nɛi kuɛɛ choo Chɛhowa chɔm yɛ kaalaa le wanaa bala fonduaa mɛɛ Nawomi nda Lufu wa naa yɛ?

10 Sawa Chɛhowa ndoo ke Isɔluɛiya le wanaa bala fonduaa wo ndoo naŋ bɔɔ. Sawaa hoo mala Nawomi nda Lufu ni le nyɛdiaa sɔlaa. Mi Chɛhowa dimul wanaa nduaa maa te a wa chiɔɔŋ ndaŋ kouwɔɔ pɛ, a fuuluu a kowɔɔ o sɔŋgi sɔŋgilaŋ te. Ndaa nɔ ma mɛi muŋ le wanaa bala fonduaa. (Lɛvi. 19:​9, 10) Lelaŋ, Nawomi nda Lufu ndaa nɔ lɛ ma sim wana o dio le nyɛdiaa piɛiyo mi siɔmbula bii nda le.

11-12. Vɛɛ Bowaa chuu yɛ Nawomi nda Lufu nyaaloo?

11 O chiɛi Bowaa ve niŋ Lufu ndoo chɔuviaa yasala ŋbaliilaŋ ni nduyɛ, wana sulaa pila finyaa hoo wa ni. Mbo naŋ kɔl tau a Lufu le mɛɛ o holnuŋ Nawomi kalalɛi ndɔ nduyɛ mbo bii ndu biyɔɔ kɛndɔɔ yɛ. Le hei, mi Bowaa piandu nyɛm kɛŋ yuŋgu Nawomi woŋ. Okoŋ, mbo chua niko Lufu o nɔɔ niŋ. (Lufu 4:​9-13) Mi Bowaa nda Lufu vialu poo, ma ke ndu diolaŋ aa Obɛɛ. Okoŋ, mi Obɛɛ simnuŋ finya mama Masaa Deeve wo.—Lufu 4:​17.

12 Yiyaŋndɔ a mɛɛ kɔl kɛndɛ bɛndoo wa Nawomi yɛ mɛɛ o bii Obɛɛ o kolalaŋ niŋ. Mbo mel dɔɔ Chɛhowa balikaa o piɛileŋ niŋ! Kɛ nyaale bɛndoo cho o nɛi le Nawomi nda Lufu. Te Mɛlɛka huŋ miŋgi nda pɛ yoomu, a cho sina maa Obɛɛ wa finya mama Chiisu Kiliti wo ni, Mɛsayanɔ Mɛlɛka chua buŋgɛi le viomɔɔ wo.

13. Sɔɔŋ kuɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o bundɛi Nawomi nda Lufu ve niŋ?

13 Nyɛ naŋ pɛɛku o hei niŋndo. Te sɔɔŋ palaŋ komal naa pɛ, miŋ tambu kɔl tau nduyɛ miŋ bii mɔnɛi le teleŋ vilɛi. Naapum miŋ yiyaŋ pɛŋ maa ŋ nɔla miŋ fula o bahawɛi komal naa wo niŋ te. A teleŋnda waa naa kpeekpei naŋ nɔ ni miŋ dɔu tiindaŋ naa kpou o Finya naa cho choo choo wo niŋ. Nduyɛ, miŋ holnuŋ chaaŋaa naa laalaŋnda. I cho tonya maa lepum, Chɛhowa feŋa naa sɔɔŋ palaŋ komal naa woŋ choo le. Le taamaseliiyo, mɛɛ pɔnɔɔ Nawomi a puaa nduaa ŋiɔɔŋnda vi, o miŋgi nda yoomu le. Kɛ o wa bɛɛ lende, mbo soliŋ chaaŋaa naa laalaŋnda kpeku le naa malaa miŋ biuŋ. Mi chaaŋaa naa haa holnuŋ naa nduyɛ, ma chɔm naa kaalaa a teleŋ dɛnɛ palaa komal naa wo.—Pulɔ. 17:​17.

LIVAINƆ WA LE CHƐHOWA MALƆƆ PIƐIYO WO

Mɛɛ wana poonyiaa Sam 73 wo che wanaa cho Chɛhowa piɛi le wa yoomoo tueiyɔɔ yeela, mbo yiyaŋ le Chɛhowa malɔɔ mbo wa maa nda. Keŋ nɔla mii yɔŋnuŋ naa hau (Tofa pɛlta 14-16)

14. Le yɛɛ Livainɔ pilɛ luɛi yɛ o kɔl tambɛi bɛndoo niŋ teleŋ pum?

14 Wana poonyiaa Sam 73 wo, Livainɔɔ o wa ni. Le hei, ndoo nɔ dioo le wallo tosaa o chiɛi Chɛhowaa niŋ nduyɛ sala bɛndoo pila hei wa ni. Kɛ teleŋ pilɛ, mbo luɛi o kɔl tambɛi bɛndoo niŋ. Le yɛɛ? Kanifuule, mbo kandu wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda a wanaa yoŋgaa paŋalaa. O cho le mɛɛ nda wa dɛnɛ wɔɔŋndo tosaa yɛ le o wa nda paŋalaa le. Kɛ, le mɛɛ nda wa o sullo choo yɛ. (Sam 73:​2-9, 11-14) Mbo yiyaŋ maa waŋnda haa ndaa buulaŋ le nyɛ o nyɛ le. Ndaa nɔ nyɛsɔlaa nduyɛ a wa yoomu ndaa tueiyɔɔ yeela. Mɛɛ Livainɔɔ hoo che hei, mbo tambu kɔl tau okoŋ mbo dimi aa: “Mɛɛ fondo fuu koni ya kɛsi ya pila o diandaa ni wa. Fondo fuu koni ya dimi ni maa I cho bala wou o yɔŋ wɔɔŋndo niŋ te.” I cho kpendekele maa ndoo lo chobe mi ndoo mal Chɛhowa piɛiyo.

15. A mɛɛ Sam 73:​16-19, 22-25 dimi yɛ, yɛɛ mala yɛ Livainɔ poonyiaa bolle Baabuileŋ ndeŋ ndo o hiu lachi a kɔllo tambei le?

15 Nuawɔ Sam 73:​16, 17 * 18, 19, 22-25. O mɛɛlulaŋ kpɔŋ, mi Livainɔɔ hoo kua o chiɛi diandaa Mɛlɛkaa niŋ. Mɛɛ o wa niŋ chaaŋaa nduaa laalaŋnda tɛɛŋ, mbo kɛsi kɔllo. Mbo sɔla teleŋndo le yiyaŋndo nyɛkɛndɛi o bahawɛi ndɔɔ choo nduyɛ, mbo duau ndi o piɛileŋ niŋ. Le hei, mbo kandu niko chɔɔ maa yiyaŋ luɛi ndu o kɔllo cho yiyaŋ kɛndɛ le. Mbo yiyaŋ maa te o chue teleŋndo le, o cho Chɛhowa malɔɔ piɛiyo. Mbo sina niko vɛlɛ maa naa wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda “siɛɛla ma del la” nda sim ni nduyɛ maa, a cho hunɔɔ “wa a tɛɛmbaa.” Le mi Livainɔɔ hoo ndoo mal paŋalaa a kɔl tambɛiyo, ndoo nɔ mbo che sɔɔŋ mɛɛ Chɛhowa che muŋ yɛ. Mɛɛ o tosa hei, mbo fula o buulaŋ bɛndoo niŋ, okoŋ mbo sɔla nyaaloo. Mbo dimi aa: “Haaa mi nɔ [Chɛhowa] o yɛɛnɛ cheleŋ ya I yeema yɛ vɛlɛ o chieeŋndo choo?”

16. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ Livainɔ naŋ soo a ndu okɔɔ wo o ba?

16 Nyɛ naŋ pɛɛku o hei niŋndo. O yɔŋ bɛɛ miŋ che wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda pɛɛlɔŋndo a nyɛm kɛndɔŋ, fɛŋ bɛɛ ŋ nɔ miŋ paŋala nda le. Kanifuule, kɔl nda kɛndɔɔ o nɛi a lo le nduyɛ, a nɔ tiindaŋ le chilaŋ te. (Ikili. 8:​12, 13) Te ŋ chua nɛiyɔŋ ndaa pɛ, ŋ cho kɔl tambɛiyo veelɔŋ choo. Nduyɛ te ŋ mandaŋ te, keŋ tosa miŋ mal Mɛlɛka piɛiyo. Lelaŋ, te ŋ chiikuu pɛ maa ŋ kandu wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda paŋalaa maa Livainɔ koŋ, mɛɛ ŋ nɔ miŋ tosa nyɛ ndoo tosa wo. Yaŋ sila kɛndɛ Chɛhowaa nilaŋ nduyɛ, ma holnuŋ wanaa cho ndu piɛiyo wa. Te a kaala pɛ Chɛhowa mbo hiau nyɛ o nyɛ, a cho nyaale kpeekpeiyo sɔla. Okoŋ, ma hiou lachi a kɔlaŋ o nɛi ke num “yoomu kpeekpeiyo” wo choo.—1 Timo. 6:​19.

MI SIƆWUŊ PITƐ NDOO NƆ WOŊ TƐƐMBUU NDU KƆLLO

Mi Pitɛ hiau lachi a Chɛhowa piɛiyo o kɔl tambɛi ndɔɔ kɔɔli. Ŋ nɔla miŋ sɔla tɔnɔɔ tau te ŋ yiyaŋ pɛ a taamasi ndɔɔ okɔɔ nduyɛ miŋ mal wanaa bianduŋ a naa wa haki (Tofa pɛlta 17-19)

17. Le yɛɛ Pitɛ ndoo sɔla yɛ kɔl tambɛiyo teleŋndaŋ lepum?

17 Dialuŋ fulaŋ pila Pitɛ wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo ndoo nɔ ni. Kɛ teleŋnda bɔɔbɔɔ, ndoo lau bɔɔ o sɔɔŋ niŋ. Nduyɛ, ndoo chum lepum balioo le mbo soo. Le saboo hoo, mi ndoo benduŋ tau nduyɛ mi ndoo kel suei le sɔɔŋ o dimi woŋ. Le taamaseliiyo, mɛɛ Chiisu dimul buɛiyaa nduaa maa a cho ndu saaŋgiaa nduyɛ ma dii ndu, mi Pitɛ kialu ndu suɛi o sondo. Okoŋ, mbo dimul ndu aa: “Tuunuŋ keŋ te. . . . Chɛl mi i waa lende i yɔnuŋ a num te.” (Maa. 16:​21-23) Mi Chiisu miŋgi Pitɛ o nɛi o foofu koŋ choo. Mɛɛ faŋgaa kuɛ le Chiisu biyɔɔ, haupa mi Pitɛ naŋ vɛlɛ muɛi nduɛi yau mbo kialu chɛ masa wanaa soliaa lasalaa nileŋ kpali. (Chɔŋ 18:​10, 11) O keŋ niŋ bɛɛ, mi Chiisu miŋgi ndu o nɛi. Le handɔɔ lechoo, mɛɛ Chiisu dimul vɛlɛ buɛiyaa nduaa maa nda kpou cho ndu hunɔɔ malɔɔ ma nyaanuŋ, mi Pitɛ luaanuŋ ibuŋ maa fɛŋ bɛɛ ndu tosa keŋ te! (Maa. 26:​33) Kɛ tiindaŋ Pitɛ dɔu koŋ o ndupila niŋ ndo mala ndu kposoŋ te. Mɛɛ nda bii Chiisu ichɔl koŋ, mi siooŋnde bii ndu, okoŋ mbo viinuŋ le yaa kpulukuu maa o sina Chiisu le. Mɛɛ Pitɛ del kɔl o nyɛ Chiisu dimul ndo wo, mbo tambu kɔl tau. “Mbo fula mbo kɔ chaŋ chaŋndo pila.” (Maa. 26:​69-75) Naapum mbo buulaŋ dɔɔ te Chiisu wa ndu malɔɔ haki.

18. Vɛɛ Chiisu ndoo mala yɛ Pitɛ o hiu lachi a kɔllo tambei le?

18 Pitɛ chɛl mi kɔl tambɛiyo dii ndu dialloŋ mbo kɛɛ le hiouwɔɔ lachi a Chɛhowa piɛiyo le. Mɛɛ o tosa biondɔŋ koŋ, mbo sim vɛlɛ yi le Mɛlɛka piɛiyo a buɛiyaa Chiisu wa a piliaa latulu. (Chɔŋ 21:​1-3; Walta. 1:​15, 16) Yɛɛ mala yɛ ndu mbo sim? Chiisu ndoo piɛi niŋ paandu le mi Mɛlɛka mala Pitɛ mbo lo o tiindaŋ ndɔɔ choo. Mbo dimul vɛlɛ Pitɛ maa te o miiŋgu ndu o ibuŋ pɛ, o luei chaaŋaa nduaa yoomuaŋ. Mi Chɛhowa muli piɛile Chiisu leŋ. Mɛɛ Chiisu miiŋgu yoomu, mbo kɔ chɔɔmuŋ Pitɛ ndupilɛ. Naapum le ndu kɔl dɛɛniaa kioo ndoo chɔɔmuŋ ndu ni. (Luku 22:​32; 24:​33, 34; 1 Kɔliŋ. 15:​5) Mɛɛ Pitɛ nda buɛiya a piliaa lɔɔlu yɔɔyaa piipii a bii nyɛ le, mi Chiisu chɔɔmuŋ nda. A teleŋ koŋ, mbo nyuna Pitɛ le mbo chɔm mɛɛ kpɛ o kaala ndu yɛ. Mi Chiisu mal chaaŋ ndɔ kaalaa hoo haki nduyɛ, mbo ke ndu vɛlɛ wali sɔviɔɔ.—Chɔŋ 21:​15-17.

19. Vɛɛ Sam 103:​13, 14 mala yɛ naa le sinaa mɛɛ Chɛhowa cha naa yɛ te ŋ tosa pɛ hakioo?

19 Nyɛ naŋ pɛɛku o hei niŋndo. Chiisu nɔ bɔɔ nyɛiye. Mɛɛ ndoo bii Pitɛ yɛ chɔm kɛsɛ maa taamasi Finya ndɔ wo o chua ni le nyɛiye chɔmndo. Te naa bɛɛ benduŋ pɛ, ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa Chɛhowa nɔla mbo mal naa haki. Kɛsiŋ o kɔl maa Setana yeema naa miŋ yiyaŋ maa Chɛhowa mel wana haki le. Kɛ keŋ cho tonya kposoŋ te. Lelaŋ, te ŋ benduŋ pɛ, ŋ nɔ miŋ yiyaŋ a mɛɛ kpɛ Chɛhowa kaala naa yɛ. O sina maa a puuloo o toosiaa naa ni. Kɛ te wanaa cheleŋ bɛɛ benduŋ a naa pɛ, ŋ nɔ miŋ tol taamasi ndɔɔ kɔɔli le nda malɔɔ haki.—Nuawɔ Sam 103:​13, 14.

20. Yɛɛ naŋ cho yɛ pɛɛku o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

20 Ŋ pɛɛku tau a Choosɛ, Nawomi nda Lufu, Livainɔɔ vɛlɛ a Pitɛ okɔɔ. Taamasila ndalaŋ la chɔm kɛsɛ maa “wanaa kɔltaŋ la wa haa la tambɛi a nyɛ palaa . . . wa, Mɛlɛka Yaawɛɛ o kue nda levil te.” (Sam 34:​18) Mi Chɛhowa chɛl le mi sɔɔŋ tɛɛmbuu naa kɔllo woŋ komal naa teleŋndaŋ lapum. Kɛ o wa bɛɛ lende, o mel naa miŋ chɔulaba muŋ naa kpeele le. Nduyɛ te o mala naa pɛ miŋ biuŋ sɔɔŋ muŋ, mi tiindaŋ naa chɔɔlu kalu poŋ. (1 Pitɛ 1:​6, 7) O buŋgɛi cho lachi ve niŋ, ŋ cho chɔ mɛɛ Chɛhowa dɛɛniaa buɛiyaa nduaa cho a kɔlta tambɛilaŋ nda yɛ. Nyɛ chuu apum kɔl tambɛiyo wo cho biondɔŋnda nda tosa laŋ ɔɔ sɔɔŋ palaŋ komal nda woŋ ni.

CHONDII 7 Chɛhowa Cho Kpaaya Naa Ni

^ pɛl. 5 Mi sɔɔŋ palaŋ bɔɔbɔɔ komal buɛiyaa Mɛlɛkaa haa o sindɔɔ niŋ nduyɛ ma tambu kɔl tau. Nda cho ni, Choosɛ, Nawomi nda Lufu, po Livainɔɔ, a Pitɛ wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho chɔ mɛɛ Chɛhowa ke nda kɔl dɛɛniaa nduyɛ mbo luei nda yoomuaŋ yɛ. Ŋ cho vɛlɛ pɛɛku sɔɔŋ pum o taamasila ndalaŋ niŋ a mɛɛ Chɛhowa tuiinuŋ nda inyiɛɛ yɛ.

^ pɛl. 15 Sam 73:​17, NWT: “Okoŋ, mɛɛ ya kuɛ o chiɛi diandaa Mɛlɛkaa niŋ, mi sina niko mɛɛ chila waŋnda haa la cho wa yɛ.”

^ pɛl. 57 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: Mi Nawomi, Lufu, a Ɔpaa bii mɔnɛi tau mɛɛ piaandaa ndaa vi. Okoŋ kɔɔli, mi Lufu nda Nawomi duaunuŋ nyaale nda Bowaa waa mɛɛ Obɛɛ veluŋ.